UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa X., bytom L., zastúpeného JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom so sídlom Jesenná 8, Prešov, proti odporcovi Mestu Prešov, so sídlom Hlavná č 73, Prešov, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 25. októbra 2012, č. k. 2S/40/2011-121 v spojení s opravným uznesením z 12. novembra 2012, č. k. 2S/40/2011-127, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolania navrhovateľa o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) uznesením z 18. mája 2012, č. k. 2S/40/2011-100 konajúc proti nečinnosti orgánu verejnej podľa § 250t Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) uložil Mestu Prešov, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia uznesenia rozhodol o žiadosti navrhovateľa vo veci určenia pozemnej komunikácie nachádzajúcej sa v kat. území Z., na parcele A. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 11.296 m2 vedenej Správou katastra Prešov, na LV č. XXXX. O trovách konania vyslovil, že o nej rozhodne osobitným uznesením po tom, čo ich navrhovateľ vyčísli.
Uznesením z 28. augusta 2012, č. k. 2S/40/2011-116 uložil krajský súd odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 261,82 eura lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia na účet jeho vtedajšieho právneho zástupcu JUDr. Jána Garaja, advokáta so sídlom v Prešove, pričom v súlade s ustanovením § 250t ods. 5 priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia a podanie návrh a začatie konania) plus dvakrát režijný paušál a nepriznal mu náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslenú v rozpore vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 65/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to za vyjadrenie zo dňa 28. februára 2012 vo výške 127.16 eura ani režijný paušál vo výške 7,63 eura., majúc za to, že sa jedná o neúčelne vynaložený úkon s poukazom na ustanovenie § 250k ods. 1 OSP, pretože vyjadrenie k veci samej vykonal v návrhu na začatie konania, nie k vyjadreniu, ktoré nie je predmetom preskúmania.
Toto uznesenie napadol navrhovateľ odvolaním namietajúc nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia v celom rozsahu poukazujúc na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP. Podľa navrhovateľa aj jeho vyjadrenie z 28. februára 2012 bolo potrebné vykonať na účelné uplatňovanie a bránenie práva, a preto aj za tento úkon mal krajský súd priznať navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia.
Nakoľko predmetné napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom krajský súd postupujúc podľa § 374 ods. 4 OSP uznesením z 25. októbra 2012, č. k. 2S/40/2011-121 odvolaniu vyhovel a zaviazal odporcu na náhradu trov konania navrhovateľovi vo výške 374,16 eura, ktoré je povinný zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jána Garaja, advokáta so sídlom v Prešove, a to za tri úkony právnej služby (teda včítane náhrady za úkon právnej služby - vyjadrenie z 28. februára 2012) plus trikrát režijný paušál.
I toto uznesenie napadol navrhovateľ odvolaním namietajúc, že JUDr. Ján Garaj už nie je jeho právnym zástupcom, a že súd nepriznal navrhovateľovi trovy konania v správnej výške. Podľa navrhovateľa mal súd správne priznať navrhovateľovi trovy konania spolu vo výške 396,61eura.
Krajský súd na základe tohto odvolania vydal vo veci dňa 12. novembra 2012 pod č. k. 2S/40/2011-127 opravné uznesenie, ktorým opravil výrok č. 2 uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. októbra 2012, č. k. 2S/40/2011-121 tak, že správne znie: Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 396,61 Eur (správne „eura“), ktoré je povinný odporca zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jána Garaja, advokáta so sídlom v Prešove, ul. Floriánova č. 2, vedený v ČSOB, a. s., číslo: XXXXXXXXXX/XXXX. Zároveň vyslovil, že ostatné časti uznesenia zostávajú nemenné. V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, že pri vyhotovení predmetného uznesenia došlo k chybe v písaní, a preto bolo potrebné túto chybu napraviť postupom podľa § 164 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) vydaním opravného uznesenia. Námietkou zmeny právneho zástupcu sa nezaoberal.
Navrhovateľ sa proti tomuto uzneseniu znova odvolal s tým, že JUDr. Ján Garaj už nie je jeho právnym zástupcom, a preto trovy konania má odporca zaplatiť na účet jeho súčasného právneho zástupcu JUDr. Michal Feciľaka. Uplatnil i náhradu trov odvolacieho konania vo výške 134,79 eura.
Odporca odvolací návrh nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal vec v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania a konanie mu predchádzajúce (§ 212 ods. 1 OSP s použitím § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné ako neprípustné odmietnuť.
V štvrtej hlave piatej časti OSP je upravené konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 250t a § 250u OSP), pričom v súlade s ustanovením § 250t ods. 8 OSP sa na toto konanie subsidiárne použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy piatej časti OSP.
Podľa § 250t ods. 5 OSP navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.
Podľa § 250t ods. 7 OSP proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu zistil, že navrhovateľ doručil dňa 11. novembra 2011 na Krajský súd v Prešove návrh, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti Mestu Prešov v konaní o určení druhu pozemnej komunikácie nachádzajúcej sa v katastrálnom území Z. na parcele A.
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 11.296 m2 vedenej Správou katastra Prešov na LV č. XXXX, konať a rozhodnúť v lehote 30 od právoplatnosti uznesenia, ktorému návrhu krajský súd vyhovel, čímnavrhovateľovi v zmysle § 250t ods. 5 OSP právo na náhradu trov konania. Krajský súd o náhrade trov konania rozhodol osobitným uznesením v súlade s ustanovením § 214 ods. 5 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) účinného do 31. decembra 2012, a to vyšším súdnym úradníkom. Na tomto mieste je potrebné dať do pozornosti, že o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd v takom zložení, v akom je predpísané jeho obsadenie pre nárok, o ktorom koná, t. j. v takom obsadení, ako rozhoduje vo veci samej. Ak teda súd v konaní podľa § 250t OSP rozhoduje v senáte (§ 246b ods. 1 a 2 OSP), obsadenie súdu vyšším súdnym úradníkom na krajskom súde v správnom súdnictve s výnimkou vecí podľa § 246b ods. 2 OSP ani pri separátnom rozhodovaní o náhrade trov konania neprichádza do úvahy. Toto závažné procesné pochybenie súdu bolo odstránené vydaním uznesenia z 25. októbra 2012 č. k. 2S/40/2011-121.
Napriek tomu nemožno opomenúť, že konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy je konaním jednostupňovým a proti rozhodnutiu súdu v tomto konaní nie je prípustný opravný prostriedok (§ 250t ods. 7 OSP).
Neprípustnosť opravného prostriedku v konaní podľa § 250t OSP sa netýka len nemožnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej ale i nemožnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov konania. Neprípustnosť podať odvolanie vo veci sa preto vzťahuje aj na výrok o náhrade trov konania, ktorý je súčasťou rozhodnutia vo veci. Na tom nič nemení, že zákon pripúšťa rozhodnúť o náhrade trov aj osobitným rozhodnutím (§ 214 ods. 5 OSP účinného do 31. decembra 2012), či osobitným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 OSP). Aj v takom prípade je rozhodnutie o náhrade trov konania len súčasťou rozhodnutia vo veci; bez konania vo veci a rozhodnutia vo veci by totiž rozhodnutie o náhrade trov nebolo potrebné, a teda by neexistovalo.
Rozhodnutie o náhrade trov konania tvorí s rozhodnutím súdu vo veci samej jeden celok a hoci sa o nich rozhodlo samostatným uznesením, odvolanie ani proti rozhodnutiu o náhrade trov konania ani opravné uznesenie nemožno vecne prejednať, lebo nie je prípustné. Neprípustnosť odvolania v danom prípade vyplýva nielen z ustanovenia § 250t ods. 7 OSP, ale i z ustanovenia § 246c ods. 1 veta druhá OSP, podľa ktorého opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti (t. j. v piatej časti OSP - správne súdnictvo).
Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že skutočnosť nesprávneho poučenia účastníkov konania o prípustnosti opravného prostriedku proti napadnutému uzneseniu zo strany krajského súdu, nezakladá ich procesnú legitimáciu jeho uplatnenia, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená.
Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ podal odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému opravný prostriedok nie je prípustný, Najvyšší súd Slovenskej republiky postupujúc podľa § 218 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s ustanovením § 250t ods. 7 OSP a § 246c ods. 1 vety prvej a druhej OSP musel odvolanie odmietnuť.
O trovách odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže odmietnutie odvolania má rovnaké procesné účinky ako zastavenie konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Celkom na záver Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že JUDr. Ján Garaj oznámil krajskému súdu ukončenie zastupovania dňa 05. septembra 2012 a k zmene právneho zástupcu navrhovateľa došlo dňom 13. novembra 2012, kedy bola táto zmena oznámená krajskému súdu (§ 28 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), pričom úkony právnej služby, za ktoré bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia boli vykonané 10. novembra 2011, 11. novembra 2011 a 28. februára 2012.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.