5Sžo/43/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa JUDr. J. V., bytom S., proti odporkyni Slovenskej advokátskej komory, Kolárska 4, Bratislava, zastúpenej JUDr. E. B., advokátkou, so sídlom AK T., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne

o vyčiarknutí navrhovateľa zo zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory, o návrhu

na prerušenie konania, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave, č. k. 3Sp/5/2005-146 z 28. júla 2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave,

č. k. 3Sp/5/2005-146 z 28. júla 2011   p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením návrh navrhovateľa na prerušenie

konania zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ žiadal, aby súd prerušil

konanie z dôvodu, že prebiehajúce konanie o civilnej žalobe sp. zn. 24C/279/2009 a bližšie

neidentifikované konanie vo veci s obdobným právnym základom majúce byť vedené

pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) a rozhodnutia v nich

vydané môžu mať vplyv na rozhodnutie súdu v tejto preskúmavanej veci.

Krajský súd skúmaním splnenia podmienok pre prerušenie konania tak ako

navrhovateľ žiadal mal za osvedčené, že meritórne rozhodnutie vo veci určovacej žaloby

vedenej na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave pod sp. zn. 24C/279/2009 je právne

irelevantné, keďže o jeho žalobe bolo už rozsudkom č. k. 24C/279/2009 právoplatne

rozhodnuté jej zamietnutím. Pokiaľ navrhovateľ žiadal prerušiť konanie vo veci z dôvodu

bližšie neidentifikovaného konania pred ústavným súdom, navrhovateľ ani na opakované výzvy bližšie tento dôvod súdu neozrejmil a ani konanie bližšie nešpecifikoval. Z uvedených

dôvodov mal súd za to, že v danom prípade návrh na prerušenie konania neobstojí,

a to vo vzťahu ku konaniu vo veci sp. zn. 24C/279/2009 pre už právoplatné rozhodnutie

vo veci skončené jeho neúspechom v konaní a vo vzťahu ku konaniu pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky pre jeho neurčitosť, neodôvodnenosť, a tým aj bezpredmetnosť.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby najvyšší súd jeho

návrhu na prerušenie konania vyhovel. V odôvodnení odvolania namietal, že mu bola

postupom súdu ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd konal

aj napriek tomu, že navrhovateľ z vážnych dôvodov požiadal o odročenie pojednávania.

Nakoľko nemohol zaobstarať konkrétne rozhodnutie ústavného súdu, bolo podľa jeho názoru,

povinnosťou krajského súdu z vlastnej iniciatívy, dopytom na ústavnom súde rozhodnutie

získať. K právoplatnosti rozhodnutia v konaní 24C/279/2009 kde bol žalobný návrh

navrhovateľa zamietnutý uviedol, že ide o jednostrannú zaujatosť súdu. Navrhovateľ –

žalobca z osobných dôvodov nestihol proti tomuto rozhodnutiu súdu podať v odvolacej lehote

odvolanie, bude sa však domáhať nápravy návrhom na mimoriadne dovolanie, a preto

aj z tohto dôvodu bol porušený zákon.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že navrhovateľ písomným podaním

z 18.10.2010 požiadal o odročenie pojednávania určeného na deň 19.10.2010 a zároveň

požiadal o prerušenie konania. V rámci prípravy pojednávania samosudkyňa oboznámila

žiadosť o odročenia pojednávania a žiadosť o prerušenie konania. Pojednávanie dňa

19.10.2010 bolo odročené na neurčito.  

Potvrdila skutočnosť, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I o určenie,

že vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy

v Slovenskej republike pod sp. zn. 24C/279009 nadobudlo právoplatnosť 28.12.2010 s tým,

že žaloba bola zamietnutá. Podľa odporkyne prípadné podanie podnetu navrhovateľa

generálnemu prokurátorovi, ani mimoriadne dovolanie, ak by bolo generálnym prokurátorom

podané, nemení právoplatnosť rozhodnutia súdu a jeho vykonateľnosť môže byť odložená

iba podľa § 243 OSP. Navrhovateľ však nepreukázal, že podnet na generálnu prokuratúru

podal.

Napokon poukázala na skutočnosť, že otázku, či absolvent bývalej Vysokej školy

Zboru národnej bezpečnosti spĺňa podmienku získania právnického vzdelania v Slovenskej

republike uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 586/2003 Z. z. bola v súdnej praxi vyriešená (rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/86/2008 z 11.02.2009). Navrhla, napadnuté

uznesenie potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného

odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia

pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže

konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam

pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Predmetom konania vo veci samej je určiť, či navrhovateľ podľa § 3 ods. 11 písm. b/

zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v platnom

znení získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej

fakulte vysokej školy v Slovenskej republike. Krajský súd návrh navrhovateľa na prerušenie

konania zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotiac rozsah a dôvody odvolania

navrhovateľa vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu, oboznámiac sa s obsahom

pripojeného spisového materiálu, t. j. s obsahom súdneho a administratívneho spisu,

s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

uznesenia krajského súdu, ktoré podľa najvyššieho súdu vytvárajú dostatočné východiská

pre vyslovenie výroku napadnutého uznesenia. Najvyšší súd v preskúmavanej veci dospel

k záveru, že krajský súd postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistil

skutkový stav správne a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver. Z uvedených

dôvodov krajský súd postupoval v súlade so zákonom, ak konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/

OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) neprerušil, nakoľko spor, ktorý začal na návrh

navrhovateľa o určenie, že vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore právo na právnickej

fakulte vysokej školy v Slovenskej republike pod sp. zn. 24C/279009 skončil v neprospech

navrhovateľa a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28.12.2010. Navrhovateľove podanie

odkazujúce na sťažnosť na ústavnom súd bolo neurčité, pričom   navrhovateľ vadu podania v lehote stanovenej súdom   neodstránil. Nebolo teda zistené, že prebieha konanie, v ktorom

sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej, alebo že krajský

súd dal na takéto konanie podnet.

Podľa doterajšej judikatúry odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť

znemožnenie realizácie tých procesných práv, ktoré účastníkovi občianskeho súdneho

konania priznáva zákon za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv

a oprávnených záujmov.

Odňatie možnosti konať pred súdom vidí navrhovateľ v tom, že krajský súd

pokračoval v konaní,   hoci podal návrh na prerušenie konania a odročenie pojednávania.

Uvedené tvrdenie navrhovateľa nezodpovedá skutkovému stavu vyplývajúcemu z obsahu

spisu, pretože   zo zápisnice o pojednávaní z 19.10.2010 je zrejmé, že krajský súd vo veci

samej neotvoril pojednávanie vo veci samej, ale vyhlásil uznesenie, ktorým pojednávanie

odročil na neurčito a následne vydal uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

Najvyšší súd nezistil v konaní súdu prvého stupňa vady, ktoré by mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci a ku ktorým by bol povinný prihliadať z úradnej moci (§ 212

ods. 3 OSP), a preto podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP napadnuté

uznesenie krajského súdu potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu   n i e   j e   prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. októbra 2011

  JUDr. Jana Baricová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková