5Sžo/33/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mgr. P., bytom M., štátneho občana Českej republiky, zastúpeného JUDr. M. Š., advokátkou so sídlom C., proti

žalovanému Krajskému súdu v Bratislave, so sídlom Záhradnícka 10, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti a postupu žalovaného č. EET 24/2010 zo dňa 22. apríla 2010, na

odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 12. apríla 2011, č. k.

3S/301/2010-191, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 12. apríla 2011, č. k. 3S/301/2010-191   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Uznesením č. k. 3S/301/2010-191 z 12. apríla 2011 Krajský súd v Bratislave (ďalej

aj „krajský súd“) zastavil podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej

aj „OSP“) konanie o preskúmanie rozhodnutia a postupu žalovaného – listu č. EET 24/2010

zo dňa 22. apríla 2010, keď konštatoval, že vydaním európskeho exekučného titulu – verejná

listina konal na základe Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 (ďalej

aj „Nariadenie o EET“ alebo „Nariadenie č. 805/2004“) a vydaním tohto európskeho

exekučného titulu sa nerozhodovalo o právach a právom chránených záujmoch fyzických

a právnických osôb. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania.

Toto uznesenie napadol v zákonnej lehote podaným odvolaním žalobca namietajúc,

že uznesenie Krajského súdu v Bratislave je zmätočné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.

Vyslovil názor, že krajský súd na základe uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

mal posudzovať podanie žalobcu zo dňa 25. júna 2010 ako odvolanie proti rozhodnutiu

vydanému vyšším súdnym úradníkom dňa 22. apríla 2010 a v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 OSP mal odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť alebo mal predložiť vec na rozhodnutie

odvolaciemu súdu.

Krajský súd podľa žalobcu vlastne nerozhodoval o podanom návrhu žalobcu, ktorý

navrhol preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Krajského súdu v Bratislave zo dňa

22. apríla 2010, číslo EET 24/2010, čo je list Krajského súdu: „žiadosť o stiahnutie

osvedčenia o európskom exekučnom titule – odpoveď“, ale rozhodoval o vydanom osvedčení

o európskom exekučnom titule podľa čl. 9 Nariadenia č. 805/2004, voči ktorému nie je možné

podať odvolanie podľa článku 10 odsek 4 Nariadenia č. 805/2004. Týmto konaním súdu bolo

porušené právo žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu v zmyslečl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky.

Tiež poukazoval na to, že súd nemôže odmietnuť výkon súdnictva s odôvodnením,

že predmetný spoločenský vzťah nie je upravený právnym predpisom.

Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 12. apríla 2011, č. k. 3S/301/2010-191 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie,

a aby uložil krajskému súdu postupovať v súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiy, č. k. 8Sž/14/2010-10 alebo aby odvolací súd zmenil rozhodnutie krajského súdu

a rozhodol o stiahnutí osvedčenia o európskom exekučnom titule.  

Žalovaný v písomnom vyjadrení na odvolanie poukázal na to, že žalobca sa v odvolaní

dotýka žalovaného iba okrajovo, a to v tom smere, keď tvrdí, že list žalovaného, označený

ako „...odpoveď“ č. EET 24/2010 zo dňa 22. apríla 2010, je podľa názoru žalobcu

„rozhodnutím“, a tak sa žalobca voči tomuto listu účelovo domáha prípustnosti podať

odvolanie. Podľa žalovaného si žalobca sám odporuje vo svojom tvrdení, odvolávajúc

sa pritom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn 8Sž/14/2010 zo dňa

30. augusta 2010, v ktorom však označený súd uviedol, že vo veci nebolo vydané formálne

súdne rozhodnutie.

Žalovaný teda tvrdí, že v súvislosti s vecou č. EET 24/2010, jeho list zo dňa

22. apríla 2010 nie je rozhodnutím, ale odpoveďou na dopyt; t. j. vybavený obvyklým

administratívnym postupom.

Žalovaný sa odvoláva na obsah svojho podrobného a právne zdôvodneného vyjadrenia

zo dňa 03. novembra 2010 k žalobe žalobcu, a na tomto vyjadrení v celom rozsahu aj ďalej

zotrváva.

Podľa názoru žalovaného v konaní o vydanie osvedčenia o EET 24/2010, postupoval

žalovaný podľa Nariadenia č. 805/2004 tak, ako to v odôvodnení uznesenia,

č. k. 3S/301/2010-191 zo dňa 12. apríla 2011, konštatoval aj konajúci Krajský súd

v Bratislave, a s ktorým odôvodnením sa žalovaný v celom rozsahu stotožňuje.

Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný žiada, aby konajúci, odvolací súd

„zamietol odvolanie žalobcu“ a v celom rozsahu potvrdil uznesenie Krajského súdu

v Bratislave, č. k. 3S/301/2010-191 zo dňa 12. apríla 2011, ako vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu

a v medziach podaných odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP s použitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP)

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru,

že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť.

Predmetom súdneho konania v danej veci je podanie, ktoré žalobca nesprávne označil

ako „Žaloba o preskúmannie zákonnosti a postupu Krajského súdu v Bratislave zo dňa

22. apríla 2010 č. EET 24/2010“, keď formálnym listom mu bolo na jeho „Žiadosť

o stiahnutie osvedčenia o európskom exekučnom titule zo dňa 06. apríla 2010 odpovedané

tak, že krajský súd nemá právny dôvod, aby spochybňoval pravosť notárskej zápisnice,

na základe ktorej bolo osvedčenie vydané.

Podľa § 352b ods. 1 OSP súd na základe žiadosti vydá osvedčenie o európskom

exekučnom titule, ako aj iné osvedčenia podľa osobitných predpisov alebo takéto osvedčenia

na základe žiadosti zruší.

Na vydanie a zrušenie osvedčenia o európskom exekučnom titule, ako aj iných

osvedčení podľa osobitných predpisov je príslušný súd, ktorý vydal rozhodnutie, súd,

na ktorom bol schválený a uzavretý súdny zmier a v prípade verejných listín krajský súd

príslušný na vyššie overovanie listín podľa osobitného predpisu (§ 352b ods. 2 OSP).

Podľa § 66 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,

Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov (ďalej len „Spravovací

poriadok“) úkony spojené s vydávaním, opravou a zrušením osvedčenia o európskom

exekučnom titule vykonáva rozvrhom práce určený vyšší súdny úradník; postupuje pritom

podľa tejto vyhlášky a osobitných predpisov.

Rozvrh práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2010 i na rok 2011 aj obsahuje

úpravu, kde je určené, že vyššia súdna úradníčka „vydáva podľa nariadení EÚ“, neobsahuje

však už ďalšiu rozhodovaciu činnosť v týchto veciach, ani neurčuje súdcu, ktorý bude rozhodovať o odvolaniach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka podľa

§ 374 ods. 4 OSP.

Vychádzajúc z uvedeného treba zdôrazniť, že vydanie a zrušenie osvedčenia

o európskom exekučnom titule je v Občianskom súdnom poriadku zaradené do jeho siedmej

časti nazvanej „Iná činnosť súdu“ a do správneho súdnictva, ktoré je upravené v piatej časti

Občianskeho súdneho poriadku v žiadnom prípade nepatrí. I z judikatúry Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky vyplýva, že konanie v týchto veciach patrí do súdnictva všeobecného

(pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2009

sp. zn. 3Co 7/2007).

Nie je preto jasné, prečo sa krajský súd pri prejednávaní veci neriadil právnym

názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenom v jeho uznesení

z 30. augusta 2010, č. k. 8Sž/14/2010-10, v ktorom najvyšší súd jednoznačne uviedol, že hoci

nebolo vydané formálne súdne rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o stiahnutie európskeho

exekučného titulu,odpoveď zo dňa 22. apríla 2010 je potrebné považovať za taký úkon

súdneho úradníka, pri ktorom sa uplatní § 374 ods. 4 OSP a poukázal na to, že zamietnutie

takejto žiadosti je spôsobilé svojimi účinkami významným spôsobom zasiahnuť do právnej

sféry dlžníka, keďže proti vydaniu osvedčenia nemožno podať opravný prostriedok,

a tak bez ďalšieho je možné verejnú listinu osvedčenú ako európsky exekučný titul vykonať

bez toho, že by bolo potrebné prehlásenie o jej vykonateľnosti a bez možnosti namietania

jej vykonateľnosti, a preto posudzujúc obsahovú stránku takéhoto zamietnutia, možno

ho považovať za rozhodnutie, pre ktoré, keďže je vydané súdnym úradníkom, je potrebné

použitím analógie legis pripustiť opravný prostriedok a postupovať v zmysle § 374 ods. 4

vety prvej OSP. Najvyšší súd preto posúdil podanie žalobcu zo dňa 25. júna 2010 a jeho

doplnenie zo dňa 01. júla 2010 podľa jeho obsahu ako odvolanie proti zamietnutiu žiadosti

o stiahnutie európskeho exekučného titulu, o ktorom je príslušným rozhodovať krajský súd.

K tomuto právnemu názoru treba dodať, že predmetnú vec nebolo možné zapísať

do registra „S“, pričom z postupu krajského súdu v danej veci, či už z odpovede súdnej

úradníčky, či vyjadrenia žalovaného a napokon aj z napadnutého rozhodnutia samotného

je zrejmé, že krajský súd si neujasnil, že predmetom konania je žiadosť žalobcu o zrušenie

(stiahnutie) osvedčenia o európskom exekučnom titule v zmysle čl. 10 bod. 1 písm. b/

Nariadenia o EET, a že je potrebné postupovať podľa príslušných ustanovení Nariadenia

o EET, § 352b OSP a § 66 Spravovacieho poriadku. Po podaní žiadosti žalobcu bolo preto

potrebné túto vecne posúdiť vzhľadom na závažnosť jeho námietok a nie vybaviť ju listom, že „niet dôvodu spochybňovať pravosť notárskej zápisnice“. I keď nebol správny ani postup

žalobcu, ktorý sa na Najvyššom súde Slovenskej republiky domáhal preskúmania zákonnosti

a postupu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. apríla 2010 č. EET 24/2010, súd v zmysle

§ 41 ods. 2 OSP každý úkon, teda aj podanie, posudzuje podľa jeho obsahu, aj keď je úkon

nesprávne označený. Z tohto zákonného ustanovenia vychádzal aj Najvyšší súd Slovenskej

republiky vo svojom uznesení z 30. augusta 2010, č. k. 8Sž/14/2010-10 a mal sa ním riadiť

aj krajský súd.

Tým, že vec bola prejednaná v správnom súdnictve podľa piatej časti OSP a nie podľa

siedmej hlavy OSP vo všeobecnom súdnictve, konanie krajského súdou je zaťažené vadou

uvedenou v ustanovení § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a síce, že účastníkovi bola odňatá možnosť

konať pred súdom.

Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom,

zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. K porušeniu základného práva na súdnu ochranu dochádza vtedy,

ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe)

fyzickej osoby alebo právnickej osoby (I. ÚS 35/98). To, ktorý zo súdnych orgánov

je príslušný na poskytnutie súdnej ochrany, je základom k tomu, akým spôsobom i obsahom

(akou kvalitou) dôjde k naplneniu práva na súdnu ochranu. Konanie súdu, ktoré je v rozpore

so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu   (I. ÚS 26/94,

III. ÚS 7/08).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z týchto dôvodov odvolaním

napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave musel podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP

a § 221 ods. 1 písm. f/ OSP s poukazom na § 212 ods. 3 OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ešte raz dáva do pozornosti, že ak voči vydaniu

osvedčenia o európskom exekučnom titule (ďalej aj „EET“) nie je podľa Nariadenie o EET

možné podať odvolanie a v štáte výkonu rozhodnutia nie je možné žiadne prieskumné

(opravné) konanie, a to ani v prípade, ak by sa vzťahovalo na porušenie hmotnoprávneho

alebo procesnoprávneho ordre public (výhrada verejného poriadku) a keďže aj obsahovo

nesprávne potvrdenie zaväzuje súdy štátu uskutočňujúceho výkon rozhodnutia, má dlžník

namiesto toho možnosť podať podnet na začatie konania o zrušenie osvedčenia o EET v štáte pôvodu rozhodnutia, pokiaľ bolo toto potvrdenie vydané „jednoznačne neprávom“

(článok 10 Nariadenia o EET). Nariadenie v tejto súvislosti hovorí o stiahnutí osvedčenia.

Treba opätovne zdôrazniť, že tvrdenie žalovaného, že v súvislosti s vecou č. EET

24/2010 jeho list zo dňa 22. apríla 2010 nie je rozhodnutím, ale odpoveďou na dopyt;

t. j. vybavený obvyklým administratívnym postupom nemá oporu v obsahu spisového

materiálu a že zjavne došlo k nepochopeniu podania žalobcu.

V ďalšom konaní bude preto krajský súd postupovať podľa zhora vysloveného

právneho názoru najvyššieho súdu, pričom bude rozhodovať podľa siedmej časti OSP

o podaní žalobcu, ktoré je nesporne žiadosťou o zrušenie (stiahnutie) osvedčenia o EET.

Keďže možnosť podať odvolanie Nariadenie o EET výslovne vylučuje len pri vydaní

osvedčenia o EET, o žiadosti žalobcu o zrušenie (stiahnutie) osvedčenia o európskom

exekučnom titule (čl. 10 bod. 1 písm. b/ Nariadenia o EET) s prihliadnutím na závažnosť

žalobcom uvádzaných skutočností po riadnom preskúmaní tejto žiadosti postupom podľa

§ 374 ods. 4 OSP rozhodne príslušný sudca určený rozvrhom práce na rozhodovanie v týchto

veciach. Ak takéto ustanovenie v rozvhu práce chýba, treba ho doplniť.

Podľa § 250ja ods. 4 OSP a § 226 OSP v ďalšom konaní je krajský súd viazaný

právnym názorom najvyššieho súdu.

V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania

(§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).  

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu   n i e   j e   prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. decembra 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková