Najvyšší súd
5Sžo/42/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny
Krajčovičovej, v právnej veci žalobcu M., so sídlom Z., zastúpeného JUDr. Martinom
Fabiánom, advokátom so sídlom v Košiciach, ul. Štúrova 20, proti žalovanému Krajskému
úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Košice, so sídlom Komenského 52,
Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 2010/00250 zo dňa 22. februára 2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S/5399/2010-82 zo dňa
19. mája 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach,
č. k. 6S/5399/2010-82 zo dňa 19. mája 2011 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) podľa
§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu,
ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 2010/00250
zo dňa 22.02.2010, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
Zároveň sa domáhal aj zrušenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu – Obvodného
úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Košice - okolie z 24.11.2009
č. 2009/02343, 2009/00863, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o udelenie povolenia
na zriadenie stanice technickej kontroly v obci Margecany, okres Gelnica s odôvodnením,
že na požadovaný typ stanice technickej kontroly typu „C“ bola správnemu orgánu doručená
žiadosť inej právnickej osoby, u ktorej bolo začaté správne konanie vo veci udelenia
povolenia na zriadenie stanice technickej kontroly a voľná kapacita na ďalšie pracovisko
stanice technickej kontroly v okrese Gelnica nie je.
Krajský súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti OSP (§ 247 a nasl. OSP) bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 250f ods. 1 OSP preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie v medziach žaloby (§ 249 ods. 1 OSP), obsah administratívneho spisu
žalovaného, ako i prvostupňového správneho orgánu a dospel k názoru, že predmetná žaloba
nie je dôvodná. Rozhodnutia a postup správneho orgánu v medziach žaloby boli v súlade
so zákonom č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných
komunikáciách a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 724/2004 Z. z.“)
a zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „správny poriadok“), a preto žalobu v zmysle § 250j ods. 1 OSP
zamietol. Krajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnil s názorom žalovaného,
keď dospel taktiež k záveru, že v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu,
ako aj žalovaného ako odvolacieho orgánu neexistovala voľná sieť v zmysle § 37 ods. 1
písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z. na udelenie povolenia na zriadenie stanice technickej
kontroly v obci Margecany, okres Gelnica.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak,
že v konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom ustanovenej lehote
odvolanie domáhajúc sa jeho zmeny v podobe, že Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobe
v celom rozsahu vyhovie. Žalobca dôvodil tým, že krajský súd podľa názoru žalobcu dospel
na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, a zároveň
predmetnú vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že krajský súd sa podľa jeho názoru
nevysporiadal s právnou argumentáciou a dôvodmi nezákonnosti žalobou napadnutých
rozhodnutí, a z týchto dôvodov v plnom rozsahu poukazuje na dôvody a právne predpisy
uvádzané v predmetnej žalobe. V danom prípade nie je podľa názoru žalobcu z hľadiska
posúdenia zákonnosti alebo nezákonnosti napadnutých rozhodnutí rozhodujúca skutočnosť,
že v inom správnom konaní bolo vydané právoplatné rozhodnutie o pridelení licencie
a z týchto dôvodov mu už nemohla byť vydaná licencia, lebo neexistovala voľná kapacita,
ale skutočnosť, že správny orgán mal z dôvodov podrobne uvedených v žalobe rozhodovať
o žalobcom podanej žiadosti ako o žiadosti skôr podanej, a to v čase kedy bola predmetná
kapacita voľná, čo je podstata napádanej nezákonnosti rozhodnutí správnych orgánov. Ďalej
uviedol, že postupom správneho orgánu došlo k porušeniu zákona, ako aj zásady rovnosti
pred zákonom garantovanej ústavou.
Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S/5399/2010-82 zo dňa 19.05.2011 zmenil tak, že rozhodnutie Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie Košice zo dňa 22.02.2010 č. 2010/00250 a rozhodnutie Obvodného úradu
pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Košice - okolie zo dňa 24.11.2009 č. 2009/02343,
2009/00863 zruší a vec vráti žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Súčasne
si žalobca uplatnil náhradu trov celého konania.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny. Nesúhlasiac
s dôvodmi, ktoré žalobca uviedol v odvolaní ani s právnym názorom žalobcu, že správny
orgán mal rozhodovať o jeho žiadosti ako o žiadosti skôr podanej, zdôraznil, že žalobca dňa
30.04.2008 podal na správnom orgáne ako fyzická osoba - podnikateľ žiadosť podľa § 38
zákona č. 725/2004 Z. z. o udelenie povolenia na zriadenie stanice technickej kontroly typu
„C“ v okrese Gelnica. Príslušný správny orgán dňa 23.05.2008 vydal rozhodnutie
č. 2008/00863, ktorým žiadosť účastníka konania zamietol z dôvodu, že na požadovaný typ
„C“ stanice technickej kontroly v okrese Gelnica nie je voľná kapacita siete, pretože
správnemu orgánu bola doručená žiadosť inej právnickej osoby, u ktorej bolo začaté správne konanie o udelenie povolenia na zriadenie stanice technickej kontroly v okrese Gelnice,
konkrétne spoločnosti AI, s. r. o., so sídlom Gemerská 563, 049 51 Brzotín, za základe
žiadosti podanej dňa 28.04.2008. Žalovaný nesúhlasil s námietkami žalobcu, že spoločnosť
AI, s. r. o., bola ku dňu podania žiadosti neexistujúcim subjektom, a preto nemohla platne
podať žiadosť o povolenie na zriadenie stanice technickej kontroly, keďže v čase podania
žiadosti bola založená, ale ešte nevznikla. Uviedol, že žalobca účelovo poukazuje len
na niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, pričom nesúhlasil s názorom žalobcu,
že založená spoločnosť neexistuje, práve naopak existuje s obmedzenou právnou
subjektivitou. Ďalej uviedol, že žalobca účelovo obchádza ustanovenie § 64 Obchodného
zákonníka, ktorý vyslovene upravuje konanie v mene spoločnosti pred jej vznikom a v ktorom
je uvedené, že založená, ešte nevzniknutá spoločnosť smie v tomto čase prevziať na seba
záväzky, ktoré súvisia s jej vznikom. Ďalej žalovaný zdôraznil, že spoločnosť AI, s. r. o.,
ku dňu podania žiadosti bola preukázateľne založená spoločenskou zmluvou zo dňa
23.04.2008, v ktorej boli uvedené zamýšľané predmety podnikania podľa zákona č.725/2004
Z. z., v deň podania žiadosti už mala Obvodným úradom v Rožňave vydaný Živnostenský list
a pridelené IČO, čím žalovaný vyvracia ďalšiu námietku žalobcu, ktorou poukazoval
na ustanovenie § 38 ods. 3 písm. a/ zákona č.725/2004 Z. z. podľa ktorého žiadosť právnickej
osoby o udelenie povolenia musí obsahovať obchodné meno, sídlo, mená a priezviská
štatutárnych orgánov a IČO, lebo tieto údaje vyplývajú zo spoločenskej zmluvy spoločnosti AI, s. r. o.. IČO bolo spoločnosti pridelené Obvodným úradom v Rožňave dňa 24.04.2008,
čo vyplýva zo živnostenského listu. Ďalej poukazoval na to, že žalobca tiež zámerne obchádza
fakt, že k začatiu konania v merite veci postačuje podanie žiadosti s uvedením identifikačných
údajov podľa § 38 ods. 3 písm. a/ a ďalších údajov uvedených pod písm. b/, c/, d/, e/, f/.
Všetky ostatné povinne predkladané doklady tvoria prílohu žiadosti podľa ods. 4, a teda
sú náležitosťou podania, z čoho vyplýva, že na začatie konania v predmetnej veci týkajúcej
sa spoločnosti AI, s. r. o., postačovalo predloženie žiadosti s uvedením údajov v rozsahu
§ 38 ods. 3.
Žalovaný poukazoval i na to, že žalobca tiež obchádza skutočnosť, že povinnosťou
správneho orgánu je prijať každé podanie a v zmysle § 14 ods. 1 zákona o správnom konaní,
v každom štádiu konania skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých vo veci možno konať
a požadovať dôkaz o skutočnosti, či príslušná osoba je účastníkom konania. Tiež
je povinnosťou správneho orgánu vybavovať žiadosti v poradí, v akom mu boli doručené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10
ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1
OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
a 211 ods. 2 OSP) a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcu nie je možné priznať úspech.
Predmetom konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. 2010/00250 zo dňa
22.02.2010, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu
a pozemné komunikácie Košice – okolie č. 2009/02343, 2009/00863, ktorým bola žalobcovi
zamietnutá žiadosť o udelenie povolenia na zriadenie stanice technickej kontroly typu „C“ v okrese Gelnica.
Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za nutné zdôrazniť, že v zmysle čl. 1
ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika zvrchovaným,
demokratickým a právnym štátom. Imanentnou súčasťou právneho štátu je aj správne
súdnictvo.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb a opravných prostriedkov
zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo
rušia práva a povinnosti fyzických a právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva
a právom chránené záujmy fyzických a právnických osôb môžu byť priamo dotknuté
(§ 244 a nasl. OSP).
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých
sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba,
ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu,
ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať
autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho
práva v konaní ide.
Základným cieľom konania v správnom súdnictve podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku (v rámci ktorého bol vydaný aj napadnutý rozsudok krajského súdu)
je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu
v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní
skutkového stavu, ale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné
orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno -
právne a procesno - právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy,
že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky
napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu
súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,
resp. v opravnom prostriedku, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou
vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia (§250i ods. 3 OSP).
Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. stanica technickej kontroly je pracovisko
špecializované na vykonávanie technických kontrol vozidiel.
Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 725/2004 Z. z. stanice technickej kontroly sa členia
na jednotlivé typy podľa počtu kontrolných liniek a kategórie vozidiel, na ktorých
sa vykonávajú jednotlivé druhy technických kontrol. Sieť staníc technickej kontroly
a ich počty podľa jednotlivých druhov technických kontrol a typov staníc technických kontrol
určuje ministerstvo.
Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
chce prevádzkovať stanicu technickej kontroly a vykonávať technické kontroly vozidiel podľa
§ 48 (ďalej len „technická kontrola“), je povinná vopred písomne požiadať obvodný úrad
dopravy o povolenie na zriadenie stanice technickej kontroly. Príslušným na udelenie
povolenia na zriadenie stanice technickej kontroly je obvodný úrad dopravy, v ktorého
územnom obvode bude stanica technickej kontroly zriadená.
Podľa § 38 ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z. žiadosť fyzickej alebo právnickej osoby o udelenie povolenia na zriadenie stanice technickej kontroly musí obsahovať:
a/ identifikačné údaje o žiadateľovi, a to: 1. ak ide o fyzickú osobu, meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia, adresu trvalého
pobytu alebo prechodného pobytu cudzinca, ak ide o podnikateľa, aj obchodné meno a identifikačné číslo, ak bolo pridelené, a miesto podnikania,
2. ak ide o právnickú osobu, názov a adresu alebo obchodné meno a sídlo, identifikačné číslo
(IČO), meno a priezvisko osoby alebo osôb, ktoré sú jeho štatutárnym orgánom,
b/ údaje o type stanice technickej kontroly,
c/ údaje o základom druhu technickej kontroly a kategórie vozidiel, na ktorých sa budú
technické kontroly vykonávať,
d/ údaje o vlastníctve alebo nájme pozemku, pozemku so stavbou alebo o stavbe
na požadovaný typ stanice technickej kontroly,
e/ údaje o finančnej spoľahlivosti,
f/ podpis žiadateľa, a ak ide o právnickú osoby, aj odtlačok pečiatky.
Podľa § 38 ods. 4 zákona č. 725/2004 Z. z. prílohou k žiadosti podľa odseku 3 sú:
a/ výpis z listu vlastníctva nie starší ako tri mesiace a kópia katastrálnej mapy podľa odseku 3
písm. d/ alebo nájomná zmluva s úradne osvedčenými podpismi, alebo zmluva o budúcej
zmluve o prevode vlastníctva alebo o nájme pozemku, pozemku so stavbou alebo stavby
na požadovaný typ stanice technickej kontroly,
b/ stanovisko príslušného stavebného úradu k vhodnosti umiestnenia stavby stanice technickej
kontroly a k jej súladu s územným plánom,
c/ doklad o finančnej spoľahlivosti na zriadenie stanice technickej kontroly,
d/ výpis z obchodného registra alebo zo živnostenského registra nie starší ako tri mesiace, ak je žiadateľ podnikateľom,
e/ výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace,
f/ čestné vyhlásenie žiadateľa, že na jeho majetok nebol vyhlásený konkurz ani nútené
vyrovnanie, ak je podnikateľom.
Najvyšší súd z obsahu pripojeného administratívneho spisu zistil, že prvostupňový
správny orgán žiadosť žalobcu o udelenie povolenia na zriadenie stanice technickej kontroly
v obci Margecany, okres Gelnica zamietol s odôvodnením, že neexistuje voľná sieť podľa
§ 37 ods. 1 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z., žalovaný ako odvolací správny orgán
rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil a stotožnil sa s jeho záverom a odôvodnením.
V okrese Gelnica existovalo jedno voľné miesto pracoviska stanice technickej kontroly typu
„C“ a žiadosť o udelenie predmetného povolenia podala dňa 28.04.2008 spoločnosť AI, s. r. o., a následne dňa 30.04.2008 aj žalobca. Z obsahu administratívnych spisov vyplýva,
že žiadosti spoločnosti AI, s. r. o., bolo vyhovené rozhodnutím správneho orgánu zo dňa 16.09.2008 č. 2008/00835. Toto rozhodnutie je právoplatné, a teda spôsobuje právne
následky. Napriek tomu, že toto rozhodnutie č. 2008/00835 zo dňa 16.09.2008 bolo v rámci
mimoodvolacieho konania (§ 65 ods. 1 správneho poriadku) zrušené rozhodnutím žalovaného
č. 2009/00307 zo dňa 04.05.2009, na základe odvolania spoločnosti AI, s. r. o., Ministerstvo
dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky rozhodnutím č. 11780/2009/ŠDÚ/z.
29208 zo dňa 14.08.2009 zrušilo rozhodnutie žalovaného zo dňa 04.05.2009 a vrátilo mu vec
na nové konanie a rozhodnutie. Žalovaný ako odvolací orgán následne dospel k názoru,
že nie sú dané dôvody na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia zo dňa 16.09.2008
č. 2008/00835, ktorým Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Košice
okolie udelil povolenie na zriadenie stanice technickej kontroly pre obchodnú spoločnosť
AI, s. r. o., so sídlom Gemerská 563, Brzotín a túto skutočnosť oznámil účastníkovi konania
listom zo dňa 13.10.2009. Toto rozhodnutie sa stalo právoplatným a naďalej trvajú jeho
právne účinky.
Z uvedeného vyplýva, že v čase rozhodovania prvostupňového, ako aj žalovaného
správneho orgánu, ktorých rozhodnutia žalobca napáda, neexistovala voľná sieť podľa § 37
ods. 1 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z. na udelenie povolenia na zriadenie stanice technickej
kontroly v obci Margecany, okres Gelnica, čo bolo rozhodujúcim dôvodom zamietnutia
žiadosti žalobcu.
V priebehu celého správneho konania, ako aj v konaní pred súdom prvého stupňa
žalobca namietal, že spoločnosť AI, s. r. o., v čase podania svojej žiadosti dňa 28.04.2008 ešte
nevznikla, keďže zapísaná do Obchodného registra bola až 06.05.2008. V zmysle ustanovení
Obchodného zákonníka, obchodná spoločnosť ako právnická osoba vzniká až dňom,
ku ktorému bola zapísaná do Obchodného registra a preto má žalobca za to, že v čase podania
žiadosti bola neexistujúcim subjektom práva, a preto nemohla platne podať žiadosť o vydanie
povolenia na zriadenie stanice technickej kontroly v zmysle § 38 zákona č. 725/2004 Z. z..
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zhodne s názorom súdu krajského,
je táto námietka pre dané konanie právne irelevantná, pretože nie je v právomoci krajského
súdu ani najvyššieho súdu v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia
č. 2010/00250 zo dňa 22.02.2010, preskúmať aj rozhodnutie, ktorým správny orgán inému
subjektu udelil povolenie na zriadenie stanice technickej kontroly (rozhodnutie č. 2008/00835
zo dňa 16.09.2008), o to viac, že toto rozhodnutie je právoplatné. Rozhodujúcou
skutočnosťou je, že týmto rozhodnutím bolo udelené povolenie na zriadenie stanice
technickej kontroly v okrese Gelnica inému žiadateľovi skôr ako žalobcovi, toto rozhodnutie
je právoplatné, preto neexistuje ďalšia voľná kapacita pre zriadenie stanice technickej kontroly v okrese Gelnica.
Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdiac formálne a obsahové náležitosti
rozhodnutia prvostupňového orgánu ako aj žalovaného správneho orgánu súhlasne s názorom
krajského súdu nevzhliadol ich nezákonnosť. Najvyšší súd sa v celom rozsahu stotožnil
s názorom krajského súdu uvedenom v napadnutom rozsudku, č. k. 6S/5399/2010-82 zo dňa
19.05.2011 (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), považujúc námietky
žalobcu vo vzťahu k preskúmavanej právnej veci za právne bezdôvodné, nespôsobilé
ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto v súlade s ustanovením § 250ja ods. 3 vety druhej
OSP a § 219 ods. 1, 2 OSP s poukazom na dôvody napadnutého rozsudku krajského súdu,
ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak,
že žalobcovi nepriznal ich náhradu, pretože nebol v tomto konaní úspešný a žalovanému
z dôvodu, že podľa zákona na ich náhradu nemá zákonný nárok.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 01.05.2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. mája 2012
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková