5Sžo/44/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom v Tulčík 26, IČO: 313 03 862, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Námestie Ľ. Štúra č. 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministra životného prostredia SR sp.zn. 4839/2013-1.10 (10/2013-rozkl.) zo dňa 28. marca 2013, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 157/2013-78 zo dňa 3. apríla 2014 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 3. apríla 2014, č.k. 1S 157/2013-78, m e n í tak, že konanie z a s t a v u j e.

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom č.k. 1S 157/2013-78 zo dňa 3. apríla 2014 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4839/2013-1.10 (10/2013-rozkl.) zo dňa 28. marca 2013, ktorým bolo podľa § 89 ods. 9 písm. a/ v spojení s § 89 ods. 3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „ZOPK“) zastavené konanie o rozklade žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 3522/2008-2.1/KD zo dňa 2. septembra 2008, ktorým ministerstvo podľa § 65 ods. 1 písm. h/ v spojení s § 40 ods. 2 a 3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny na základe žiadosti Poľovníckeho združenia Chochuľa Hrochoť, povolilo výnimku z podmienok ochrany chráneného živočícha - medveďa hnedého na usmrtenie jedného jedinca na území v správe žiadateľa. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí časovo obmedzil platnosť povolenej výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ ZOPK na dobu určitú do 31.11.2008 alebo do 15.12.2008 v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť na lokalite Hudcovie kút.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že napadnuté procesné rozhodnutie o zastavení rozkladového konania nemohlo ukrátiť žalobcu na jeho právach a oprávnených záujmoch na ochraneprírody, pretože na základe výsledkov správneho vo veci povolenia výnimky nedošlo a ani v budúcnosti už nemôže dôjsť k žiadnemu zásahu do populácie medveďa hnedého v danej lokalite. Výnimku nie je možné realizovať, pretože doba trvania výnimky podľa rozhodnutia krajského súdu uplynula už dňom 15.12.2008.

Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní k záveru, že žalobca zastavením rozkladového konania v predmetnej veci napriek vyššie opísaným výhradám súdu k zvolenému postupu správnych orgánov nemohol byť ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch. Keďže žalobné námietky neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 OSP a žalobu zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu (rozhodnutie sp.zn. 1Sžp/3/2011 zo dňa 17.04.2012).Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, napadnuté rozhodnutie žalovaného zruší, vec vráti žalovanému na ďalšie konanie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že je toho názoru, že správne rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov ako aj postup žalovaného je v súlade s ustanoveniami správneho poriadku a zákona o ochrane prírody a krajiny, a preto navrhol, aby Najvyšší súd SR ako odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu potvrdil resp. konanie zastavil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246 a § 250ja OSP preskúmal napadnutý rozsudok prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 82 ods. 9 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.

Podľa § 89 ods. 3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na uvedené zákonné ustanovenia ako aj stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Snj 72/2013 z 24. júna 2014, podľa ktorého povolenie na odstrel chráneného živočícha - v tomto prípade medveďa hnedého, uplynutím času zaniká a má za následok, že odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje. Správny orgán, resp. súd preto môže (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu konania.

V danej veci bol napadnutým rozhodnutím povolený odstrel medveďa hnedého v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť na lokalite Hudcovie kút - do 30.11.2008. Čas, do ktorého bola povolená realizácia výnimky na odstrel medveďa hnedého v uvedenom poľovnom revíri, teda uplynul už v časerozhodovania krajského súdu.

Z dôvodu, vyjadreného jednoznačne v uvedenom stanovisku Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a konanie zastavil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku podľa § 244 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ OSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.