Najvyšší súd
5Sžo/6/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny
Krajčovičovej v právnej veci žalobcu JUDr. Z. A., bytom K., adresa na doručovanie N.,
zastúpeného JUDr. P. J., advokátom, so sídlom M., proti žalovanej Slovenskej advokátskej
komore, so sídlom v Bratislave, Kolárska 4, zastúpenej JUDr. E. B., advokátkou, so sídlom
T., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu
advokátov Slovenskej advokátskej komory, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave, č. k. 4S/217/2009-43 z 03. decembra 2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 4S/217/2009-43 z 03. decembra 2010 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) zamietol
podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutie žalovanej č. 2612/09
z 03. augusta 2009. Týmto rozhodnutím žalovaná rozhodla o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory (ďalej aj „SAK“) podľa § 7 ods. 1 písm. h/ zákona
č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“)
pre nesplnenie podmienok výkonu advokácie podľa § 3 ods. 1 písm. i/ a § 27 zákona
o advokácii z dôvodu, že žalobca nepredložil poistnú zmluvu a ani nezaplatil poistné v lehote
do vydania napadnutého rozhodnutia.
Svoje rozhodnutie ustanoveniami § 244 ods. 1 OSP a § 7 ods. 1, § 11, § 75 ods. 1 a 2
zákona o advokácii a § 28 ods. 1 organizačného poriadku Slovenskej advokátskej komory,
keď nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, že žalovaná svojim postupom porušila jeho
práva, pretože mu neumožnil osobne sa vyjadriť k dôvodom rozhodnutia v súlade
s ustanovením § 28 ods. 1 zákona o advokácii.
Krajský súd mal z obsahu administratívneho spisu zrejmé, že v čase písomnej
komunikácie žalovanej so žalobcom a v čase konania zasadnutia Predsedníctva Slovenskej
advokátskej komory (ďalej aj „PSAK“), na ktoré bol žalobca predvolaný, sa tento nezdržiaval
v mieste výkonu advokácie ani v mieste ohláseného pobytu. Podľa vyjadrenia pracovníčky
jeho advokátskej kancelárie sa žalobca v čase zasadnutia PSAK zdržiaval na rokovaní
v zahraničí, jeho neúčasť na zasadnutí ospravedlnila s tým, že po návrate žalobcu
zo zahraničia, a to najneskôr do konca augusta 2009 bude príspevok na poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom advokácie uhradený. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný oznámením termínu a obsahu rokovania
predsedníctva SAK žalobcovi umožnil, aby sa osobne zúčastnil rokovania o jeho vyškrtnutí
zo zoznamu advokátov pre nesplnenie podmienok podľa § 7 ods. 1 písm. h/ zákona
o advokácii.
Žalobca nepreukázal, že by o pozvaní na predmetné zasadnutie nevedel, prípadne,
že by mu nebol známy jeho obsah, a že by mu teda žalovaný neumožnil sa ho zúčastniť.
Zároveň žalobca nepožiadal žalovaného o preloženie zasadnutia na iný pre neho vhodnejší
termín a nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci, že sa zasadnutia nemohol z objektívnych
alebo subjektívnych dôvodov zúčastniť.
O trovách konania krajský súd rozhodol s prihliadnutím na ustanovenia § 250k ods. 1
OSP tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, keď žalovaná na náhradu
nemá zákonný nárok.
Žalobca napadol rozsudok krajského súdu v zákonnej lehote podaným odvolaním
z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ OSP.
S poukazom na ustanovenie § 28 ods. 1 organizačného poriadku SAK bol toho názoru,
že prvostupňový správny súd mal vyhovieť jeho žalobe a rozhodnutie žalovanej, ktoré bolo napadnuté, mal zrušiť. Z podaného návrhu, ale i z korešpondencie je podľa žalobcu zrejmé,
že sa dlhodobo zdržiaval v zahraničí a nemal možnosť na jednej strane vykonať úhradu
poplatkov na činnosť advokátskej komory, ako aj poistného a príspevok do sociálneho fondu,
pričom riadne uistil SAK, že svoje podlžnosti ihneď po návrate zo zahraničia vyrovná.
Nakoniec tak aj učinil a svoj dlh riadne vyrovnal, o čom jeho právny zástupca v prílohe
svojho podania zo dňa 10. februára 2010 predložil aj prevodné príkazy, ktorými uhrádzal
predpísané sumy pre SAK.
Ďalej poukazoval na to, že dňa 24. júna 2009 mu bola doručená pozvánka
z 18. júna 2009 na zasadnutie PSAK, ktoré sa malo konať 03. júla 2009 v Bratislave
a v ktorom bol zároveň vyzvaný na predloženie dokladov o úhrade poistného za rok 2009
alebo iných materiálov, ktoré považuje v súvislosti s poistením za rok 2009 za dôležité. Dňa
29. júna 2009 písomne prostredníctvom svojej zamestnankyne a následne aj sám písomne
30. júna 2009 ospravedlnil svoju neúčasť na zasadnutí PSAK z dôvodu dlhodobého pobytu
v zahraničí, ktoré nebolo možné prerušiť, čo vysvetlil v žiadosti o ospravedlnenie.
Cez to všetko žalovaný nepreložil rozhodovanie o jeho vyčiarknutí na iný vhodný termín,
ktorého by sa mohol zúčastniť a v jeho neprítomnosti rozhodol o jeho vyčiarknutí zo zoznamu
advokátov.
Teda podľa žalobcu žalovaná rozhodla o jeho vyčiarknutí zo zoznamu advokátov bez toho, aby mu umožnil osobne sa vyjadriť, cez to všetko, že žalovaný správnosť svojej
evidencie platieb v svojej písomnej korešpondencii spochybňuje. Uviedol, že ešte v čase jeho
prítomnosti sa snažil doručiť a vyplatiť poplatky pre advokátsku komoru, avšak finančné
prostriedky do Č., a. s. sa mu vrátili ako nedoručiteľné. V konečnom dôsledku svoj dlh riadne
vyrovnal.
Poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Cdo/316/2008 z 08. júla 2009, týkajúce sa znemožnenia realizácie procesných práv
účastníka v súdnom konaní, ktoré malo byť analogicky použité aj pri postupe SAK
pri rozhodovaní o jeho vylúčení.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, aby jeho návrhu
v plnom rozsahu vyhovel. Náhradu trov konania si neuplatnil.
Žalovaná v písomnom vyjadrení na odvolanie považovala odvolanie žalobcu
za nedôvodné.
Zdôraznila, že každý advokát pri výkone advokácie musí byť poistený pre prípad
zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom advokácie. Poistiť sa môže alebo na základe
samostatnej poistnej zmluvy, ktorú uzatvára ako samostatná osoba s príslušnou poisťovňou alebo sa môže poistiť v rámci hromadnej poistnej zmluvy, ktorú uzatvára Slovenská
advokátska komora v prospech advokátov zapísaných do zoznamu advokátov vedených SAK.
S poukazom na ustanovenie § 27 ods. 1 a ods. 3 a § 29 ods. 1 zákona o advokácii
a uznesenie PSAK č. 7/14/2007 z 09. novembra 2007 uverejnené vo Vestníku Slovenskej
advokátskej komory – čiastka 10 dňa 10. decembra 2007 uviedla, že Kancelária SAK zistila,
že ku dňu 25. marca 2009 nemá vykázanú platbu žalobcu na poistné, ktoré malo byť
poukázané do 31. januára 2009, pokiaľ sa advokát nepoistil samostatnou zmluvou. V súlade
so zákonom o advokácii a Vestníkom, kancelária SAK písomne vyzvala listom zo dňa
25. marca 2009 žalobcu na preukázanie existencie samostatnej poistnej zmluvy v lehote 30
dni a zároveň mu dala možnosť bezodkladne uhradiť platbu vo výške 53,11 eur titulom
poistenia výkonu povolaná na účet SAK, ktorého číslo bolo v liste uvedené, čím by bol
žalobca poistený v rámci hromadnej poistnej zmluvy.
Poukázala na to, že krajský súd zistil a nepopiera to ani žalobca, že samostatnú poistnú
zmluvu žalobca nepredložil a poistenie výkonu povolania v rámci hromadnej poistnej zmluvy
neuhradil v lehote určenej Vestníkom a ani bezodkladne po písomnej výzve kancelárie SAK
a úhradu poistného vykonal až 06. októbra 2009, teda v čase, keď už rozhodnutie PSAK bolo
právoplatné (dňom 09. septembra 2009). Z vyššie uvedeného je podľa žalovanej preukázané, že žalobca nebol v čase
rozhodovania PSAK poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom
advokácie, a preto rozhodnutie PSAK, ktoré malo obligatórnu povinnosť žalobcu zo zoznamu
advokátov vyčiarknuť, bolo zákonné.
K výhradám žalobcu, že PSAK rozhodovanie o jeho vyčiarknutí neodložilo
a on sa osobne nemohol vyjadriť, žalovaná uviedla, že ustanovenie § 28 ods. 1 Organizačného
poriadku SAK ukladá PSAK povinnosť umožniť advokátovi osobne sa vyjadriť, neukladá
mu však povinnosť nekonať do tej doby, kým sa advokát osobne nevyjadrí. Neodloženie
rozhodovania o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu advokátov z dôvodu uvedeného v § 7 ods. 1
písm. h/ zákona o advokácii nie je podľa žalovanej vadou, ktorá by mohla mať vplyv
na zákonnosť rozhodnutia PSAK.
Podľa žalovanej nič nebránilo žalobcovi, aby vo svojej neprítomnosti dal pokyn svojej
asistentke na vykonanie úhrady poistného na účet SAK, ktorý v liste zo dňa 25. marca 2009
bol uvedený, pripadne dal takýto pokyn svojmu zástupcovi, ktorého si pre prípad dlhodobej
neprítomnosti bol povinný podľa § 17 zákona o advokácii ustanoviť.
Žiadna iná okolnosť, ako uhradenie poistného na účet SAK v rámci hromadnej
poistnej zmluvy alebo predloženie samostatnej poistnej zmluvy, nemohla vyvolať iné
rozhodnutie PSAK ako vyčiarknutie zo zoznamu advokátov podľa § 7 ods. 1 písm. h/ zákona o advokácii. Iba zaplatenie poistného v rámci hromadnej poistnej zmluvy alebo predloženie
samostatnej poistnej zmluvy mohlo viesť k tomu, že by PSAK o vyčiarknutí žalobcu
zo zoznamu advokátov nemuselo rozhodnúť.
S poukazom nato, že rozhodnutie a postup Predsedníctva Slovenskej advokátskej
komory boli v súlade so zákonom, navrhla žalovaná napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c
ods. 1veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja
ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2
OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.
Predmetom súdneho preskúmavacieho konania podľa druhej hlavy piatej časti OSP je v danej veci rozhodnutie predsedníctva SAK o vyčiarknutí advokáta zo zoznamu advokátov
podľa § 7 ods. 1 písm. h/ zákona o advokácii, podľa ktorého komora vyčiarkne zo zoznamu
advokátov toho, kto bol zapísaný do zoznamu advokátov a nespĺňal podmienky na zápis
do zoznamu advokátov.
Rozhodnutie komory o nezapísaní fyzickej osoby do zoznamu advokátov,
o pozastavení výkonu advokácie advokátovi a o vyčiarknutí advokáta zo zoznamu advokátov
okrem vyčiarknutia podľa § 7 ods. 1 písm. e/ musí byť odôvodnené a je preskúmateľné súdom
(§ 11 zákona o advokácii).
Obsahom predloženého spisového materiálu, ako aj výsledkami doterajšieho priebehu
konania bolo nesporne preukázané, že žalobca bol dňa 02. februára 1998 zapísaný
do zoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou.
Podľa § 27 ods. 1 zákona o advokácii advokát je povinný pri zápise do zoznamu
advokátov a kedykoľvek na písomnú výzvu komory do 30 dní preukázať komore samostatnú
poistnú zmluvu o poistení svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom advokácie.
Poistenie musí trvať počas celého času výkonu advokácie. Ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje
iba na túto spoločnosť.
V konaní nebolo sporné, že žalobca včas nepreukázal splnenie zákonom danej
povinnosti uvedenej v citovanom zákonnom ustanovení na rok 2009. V tomto smere
spochybňovanie evidencie žalovanej ako aj obavy žalobcu o úspešnosti platieb zo zahraničia
sú bez právneho významu.
V podstate jedinou zásadnou námietkou žalobcu v súdnom konaní bolo, že sa nemohol
pred rozhodnutím žalovaného osobne vyjadriť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania
proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave, po oboznámení sa s obsahom
pripojeného spisového materiálu nezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého
rozsudku považujúc aj jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné.
Podľa názoru najvyššieho súdu sa krajský súd náležite vyporiadal so žalobcovou
námietkou týkajúcej sa nemožnosti „osobne sa vyjadriť vo veci“. Táto námietka nebola
spôsobilá spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, pretože nebolo sporné,
že žalobca možnosť vyjadriť sa k veci, predložiť dôkazy a brániť sa v lehote, ktorú určil
správny orgán, a to do 03. júla 2009 ani do rozhodnutia vo veci 03. augusta 2009, mal.
Najvyšší súd ďalej konštatuje, že žalobca bol o tom, že sa má 03. júla 2008 uskutočniť
zasadnutie PSAK za účelom prejednania jeho veci dostatočne vopred informovaný,
no napriek tomu sa konania nezúčastnil a hoci svoju neúčasť ospravedlnil, o odročenie
jednania nežiadal ani na svojej osobnej účasti netrval.
Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu najvyšší súd k námietke žalobcu,
že sa nemohol pred rozhodnutím žalovaného osobne vyjadriť, najvyšší súd dodáva, že ak tak
žalobca mienil urobiť, na predvolanie žalovaného na ústne prejednanie veci nesporne
oznámiť, kedy je možné počítať s jeho osobnou účasťou. Žiaden konkrétny dôvod, prečo
si svoju povinnosť voči SAK riadne a včas nesplnil a aké konkrétne dôvody mu bránia
zúčastniť prejednania veci žalobca však neuviedol ani nezdokladoval. V tomto smere tvrdenie
žalobcu, že je v zahraničí viazaný dlhodobým liečebným pobytom a jednaním
so spoločnosťou H., so sídlom v Chame, Švajčiarsko, ktorý „nebolo možné prerušiť“ (pol roka?), bez predloženia akýchkoľvek dokladov je nedostatočné a javí sa byť účelové, rovnako
ako tvrdenie žalobcu, že zo zahraničia nemal možnosť poistné uhradiť. Ani z listov z 29. júna
2009, ako aj z 30. júna 2009 doručených žalovanému nevyplýva, že by žalobca žiadal
o odročenie zasadnutia PSAK na iný termín, žalobca iba ospravedlnil svoju neúčasť s tým, že
poistenie zodpovednosti za škodu uhradí po svojom návrate zo zahraničia, čo možno
predpokladať do konca mesiaca augusta 2009. Zo žiadneho listu žalobcu ani pracovníčky jeho
kancelárie nevyplýva, že by žalobca trval svojej osobnej účasti na zasadnutí PSAK, žalobca
iba požiadal o predĺženie lehoty na vykonanie platieb. Ani samotná korešpondencia žalobcu
zo zahraničia nepreukazuje, že by si svoju povinnosť podľa § 27 ods. 1 zákona o advokácii
nemohol riadne splniť ešte v čase do rozhodnutia žalovaného.
Aj podľa názoru najvyššieho súdu možnosť vyjadriť sa k veci v zmysle § 28 ods. 1
organizačného poriadku Slovenskej advokátskej komory, podľa ktorého predstavenstvo
umožní advokátovi sa osobne vyjadriť k dôvodom, pre ktoré rozhoduje o jeho vyškrtnutí
zo zoznamu vedeného komorou alebo o pozastavení výkonu povolania a o tejto možnosti
ho vhodným spôsobom upovedomí, bola žalobcovi jednoznačne poskytnutá.
V tomto smere možno prisvedčiť vyjadreniu žalovanej, ktoré bolo žalobcovi
aj doručené, že citované ustanovenie organizačného poriadku neukladá povinnosť nekonať
do tej doby, kým sa advokát osobne nevyjadri. Neodloženie rozhodovania o vyčiarknutí
žalobcu zo zoznamu advokátov, navyše ak žalobca sa svojej osobnej účasti netrval,
ani najvyšší súd nepovažuje za takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť
rozhodnutia PSAK.
Na žalobcove námietky vznesené v žalobe i v odvolaní najvyšší súd záverom
k ustanoveniu § 28 ods. 1 organizačného poriadku Slovenskej advokátskej komory poukazuje
na to, že každý demokratický štát ochranu subjektívnych práv len ponúka, ale nevnucuje,
a že „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým,
ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia
uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti
je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak
ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné
a pod.. To plne platí aj pri uplatňovaní zákonných práv v administratívnom konaní.
Obsahom administratívneho spisu bolo podľa názoru najvyššieho súdu nesporne
preukázané, že žalobca v danej veci nepostupoval s plnou starostlivosťou k plneniu
si zákonných povinností advokáta.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací s poukazom na závery uvedené
vyššie považoval námietky žalobcu v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné,
ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a z týchto dôvodov napadnutý rozsudok podľa
§ 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, žalobcovi preto, že nebol v odvolacom konaní úspešný
a žalovanej preto, že jej náhrada trov konania neprináleží zo zákona.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. novembra 2011
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
P. Slezáková