ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a zo sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu: F. M., S., zastúpený advokátom: JUDr. Dušan Remeta, sídlom Masarykova 2, 08001 Prešov, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ŠbPO-147/2-44/2011 zo dňa 21. júla 2011, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 2S/29/2011-77 zo dňa 14. marca 2014, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 2S/29/2011-77 zo dňa 14. marca 2014 p o t v r d z u j e.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 137,97 € k rukám advokáta JUDr. Dušana Remetu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odôvodnenie
I.
Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného č. ŠbPO-147/2-44/2011 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Riaditeľa Personálneho úradu Liptovský Mikuláš z 18. apríla 2011 č. 3095 podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania žalobcovi vo výške 1 157,42 €, právnemu zástupcovi žalobcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku krajský súd okrem iného uviedol, že v predmetnom konaní správne orgány, tak prvostupňový ako aj žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav veci, pretože žalobca už v štádiu odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu namietal nesprávnosť merania alkoholu dychovou skúškou práve z dôvodu, že prístroj ALCOTEST zobrazil zlý čas na displeji. Žalovaný ako odvolací správny orgán sa touto námietkou dostatočne nevysporiadal, aj keď síce uviedol, že túto námietku akceptuje na č.l. 6 svojho rozhodnutia, pritom sa ale odvolával na úradný záznam vojenskej polície z 15.02.2011, vktorom je konštatované, že v dobe vykonania dychovej skúšky u menovaného bol na prístroji ALCOTEST 7410 - ARUK 0068 nastavený zlý čas, ktorý ukazoval 00:14 hod., no v skutočnosti bol čas merania 15. februára 2011 o 8.45 hod. Z obsahu úradného záznamu vyplýva, že pri dychovej skúške boli prítomní náčelník štábu major Ing. O., ako aj šbnrtm O., príslušníci Vojenského útvaru 1037 Martin, avšak ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, ktorý žalovaný predložil práve na podnet a žiadosť aj šbnrtm. O. bola vykonaná predmetná dychová skúška u žalobcu. Ich vyjadrenie sa v tejto skutočnosti však v administratívnom spise nenachádza a nie je ani súčasťou uvedeného úradného záznamu. Predmetné meranie už z poukazom na prítomnosť osoby, na základe žiadosti ktorej kontrola alkoholu bola u žalobcu vykonaná vzbudzuje pochybnosť. Táto skutočnosť vzbudzuje pochybnosť o vierohodnosti nielen samotného vykonaného dôkazu ale v tejto súvislosti aj pochybnosti o tom, či správny orgán vychádzal zo skutočného merania dychovej skúšky, alebo z času uvedeného na prístroji ALCOTEST 7410. Pokiaľ by vychádzal z času, ktorý bol na prístroji, tak vlastne dôvod okamžitého prepustenia zo služobného pomeru u žalobcu by nemohol byť založený na tých skutkových základoch ako je uvedené v danom prípade, s poukazom na obsah ustanovenia § 70 ods. 4 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov SR. Čo sa týka samotného času kedy došlo k vykonaniu dychovej skúšky, je teda nepreukázané, či mal v tomto čase žalobca služobné voľno, alebo či vykonával službu. Diskutabilný je aj údaj o uvedení, že prístroj na meranie bol opatrený platným certifikátom, o čom v prvostupňovom rozhodnutí nie je žiadna zmienka a prvostupňový orgán sa ani touto skutočnosťou vôbec nezaoberal. To, že v administratívnom spise sa nachádza Cerifikát o overení č. 1358/260/45/10 z 02.11.2010 ešte nepreukazuje, že prístroj nameral uvedené hodnoty tak, ako to tvrdia správne orgány. Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného v tom, že žalobca nevzniesol žiadne námietky, resp. uviedol, že si je porušenia zákona plne vedomý a že svoje konanie ľutuje je jednostranné vyhodnotenie záverov zo strany správneho orgánu. Odôvodnenia rozhodnutí podľa názoru krajského súdu nezodpovedajú obsahu § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Čo sa týka poukazu žalovaného na skutočnosť, že žalobca sa neodvolal ani proti Disciplinárnemu rozkazu č. vk PO-580-2/2011-Pravsk z 21.03.2011, ktorým bol žalobcovi disciplinárnym opatrením znížený služobný plat o 5% na obdobie 3 mesiacov, musí súd zdôrazniť, že s poukazom na vydanie tohto rozhodnutia došlo k potrestaniu žalobcu za jeho protiprávne konanie dvakrát. Krajský súd konštatoval, že vnútorné predpisy žalovaného, z ktorých obsahu vychádzali správne orgány pri vydaní rozhodnutí, konkrétne Služobný predpis HSÚ pre ŠS profesionálnych vojakov č. 55/2007 a predpis RMO SR č. 14/2005 o zabezpečení ochrany pred zneužívaním alkoholických nápojov a ochrane nefajčiarov v rezorte MO nemal súd v administratívnom spise k dispozícii a tieto vnútorné predpisy sa súdu nepodarilo ani zabezpečiť v plnom znení, preto sa k jednotlivým záverom správnych orgánov súd konkrétne nevyjadril. Právne odôvodnil krajský súd svoje rozhodnutie ustanoveniami § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. b/, § 70 ods. 1 písm. d/, § 72 ods. 1 písm. a/, § 81, § 82 ods. 3 písm. a/, § 101 ods. 3, § 102 ods. 1, § 124, § 125, § 126 ods. 1 a 2, § 128 ods. 1 a § 191 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“).
Rozhodnutie o trovách konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1 O.s.p..
II.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že najvyšší súd zamietne žalobu ako nedôvodnú. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.
Uviedol, že žalobca bol podľa Výpisu z denného rozkazu veliteľa Vojenského útvaru 6335 Prešov vyslaný podľa § 102 zákona o štátnej službe na služobnú cestu za účelom účasti na odbornom kurze v čase od 14.02.2011 o 4:00 hod. do 18.02.2011 19:00 hod., ktorý prebiehal na Vojenskom útvare 1037 Martin. O služobnú cestu ide aj vtedy, ak počas nej profesionálny vojak plní úlohy vyplývajúce zpísomného rozkazu vedúceho služobného úradu a tak tomu bolo i v prípade žalobcu. Dňa 15.02.2011 bola vykonaná v kasárňach Vojenského útvaru 1037 Martin u žalobcu, ktorý sa toho času zúčastňoval odborného kurzu viazačov bremien dychová skúška sa zistenie prítomnosti alkoholu v dychu prístrojom ALCOTEST 7410 ARUK - 0068 s výsledkom: 1. Dychová skúška o 8:45 hod. nameraná hodnota 0,42 mg/l (0,88 promile) 2. Dychová skúška 9:05 hod. nameraná hodnota 0,38 mg/l (0,79 promile)
Útvar vojenskej polície Banská Bystrica vyhotovil úradný záznam č. ČDPR: ÚVP BB-66/3-19/2011, v ktorom zdokumentoval, že hoci na zápise o vykonaní prvej dychovej skúšky bol uvedený čas 00:11 hod. a čas 00:35 hod., v skutočnosti boli dychové skúšky vykonané v čase 8:45 a 9:05. Uvedený nesúlad písomného zápisu o vykonaní dychovej skúšky bol spôsobený nesprávnym nastavením času na tlačiarni prístroja. Je potrebné uviesť, že výsledky merania sa nedajú nijako ovplyvniť, hodnoty namerané prístrojom sú objektívne, pričom prístroj je riadne certifikovaný. Uvedené potvrdzuje aj Stanovisko Slovenského metrologického ústavu č. 275/100/2012 z 14. septembra 2012, podľa ktorého tlačiareň nie je súčasťou analyzátora dychu ALCOTEST 7410 a namerané hodnoty obsahu alkoholu v dychu daným prístrojom nemohli byť ovplyvnené nesprávnym nastavením času na tlačiarni. Podľa názoru žalovaného je nepodstatné, z akého času žalovaný vychádzal a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vykonával štátnu službu sústavne v čase od 4:00 hod. 14.02.2011 do 19:00 hod. 18.02.2011. Úradný záznam jednoznačne preukázal, že išlo len o nesprávne nastavenie času na tlačiarni. Žalovaný zdôrazňuje, že krajský súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko nedostatočne prihliadal na viazanosť žalovaného právnymi predpismi. Podľa názoru súdu, vzhľadom na nereálne časy na prístroji ALCOTEST 7410 bolo potrebné vykonať krvnú skúšku u žalobcu. Podľa § 20 ods. 4 zákona č. 124/1992 Zb. o vojenskej polícii v znení neskorších predpisov, odber krvi osoby podozrivej zo spáchania priestupku sa musí vykonať, ak táto osoba o to požiada. Žalobca mohol počas celej kontroly na prítomnosť alkoholu v dychu požiadať o odber krvi, čo neurobil, práve naopak, priznal spáchanie skutku v zápise o vyjadrení profesionálneho vojaka k disciplinárnemu previneniu z 07.03.2011 kde uviedol, že si je plne vedomý, že svojim konaním porušil predpisy a nariadenia. Ďalej uviedol, že žalobca namietal výlučne to, že nebol pod vplyvom alkoholu a nie to, že by nevykonával v rozhodnej dobe štátnu službu. Žalovaný tvrdí, že je irelevantné, či bol predložený rozkaz o vyslaní žalobcu na služobnú cestu. Rovnako je irelevantné aj tvrdenie súdu, že k otázke času neboli vypočutí mjr. O. a šbnrtm O., ktorí mali byť prítomní pri dychovej skúške dňa 15. februára 2011.
III.
Žalobca sa vyjadril k podanému odvolaniu žalovaného a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. K námietkam žalovaného uviedol, že žalovaný účelovo dezinterpretuje právnu normu v súvislosti s pojmom výkon štátnej služby. Dobu služobnej cesty nie je možné stotožňovať s reálnym výkonom štátnej služby počas služobnej cesty. Z výpisu Vojenského rozkazu veliteľa VÚ 1037 Martin č. 27 z 09.02.2011, príloha č. 5 a č. 4 vyplýva, že okrem iného bol týmto rozkazom stanovený aj rozvrh hodín kurzu obslúh viazačov bremien a tým aj služobný čas dôležitý pre určenie času výkonu štátnej služby žalobcom. Podľa toho síce v čase 8:45 hod. - 09:30 hod. prebiehala 2. vyučovacia hodina, ale v čase 00:14 hod. a 00:35 hod. žalobca štátnu službu nevykonával. V uvedených časoch sa vôbec nenachádzal v objekte VÚ 1037 Martin, preto ani nevie, či Vojenská polícia v tomto čase vykonávala nejaké merania. Jediný dôkazný prostriedok je výsledok dychovej skúšky na prístroji ALCOTEST 7410 - ARUK 0068, ktorý bol nesprávne nastavený a nespôsobilý vykonať relevantné meranie. Ďalším dôkazom o nevierohodnosti je aj samotný časový rozdiel vykonania jednotlivých meraní uvádzaný správnymi orgánmi - prvé meranie malo byť uskutočnené o 8:45 hod a druhé meranie o 9:05 hod. (rozdiel 20 minút), pričom podľa záznamu o meraní bolo prvé meranie o 00:14 hod. (podľa žalovaného v odvolaní dokonca už o 00:11 hod.) a druhé meranie o 00:35 hod. (rozdiel 21 minút, resp. až 24 minút). Existencia samotné certifikátu o overení nepreukazuje správne fungovanie prístroja ani namerané hodnoty alkoholu u žalobcu. Nedôveru v súvislosti s vykonaním dychovej skúšky vzbudzuje aj prítomnosť osoby, ktorá podala žiadosť o vykonanie kontroly na samotnom meraní a nezabezpečenie vyjadrenia vojenských policajtov vykonávajúcich kontrolu. Žalobca poukazuje aj na nesprávny výklad § 20 ods. 4 zákona č. 124/1992 Zb., fakultatívna možnosť vykonať krvnú skúšku zostala nedotknutá a mala byť vykonaná.Tvrdenia žalovaného o priznaní sa žalobcu k použitiu alkoholu neobstoja. Žalobca uviedol, že si je plne vedomý porušenia predpisov a tiež že sa necíti pod vplyvom alkoholu.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, bez odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámené verejné vyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk <., najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).
Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Predmetom tohto konania bolo rozhodnutie žalovaného č. ŠbPO-147/2-44/2011 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Riaditeľa Personálneho úradu Liptovský Mikuláš z 18. apríla 2011 č. 3095, ktorým bol žalobca podľa § 70 ods. 1 písm. d/ zákona o štátnej službe prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktorého služobný pomer skončil dňom 02.05.2011.
Podľa § 70 ods. 1 písm. d/ zákona o štátnej službe, služobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak závažným spôsobom porušil základnú povinnosť ustanovenú týmto zákonom alebo porušil zákaz ustanovený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 81 zákona o štátnej službe, na konanie vo veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 101 ods. 3 zákona o štátnej službe, za výkon štátnej služby v inom mieste výkonu štátnej služby sa považuje plnenie služobných povinností vyplývajúcich profesionálnemu vojakovi z a) funkcie, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný, b) jeho zaradenia do pracovného tímu alebo c) písomného rozkazu vedúceho služobného úradu.
Podľa § 102 ods. 1 zákona o štátnej službe, profesionálneho vojaka vysiela na služobnú cestu do iného miesta výkonu štátnej služby vedúci služobného úradu alebo veliteľ.
Podľa § 124 zákona o štátnej službe, disciplinárnym previnením je zavinené porušenie alebo nesplnenie povinností profesionálneho vojaka, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom; zavineným porušením alebo nesplnením povinnosti sa rozumie úmyselné alebo nedbalostné konanie profesionálneho vojaka.
Podľa § 128 ods. 1 zákona o štátnej službe, pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Profesionálnemu vojakovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.
Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok), rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Zo súdneho spisu mal najvyšší súd preukázané, že krajský súd rozhodoval potom, čo Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) uznesením sp.zn. 5Sžo/20/2013 z 30.01.2014 zrušil rozsudok krajského súdu č.k. 2S/29/2011-32 z 14.12.2012 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Stalo sa to výlučne z dôvodu nedostatku právneho zastúpenia žalobcu, pretože na pojednávaní pred krajským súdom zastupoval žalobcu advokátsky koncipient, čo je v rozpore s § 250a O.s.p..
V ďalšom konaní rozhodoval krajský súd opätovne, pričom vecne dospel k rovnakému právnemu záveru, ako v predchádzajúcom rozsudku.
Najvyšší súd sa plne stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku krajského súdu a tieto dopĺňa v zmysle odvolacích dôvodov o nasledovné právne závery: 1. Nedostatok formálnych náležitostí výroku prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Z personálneho rozkazu riaditeľa personálneho úradu č. 3095 z 18.04.2011, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka nie je v záhlaví zrejmé aký presne personálny úrad ho vydal. Výrok personálneho rozkazu nespĺňa náležitosti podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, absentuje v ňom opis porušenia zákonnej povinnosti (§ 70 ods. 4 písm. a/ zákona o štátnej službe). 2. Zistenie skutkového stavu je nedostačujúce a z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, kedy presne malo dôjsť k spáchaniu protiprávneho konania zo strany žalobcu. Jediným dôkazným prostriedkom bol výstup z tlačiarne analyzátora dychu Alcotest 7410, ktorý však uvádza iné časy merania, ako sú uvedené v napadnutých rozhodnutiach správneho orgánu (čas merania 00:14 hod., ďalšie meranie čas 00:35 hod.). K týmto zisteniam neboli zo strany správneho orgánu ani vypočutí svedkovia, ktorí merali žalobcovi alkohol v krvi (náčelník štábu mjr. F. O. a štnrtm. H. O.). Úradný záznam na ktorý sa odvoláva žalovaný a má údajne preukázať čas merania 8:45 hod. a 9:05 hod. je bez dátumu a spísal ho vedúci starší inšpektor rtn. M. S., ktorý nebol prítomný pri dychovej skúške. 3. Tvrdenia žalovaného, že žalobca sa priznal k spáchaniu skutku nie sú preukázané, pretože zo zápisu o vyjadrení profesionálneho vojaka z 07.03.2011 nevyplýva, že sa žalobca priznal, že bol pod vplyvom alkoholu v časoch uvedených v napadnutom rozhodnutí. 4. Cerifikát od Slovenského metrologického ústav z 14.09.2012, že dátum a čas nemá vplyv na namerané hodnoty alkoholu v krvi je ako dôkaz právne bezvýznamný, pretože bol predložený až ex post po vydaní rozhodnutia správneho orgánu až v prvom odvolaní proti rozsudku krajského súdu 5. Zásada ne bis in idem. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca bol dva krát disciplinárne stíhaný v tej istej veci pre ten istý skutok. Disciplinárnym rozkazom č. vkPO-580-2/2011- Právsk z 21.03.2011 bol žalobca pre ten istý skutok potrestaný disciplinárnym opatrením - zníženie služobného platu o 5%.
Vzhľadom na vyššie uvedené závažné pochybenia zo strany žalovaného, najvyšší súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. potvrdil.
Podľa § 250j ods. 7 O.s.p., správne orgány sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. l O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania. Advokát žalobcu si vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 14 ods. 1písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z., hodnota jedného úkonu právnej služby 130,16 € + režijný paušál vo výške 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Najvyšší súd priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu (na ktoré bol krajským súdom vyzvaný) + 1x režijný paušál. Najvyšší súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania za úkon právnej služby - ďalšia porada s klientom, pretože tento nepovažoval za účelne a efektívne vynaložený na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní už nemôžu nastať žiadne nové skutočnosti, dôkazná situácia ostáva nezmenená.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.