5Sžo/40/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily
Urbancovej v právnej veci žalobcu J., bytom V., zastúpeného JUDr. Valériou Vaššovou,
advokátkou, so sídlom Pribinova 2246/2, Trebišov, proti žalovanému Veliteľovi 1.
Mechanizovanej roty, kpt. Ing. K., 21. Zmiešaný mechanizovaný prápor, Vojenský útvar
1101 Trebišov, o preskúmanie postupu a rozhodnutia žalovaného č.: 21.zmpr–2/3-10/1-
27/2010-1mr zo dňa 27. septembra 2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v
Košiciach, č. k. 7S/13937/2010-44 zo 06. júla 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach,
č. k. 7S/13937/2010-44 zo 06. júla 2011 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) rozsudkom zo 06. júla 2011 zamietol
podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorý ako orgán vecne príslušný podľa
§ 43 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 346/2005 Z. z.“ alebo „zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov“)
vo veci podaného odvolania žalobcu proti služobnému hodnoteniu, zamietol odvolanie
žalobcu a služobné hodnotenie zo dňa 09. februára 2009 potvrdil. V služobnom hodnotení
žalobcu vypracovanom veliteľom čaty palebnej podpory 3. mechanizovanej roty, ako vecne
príslušným veliteľom podľa § 41 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z. z. bolo uvedené, že dosiahol
celkom 27 bodov, keďže nevykazuje požadované výsledky a je nespôsobilý vykonávať štátnu
službu. Správy orgán v služobnom hodnotení žalobcu konštatoval, že u žalobcu nedošlo
k zlepšeniu plnenia úloh a cieľov, ktoré mu boli uložené počas výcvikového roku 2008
s tvrdením, že u menovaného sa neprejavila snaha o zotrvanie v Ozbrojených silách
Slovenskej republiky.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia § 247 a nasl. OSP svoje
rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami 244 ods. 3, § 249 ods. 2 a § 250h ods. 1 OSP
a s poukazom na ustanovenie § 81 zákona č. 346/2005 Z. z. a uviedol, že v žalobe žalobcu
absentovali žalobné dôvody, teda neobsahovala právnu argumentáciu k jednotlivým bodom
služobného hodnotenia. Poukázal na to, že v žalobných dôvodoch nestačí iba všeobecne
uviesť, že odvolateľ napadá všetky body hodnotenia, ale je potrebné nezákonnosť služobného
hodnotenia vyargumentovať tak, aby nebolo žiadnych pochýb o tom, že rozhodnutie
žalovaného je v rozpore s konkrétnym právnym ustanovením zákona č. 346/2005 Z. z. a tiež
vyargumentovať nezákonnosť postupu nadriadeného. Žalobné dôvody sa netýkali priamej
argumentácie nezákonnosti vydaného služobného hodnotenia, napr. k hodnoteniu nízkej
spoľahlivosti pri plnení úloh, nízka úroveň samostatnosti a vy, úlohy plní len pod priamym
vedením a kontrolou nadriadeného, alebo prečo žalobca utrpel úraz a musel byť
práceneschopný a pod. (s nízkym počtom bodov hodnotenia). Pričom značná časť dôvodov
žaloby bola venovaná otázkam (napr. doručovania), čo súd považoval za irelevantný dôvod,
keďže lehoty podľa ustanovení § 42 ods. 1 a 5, § 43 ods. 2 a 4 a § 44 ods. 1 a 3 cit. zákona
č. 346/2005 Z. z. boli dodržané, ďalej personálnemu rozkazu, čo nie je predmetom tohto
konania.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, krajský súd uviedol, že sa nemohol
dôsledne zaoberať preskúmavaním služobného hodnotenia žalobcu v súvislosti
s argumentáciou žalobcu v rámci žalobných dôvodov, keďže tieto neexistovali.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 prvá
veta OSP neúspešnému účastníkovi sa nepriznalo právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie. Opätovne poukázal
na to, že žalovaný rozhodnutie, ktoré je predmetom preskúmavacieho konania vydal
žalobcovi doručil v čase, kedy už tento nebol profesionálnym vojakom, pretože bol
prepustený zo služobného pomeru dňom 27. marca 2009, a to na základe personálneho
rozkazu č. kon: 1756 z 11. marca 2009, ktorý doteraz nebol v konaní vedenom pred Krajským
súdom v Košiciach pod sp. zn. 7S/13937/2010 zrušený.
Vytýkal krajskému súdu, že vôbec nezobral do úvahy prílohy k žalobe, ani podrobnú
výzvu zo 14. septembra 2010 a vôbec sa týmito listinnými dôkazmi ako súčasťami žaloby
nezaoberal, pričom v žalobe bolo uvedené, že žalobca napáda všetky body služobného
hodnotenia tak po hmotnoprávnej ako aj po procesnoprávnej stránke. Poukazoval
na to, že v listinnom dôkaze, výzve zo dňa 14. septembra 2010, ktorý bol súčasťou žaloby, bol
podrobne zdôvodnený stav týkajúci sa všetkých bodov služobného hodnotenia s podrobným
zdôvodnením. Mal za to, že napadnutým rozsudkom s odôvodnením, že nezdôvodnil
jednotlivé body sú vážnym, porušením práv žalobcu. Podľa žalobcu z prílohy k žalobe jasne
vyplýva, že sme nesúhlasili s postupom žalovaného v predmetnej veci s poukazom na vážny
rozpor so zákonom.
S poukazom na obsah tejto prílohy žalobca v odvolaní uviedol, že hodnotenie nie je konkrétne, presné a je bez uvedenia konkretizovaného dôvodu. Žalovaný neuviedol
napr., ktoré základné činnosti žalobca neovládal, kedy a akým spôsobom mu tieto boli
zo strany žalovaného vytknuté. Žalobca pritom žiadal, aby uviedol presne, o aké nedostatky
sa jednalo, či bol na to písomne upozornený a či mu bola uložená povinnosť zvýšiť túto
výkonnosť s uvedením spôsobu a určenia termínu zvýšenia vlastnej výkonnosti, kedy (presný
dátum) bola u žalobcu tendencia vyhýbať sa plneniu úloh. Žiadal písomne žalovaného
o prieskumné konanie podľa § 84 ods. 2 písm. b/ zákona č. 346/2005 Z. z., aby bol podrobený
posúdeniu svojej zdravotnej spôsobilosti v danom čase, po ktorý mu boli vytýkané
nedostatky. Tiež žiadal o uvedenie ako bola oslabená bojaschopnosť družstva a tiež sme
žiadali uviesť presný dátum, kedy to bolo a ako sa prejavila nesústredenosť žalobcu a ako bol
žalobca žalovaným na túto nesústredenosť upozornený, čím a ako sa vlastne táto prejavila.
Poukázal na to, že žalovaný vôbec nevykonal konkretizáciu svojho služobného
hodnotenia, a to ani v jednom vytknutom bode a ničím nenapravil svoj nezákonný stav. Preto
bola zo strany žalobcu podaná žaloba o preskúmanie tohto rozhodnutia. Súčasne mal zato,
že príloha k žalobe slúži ako právna argumentácia k jednotlivým bodom, keďže v tomto liste sú podrobne jednotlivé body rozpísané a sú uvedené všetky návrhy, čo chce, aby
sa skonkretizovalo, aby žalobca vedel, čo sa mu vlastne konkrétne vytýka, pretože iba
vo všeobecnej rovine nie možné podať rozbor a žalobca sa iba takýmto všeobecným
hodnotením necíti byť vôbec vinným z nejakého porušenia práv.
Žalobca dôvodil, že jeho práva sú vážne narušené, žalovaný aj napriek tomu,
že nekonkretizoval svoj stav, bol v spore úspešný a žalobca aj napriek tomu, že neporušil
žiadne práva, nič konkrétne sa mu nevytýkalo, prišiel o prácu profesionálneho vojaka. Pritom
krajský súd odôvodňuje, že nebola podaná právna argumentácia k jednotlivým bodom
služobného hodnotenia.
Zotrval na tom, že právna argumentácia bola vykonaná v listinnom dôkaze a tento
označili ako súčasť žaloby a priložili ho v origináli súčasne podaním žaloby.
Mal za to, že žalovaný svoj nezákonný stav nenapravil, a preto postačovala právna
argumentácia k jednotlivým bodom služobného hodnotenia uvedená v listinnom dôkaze,
ako vo výzve zo dňa 14. septembra 2010, ktorý listinný dôkaz bol súčasťou žaloby.
Preto mal za to, že jeho práva je nutné napraviť. Žiadal, aby odvolací súd zobral
do úvahy všetky zákonné dôvody, ktoré označili vo všetkých prílohách, ktoré sú súčasťou
žaloby, najmä listinný dôkaz zo dňa 14. septembra 2010 a na ich podklade, aby bol napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušený, a aby bola vec vrátená Krajskému súdu v Košiciach
na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu citujúc ustanovenie § 221
ods. 1 OSP poukázal na to, že žalobca v v odvolaní neuviedol, ktorú konkrétnu vadu uvedenú
v § 221 ods. 1 OSP by malo konanie mať. Tvrdil preto, že žalobcom uvedený dôvod
na podanie odvolania neexistuje, a podané odvolanie je nedostatočne odôvodnené.
Pokiaľ žalobca ďalej v odvolaní uvádza, že súd sa nezaoberal listinnými dôkazmi,
a to najmä i žalobcovým vyjadrením zo 14. septembra 2010, v tomto žalobca napáda všetky
hodnotenia uvedené v jednotlivých častiach služobného hodnotenia, od hodnotiteľa požaduje
konkretizovanie všetkých skutočností uvádzaných v služobnom hodnotení, ktoré považuje
za všeobecné. Žalobca však neuvádza, ktoré konkrétne zákonné ustanovenia, resp. právne
predpisy boli vydaným služobným hodnotením porušené. Predmetné vyjadrenie je všeobecné,
neurčité bez uvedenia akéhokoľvek relevantného dôkazu.
Žalovaný poukázal na to, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7S/21/2009-46 zo 14. júla 2010, ktorým
bolo z formálnych dôvodov zrušené služobné hodnotenie č. 21.mpr-2/3-1/1-37-3/2009/3mr z 20. februára 2009. Formálne nedostatky boli vydaním nového rozhodnutia č. 21.zmpr-2/3-
10/1-27/2010-1mr z 27. septembra 2010 odstránené. Služobné hodnotenie podľa žalovaného
obsahuje všetky náležitosti tak, ako boli stanovené služobným predpisom hlavného
služobného úradu pre štátnu službu profesionálnych vojakov č. 1/2009, ktorým sa stanovujú
podrobnejšie podmienky o častiach služobného hodnotenia.
Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní ďalej namieta, že písomne žiadal žalovaného
o prieskumné konanie podľa § 84 ods. 2 písm. b/ zákona č. 346/2005 Z. z., aby bol podrobený
posúdeniu svojej zdravotnej spôsobilosti v danom čase, žalovaný s poukazom na ustanovenie
§ 84 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 346/2005 Z. z. uviedol, že pri spracovaní služobného
hodnotenia hodnotiteľ bral do úvahy len počet dní prítomnosti v práci; žalobca bol hodnotený
len na základe výsledkov, ktoré dosahoval počas roka 2008 počas jeho prítomnosti v práci
a na jednotlivých zamestnaniach, pričom hodnotiteľ bral na zreteľ aj jeho práceneschopnosť,
ktorá však nemala mať podstatný vplyv na jeho teoretické znalosti a odborné vedomosti, čoho
dôkazom sú aj slabé výsledky z preskúšania základných poznatkov z taktickej, takticko-
odbornej a odbornej prípravy, tiež na zvýšenie jeho výkonnosti, schopnosti využívať zverené
prostriedky a služobný čas, na jeho prácu v kolektíve, spoľahlivosť a samostatnosť pri plnení
úloh, čo sú časti v služobnom hodnotení žalobcu, proti ktorým sa odvolal.
Poukázal na to, že v zmysle § 41 ods. 8 zákona č. 346/2005 Z. z. v časti služobného
hodnotenia obsahujú okrem slovného hodnotenia aj bodové hodnotenie, kde celkový možný
počet je 100 bodov. Žalobca dosiahol 27 bodov, čo podľa § 41 ods. 8 písm. e/ zákona
č. 346/2005 Z. z. znamená, že nevykazuje požadované výsledky a je nespôsobilý vykonávať
štátnu službu.
Žalovaný ďalej uviedol, že z § 84 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z. z. nevyplýva
obligatórna povinnosť vykonať prieskumné konanie, navyše v danom prípade nešlo
o odôvodnený prípad, pretože žalobcovi sa nezmenil zdravotný stav, ktorý by mu mohol
brániť vo výkone štátnej služby, preto na vykonanie prieskumného konania nebol dôvod.
Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní opakovane požaduje konkretizáciu svojho
služobného hodnotenia, neudáva žiadne právne a skutkovo relevantné dôvody, ktoré
by zakladali dôvod na opravu služobného hodnotenia.
Podľa žalovaného jednotlivé časti služobného hodnotenia sú konkrétne, vystihujú
charakteristiky osoby žalobcu a jeho prístup k plneniu funkčných povinností a pri spracovaní
služobného hodnotenia boli dodržané všetky zákonom stanovené požiadavky.
Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne
správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP
a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať
úspech.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP).
V zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia
a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
podľa piatej časti druhej hlavy OSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný
na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil
vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané
v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho
orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou
konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).
Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi
z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí
nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí.
Zákon v ustanovení § 249 ods. 2 OSP kladie na obsah žaloby tak podmienky
všeobecné (§ 42 ods. 3 OSP a § 79 ods. 1 OSP) ako aj podmienky osobitné pre správne
súdnictvo, ktoré sú obsiahnuté v § 249 ods. 2 OSP. Žaloba musí preto obsahovať okrem
označenia napadnutého rozhodnutia, označenia účastníkov konania a presného označenia
výrokov, ktoré žalobca napáda (najmä ak rozhodnutie pozostáva z viacerých výrokov)
aj žalobné dôvody.
Keďže predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť rozhodnutia (nie jeho vecná
správnosť), má včasné, správne a úplné formulovanie žalobných dôvodov zásadný význam.
Táto požiadavka na žalobcu je v správnom súdnictve o to významnejšia, že podľa § 250h
ods. 1 OSP je súd viazaný rozsahom žaloby od jej podania a žalobca uplynutím dvojmesačnej
lehoty od doručenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu nemá možnosť žalobné
dôvody rozširovať.
Zo žaloby musí byť pre súd jasné a zrozumiteľné, aké žalobné dôvody uvádza žalobca
na podporu svojho tvrdenia podľa § 247 ods. 1 OSP, že dotknutým rozhodnutím bol na svojich právach ukrátený. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy za žalobcu nahradiť žalobné
dôvody ani sám nevyhľadáva ďalšie možné vady napadnutého rozhodnutia.
Ak podľa ustanovenia § 247 ods. 1 OSP treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby
aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím
a postupom správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho
predpisu, nestačí uviesť iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí
poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona.
Zhora uvedené požiadavky žaloba žalobcu, ako konštatoval aj krajský súd, nespĺňa
a túto skutočnosť žalobca, ako vyplýva z dôvodov odvolania, ani nepopiera.
Súd nevyhľadáva za účastníka (žalobcu) konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu, ktoré podľa § 249 ods. 2 OSP majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je podľa § 250h ods. 1 OSP viazaný.
Z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech
nejde nad návrhy strán), ktorú musí súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých
preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.
Za nedostatok žaloby sa považuje aj púhy odkaz na námietky, ktoré žalobca vzniesol
v správnom konaní, napríklad v rámci kontroly, dozoru alebo v správnom odvolaní. Taktiež
je neprípustný odkaz na dôvody inej súdnej žaloby.
Vychádzajúc z uvedeného nebolo možné zohľadniť námietky žalobcu vznesené
v odvolaní, že právna argumentácia bola vykonaná v listinnom dôkaze a tento označil
ako súčasť žaloby a priložil ho v origináli súčasne s podaním žaloby, a to z dôvodu,
že vyjadrenie zo 14. septembra 2010 adresované žalovanému a označené ako „vyjadrenie
k oznámeniu o začatí odvolacieho konania zo dňa 06. septembra 2010“, na ktoré žalobca
poukazuje, nielen že netvorilo obsah žaloby, ale nebolo ani adresované súdu a ani nebolo
v žalobe označené ako jej súčasť, ale bolo označené ako príloha rovnako ako ďalšie
žalobcove podania podané pre účely správneho konania (č. l. 1).
Za týchto skutkových okolností neostalo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
iné, ako sa stotožniť s názorom krajského súdu, že v žalobe uvedené žalobné dôvody
sa netýkali priamej argumentácie nezákonnosti vydaného služobného hodnotenia.
Preto ak žalobca nenamietal v rámci žaloby určitú skutočnosť, resp. túto neuviedol
ako žalobný dôvod, nebolo možné v rámci odvolacieho konania túto jeho námietku zohľadniť
(k tomu pozri bližšie napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci
sp. zn. 8Sžo/81/2010 - www.nsud.sk).
Napriek tomu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) považuje
za potrebné uviesť, že služobné hodnotenie v zmysle §§ 41-46 zákona č. 346/2005 Z. z.
je inštitútom, v rámci ktorého sa posudzuje spôsobilosť profesionálneho vojaka na výkon
služby. Vychádza z požiadavky, aby funkčné miesta v armáde boli obsadené a úlohy
zodpovedajúce určitému funkčnému miestu boli plnené profesionálnymi vojakmi, ktorí majú
k tomu najlepšie predpoklady. Pravidelnosť hodnotenia, vypovedá, že sám zákon vychádza
z toho, že spôsobilosť profesionálneho vojaka nie je nemenným stavom a že statickými nie sú ani podmienky, za ktorých treba úlohy plniť. Zaradenie profesionálneho vojaka
do určitej funkcie takto nie je definitívou. Rozsah a charakter v hodnotiacich kritériách
vypovedá, že postavenie profesionálneho vojaka v organizačnej štruktúre a jeho posun
v jej hierarchii aj v zmysle zníženia nie je závislé len od zistenia skutočností, nasvedčujúcich
tomu, že sa pri výkone činností dopustil konania, ktoré má charakter disciplinárneho
previnenia, či konania, ktoré vykazuje znaky deliktov vyššieho stupňa. Hodnotenie
je zhrnutím sledovaných efektov, ktoré pri výkone služby v konkrétnom zaradení vykazoval,
avšak jeho záver nie je výsledkom mechanického sčítania „plusov a mínusov“. Určujúcim
môže a musí byť hoci len jeden nedostatok, ak v ňom ide o ukazovateľ, bez ktorého nemožno
predpokladať, že profesionálny vojak na žiaducej úrovni môže vykonávať doterajšiu funkciu
alebo funkciu nižšiu, vyššiu, alebo je nespôsobilý na výkon štátnej služby.
K námietkam uvedeným v odvolaní najvyšší súd poukazuje na to, že žalovaný
napadnuté rozhodnutie vydal po tom, čo Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 14. júla 2010
č. k. 78/21/2009-46 zrušil rozhodnutie žalovaného č. 21.mpr-2/3-1/1-37-3/2009/3mr zo dňa
20. februára 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný súc viazaný právnym názorom
súdu v novom rozhodnutí uviedol skutočnosti, z ktorých vychádzal pri jeho vydaní a vyporiadal sa s dôvodmi odvolania žalobcu, uviedol dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní
rozhodnutia, ako tieto dôkazy hodnotil a akú právnu úpravu aplikoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia. Žalovaný vo svojom novom rozhodnutí o odvolaní žalobcu sa dostatočne
zaoberal s námietkami žalobcu, pričom vychádzal zo služobného hodnotenia spracovaného
vecne príslušným veliteľom, denníkov bojovej prípravy, PVR, záznamníkov strelieb
i písomného preskúšania zo základných odborných vedomostí. Najvyšší súd nezistil,
že by rozhodnutie žalovaného trpelo vadami, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia v zmysle § 250i ods. 3 OSP.
Nakoľko, ako už je spomenuté vyššie, žalobca v odvolaní neuviedol žiadne
skutočnosti (skutkové ani právne), ktoré by boli spôsobilé spochybniť závery krajského súdu,
najmä, okrem poukazovania na svoje vyjadrenie zo 14. septembra 2010, neuviedol nijaké
konkrétne dôvody, pre ktoré považuje skutkové a právne posúdenie veci krajským súdom
za vecne nesprávne a rozhodnutie žalovaného za nezákonné a nepreskúmateľné. Žalobou
a ani odvolaním žalobcu neboli vyvrátené skutkové zistenia, na základe ktorých bol
vyslovený záver o nespôsobilosti žalobcu vykonávať štátnu službu.
Najvyšší súd vychádzajúc z podkladov vyplývajúcich z administratívneho spisu
nemohol sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že hodnotenie nie je konkrétne, presné
a je bez uvedenia konkretizovaného dôvodu.
Z týchto dôvodov najvyšší súd rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta
druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom
konania náhradu jeho trov nepriznal, nakoľko žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný
a žalovaný zo zákona právo na náhradu trov konania nemá.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 26. januára 2012
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková