Najvyšší súd

5Sžo/37/2011

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V   MENE   SLOVENSKEJ   REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej

veci žalobcu RNDr. L., S., zastúpeného JUDr. P., advokátom, M., proti žalovanému Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch, Škultétyho č. 1577/8, Topoľčany,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. apríla 2009, č. j. A/2009/06396,

č. z. A/2009/042982, proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/74/2009-90 zo dňa 24. mája 2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/74/2009-

90 zo dňa 24. mája 2011   p o t v r d z u j e.

Žalovaný   j e   p o v i n n ý   zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 157,10

eura na účet JUDr. P., č. účtu X. vedený v S..

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým rozsudkom, č. k. 11S/74/2009-

90 zo dňa 24. mája 2011 podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. j. A/2009/06396,

č. z. A/2009/042982 zo dňa 27. apríla 2009, ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny v Topoľčanoch č. j. A/2006/20585, č. z. A/2007/013430 zo dňa 06. februára 2007 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

náhradu trov konania 284,92 eura.

Rozhodol tak po tom, čo jeho predchádzajúci rozsudok vo veci z 12. januára 2010,

č. k. 11S/74/2009-55 bol uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 5Sžo/126/2010 z 24. februára 2011 zrušený podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP

a § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

Krajský súd svoje nové rozhodnutie odôvodnil tým, že z predloženého spisového

materiálu žalovaného zistil, že žalobca bol rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 01. júna 2004 o zmene štátnozamestnaneckého pomeru

vymenovaný do funkcie odborný radca – predstavený, riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a vedúci služobného úradu v Topoľčanoch v stálej štátnej službe v odbore riadenie

štátnej služby. Rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa

20. novembra 2006 o zmene štátnozamestnaneckého pomeru (právoplatnosť vyznačená dňom

08. decembra 2006) bol žalobca zaradený mimo činnej štátnej služby dňa 20. novembra 2006,

a to z dôvodu, že sa stal dôvodne podozrivým zo spáchania trestného činu a jeho ďalšie

vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby. Úrad špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej aj „GP SR“) dňa

11. decembra 2006 zrušil uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 13. novembra 2006, ktorým bolo

vznesené obvinenie žalobcovi z dôvodu jeho nezákonnosti a vec prikázal na nové konanie

a rozhodnutie. Informáciu o zrušení uznesenia o vznesení obvinenia žalobcu zo spáchania

zločinu správny orgán (Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave ako i Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch) získal dňa 27. decembra 2006.

Dňa 06. februára 2007 vydal žalovaný rozhodnutie č. j. A/2006/20585,

č. z. A/2007/013430 o zmene štátnozamestnaneckého pomeru, ktorým bol žalobca opätovne

zaradený do štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby, pričom

konkrétne bol zaradený ako odborný radca v stálej štátnej službe v odbore riadenie štátnej

služby dňom 06. februára 2007. V odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, že odpadli

dôvody pre zaradenie žalobcu mimo činnú štátnu službu a na základe podania žalobcu

doručeného dňa 02. januára 2007 bolo začaté konanie vo veci opätovného zaradenia žalobcu

do štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby. Žalobca bol dňa 10. januára 2007 vládou Slovenskej republiky odvolaný z funkcie riaditeľa Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch. Následne žalovaný po prerokovaní odvolania

žalobcu proti rozhodnutiu zo dňa 06. februára 2007 (o opätovnom zaradení žalobcu do štátnej

služby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby) v poradnej odvolacej komisii

rozhodol dňa 27. apríla 2009 tak, že rozhodnutie zo dňa 06. februára 2007 zrušil s poukazom na to, že žalobca bol uznesením Vlády Slovenskej republiky ďalej aj („SR“) č. 28/2007

zo dňa 10. januára 2007 odvolaný z funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

v Topoľčanoch a podľa § 43 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení platnom

do 31. decembra 2006 (ďalej len „zákon o štátnej službe“) štátnozamestnanecký pomer

predstaveného v politickej funkcii sa skončil dňom uvedeným v rozhodnutí o dovolaní z tejto

funkcie. V odôvodnení   tohto rozhodnutia žalovaný zároveň uviedol, že rozhodnutie zo dňa

20. novembra 2006 o zmene štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu (zaradenie mimo činnej

štátnej služby) vydalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch nebol v pozícii meniť toto rozhodnutie. Iba tento

správny orgán mohol rozhodnúť o opätovnom zaradení žalobcu do činnej štátnej služby na základe zisteného skutkového stavu a nie je v kompetencii žalovaného, aby skúmal dôvody

nečinnosti tohto správneho orgánu v súvislosti s nezaradením žalobcu do činnej štátnej služby

po 27. decembri 2006, keď odpadli dôvody postavenia žalobcu mimo činnej štátnej služby.

Na základe uvedených zistení krajský súd nepovažoval za sporné, že žalobca bol

rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 20. novembra 2006

zaradený mimo činnej štátnej služby dňom 20. novembra 2006 ako štátny zamestnanec

v stálej štátnej službe vo funkcii odborný radca – predstavený, riaditeľ a vedúci služobného

úradu – Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch. Dôvodom bola tá skutočnosť,

že sa stal podozrivým zo spáchania trestného činu na základe oznámenia orgánov činných

v trestnom konaní. Na základe odvolania žalobcu proti tomuto rozhodnutiu vo veci

rozhodovalo opätovne Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ktoré

rozhodnutím zo dňa 29. januára 2007 č. AA/2007/006484 odvolanie žalobcu zamietlo

a prvostupňové rozhodnutie (o zaradení žalobcu mimo činnej štátnej služby) potvrdilo.

Preskúmania zákonnosti tohto rozhodnutia súdom sa žalobca nedomáhal. Ďalej uviedol,

že nie je sporné, že Úrad špeciálnej prokuratúry GP SR v Bratislave rozhodnutím zo dňa 11. decembra 2006 zrušil uznesenie vyšetrovateľa Prezídia PZ, Úradu boja proti korupcii,

odboru boja proti korupcii Západ v Nitre zo dňa 13. novembra 2006 z dôvodu jeho

nezákonnosti. O rozhodnutí zo dňa 11. decembra 2006 mali správne orgány (Ústredie práce,

sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch)

vedomosť už dňa 27. decembra 2006, čo nesporne vyplýva z písomného podania Ústredia

práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 27. decembra 2006. Získaním tejto

informácie vo forme rozhodnutia zo dňa 11. decembra 2006 podľa názoru krajského súdu

odpadli dôvody na zaradenie žalobcu mimo činnej štátnej služby a bol daný dôvod na zmenu

štátnozamestnaneckého pomeru u žalobcu, a to jeho opätovné zaradenie do štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa § 27 písm. k/ vyššie citovaného

zákona.

V tomto čase bolo služobným úradom žalobcu Ústredie práce, sociálnych vecí

a rodiny v Bratislave, a to až do 10. januára 2007, kedy bol žalobca Vládou SR odvolaný

z funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch. Po odvolaní žalobcu

z tejto funkcie sa jeho služobným úradom stal žalovaný a jeho povinnosťou (keďže Ústredie

práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave do 10. januára 2007 nerozhodlo) bolo potom

rozhodnúť o opätovnom zaradení žalobcu do štátnej služby po skončení zaradenia mimo

činnej štátnej služby. Žalovaný tak rozhodol až dňa 06. februára 2007, pričom týmto dňom i zaradil žalobcu ako štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby v odbore riadenie

štátnej služby. Žalobca bol toho názoru, že do štátnej služby mal byť zaradený minimálne

od 27. decembra 2006, kedy sa správne orgány dozvedeli, že odpadol dôvod na jeho zaradenie

mimo činnej štátnej služby a z toho dôvodu podal proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa

06. februára 2007 odvolanie. Nesprávne postupoval žalovaný, ktorý o podanom odvolaní

rozhodol tak, že toto rozhodnutie svojím rozhodnutím zo dňa 27. apríla 2009 zrušil,

čo odôvodnil tým, že na základe uznesenia Vlády SR zo dňa 10. januára. 2007 bol žalobca

odvolaný z funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch a podľa

§ 43 ods. 2 zákona o štátnej službe sa štátnozamestnanecký pomer predstaveného v politickej

funkcii skončil dňom uvedeným v rozhodnutí o odvolaní z tejto funkcie. Takýto postup podľa

názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrenom v jeho rozhodnutí zo dňa

24. februára 2011 sp. zn. 5Sžo/126/2010 nie je správny, pretože služobný úrad mal

postupovať podľa § 35 ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení platnom

do 31. decembra 2006, teda po odpadnutí dôvodov zaradenia štátneho zamestnanca mimo

činnej štátnej služby, bolo potrebné rozhodnúť o zaradení žalobcu ako štátneho zamestnanca

na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto.

Nakoľko žalovaný správny orgán takto nepostupoval, pretože vychádzal z iného

právneho názoru, krajský súd rozhodnutie riaditeľa a vedúceho služobného úradu žalovaného zo dňa 27. apríla 2009 č. j. A/2009/06396, ako i rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny v Topoľčanoch zo dňa 06. februára 2007, č. j. A/2006/20585 podľa § 250j ods. 2

písm. a/ OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania úspešného žalobcu rozhodol krajský súd podľa § 205k

ods. 1 OSP.

Proti rozhodnutiu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.

Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, nakoľko krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že rozhodnutie o opätovnom zaradení žalobcu do činnej služby

považuje za nadbytočné, nakoľko aj po novelizácií zákona č. 453/2003 Z. z. zákonom

č. 664/2006 Z. z. aj po 01. januári 2007 žalobca bol v postavení riaditeľa Úradu práce

sociálnych vecí a rodiny, považoval sa za štátneho zamestnanca na účely zákona č. 312/2001

Z. z., ktorým je fyzická osoba, ktorú vymenúva a odvoláva Vláda SR podľa § 5 ods. 3

písm. b/ a zároveň sa považoval za štátneho zamestnanca v politickej funkcií v zmysle

ustanovenia § 5 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z. z. v platnom znení. So zreteľom na uvedené

podľa žalovaného služobnému úradu nevzniká ponuková povinnosť vhodného ani iného

štátnozamestnaneckého miesta a štátnozamestnanecký pomer skončí predmetným odvolaním Vládou SR dňom uvedeným v odvolaní.  

S poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 7Sžso/87/2007 z 21. augusta 2008 a sp. zn. 6Sžo/15/2008, v ktorých bola vyslovená

prípustnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 43 zákona č. 312/2001 Z. z.,

žalovaný označil svoje zrušujúce rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa

zo 06. februára 2007 za správne a v súlade so zákonom.

Vyslovil tiež názor, že žalobca nebol jeho postupom dotknutý na svojich právach,

že predmetné rozhodnutie mal krajský súd posúdiť ako rozhodnutie procesné a žalobu

zamietnuť.

Ďalej uviedol, že na Okresnom súde v Topoľčanoch žalobca vedie proti žalovanému

spor pod sp. zn. 8C/64/2009 o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu

podľa § 43 ods. 2 a 3 zákona č. 312/2001 Z. z., v ktorom bola žaloba zamietnutá

a v súčasnosti prebieha odvolacie konanie na Krajskom súde v Nitre. Taktiež upozornil

na nejednotnosť rozhodovania najvyššieho súdu v predmetnej otázke s tým, že podal podnet

na generálnu prokuratúru podľa § 14 ods. 1 zákona o prokuratúre.

Žalobca sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si právo na náhradu trov konania. Po opise doterajšieho

priebehu konania a postupu žalovaného v ňom konštatoval, že rozhodnutia najvyššieho súdu,

na ktoré sa žalobca vo svojom odvolaní odvoláva (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/87/2007 z 21. augusta 2008 ako aj rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky   sp. zn. 6Sžo/15/2008) a v ktorých bola vyslovená prípustnosť

skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 43 zákona č. 312/2001 Z. z. považuje

pre posúdenie tejto veci za nepoužiteľné, nesprávne a prekonané.

V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 1Sžo/154/2009 z 03. decembra 2009, sp. zn. 6Sžo/15/2008 zo 06. augusta 2008, sp. zn. 2Sžo/32/2008 z 22. októbra 2008 (kde sa žalobca explicitne domáhal aplikácie postupu

podľa § 43 zákona o štátnej službe) a osobitne na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. I. ÚS 230/2011 zo dňa 16. júna 2011.

Ústavný súd Slovenskej republiky v tomto rozhodnutí potvrdil ústavnosť a zákonnosť

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/140/2010

zo 17. februára 2011 a vyslovil právny názor, že po odvolaní z funkcie riaditeľa Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny v Námestove uznesením Vlády SR z 10. januára 2007; „... takéto

odvolanie je jedným zo základných predpokladov pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej službe“.

Ku konaniu vedenom na Okresnom súde v Topoľčanoch pod sp. zn. 8C/64/2009 o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu podľa § 43 ods. 2 a 3 zákona

o štátnej službe uviedol, že Krajský súd v Nitre dňa 31. mája 2011 zrušil svojím rozsudkom

sp. zn. 7Co/110/2010-182 prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil okresnému súdu na nové

konanie. Pritom jednoznačne konštatoval, že odvolaním žalobcu z funkcie riaditeľa dňom

10. januára 2007 jeho štátnozamestnanecký pomer nezanikol a poukázal na potrebu

posudzovať túto vec v zmysle rozsudkov najvyššieho súdu z 24. februára 2011. Okresný súd

v Topoľčanoch v danej veci pojednával dňa 08. novembra 2011 a dňa 28. novembra 2011

v tejto veci vyhlási rozsudok.

Napokon poukázal na ďalšie zmätočné a nezákonné konanie žalobcu v tomto

správnom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1

OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k záveru, že odvolaniu

žalovaného nemožno priznať úspech.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V prejednávanej veci krajský súd na základe žaloby v zmysle ustanovenia § 247 OSP

preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného č. j. A/2009/06396,

č. z. A/2009/042982 z 27. apríla 2009, ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie č. j. A/2006/20585, č. z. A/2007/013430 zo 06. februára 2007 o opätovnom zaradení žalobcu

do štátnej služby.

V odvolacom konaní žalovaný s poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 7Sžso/87/2007 z 21. augusta 2008 a sp. zn. 6Sžo/15/2008

zo 06. augusta 2008 namietal, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu predstaveného

v politickej funkcii sa skončil dňom uvedeným v rozhodnutí vlády o odvolaní z tejto funkcie

podľa § 43 zákona o štátnej službe v dôsledku čoho je rozhodnutie správneho orgánu o zaradení žalobcu do činnej štátnej služby nadbytočné.

Z obsahu administratívneho a súdneho spisu vyplýva, že žalobcovi vznikol

štátnozamestnanecký pomer 01. januára 2004 vo funkcií okresný radca a rozhodnutím

Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny o zmene štátnozamestnaneckého pomeru bol od 01. júna 2004 vymenovaný do funkcie odborný radca – predstavený, riaditeľ Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny a vedúci služobného úradu v Topoľčanoch, v stálej štátnej službe.

Právoplatným rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí rodiny v Bratislave

z 20. novembra 2006 bol žalobca zaradený mimo činnú štátnu služby dňom

20. novembra 2006, pretože sa stal podozrivým zo spáchania trestného činu na základe

oznámenia orgánov činných v trestnom konaní. Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky v Bratislave rozhodnutím z 11. decembra 2006 zrušil

žalobcu sa týkajúce uznesenie vyšetrovateľa Policajného zboru, úradu boja proti korupcii,

odboru boja proti korupcii Západ v Nitre z 13. novembra 2006 z dôvodu jeho nezákonnosti.

Dňa 06. februára 2007 vydal žalovaný rozhodnutie č. j. A/2006/20585,

č. z. A/2007/013430 o zmene štátnozamestnaneckého pomeru, ktorým bol žalobca opätovne

zaradený do štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby, pričom

konkrétne bol zaradený ako odborný radca v stálej štátnej službe v odbore riadenie štátnej

služby dňom 06. februára 2007. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že odpadli dôvody

pre zaradenie žalobcu mimo činnú štátnu službu.

Na odvolanie žalobcu žalovaný uvedené rozhodnutie zo dňa 06. februára 2007 zrušil

s poukazom na to, že žalobca bol uznesením Vlády SR č. 28/2007 zo dňa 10. januára 2007

odvolaný z funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch a podľa

§ 43 ods. 2 zákona o štátnej službe, štátnozamestnanecký pomer predstaveného v politickej

funkcii sa skončil dňom uvedeným v rozhodnutí o odvolaní z tejto funkcie.

Právny vzťah medzi účastníkmi konania pri vykonávaní štátnej služby, tak ako už bolo

uvedené v zrušujúcom rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžo/126/2010 z 26. februára 2011 sa posudzuje podľa ustanovení zákona č. 312/2001 Z. z. v znení platnom

do 31. decembra 2006 (ďalej len „zákon o štátnej službe“).

Podľa § 43 ods. 2 zákona o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer predstaveného

v politickej funkcii a predstaveného, ktorý je veľvyslancom v dočasnej štátnej službe (§ 25)

a odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo

podpredsedu národnej rady, sa skončí dňom uvedeným v rozhodnutí o odvolaní z tejto

funkcie alebo dňom vzdania sa tejto funkcie.

Podľa § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej službe v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním

aj z týchto dôvodov: nezaradenia odvolaného vedúceho úradu alebo predstaveného

na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej

služby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3) z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemá alebo

sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, pričom sa poskytne predstavenému náhrada

vo výške dvojnásobku, jeho funkčného platu; vedúcemu úradu a predstavenému, ktorý bol

odvolaný podľa § 31 ods. 2, sa poskytne náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu.

Podľa § 5 ods. 4, 6 zákona o štátnej službe funkcie, do ktorých sa štátni zamestnanci

volia alebo vymenúvajú podľa odsekov 3 a 5, sú na účely tohto zákona politické funkcie,

ak osobitný predpis neustanovuje inak. Výkon politickej funkcie sa považuje za výkon

verejnej funkcie.

Podľa § 10 ods. 6, 8 písm. a/ zákona ostatnej službe vedúci úradu v služobnom úrade

uvedenom v § 7 ods. 1 písm. c/ a d/ je jeho štatutárny orgán. Služobný úrad po odvolaní

vedúceho úradu postupuje podľa § 40 ods. 2 písm. b/, ak ide o štátneho zamestnanca v stálej

štátnej službe.

Podľa § 5 ods. 5 zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí úrad riadi

a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva Vláda Slovenskej

republiky na návrh ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.  

Zo skutkového stavu danej veci vyplýva, že žalobca bol štátnym zamestnancom

v stálej štátnej službe a bol na základe uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 28 zo dňa

10. januára 2007 odvolaný z funkcie, ktorá podľa § 5 zákona o štátnej službe v spojení s § 5

ods. 5 zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí je politickou funkciou. Takéto odvolanie je jedným zo základných predpokladov pre skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej službe. Najvyšší súd sa preto nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že služobný pomer žalobcu skončil

dňom uvedeným v rozhodnutí o odvolaní z funkcie podľa § 43 ods. 2 zákona o štátnej službe.

Keďže žalobca bol zaradený mimo činnú štátnu službu a dôvod tohto zaradenia

odpadol, je potrebné tak ako to už uviedol najvyšší súd vo svojom zrušujúcom rozsudku a tiež

krajský súd v napadnutom rozsudku, najskôr žalobcovi ponúknuť miesta štátnej služby

a rozhodnúť o jeho zaradení do činnej štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto.

Pre úplnosť sa žiada uviesť, že ustanovenie § 35 ods. 1 zákona o štátnej službe nevylučuje

dohodu účastníkov o obsadení určitého štátnozamestnaneckého miesta. Nesplnením uvedenej

povinnosti, by došlo k porušeniu vyššie citovaného ustanovenia a žalobca by bol dotknutý na svojom práve.

Najvyššiemu súdu sú známe žalovaným citované rozhodnutia najvyššieho súdu, avšak z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia vyslovil k aplikácii ustanovenia § 43

ods. 2 zákona o štátnej službe v prejednávanej veci odlišný právny názor a na podporu

odôvodnenia svojho rozhodnutia poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 1Sžo/154/2009 z 03. decembra 2009, 6Sžo/15/2008 zo 06. augusta 2008

a 8Sžo/140/2010 zo 17. februára 2011.

Krajský súd v Nitre postupoval správne, keď preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec

vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Keďže v jeho konaní neboli zistené ani procesné

pochybenia odôvodňujúce zrušenie rozsudku a jeho vrátenie na ďalšie konanie, Najvyšší súd

Slovenskej republiky odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil podľa §250ja

ods. 3 v spojení s § 219 ods. 1 OSP.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému

žalobcovi priznal ich náhradu v sume 157,10 eura, ktorá suma pozostáva z jedného úkonu

právnej služby advokáta (podanie vyjadrenia k odvolaniu žalovaného z 21. novembra 2011),

za ktorý mu patrí odmena 123,50 eura, paušálna náhrada výdavkov 7,41 eura a daň z pridanej

hodnoty 26,18 eura (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. b/, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 2, § 18

ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení od 01. júna 2010).

Náhradu trov konania žalovaný zaplatí v súlade s § 149 ods. 1 OSP v spojení s § 246c

ods. 1 OSP právnemu zástupcovi žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku (§ 160

ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP).

Celkom na záver Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti účastníkov

ako aj krajského súdu, že okresný súd nie je vecne príslušným súdom na konanie o skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a zmene

a doplnení niektorých zákonov, a preto nie je oprávnený rozhodovať ani „spor“ o neplatnosť

skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu podľa § 43 ods. 2 a 3 zákona č. 312/2001

Z. z.. Súdne konanie podľa zákona č. 312/2001 Z. z. rieši výlučne príslušný súd v správnom

súdnictve (k tomu pozri napr. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3Cdo 91/2009 z 20. apríla 2011).

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e   j e   prípustné.

V Bratislave 15. decembra 2011

  JUDr. Jana Baricová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková