5Sžo/43/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa JUDr. J. V., bytom S., proti odporkyni Slovenskej advokátskej komory, Kolárska 4, Bratislava, zastúpenej JUDr. E. B., advokátkou, so sídlom AK T., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne
o vyčiarknutí navrhovateľa zo zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory, o návrhu
na prerušenie konania, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave, č. k. 3Sp/5/2005-146 z 28. júla 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 3Sp/5/2005-146 z 28. júla 2011 p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením návrh navrhovateľa na prerušenie
konania zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ žiadal, aby súd prerušil
konanie z dôvodu, že prebiehajúce konanie o civilnej žalobe sp. zn. 24C/279/2009 a bližšie
neidentifikované konanie vo veci s obdobným právnym základom majúce byť vedené
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) a rozhodnutia v nich
vydané môžu mať vplyv na rozhodnutie súdu v tejto preskúmavanej veci.
Krajský súd skúmaním splnenia podmienok pre prerušenie konania tak ako
navrhovateľ žiadal mal za osvedčené, že meritórne rozhodnutie vo veci určovacej žaloby
vedenej na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave pod sp. zn. 24C/279/2009 je právne
irelevantné, keďže o jeho žalobe bolo už rozsudkom č. k. 24C/279/2009 právoplatne
rozhodnuté jej zamietnutím. Pokiaľ navrhovateľ žiadal prerušiť konanie vo veci z dôvodu
bližšie neidentifikovaného konania pred ústavným súdom, navrhovateľ ani na opakované výzvy bližšie tento dôvod súdu neozrejmil a ani konanie bližšie nešpecifikoval. Z uvedených
dôvodov mal súd za to, že v danom prípade návrh na prerušenie konania neobstojí,
a to vo vzťahu ku konaniu vo veci sp. zn. 24C/279/2009 pre už právoplatné rozhodnutie
vo veci skončené jeho neúspechom v konaní a vo vzťahu ku konaniu pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky pre jeho neurčitosť, neodôvodnenosť, a tým aj bezpredmetnosť.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby najvyšší súd jeho
návrhu na prerušenie konania vyhovel. V odôvodnení odvolania namietal, že mu bola
postupom súdu ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd konal
aj napriek tomu, že navrhovateľ z vážnych dôvodov požiadal o odročenie pojednávania.
Nakoľko nemohol zaobstarať konkrétne rozhodnutie ústavného súdu, bolo podľa jeho názoru,
povinnosťou krajského súdu z vlastnej iniciatívy, dopytom na ústavnom súde rozhodnutie
získať. K právoplatnosti rozhodnutia v konaní 24C/279/2009 kde bol žalobný návrh
navrhovateľa zamietnutý uviedol, že ide o jednostrannú zaujatosť súdu. Navrhovateľ –
žalobca z osobných dôvodov nestihol proti tomuto rozhodnutiu súdu podať v odvolacej lehote
odvolanie, bude sa však domáhať nápravy návrhom na mimoriadne dovolanie, a preto
aj z tohto dôvodu bol porušený zákon.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že navrhovateľ písomným podaním
z 18.10.2010 požiadal o odročenie pojednávania určeného na deň 19.10.2010 a zároveň
požiadal o prerušenie konania. V rámci prípravy pojednávania samosudkyňa oboznámila
žiadosť o odročenia pojednávania a žiadosť o prerušenie konania. Pojednávanie dňa
19.10.2010 bolo odročené na neurčito.
Potvrdila skutočnosť, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I o určenie,
že vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy
v Slovenskej republike pod sp. zn. 24C/279009 nadobudlo právoplatnosť 28.12.2010 s tým,
že žaloba bola zamietnutá. Podľa odporkyne prípadné podanie podnetu navrhovateľa
generálnemu prokurátorovi, ani mimoriadne dovolanie, ak by bolo generálnym prokurátorom
podané, nemení právoplatnosť rozhodnutia súdu a jeho vykonateľnosť môže byť odložená
iba podľa § 243 OSP. Navrhovateľ však nepreukázal, že podnet na generálnu prokuratúru
podal.
Napokon poukázala na skutočnosť, že otázku, či absolvent bývalej Vysokej školy
Zboru národnej bezpečnosti spĺňa podmienku získania právnického vzdelania v Slovenskej
republike uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 586/2003 Z. z. bola v súdnej praxi vyriešená (rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/86/2008 z 11.02.2009). Navrhla, napadnuté
uznesenie potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia
pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže
konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Predmetom konania vo veci samej je určiť, či navrhovateľ podľa § 3 ods. 11 písm. b/
zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v platnom
znení získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej
fakulte vysokej školy v Slovenskej republike. Krajský súd návrh navrhovateľa na prerušenie
konania zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotiac rozsah a dôvody odvolania
navrhovateľa vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu, oboznámiac sa s obsahom
pripojeného spisového materiálu, t. j. s obsahom súdneho a administratívneho spisu,
s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP nezistil
dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
uznesenia krajského súdu, ktoré podľa najvyššieho súdu vytvárajú dostatočné východiská
pre vyslovenie výroku napadnutého uznesenia. Najvyšší súd v preskúmavanej veci dospel
k záveru, že krajský súd postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistil
skutkový stav správne a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver. Z uvedených
dôvodov krajský súd postupoval v súlade so zákonom, ak konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/
OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) neprerušil, nakoľko spor, ktorý začal na návrh
navrhovateľa o určenie, že vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore právo na právnickej
fakulte vysokej školy v Slovenskej republike pod sp. zn. 24C/279009 skončil v neprospech
navrhovateľa a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28.12.2010. Navrhovateľove podanie
odkazujúce na sťažnosť na ústavnom súd bolo neurčité, pričom navrhovateľ vadu podania v lehote stanovenej súdom neodstránil. Nebolo teda zistené, že prebieha konanie, v ktorom
sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej, alebo že krajský
súd dal na takéto konanie podnet.
Podľa doterajšej judikatúry odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť
znemožnenie realizácie tých procesných práv, ktoré účastníkovi občianskeho súdneho
konania priznáva zákon za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv
a oprávnených záujmov.
Odňatie možnosti konať pred súdom vidí navrhovateľ v tom, že krajský súd
pokračoval v konaní, hoci podal návrh na prerušenie konania a odročenie pojednávania.
Uvedené tvrdenie navrhovateľa nezodpovedá skutkovému stavu vyplývajúcemu z obsahu
spisu, pretože zo zápisnice o pojednávaní z 19.10.2010 je zrejmé, že krajský súd vo veci
samej neotvoril pojednávanie vo veci samej, ale vyhlásil uznesenie, ktorým pojednávanie
odročil na neurčito a následne vydal uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.
Najvyšší súd nezistil v konaní súdu prvého stupňa vady, ktoré by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a ku ktorým by bol povinný prihliadať z úradnej moci (§ 212
ods. 3 OSP), a preto podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP napadnuté
uznesenie krajského súdu potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. októbra 2011
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková