5Sžo/47/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: L. V., bytom G., proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vajanského 2, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP1-2015/026701 zo 14. októbra 2015, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/129/2015-21z 29. marca 2016, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/129/2015-21 z 29. marca 2016 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením č.k. 20S/129/2015-21 z 29. marca 2016 Krajský súd v Trnave podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zastavil konanie z dôvodu, že žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného podala neoprávnená osoba.

V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že v predmetnej právnej veci žalobu proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu podal L. V. - žalobca, žalobu, ktorou žiadal preskúmať postup a zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP1-2015/026701 zo 14. októbra 2015, ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán v zmysle § 4 ods. 2 písm. b/ a § 4 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodoval o odvolaní účastníka konania L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XX, proti rozhodnutiu Okresného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy, Sp.č.: OU-TT-OVVS2-2013/005908, Pr. č.: 160/2015 z 25. júna 2015, ktorým bol L. V. uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskeho spolunažívaniu podľa ustanovenia § 46 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, za čo mu bola uložená podľa § 11 ods. 1 písm. b/, § 13 ods. 1 a § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch pokuta vo výške 17,- € a zároveň mu bola uložená aj povinnosť uhradiť podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch s poukazom na vyhlášku Ministerstva vnútra SR č. 411/2006 Z.z. trovy konania v sume 16,- €.

Keďže voči uvedenému rozhodnutiu žalovaného žalobu nepodal účastník správneho konania - obvinený L. V., ale jeho otec L. V., ktorý nespĺňa podmienku aktívnej procesnej legitimácie podľa § 250 ods. 2 OSP, t.j. v tomto konaní môže uplatniť a realizovať svoje základné právo na súdnu ochranu len účastník konania v správnom konaní podaním žaloby proti právoplatnému rozhodnutiu, pričom L. V. účastníkom v správnom konaní pred žalovaným ako správnym orgánom nebol, dospel krajský súd k záveru o odôvodnenosti zastavenia konania podľa § 250d ods. 3 OSP.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ v spojení s ustanovením § 246c OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XX, a súčasne pripojil vyjadrenie žalobcu - L. V.. V odvolaní namietal, že svojho otca splnomocnil na zastupovanie v súdnom konaní, preto nerozumel dôvodu krajského súdu pre zastavenie konania a považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné.

Uviedol, že postupom žalovaného v priestupkovom konaní, ktoré v podrobnostiach opísal, sa cíti byť ukrivdený na svojich právach a žiadal súd o zjednanie nápravy.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním z 26. mája 2015, v ktorom uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom krajského súdu a navrhuje, aby odvolací súd preskúmavané uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/129/2015-21 z 29. marca 2016 ako vecne správne postupom podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Nakoľko odvolacie konanie bolo začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, v súlade s ustanovením § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku postupoval Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov (Občiansky súdny poriadok) a ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie bez pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 písm. c/ OSP a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.

Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 250 ods. 1 OSP, účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

Podľa § 250b ods. 2 OSP žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.

Podľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spiszistil, že žalobu proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu podal Peter Herchl - žalobca, ktorý žiadal preskúmať postup a zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. k. OU-TT-OOP1-2015/026701 zo 14. októbra 2015, ktorým odvolací správny orgán v zmysle § 4 ods. 2 písm. b/ a § 4 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodoval o odvolaní účastníka konania L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XX, proti rozhodnutiu Okresného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy, Sp. č.: OU-TT-OVVS2-2013/005908, Pr. č.: 160/2015 zo dňa 25.06.2015, ktorým bol L. V. uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskeho spolunažívaniu podľa ustanovenia § 46 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, za čo mu bola uložená podľa § 11 ods. 1 písm. b/, § 13 ods. 1 a § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch pokuta vo výške 17,- € a zároveň mu bola uložená aj povinnosť uhradiť podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch s poukazom na vyhlášku Ministerstva vnútra SR č. 411/2006 Z.z. trovy konania v sume 16,- €.

Predmetom sporu v napadnutom rozhodnutí súdu o zastavení konania je otázka aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby v správnom súdnictve je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu; pričom takéto rozhodnutie správneho orgánu zakladá, mení alebo ruší oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo týmto rozhodnutím sú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 247 ods. 1, § 244 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa § 72 zákona o priestupkoch v konaní o priestupku sú účastníkmi konania a) obvinený z priestupku, b) poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom, c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej sa zhabania veci, d) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1.

Ustanovenie § 72 zákona o priestupkoch výslovne upravuje, kto je účastníkom konania. S odvolaním sa na špeciálnu právnu úpravu účastníctva k správnemu poriadku, najvyššiemu súdu vyplynulo, že žalobu nepodala oprávnená osoba, nakoľko žalobcom nebol účastník priestukového konania L. V., ale jeho otec L. V., ktorý však nespĺňa podmienku aktívnej procesnej legitimácie podľa § 250 ods. 2 OSP.

Napriek tomu, že L. V. - účastník správneho konania, v podanom odvolaní namietal, že svojho otca splnomocnil na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vo veciach priestupkov, v ktorých platí výnimka z povinného právneho zastúpenia advokátom v súdnom konaní podľa § 250a OSP, namietané tvrdenie splnomocnením nepreukázal a táto skutočnosť z pripojeného súdneho spisu krajského súdu ani nevyplývala, preto najvyšší súd nemohol považovať túto námietku za opodstatnenú.

Vzhľadom na uvedené sa najvyšší súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa (§ 219 ods.2 OSP), pretože v preskumavanom konaní môže uplatniť a realizovať svoje základné právo na súdnu ochranu len účastník konania v správnom konaní podaním žaloby proti právoplatnému rozhodnutiu, pričom L. V. účastníkom v správnom konaní pred žalovaným ako správnym orgánom nebol.

V podanom odvolaní neuviedli žalobca ani účastník správneho konania žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté uznesenie o zastavení konania pre podanie žaloby neoprávnehou osobou zrušiť a preto odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/129/2015- 21 z 29. marca 2016 podľa 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, keďže žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovaném v odvolacom konaní trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.