5Sžo/40/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V   MENE   SLOVENSKEJ   REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily

Urbancovej v právnej veci žalobcu J., bytom V., zastúpeného JUDr. Valériou Vaššovou,

advokátkou, so sídlom Pribinova 2246/2, Trebišov, proti žalovanému Veliteľovi 1.

Mechanizovanej roty, kpt. Ing. K., 21. Zmiešaný mechanizovaný prápor, Vojenský útvar

1101 Trebišov, o preskúmanie postupu a rozhodnutia žalovaného č.: 21.zmpr–2/3-10/1-

27/2010-1mr zo dňa 27. septembra 2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v

Košiciach, č. k. 7S/13937/2010-44 zo 06. júla 2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach,

č. k. 7S/13937/2010-44 zo 06. júla 2011   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) rozsudkom zo 06. júla 2011 zamietol

podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu, ktorou

sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorý ako orgán vecne príslušný podľa

§ 43 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon č. 346/2005 Z. z.“ alebo „zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov“)

vo veci podaného odvolania žalobcu proti služobnému hodnoteniu, zamietol odvolanie

žalobcu a služobné hodnotenie zo dňa 09. februára 2009 potvrdil. V služobnom hodnotení

žalobcu vypracovanom veliteľom čaty palebnej podpory 3. mechanizovanej roty, ako vecne

príslušným veliteľom podľa § 41 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z. z. bolo uvedené, že dosiahol

celkom 27 bodov, keďže nevykazuje požadované výsledky a je nespôsobilý vykonávať štátnu

službu. Správy orgán v služobnom hodnotení žalobcu konštatoval, že u žalobcu nedošlo

k zlepšeniu plnenia úloh a cieľov, ktoré mu boli uložené počas výcvikového roku 2008

s tvrdením, že u menovaného sa neprejavila snaha o zotrvanie v Ozbrojených silách

Slovenskej republiky.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia § 247 a nasl. OSP svoje

rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami 244 ods. 3, § 249 ods. 2 a § 250h ods. 1 OSP

a s poukazom na ustanovenie § 81 zákona č. 346/2005 Z. z. a uviedol, že v žalobe žalobcu

absentovali žalobné dôvody, teda neobsahovala právnu argumentáciu k jednotlivým bodom

služobného hodnotenia. Poukázal na to, že v žalobných dôvodoch nestačí iba všeobecne

uviesť, že odvolateľ napadá všetky body hodnotenia, ale je potrebné nezákonnosť služobného

hodnotenia vyargumentovať tak, aby nebolo žiadnych pochýb o tom, že rozhodnutie

žalovaného je v rozpore s konkrétnym právnym ustanovením zákona č. 346/2005 Z. z. a tiež

vyargumentovať nezákonnosť postupu nadriadeného. Žalobné dôvody sa netýkali priamej

argumentácie nezákonnosti vydaného služobného hodnotenia, napr. k hodnoteniu nízkej

spoľahlivosti pri plnení úloh, nízka úroveň samostatnosti a vy, úlohy plní len pod priamym

vedením a kontrolou nadriadeného, alebo prečo žalobca utrpel úraz a musel byť

práceneschopný a pod. (s nízkym počtom bodov hodnotenia). Pričom značná časť dôvodov

žaloby bola venovaná otázkam (napr. doručovania), čo súd považoval za irelevantný dôvod,

keďže lehoty podľa ustanovení § 42 ods. 1 a 5, § 43 ods. 2 a 4 a § 44 ods. 1 a 3 cit. zákona

č. 346/2005 Z. z. boli dodržané, ďalej personálnemu rozkazu, čo nie je predmetom tohto

konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, krajský súd uviedol, že sa nemohol

dôsledne zaoberať preskúmavaním služobného hodnotenia žalobcu v súvislosti

s argumentáciou žalobcu v rámci žalobných dôvodov, keďže tieto neexistovali.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 prvá

veta OSP neúspešnému účastníkovi sa nepriznalo právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie domáhajúc sa jeho

zrušenia a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie. Opätovne poukázal

na to, že žalovaný rozhodnutie, ktoré je predmetom preskúmavacieho konania vydal

žalobcovi doručil v čase, kedy už tento nebol profesionálnym vojakom, pretože bol

prepustený zo služobného pomeru dňom 27. marca 2009, a to na základe personálneho

rozkazu č. kon: 1756 z 11. marca 2009, ktorý doteraz nebol v konaní vedenom pred Krajským

súdom v Košiciach pod sp. zn. 7S/13937/2010 zrušený.  

Vytýkal krajskému súdu, že vôbec nezobral do úvahy prílohy k žalobe, ani podrobnú

výzvu zo 14. septembra 2010 a vôbec sa týmito listinnými dôkazmi ako súčasťami žaloby

nezaoberal, pričom v žalobe bolo uvedené, že žalobca napáda všetky body služobného

hodnotenia tak po hmotnoprávnej ako aj po procesnoprávnej stránke. Poukazoval

na to, že v listinnom dôkaze, výzve zo dňa 14. septembra 2010, ktorý bol súčasťou žaloby, bol

podrobne zdôvodnený stav týkajúci sa všetkých bodov služobného hodnotenia s podrobným

zdôvodnením. Mal za to, že napadnutým rozsudkom s odôvodnením, že nezdôvodnil

jednotlivé body sú vážnym, porušením práv žalobcu. Podľa žalobcu z prílohy k žalobe jasne

vyplýva, že sme nesúhlasili s postupom žalovaného v predmetnej veci s poukazom na vážny

rozpor so zákonom.

S poukazom na obsah tejto prílohy žalobca v odvolaní uviedol, že hodnotenie nie je konkrétne, presné a je bez uvedenia konkretizovaného dôvodu. Žalovaný neuviedol

napr., ktoré základné činnosti žalobca neovládal, kedy a akým spôsobom mu tieto boli

zo strany žalovaného vytknuté. Žalobca pritom žiadal, aby uviedol presne, o aké nedostatky

sa jednalo, či bol na to písomne upozornený a či mu bola uložená povinnosť zvýšiť túto

výkonnosť s uvedením spôsobu a určenia termínu zvýšenia vlastnej výkonnosti, kedy (presný

dátum) bola u žalobcu tendencia vyhýbať sa plneniu úloh. Žiadal písomne žalovaného

o prieskumné konanie podľa § 84 ods. 2 písm. b/ zákona č. 346/2005 Z. z., aby bol podrobený

posúdeniu svojej zdravotnej spôsobilosti v danom čase, po ktorý mu boli vytýkané

nedostatky. Tiež žiadal o uvedenie ako bola oslabená bojaschopnosť družstva a tiež sme

žiadali uviesť presný dátum, kedy to bolo a ako sa prejavila nesústredenosť žalobcu a ako bol

žalobca žalovaným na túto nesústredenosť upozornený, čím a ako sa vlastne táto prejavila.  

Poukázal na to, že žalovaný vôbec nevykonal konkretizáciu svojho služobného

hodnotenia, a to ani v jednom vytknutom bode a ničím nenapravil svoj nezákonný stav. Preto

bola zo strany žalobcu podaná žaloba o preskúmanie tohto rozhodnutia. Súčasne mal zato,

že príloha k žalobe slúži ako právna argumentácia k jednotlivým bodom, keďže v tomto liste sú podrobne jednotlivé body rozpísané a sú uvedené všetky návrhy, čo chce, aby

sa skonkretizovalo, aby žalobca vedel, čo sa mu vlastne konkrétne vytýka, pretože iba

vo všeobecnej rovine nie možné podať rozbor a žalobca sa iba takýmto všeobecným

hodnotením necíti byť vôbec vinným z nejakého porušenia práv.

Žalobca dôvodil, že jeho práva sú vážne narušené, žalovaný aj napriek tomu,

že nekonkretizoval svoj stav, bol v spore úspešný a žalobca aj napriek tomu, že neporušil

žiadne práva, nič konkrétne sa mu nevytýkalo, prišiel o prácu profesionálneho vojaka. Pritom

krajský súd odôvodňuje, že nebola podaná právna argumentácia k jednotlivým bodom

služobného hodnotenia.

Zotrval na tom, že právna argumentácia bola vykonaná v listinnom dôkaze a tento

označili ako súčasť žaloby a priložili ho v origináli súčasne podaním žaloby.

Mal za to, že žalovaný svoj nezákonný stav nenapravil, a preto postačovala právna

argumentácia k jednotlivým bodom služobného hodnotenia uvedená v   listinnom dôkaze,

ako vo výzve zo dňa 14. septembra 2010, ktorý listinný dôkaz bol súčasťou žaloby.

Preto mal za to, že jeho práva je nutné napraviť. Žiadal, aby odvolací súd zobral

do úvahy všetky zákonné dôvody, ktoré označili vo všetkých prílohách, ktoré sú súčasťou

žaloby, najmä listinný dôkaz zo dňa 14. septembra 2010 a na ich podklade, aby bol napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušený, a aby bola vec vrátená Krajskému súdu v Košiciach

na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu citujúc ustanovenie § 221

ods. 1 OSP poukázal na to, že žalobca v v odvolaní neuviedol, ktorú konkrétnu vadu uvedenú

v § 221 ods. 1 OSP by malo konanie mať. Tvrdil preto, že žalobcom uvedený dôvod

na podanie odvolania neexistuje, a podané odvolanie je nedostatočne odôvodnené.

Pokiaľ žalobca ďalej v odvolaní uvádza, že súd sa nezaoberal listinnými dôkazmi,

a to najmä i žalobcovým vyjadrením zo 14. septembra 2010, v tomto žalobca napáda všetky

hodnotenia uvedené v jednotlivých častiach služobného hodnotenia, od hodnotiteľa požaduje

konkretizovanie všetkých   skutočností uvádzaných v služobnom hodnotení, ktoré považuje

za všeobecné. Žalobca však neuvádza, ktoré konkrétne zákonné ustanovenia, resp. právne

predpisy boli vydaným služobným hodnotením porušené. Predmetné vyjadrenie je všeobecné,

neurčité bez uvedenia akéhokoľvek relevantného dôkazu.

Žalovaný poukázal na to, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade

s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7S/21/2009-46 zo 14. júla 2010, ktorým

bolo z formálnych dôvodov zrušené služobné hodnotenie č. 21.mpr-2/3-1/1-37-3/2009/3mr z 20. februára 2009. Formálne nedostatky boli vydaním nového rozhodnutia č. 21.zmpr-2/3-

10/1-27/2010-1mr z 27. septembra 2010 odstránené. Služobné hodnotenie podľa žalovaného

obsahuje všetky náležitosti tak, ako boli stanovené služobným predpisom hlavného

služobného úradu pre štátnu službu profesionálnych vojakov č. 1/2009, ktorým sa stanovujú

podrobnejšie podmienky o častiach služobného hodnotenia.  

Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní ďalej namieta, že písomne žiadal žalovaného

o prieskumné konanie podľa § 84 ods. 2 písm. b/ zákona č. 346/2005 Z. z., aby bol podrobený

posúdeniu svojej zdravotnej spôsobilosti v danom čase, žalovaný s poukazom na ustanovenie

§ 84 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 346/2005 Z. z. uviedol, že pri spracovaní služobného

hodnotenia hodnotiteľ bral do úvahy len počet dní prítomnosti v práci; žalobca bol hodnotený

len na základe výsledkov, ktoré dosahoval počas roka 2008 počas jeho prítomnosti v práci

a na jednotlivých zamestnaniach, pričom hodnotiteľ bral na zreteľ aj jeho práceneschopnosť,

ktorá však nemala mať podstatný vplyv na jeho teoretické znalosti a odborné vedomosti, čoho

dôkazom sú aj slabé výsledky z preskúšania základných poznatkov z taktickej, takticko-

odbornej a odbornej prípravy, tiež na zvýšenie jeho výkonnosti, schopnosti využívať zverené

prostriedky a služobný čas, na jeho prácu v kolektíve, spoľahlivosť a samostatnosť pri plnení

úloh, čo sú časti v služobnom hodnotení žalobcu, proti ktorým sa odvolal.

Poukázal na to, že v zmysle § 41 ods. 8 zákona č. 346/2005 Z. z. v časti služobného

hodnotenia obsahujú okrem slovného hodnotenia aj bodové hodnotenie, kde celkový možný

počet je 100 bodov. Žalobca dosiahol 27 bodov, čo podľa § 41 ods. 8 písm. e/ zákona

č. 346/2005 Z. z. znamená, že nevykazuje požadované výsledky a je nespôsobilý vykonávať

štátnu službu.

Žalovaný ďalej uviedol, že z § 84 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z. z. nevyplýva

obligatórna povinnosť vykonať prieskumné konanie, navyše v danom prípade nešlo

o odôvodnený prípad, pretože žalobcovi sa nezmenil zdravotný stav, ktorý by mu mohol

brániť vo výkone štátnej služby, preto na vykonanie prieskumného konania nebol dôvod.

Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní opakovane požaduje konkretizáciu svojho

služobného hodnotenia, neudáva žiadne právne a skutkovo relevantné dôvody, ktoré

by zakladali dôvod na opravu služobného hodnotenia.

Podľa žalovaného jednotlivé časti služobného hodnotenia sú konkrétne, vystihujú

charakteristiky osoby žalobcu a jeho prístup k plneniu funkčných povinností a pri spracovaní

služobného hodnotenia boli dodržané všetky zákonom stanovené požiadavky.

Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne

správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení

s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení

s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP

a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať

úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP).

V zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP sa postupuje v prípadoch, v ktorých

fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia

a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

podľa piatej časti druhej hlavy OSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný

na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil

vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané

v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané

náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi

ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu

je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého

rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho

orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou

konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).

Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi

z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí

nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí.

Zákon v ustanovení § 249 ods. 2 OSP kladie na obsah žaloby tak podmienky

všeobecné (§ 42 ods. 3 OSP a § 79 ods. 1 OSP) ako aj podmienky osobitné pre správne

súdnictvo, ktoré sú obsiahnuté v § 249 ods. 2 OSP. Žaloba musí preto obsahovať okrem

označenia napadnutého rozhodnutia, označenia účastníkov konania a presného označenia

výrokov, ktoré žalobca napáda (najmä ak rozhodnutie pozostáva z viacerých výrokov)

aj žalobné dôvody.

Keďže predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť rozhodnutia (nie jeho vecná

správnosť), má včasné, správne a úplné formulovanie žalobných dôvodov zásadný význam.

Táto požiadavka na žalobcu je v správnom súdnictve o to významnejšia, že podľa § 250h

ods. 1 OSP je súd viazaný rozsahom žaloby od jej podania a žalobca uplynutím dvojmesačnej

lehoty od doručenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu nemá možnosť žalobné

dôvody rozširovať.

Zo žaloby musí byť pre súd jasné a zrozumiteľné, aké žalobné dôvody uvádza žalobca

na podporu svojho tvrdenia podľa § 247 ods. 1 OSP, že dotknutým rozhodnutím bol na svojich právach ukrátený. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy za žalobcu nahradiť žalobné

dôvody ani sám nevyhľadáva ďalšie možné vady napadnutého rozhodnutia.

Ak podľa ustanovenia § 247 ods. 1 OSP treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby

aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím

a postupom správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho

predpisu, nestačí uviesť iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí

poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona.

Zhora uvedené požiadavky žaloba žalobcu, ako konštatoval aj krajský súd, nespĺňa

a túto skutočnosť žalobca, ako vyplýva z dôvodov odvolania, ani nepopiera.

Súd nevyhľadáva za účastníka (žalobcu) konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia

správneho orgánu, ktoré podľa § 249 ods. 2 OSP majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je podľa § 250h ods. 1 OSP viazaný.

Z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech

nejde nad návrhy strán), ktorú musí súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých

preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.

Za nedostatok žaloby sa považuje aj púhy odkaz na námietky, ktoré žalobca vzniesol

v správnom konaní, napríklad v rámci kontroly, dozoru alebo v správnom odvolaní. Taktiež

je neprípustný odkaz na dôvody inej súdnej žaloby.

Vychádzajúc z uvedeného nebolo možné zohľadniť námietky žalobcu vznesené

v odvolaní, že právna argumentácia bola vykonaná v listinnom dôkaze a tento označil

ako súčasť žaloby a priložil ho v origináli súčasne s podaním žaloby, a to z dôvodu,

že vyjadrenie zo 14. septembra 2010 adresované žalovanému a označené ako „vyjadrenie

k oznámeniu o začatí odvolacieho konania zo dňa 06. septembra 2010“, na ktoré žalobca

poukazuje, nielen že netvorilo obsah žaloby, ale nebolo ani adresované súdu a ani nebolo

v žalobe označené ako jej súčasť, ale bolo označené ako príloha rovnako ako ďalšie

žalobcove podania podané pre účely správneho konania (č. l. 1).

Za týchto skutkových okolností neostalo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

iné, ako sa stotožniť s názorom krajského súdu, že v žalobe uvedené žalobné dôvody

sa netýkali priamej argumentácie nezákonnosti vydaného služobného hodnotenia.

Preto ak žalobca nenamietal v rámci žaloby určitú skutočnosť, resp. túto neuviedol

ako žalobný dôvod, nebolo možné v rámci odvolacieho konania túto jeho námietku zohľadniť

(k tomu pozri bližšie napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci

sp. zn. 8Sžo/81/2010 - www.nsud.sk).

Napriek tomu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) považuje

za potrebné uviesť, že služobné hodnotenie v zmysle §§ 41-46 zákona č. 346/2005 Z. z.

je inštitútom, v rámci ktorého sa posudzuje spôsobilosť profesionálneho vojaka na výkon

služby. Vychádza z požiadavky, aby funkčné miesta v armáde boli obsadené a úlohy

zodpovedajúce určitému funkčnému miestu boli plnené profesionálnymi vojakmi, ktorí majú

k tomu najlepšie predpoklady. Pravidelnosť hodnotenia, vypovedá, že sám zákon vychádza

z toho, že spôsobilosť profesionálneho vojaka nie je nemenným stavom a že statickými nie sú ani podmienky, za ktorých treba úlohy plniť. Zaradenie profesionálneho vojaka

do určitej funkcie takto nie je definitívou. Rozsah a charakter v hodnotiacich kritériách

vypovedá, že postavenie profesionálneho vojaka v organizačnej štruktúre a jeho posun

v jej hierarchii aj v zmysle zníženia nie je závislé len od zistenia skutočností, nasvedčujúcich

tomu, že sa pri výkone činností dopustil konania, ktoré má charakter disciplinárneho

previnenia, či konania, ktoré vykazuje znaky deliktov vyššieho stupňa. Hodnotenie

je zhrnutím sledovaných efektov, ktoré pri výkone služby v konkrétnom zaradení vykazoval,

avšak jeho záver nie je výsledkom mechanického sčítania „plusov a mínusov“. Určujúcim

môže a musí byť hoci len jeden nedostatok, ak v ňom ide o ukazovateľ, bez ktorého nemožno

predpokladať, že profesionálny vojak na žiaducej úrovni môže vykonávať doterajšiu funkciu

alebo funkciu nižšiu, vyššiu, alebo je nespôsobilý na výkon štátnej služby.

K námietkam uvedeným v odvolaní najvyšší súd poukazuje na to, že žalovaný

napadnuté rozhodnutie vydal po tom, čo Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 14. júla 2010

č. k. 78/21/2009-46 zrušil rozhodnutie žalovaného č. 21.mpr-2/3-1/1-37-3/2009/3mr zo dňa

20. februára 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný súc viazaný právnym názorom

súdu v novom rozhodnutí uviedol skutočnosti, z ktorých vychádzal pri jeho vydaní a vyporiadal sa s dôvodmi odvolania žalobcu, uviedol dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní

rozhodnutia, ako tieto dôkazy hodnotil a akú právnu úpravu aplikoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia. Žalovaný vo svojom novom rozhodnutí o odvolaní žalobcu sa dostatočne

zaoberal s námietkami žalobcu, pričom vychádzal zo služobného hodnotenia spracovaného

vecne príslušným veliteľom, denníkov bojovej prípravy, PVR, záznamníkov strelieb

i písomného preskúšania zo základných odborných vedomostí. Najvyšší súd nezistil,

že by rozhodnutie žalovaného trpelo vadami, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia v zmysle § 250i ods. 3 OSP.

Nakoľko, ako už je spomenuté vyššie, žalobca v odvolaní neuviedol žiadne

skutočnosti (skutkové ani právne), ktoré by boli spôsobilé spochybniť závery krajského súdu,

najmä, okrem poukazovania na svoje vyjadrenie zo 14. septembra 2010, neuviedol nijaké

konkrétne dôvody, pre ktoré považuje skutkové a právne posúdenie veci krajským súdom

za vecne nesprávne a rozhodnutie žalovaného za nezákonné a nepreskúmateľné. Žalobou

a ani odvolaním žalobcu neboli vyvrátené skutkové zistenia, na základe ktorých bol

vyslovený záver o nespôsobilosti žalobcu vykonávať štátnu službu.

Najvyšší súd vychádzajúc z podkladov vyplývajúcich z administratívneho spisu

nemohol sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že hodnotenie nie je konkrétne, presné

a je bez uvedenia konkretizovaného dôvodu.

Z týchto dôvodov najvyšší súd rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta

druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP

v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom

konania náhradu jeho trov nepriznal, nakoľko žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný

a žalovaný zo zákona právo na náhradu trov konania nemá.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).  

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok   n i e   j e   prípustný.

V Bratislave 26. januára 2012

  JUDr. Jana Baricová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková