5Sžo/57/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Bombardier Transportation Austria GmbH akciová spoločnosť, so sídlom Hermann Gebauer Strasse 5, Viedeň, Rakúsko, zastúpený: Barger Prekop s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Aupark Tower, Einsteinova 24, Bratislava, v mene ktorej koná Adrián Barger, advokát a konateľ spoločnosti, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: 6405-6000/2013-ON/99 z 15. mája 2013, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 145/2013-102 zo 14. mája 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 145/2013- 102 zo 14. mája 2014 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č.: 6405-6000/2013- ON/99 z 15. mája 2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie a orgán príslušný podľa § 109 v spojení s § 137 ods. 2 písm. a/, b/ a § 140 ods. 5, 7 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVO“) vo veci námietok žalobcu ako navrhovateľa, zastúpeného advokátskou kanceláriou Barger Prekop s.r.o., proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch vo verejnej súťaži na predmet zákazky „Nákup električiek pre Dopravný podnik Bratislava, a.s.“ vyhlásenej obstarávateľom Dopravný podnik Bratislava, a.s. v Úradnom vestníku EÚ č. 2012/S 217-357812 z 10.11.2012 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 215/2012 z 09.11.2012 pod zn. 13431-MST rozhodol tak, že konanie o námietkach zastavil podľa § 139 ods. 1 písm. c/ ZVO z dôvodu, že žalobcom predložené doklady nebolo možné považovať za doklady podľa § 138 ods. 7 písm. c/ ZVO, preukazujúce oprávnenie Adriána Bargera podpisovať námietky podľa § 138 ods. 6 písm. g/ ZVO, nakoľko z obsahupredložených príloh námietok úrad nemal preukázané, že Adrián Barger je oprávnený konať za advokátsku kanceláriu Barger Prekop s.r.o., a teda na základe plnomocenstva vo veci námietok aj za žalobcu.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že žalovaný uvedené ustanovenia ZVO vyložil extenzívne a zastavil konanie pre absentujúce náležitosti, pričom na druhej strane mohol logicky dospieť k záveru, že Adrián Barger, ktorý podpísal samotné plnomocenstvo udelené žalobcom, je oprávnený konať aj za advokátsku kanceláriu, navyše o tom mohol mať vedomosť zo zoznamu podnikateľov, ktorý vedie a v neposlednom rade tento údaj mohol verifikovať nahliadnutím do verejne prístupného obchodného registra.

Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil s poukazom na § 250k ods. 1 OSP tak, že vzhľadom na úspech žalobcu v konaní mu priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách súdneho poplatku a nákladoch právneho zastúpenia vo výške vyčíslenej v rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, pričom žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne.

Vo svojom odvolaní uviedol, že v predmetnom prípade námietky nepodpísal štatutárny orgán žalobcu, ale splnomocnenec na základe udeleného plnomocenstva. Námietky boli podpísané Adriánom Bargerom, pričom v námietkach sa uvádza, že Adrián Barger vykonáva advokáciu v mene spoločnosti Barger Prekop s.r.o.. Prílohou námietok bolo plnomocenstvo, v zmysle ktorého žalobca udelil plnomocenstvo spoločnosti Barger Prekop s.r.o. a toto plnomocenstvo prijal Adrián Barger ako konateľ spoločnosti Barger Prekop s.r.o. a advokát. Uvedené plnomocenstvo v danom prípade treba teda posudzovať ako doklad predložený z titulu povinných obsahových náležitostí námietok v zmysle § 138 ods. 6 písm. g/ ZVO, a nie ako jednu z povinných príloh podľa § 138 ods. 7 písm. c/ ZVO. Nakoľko však prílohou námietok nebol výpis z obchodného registra spoločnosti Barger Prekop s.r.o., tak ako to vyžaduje ZVO v § 138 ods. 7 písm. c/, skutočnosť, že Adrián Barger je konateľom spoločnosti Barger Prekop s.r.o., nebola podľa žalovaného verifikovateľná.

Odvolával sa na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 147/2013-63 z 05.06.2014, v ktorom sa súd zaoberal totožným skutkovým stavom, s tým, že súd v danej veci zaujal právny názor cit.: „Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že oprávnenie JUDr. Q. V. konať za advokátsku kanceláriu mal považovať za skutočnosť všeobecne známu a skutočnosť vyplývajúcu zo zákona, ktorú si mohol žalovaný overiť. Predloženie dokladu preukazujúceho oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g/ je jednou z obligatórnych príloh k námietkam v zmysle ust. § 138 ods. 7 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní. Procesné podmienky podľa zákona o verejnom obstarávaní pre meritarne rozhodovanie v konaní o námietkach sú splnené len vtedy, ak podanie obsahuje všetky náležitosti a prílohy podľa § 138 ods. 6 a ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní.“

Nesúhlasil so záverom krajského súdu, že pri posudzovaní, či podané námietky obsahujú všetky prílohy podľa § 138 ods. 7 ZVO, je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že oprávnenie Adriána Bargera konať v mene advokátskej kancelárie samostatne, vyplýva priamo zo zákona o advokácii, a že plnomocenstvo bolo udelené právnickej osobe -spoločnosti Barger Prekop s.r.o. a za túto osobu plnomocenstvo prijal práve Adrián Barger ako konateľ spoločnosti Barger Prekop s.r.o.. Vo väzbe na vyššie uvedené žalovaný uviedol, že v konaní o námietkach sa žalobca mohol dať zastupovať fyzickou osobou, alebo právnickou osobou, pričom pri udelení plnomocenstva právnickej osobe mohol toto plnomocenstvo udeliť aj právnickej osobe, ktorá nie je advokátskou kanceláriou. V prípade, že by Adrián Barger prijal plnomocenstvo ako konateľ spoločnosti, ktorá nie je advokátskou kanceláriou, tak by však z predloženého plnomocenstva nevyplývala skutočnosť, že ako konateľ spoločnosti je oprávnený konať samostatne a ani by týmto plnomocenstvom nebolo preukázané, že je konateľom tejto spoločnosti.

Uviedol, že osvojením si argumentácie krajského súdu a teda akceptovaním plnomocenstva ako obligatórnej prílohy námietok podľa § 138 ods. 7 písm. c/ ZVO len v prípade, že splnomocnencom jeprávnická osoba, ktorá je advokátskou kanceláriou, by malo za následok rozdielne zaobchádzanie s navrhovateľmi v konaní o námietkach, čo je v rozpore so základnými princípmi zákona o verejnom obstarávaní. Z uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva, že ak by navrhovateľ udelil plnomocenstvo právnickej osobe, ktorá je advokátskou kanceláriou, by bol zvýhodnený v konaní o námietkach, nakoľko v danom prípade by postačovalo predložiť plnomocenstvo, nakoľko zo zákona o advokácii vyplýva skutočnosť, že konateľ koná v mene advokátskej kancelárie samostatne a v danom prípade by žalovaný o podaných námietkach meritórne rozhodol.

V tejto súvislosti poukázal na to, že argumentácia súdu prvého stupňa úplne spochybňuje opodstatnenosť ustanovenia § 138 ods. 7 ZVO, keď podľa názoru súdu nemal žalovaný zastaviť konanie o námietkach z dôvodu, že námietky neobsahujú všetky prílohy podľa § 138 ods. 7 ZVO, nakoľko skutočnosť, že Adrián Barger je konateľ spoločnosti a je oprávnený konať za túto spoločnosť samostatne, si mohol žalovaný overiť aj v zozname podnikateľov, alebo vo verejne prístupnom obchodnom registri. Žalovaný bol toho názoru, že akceptovaním tejto argumentácie by navrhovateľ nakoniec nebol povinný predkladať žiadnu z povinných príloh k námietkam podľa § 138 ods. 7 ZVO, nakoľko žalovaný by si tieto skutočnosti mohol overiť vlastným konaním.

Žalovaný vo svojom odvolaní upozornil tiež na rozporuplnosť odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu, keďže na jednej strane konštatoval, že navrhovateľ, ktorý je zapísaný do zoznamu podnikateľov nie je zbavený povinnosti predložiť ako prílohu námietok doklad podľa § 138 ods. 7 písm. c/ ZVO, na druhej strane dospel k záveru, že žalovaný nemal zastaviť konanie o námietkach podľa § 139 ods. 1 písm. c/ ZVO, nakoľko skutočnosť, že Adrián Barger je konateľ spoločnosti a je oprávnený konať za túto spoločnosť samostatne, si žalovaný mohol overiť aj v zozname podnikateľov.

Na základe uvedeného ustálil, že nakoľko prílohou námietok podaných žalobcom preukázateľne nebol výpis z obchodného registra spoločnosti Barger Prekop s.r.o. ako obligatórna príloha podľa § 138 ods. 7 písm. c/ ZVO, bola objektívne naplnená zákonná podmienka pre zastavenie konania podľa § 139 ods. 1 písm. c/ ZVO. V uvedenom smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.05.2008, sp.zn. 1Sžo/62/2007, cit.: „Ustanovenie § 107 ods. 5 zákona taxatívne vymedzuje obligatórne náležitosti námietok uchádzača. Podľa gramatického výkladu tohto ustanovenia má uchádzač okrem iného predložiť oznámenie o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu alebo doklad o doručení žiadosti o nápravu, ak ju obstarávateľ v zákonnej lehote nevybavil - teda žalobkyňa mala v danom prípade pripojiť samotné oznámenie (jeho rovnopis), ktoré bolo obstarávateľom v súlade s citovaným ustanovením §105 ods. 7 zákona písomne vyhotovené a jej aj doručené. Súd poukazuje na to, že v zmysle zákona ide o špecifický druh rozhodnutia s formálnymi obsahovými náležitosťami, ktoré sú pre posúdenie dôvodnosti námietok uchádzača pre žalovaného rozhodujúce, preto podľa názoru súdu nepostačuje púha sprostredkovaná interpretácia jeho obsahu neumožňujúca jeho verifikáciu. Ustanovenie § 107 ods. 5 v spojení s 105 ods. 7 zákona túto obligatórnu náležitosť jednoznačne definuje a keďže v konaní sa nepreukázalo, že k námietkam bolo pripojené aj oznámenie obstarávateľa o vybavení žiadosti o nápravu prípadne doklad o doručení žiadosti o nápravu, ak obstarávateľ žiadosť nevybavil v zákonnej lehote, bol záver súdu prvého stupňa o nedôvodnosti zastavenia konania o námietkach podľa §108 ods. 1 písm. c/ zákona nesprávny.“

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanému žiadal rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny a zároveň si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

Stotožnil sa so záverom krajského súdu, že úrad postupoval príliš extenzívne a v rozpore so zásadou proporcionality, ktorá platí aj v oblasti verejného obstarávania.

Nesúhlasil s výkladom ZVO žalovaným, že predložené plnomocenstvo v danom prípade treba teda posudzovať ako doklad predložený z titulu povinných obsahových náležitostí námietok v zmysle § 138 ods. 6 písm. g/ ZVO, a nie ako jednu z povinných príloh podľa § 138 ods. 7 písm. c/ ZVO a tento považoval za neodôvodnený a neprimeraný. Podľa žalobcu bolo naopak plnomocenstvo pre advokátsku kanceláriu Barger Prekop s.r.o. práve tým dokladom, ktorý sa vyžadoval ako príloha námietok podľa §138 ods. 7 písm. c/ ZVO. Pokiaľ žalovaný v odvolaní citoval rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 147/2013-63 z 05.06.2014 v snahe podporiť svoje tvrdenia, nie je podľa žalobcu pre dané konania relevantný a vo vzťahu k napadnutému rozsudku nezakladá žiadny precedens.

Žalobca súhlasil so záverom prvostupňového súdu, že úrad nebol oprávnený konanie o námietkach zastaviť s ohľadom na špecifické okolnosti prípadu, čo nie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania so záujemcami vo verejnom obstarávaní a naopak práve konanie úradu viedlo k porušeniu práv žalobcu, najmä práva na súdnu a inú právnu pomoc. Poukázal na ustanovenie § 15 ods. 3 zákona o advokácii, ktoré kogentne stanovuje spôsob konateľov advokátskych kancelárií - spoločností s ručením obmedzeným. Spôsob konania konateľov iných spoločností s ručením obmedzeným je upravený dispozitívne v Obchodnom zákonníku a detailne v zakladateľskej zmluve alebo listine danej spoločnosti, pričom spôsob konania konateľov takýchto spoločností môže byť rôzny. Podľa názoru žalobcu, keďže advokátske kancelárie zriadené vo forme spoločností s ručeným obmedzeným majú odlišné postavenie ako iné spoločnosti s ručením obmedzeným, úrad nemohol porušiť zásadu rovnakého zaobchádzania, ak by zohľadnil špecifiká daného prípadu a konanie o námietkach nezastavil z titulu absentujúceho výpisu z obchodného registra splnomocnenca - advokátskej kancelárie Barger Prekop s.r.o.

Nestotožnil sa ani s námietkou žalovaného, že argumentácia prvostupňového súdu vedie k spochybneniu opodstatnenosti § 138 ods. 7 ZVO a v uvedenom smere by navrhovateľ nebol povinný predložiť ani jednu z príloh podľa uvedeného ustanovenia, pretože úrad by si tieto skutočnosti mohol overiť vlastným konaním. Dodal, že prvostupňový súd iba zohľadnil konkrétne okolnosti prípadu, s ohľadom na ktoré mal úrad vyložiť § 138 ods. 7 písm. c/ v spojení s § 138 ods. 6 písm. g/ ZVO menej extenzívne, čo je vzhľadom na nejednoznačnosť textácie predmetných ustanovení možné. Z ustanovenia § 138 ods. 7 písm. c/ v spojení s § 138 ods. 6 písm. g/ ZVO nevypláva povinnosť predkladať výpis z obchodného registra splnomocnenca, ktorý je právnickou osobou, ale vyplýva, že je potrebné predložiť „doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky“. Takýmto dokladom je podľa žalobcu jednoznačne plnomocenstvo, nie výpisy z obchodných registrov splnomocnencov.

Považoval za potrebné tiež uviesť, že v prípade zoznamu podnikateľov vedeného úradom ide o verejne prístupný register, pričom údaje uvedené v tomto zozname sú účinné aj voči tretím osobám. Tým, že úrad tvrdil, že nemá preukázané, že Adrián Barger je oprávnený konať za advokátsku kanceláriu Barger Prekop s.r.o., úrad konal arbitrárne a v hrubom rozpore s princípmi dobrej správy, pretože údajne chýbajúce doklady si úrad mohol a mal overiť z vlastnej činnosti.

Odvolávajúc sa na princíp materiálneho právneho štátu, mal za to, že krajský súd správne aplikoval ústavné princípy tak, aby našiel zmysel a ducha zákona, poskytol ochranu pred neproporcionálnym zásahom do práv a postavenia žalobcu zo strany úradu a našiel právo tak, aby bolo spravodlivé.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 246c ods.1 prvá veta OSP a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné vyhovieť. Rozsudok krajského zmenil a žalobu zamietol podľa § 250ja ods. 3 veta druhá, § 220 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.

Predmetom preskúmavania v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného č.: 6405-6000/2013-ON/99 z 15. mája 2013, ktorý ako ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie a orgán príslušný podľa § 109 v spojení s § 137 ods. 2 písm. a/, b/ a § 140 ods. 5, 7 ZVO vo veci námietok žalobcu ako navrhovateľa, zastúpeného advokátskou kanceláriou Barger Prekop s.r.o., proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch vo verejnej súťaži na predmet zákazky „Nákup električiek pre Dopravný podnik Bratislava, a.s.“ vyhlásenej obstarávateľom Dopravný podnik Bratislava, a.s. v Úradnom vestníku EÚ č.2012/S 217-357812 z 10.11.2012 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 215/2012 z 09.11.2012 pod zn. 13431-MST rozhodol tak, že konanie o námietkach zastavil podľa § 139 ods. 1 písm. c/ ZVO z dôvodu, že žalobcom predložené doklady nebolo možné považovať za doklady podľa § 138 ods. 7 písm. c/ ZVO. Najvyšší súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy OSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu, súd teda skúma procesné pochybenie správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( § 250i ods. 3 OSP).

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa sám v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné najmä kvôli prameňu z ktorého pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú vec relevantný právny predpis.

Podľa § 138 ods. 6 ZVO námietky doručené úradu musia obsahovať a) identifikačné údaje navrhovateľa, b) identifikačné údaje kontrolovaného, c) označenie verejného obstarávania, proti ktorému námietky smerujú, d) označenie skutočností, proti ktorým námietky podľa odseku 2 smerujú, pričom ak podaniu námietok musí predchádzať doručenie žiadosti o nápravu, námietky nemôžu ísť nad rámec obsahu žiadosti o nápravu, e) opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, f) návrh na rozhodnutie o námietkach podľa § 139 ods. 2 alebo 3, g) podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa.

Podľa § 138 ods. 7 ZVO Prílohami námietok sú a) ak ide o námietky podľa odseku 2 písm. a/ až c/, písomné oznámenie o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu podľa § 136 ods. 6 písm. a/, písomné oznámenie o zamietnutí žiadosti o nápravu podľa § 136 ods. 6 písm. b/ alebo doklad o doručení žiadosti o nápravu, ak ju kontrolovaný v zákonnej lehote nevybavil, b) doklad o poukázaní kaucie na účet úradu, c) doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g/, ak nebol predložený kontrolovanému.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ ZVO Úrad zastaví rozhodnutím konanie o námietkach, ak neobsahujú všetky náležitosti podľa § 138 ods. 6 a prílohy podľa § 138 ods. 7.

Najvyšší súd mal z predloženého súdneho vrátane administratívneho spisu preukázané, že žalobca ako záujemca zastúpený advokátskou kanceláriou Barger Prekop s.r.o., podal v zákonnej lehote námietky proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch vo verejnej súťaži na predmet zákazky „Nákup električiek pre Dopravný podnik Bratislava, a.s.“ vyhlásenej obstarávateľom Dopravný podnik Bratislava, a.s. v Úradnom vestníku EÚ č. 2012/S 217-357812 zo dňa 10.11.2012 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 215/2012 zo dňa 09.11.2012 pod zn. 13431-MST.

Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia, ktorým podľa § 139 ods. 1 písm. c/ ZVO zastavil konanie, uviedol, že žalobca podal námietky proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch, pričom tieto obsahovali ako prílohy plnomocenstvo, ktorým splnomocnil advokátsku kanceláriu Barger Prekop s.r.o. na svoje zastupovanie a tiež výpis z obchodného registra, z ktorého obsahu vyplýva, že osoby, ktoré v mene záujemcu (žalobcu) splnomocnili advokátsku kanceláriu, sú v mene záujemcu oprávnené konať. Námietky boli podpísané v mene advokátskej kancelárie Adriánom Bargerom, avšak prílohou námietok nebol doklad preukazujúci oprávnenie Adriána Barger konať v mene tejto advokátskej kancelárie samostatne a teda aj podpisovať námietky zastupujúc záujemcu.

S poukazom na citáciu ustanovenia § 138 ods. 6 a § 138 ods. 7 písm. c/ ZVO žalovaný dospel k záveru, že predložené doklady nepreukazujú oprávnenie Adriána Bargera podpisovať námietky za navrhovateľa (záujemcu). Ďalej uviedol, že účelom predloženia dokladu podľa § 138 ods. 7 písm. c/ ZVO je preukázanie, že osoba, ktorá podpisovala námietky, bola na to oprávnená, a to napríklad predložením výpisu z obchodného registra, z ktorého vyplýva oprávnenie tejto osoby konať a podpisovať za právnickú osobu alebo predložením splnomocnenia, ktorým štatutárny orgán navrhovateľa splnomocnil inú osobu na podpisovanie námietok, ale v takom prípade je potrebné zároveň priložiť doklad, z ktorého vyplýva oprávnenie udeliť takéto splnomocnenie. Predloženie dokladu, z ktorého vyplýva oprávnenie podpisovať námietky navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa, sa nevyžaduje len v prípade predloženia tohto dokladu kontrolovanému, aby sa odstránila duplicita preukazovania tejto skutočnosti.

Žalovaný konštatoval, že vzhľadom na to, že pre konanie o námietkach neboli splnené všetky zákonné predpoklady, v súlade s § 139 ods. 1 písm. c/ ZVO zastavil konanie o námietkach, keďže tieto podľa jeho názoru neobsahovali všetky zákonné náležitosti podľa § 138 ods. 6 a prílohy podľa § 138 ods. 7 ZVO.

Vychádzajúc z predloženého súdneho vrátane administratívneho spisu najvyššiemu súdu vyplynulo, že podstatnou otázkou predmetného konania je preskúmanie postupu žalovaného pri posudzovaní perfektnosti návrhu v konaní o námietkach podľa ZVO. Krajský súd správne konštatoval, že vzhľadom na vylúčenie aplikácie správneho poriadku, čo i len v subsidiárnom režime, nebol žalovaný viazaný na procesnú aktivitu za účelom odstránenia vád námietok. Uvedené však nič nemení na tom, že žalovaný bol povinný postupovať v súlade s požiadavkami vyžadovanými v rámci princípov právneho štátu, materiálnej spravodlivosti a účelu samotného konania špecifikovaného relevantnými právnymi predpismi. Najvyšší súd sa stotožnil s výkladom krajského súdu pokiaľ ide o to, že ZVO v ustanovení § 138 ods. 6 a § 138 ods. 7 vymedzuje obsahové náležitosti námietok, ako aj ich príloh. Ustanovenie § 138 ods. 6 písm. g/ ZVO požaduje, aby námietky obsahovali podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa. V konkrétnom prípade námietky neboli podpísané samotným navrhovateľom resp. štatutárnym orgánom navrhovateľa právnickej osoby, ale osobou, ktorá konala za navrhovateľa na základe plnomocenstva. Oprávnenie udeliť plnomocenstvo inej osobe bolo zo strany navrhovateľa verifikované doloženým výpisom z obchodného registra, v zmysle ktorého bol uvedený spôsob konania navrhovateľa právnickej osoby. Navrhovateľ udelil plnomocenstvo na určené právne úkony vrátane podávania námietok podľa ZVO právnickej osobe Barger Prekop s.r.o., advokátskej kancelárii. Plnomocenstvo prijala a námietky podpísala tá istá osoba - Adrián Barger, advokát, konateľ. Uvedenáskutočnosť však nebola doložená listinou preukazujúcou oprávnenie Adriána Bargera samostatne konať v mene právnickej osoby Barger Prekop s.r.o..

K právnemu záveru krajského súdu, že oprávnenie Adriána Bargera konať za právnickú osobu Barger Prekop s.r.o samostatne vyplýva priamo z ustanovenia zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácií o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, konkrétne z § 15 a nasl., v zmysle ktorých pokiaľ advokáti na účel výkonu advokácie založili spoločnosť s ručením obmedzeným, konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným je každý zo spoločníkov a títo sú oprávnení konať v mene spoločnosti samostatne a bez obmedzenia, je potrebné uviesť, že síce uvedená formulácia kogentne stanovuje spôsob konania spoločnosti s ručením obmedzeným, čím táto špeciálna úprava vo vymedzenom rozsahu nahrádza všeobecnú úpravu podľa Obchodného zákonníka, avšak len v abstraktnej normatívnej rovine, čím prezumuje podmienku, že každý spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným v zmysle uvedených ustanovení je jej konateľom konajúcim v jej mene samostatne a bez obmedzenia. Avšak to, že konkrétna osoba Adrián Barger je spoločníkom uvedenej spoločnosti s ručením obmedzeným a teda konateľom konajúcim samostatne za právnickú osobu, zo samotného znenia zákona nevyplýva a je potrebné ju verifikovať dokladom preukazujúcim túto skutočnosť.

Krajský súd správne poznamenal, že požiadavka na obsahové náležitosti námietok podľa § 138 ods. 6 písm. g/ a súčasne príloh podľa § 138 ods. 7 písm. c/ ZVO sú rovnocennými obligatórnymi náležitosťami v rámci námietok a príloh a navrhovateľom nepredložený doklad sa nevyžaduje len v jednom zákonom stanovenom prípade a to, ak bol už kontrolovanému predložený, čo uvedený prípad nespĺňa, nakoľko doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky preložený nebol, pretože navrhovateľ ako záujemca ešte nepredložil ponuku v danej verejnej súťaži. Inú výnimku zákon neobsahuje, preto, ak žalovaný dodržal zákonný postup v prípade naplnenia dôvodu zastavenia konania podľa § 139 ods. 1 písm. c/ ZVO, nemožno jeho postup považovať za formalistický ani extenzívny.

Najvyšší súd sa nestotožnil so záverom krajského súdu, že by mal žalovaný verifikovať oprávnenie osoby podpisujúcej námietky za navrhovateľa. Prijatím právnej konštrukcie nastolenej krajským súdom, podľa ktorého mal žalovaný zohľadniť špecifiká konkrétneho prípadu a oprávnenie Adriána Bargera konať za právnickú osobu Barger Prekop s.r.o. dohľadať z verejne prístupného registra, resp. zo zoznamu podnikateľov vedeným žalovaným, by došlo k preneseniu zodpovednosti za správnosť údajov, resp. kompletnosť obsahových náležitostí námietok na správny orgán, čo nie je právne udržateľné. Uvedenú požiadavku zákon ani procesné pravidlá konania o námietkach nepripúšťajú a samotná nie je v súlade s oprávneniami orgánu verejnej správy konať daným ústavou, konkrétne čl. 2 ods. 2 a právnym rámcom Slovenskej republiky.

Tak, ako bolo konštatované v judikatúre najvyššieho súdu v prípade verejného obstarávania, ide o zo zákona taxatívne vymedzenú obligatórnu prílohu k námietke uchádzača. Podľa gramatického výkladu tohto ustanovenia má uchádzač okrem iného predložiť aj doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa ods. 6 písm. g/, ak nebol predložený kontrolovanému. Najvyšší súd opätovne poukazuje na to, že v zmysle zákona ide o špecifický druh rozhodovania s formálnymi obsahovými náležitosťami, ktoré sú pre posúdenie dôvodnosti námietok uchádzača pre žalovaného rozhodujúce, preto podľa názoru súdu nepostačuje iba prípadný odkaz v rámci dobrej správy na obchodný register, alebo advokátsku komoru. Ustanovenie § 138 ods. 6 písm. g/ zákona o verejnom obstarávaní vyžaduje, aby námietky uchádzača obsahovali podpis žalobcu alebo osoby oprávnenej konať za žalobcu a ustanovenie § 138 ods. 7 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní uvádza, že prílohami námietok je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa ods. 6 písm. g/ zákona o verejnom obstarávaní, ak nebol predložený kontrolovanému

Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom, preto za daných okolností neboli podmienky pre vyhovenie žalobe a jeho zrušenie krajským súdom. Vzhľadom na to, že ani námietky žalobcu neboli z dôvodu ich právnej nepodstatnosti spôsobilé spochybniť zákonnosť rozhodnutia žalovaného, Najvyšší súd Slovenskejrepubliky rozsudok krajského súdu v súlade s ustanovením § 220 OSP zmenil a žalobu pre jej nedôvodnosť v zmysle § 250j ods. 1 OSP zamietol.

O trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 OSP a § 250h OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleží.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.