UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu H., bytom S., proti žalovanému Okresnej prokuratúre Bratislava III, so sídlom Vajnorská 47, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. 1T/77/2010, sp. zn. 4To/116/2011 a sp. zn. 46Nt/12/2011, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/295/2012-19 z 08. novembra 2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S/295/2012-19 z 08. novembra 2012 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) zastavil podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) konanie o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu v trestnom konaní Okresnej prokuratúry Bratislava III vo veci vedenej pod sp. zn 1T/77/2010, sp. zn. 4To/116/2011 a sp. zn. 46Nt/12/2011. Krajský súd odôvodnil svoje rozhdnutie ustanoveniami § 244 ods. 1 a 2, § 247 ods. 1 až 3, a § 248 OSP s tým, že predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva v zmysle § 244 OSP sú rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy. Poukázal na to, že týmito orgánmi sa rozumejú: a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, c) orgány záujmovej samosprávy, ak tak ustanovuje osobitný zákon, d) ďalšie právnické osoby, ako aj fyzické osoby, ak im zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb. Tiež definoval, že rozhodnutiami správnych orgánov sa preto rozumejú predovšetkým: a) rozhodnutia vydané v správnom konaní, b) rozhodnutia vydané podľa osobitných procesných predpisov, c) niektoré rozhodnutia orgánov záujmovej samosprávy vydané v disciplinárnom konaní. Ďalej dôvodil tým, že konanie podľa druhej hlavy piatej časti Občianského súdneho poriadku je konanímso zákonom limitovaným predmetom (preskúmava sa v ňom vždy rozhodnutie a postup správneho orgánu) a pretože žalobca označil ako napadnuté rozhodnutia č. k. 1T/77/2010, 4To/116/2011 a 46Nt/12/2011 vydané v rámci trestného konania Okresným súdom Bratislava III, ktorý sa týka vedenia trestného konania, nie je splnená podmienka konania, aby konanie malo spôsobilý predmet zodpovedajúci zákonnej úprave. Žaloba tak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, pretože sa týka vedenia trestného konania, čo ustanovenie § 248 OSP vylučuje, a tym skôr (argumentum a minori ad maius) treba konanie zastaviť. Dal do pozornosti žalobcu, že v danej veci mal využiť všetky zákonné prostriedky pred súdom v rámci trestného konania a tak sa domáhať ochrany svojich práv a právom chránených záujmov. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, pretože v prípade zastavenia konania nemá žiaden z účastníkov právo na ich náhradu.
Žalobca napadol uznesenie krajského súdu včas podaným odvolaním naďalej namietajúc postup prokuratúry a súdov v označených trestných konaniach.
Žalovaný odvolací návrh nepodal.
Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania (§ 250 ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Zo spisu krajského súdu vyplýva, že žalobca napáda žalobou rozhodnutia okresnej prokuratúry.
Pri hľadaní odpovede na otázku, či právny akt, proti ktorému je podaná žaloba na preskúmanie jeho zákonnosti v správnom súdnictve, podlieha súdnemu preskúmavaniu, sud musí vychádzať predovšetkým zo všeobecných ustanovení o správnom súdnictve (prvá hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa § 244 ods. 1 v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V súlade s § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 OSP).
Z uvedeného je zrejmé, že k ukráteniu na právach fyzickej alebo právnickej osoby musí dôjsť rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej správy a musí ísť o rozhodnutie, ktoré je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve.
Podľa platnej právnej úpravy rozhodnutiami správnych orgánov preskúmateľnými v správnom súdnictve sa rozumejú individuálne správne akty:
- ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb,
- ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
Ustanovenia piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 244 a nasl. OSP) nie je možné uplatniť voči prokuratúre, ak koná ako orgán činný v trestnom konaní, nakoľko v tomto prípade nie je orgánom verejnej správy.
Ak koná a rozhoduje prokurátor v procesnom postavení orgánu činného v trestnom konaní, jehoprocesný postup sa spravuje Trestným poriadkom, a preto i vady v jeho procesnom postupe (vrátane excesov) možno preskúmať iba podľa Trestného poriadku a nie v správnom súdnictve v konaní o žalobe podľa § 247 a nasl OSP, ani v žiadnom inom konaní piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Preto, ak v prejednávanej veci žalobca žiadal preskúmať rozhodnutia prokuratúry, ktorá v danej veci nie je orgánom verejnej správy, ale je orgánom činným v trestnom konaní, nemohol potom krajský súd žalobu vecne prejednať a konanie muselo byť podľa § 250d ods. 3 OSP zastavené, nakoľko žaloba nielen smerovala proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, pretože nie je individuálnym správny aktom, ale aj proti žalovanému, ktorý konanajúc ako orgán činný v trestnom konaní nie je orgánom verejnej správy. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP ako vecne správne potvrdil v zásade sa stotožniac aj s jeho dôvodmi. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, keďže žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a ani mu zo zákona ich náhrada neprislúcha.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.