Najvyšší súd
5Sžo/32/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny
Krajčovičovej v právnej veci žalobcu Mgr. P. B. - H., bytom M., zastúpeného JUDr. M. P.,
advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie, Š., proti žalovanému 1/ Krajskému
riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, so sídlom Kuzmányiho 8, Košice a 2/
Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: SLV-755/PK-2008 zo 14. júla 2008,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/25/2011-64 z 18.
mája 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 2S/25/2011-64 z 18. mája 2011 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len,,krajský súd“) podľa
§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu,
ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia Ministra vnútra Slovenskej republike
(ďalej aj,,MV SR“), č. p.: SLV-755/PK-2008 zo dňa 14. júla 2008, ktorým žalovaný zamietol
rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie – personálny rozkaz MV SR č. 712 zo dňa 25. apríla 2008, na základe ktorého bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. b/ zákona
č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej
len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru
Slovenskej republiky.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Krajské riaditeľstvo PZ
v Košiciach nie je vo veci pasívne legitimované, pričom žalobca mal žalovať iba Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky. Takto potom z dôvodu absencie vecnej pasívnej legitimácie
krajský súd žalobu voči Krajskému riaditeľstvu PZ v Košiciach zamietol.
Vo vzťahu k žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky krajský súd
poukázal na to, že žalobcovi bola právoplatným rozhodnutím Lekárskej komisie žalovaného
v Košiciach zmenená zdravotná klasifikácia na „D“ – nespôsobilý na výkon štátnej služby
policajta. Na základe uvedeného bolo povinnosťou riaditeľa Krajského riaditeľstva
Policajného zboru (ďalej aj „KR PZ“) v Košiciach postupovať podľa § 192 ods. 1 písm. b/
zákona a žalobcu prepustiť zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru (ďalej aj „PZ“).
Námietky žalobcu, že žalovaný nevzal do úvahy jeho návrhy uvedené v listoch zo dňa
26. marca, 30. marca a 09. apríla 2008 nepovažoval za dôvodné, nakoľko tieto námietky
si mal žalobca uplatniť v konaní vedenom Ústrednou lekárskou komisiou žalovaného, ktorá
bola jediná oprávnená preskúmať v rámci odvolacieho konania jeho zdravotný stav.
Posúdenie zdravotného stavu žalobcu znalcom považoval za irelevantné s poukazom
na ustanovenie § 192 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z., z ktorého vyplýva, že policajt
sa prepustí zo služobného pomeru na základe rozhodnutia lekárskej komisie. Znalec, ako ani
odborný lekár, ktorý nie je členom lekárskej komisie žalovaného, nie je podľa názoru
krajského súdu oprávnený vykonávať lekársku posudkovú činnosť zameranú na posúdenie
zdravotnej spôsobilosti policajta na ďalší výkon štátnej služby.
Ďalej krajský súd uviedol, že sa plne stotožňuje s názorom žalovaného, že z dôvodu
zákonom stanovenej povinnosti zachovať mlčanlivosť o údajoch zo zdravotnej dokumentácie
podľa § 11 ods. 8 písm. g/ a § 18 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., ako aj z dôvodu práva
žalobcu na zachovávanie mlčanlivosti o všetkých údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného
stavu a o skutočnostiach súvisiacich s jeho zdravotným stavom, sa Ústredná lekárska komisia
žalovaného vysporiadala s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní v zápisnici o rokovaní,
a preto konkrétne skutočnosti týkajúce sa zdravotného stavu žalobcu nie sú uvedené
v odôvodnení rozhodnutia.
K ďalšej námietke žalobcu, v ktorej žalobca namietal porušenia § 237 zákona
č. 73/1998 Z. z. uviedol, že nie je dôvodná, nakoľko žalobca ani nepožiadal o nahliadnutie
do spisového materiálu týkajúce sa jeho prepustenia. Žalobca len požiadal, aby mu bolo
zaslané rozhodnutie Lekárskej komisie žalovaného v Košiciach s vyznačením právoplatnosti,
na čo mu bolo doporučené obrátiť sa na príslušnú lekársku komisiu, nakoľko požadované
rozhodnutie nebolo vydané Okresným riaditeľstvom Policajného zboru (ďalej aj „OR PZ“)
v Michalovciach. Taktiež žalobca po podaní odvolania bol písomnosťou zo dňa 23. júna 2008
oboznámený so všetkými právami a povinnosťami vyplývajúcimi z citovaného zákona a bolo
mu tiež stanovená lehota do 14. júla 2008 na ich uplatnenie.
Krajský súd na záver uviedol, že poukazovanie žalobcu na odborný posudok zo dňa
26. novembra 2007 je nedôvodné, nakoľko tento sa zaoberá posúdením duševnej spôsobilosti
žalobcu na výkon štátnej služby v PZ s podmienkou trvalej, úplnej abstinencie
a nie zdravotnej spôsobilosti na výkon štátnej služby v PZ, pričom zo záveru Ústrednej
lekárskej komisie žalovaného vyplýva, že žalobca nie je zdravotne spôsobilý na ďalší výkon
štátnej služby v policajnom zbore.
Takto potom krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie i postup
správneho orgánu bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom.
O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak,
že v konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie
domáhajúc sa jeho zmeny v podobe, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý
rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/25/2011-64 zo dňa 18. mája 2011 zmenil tak,
že zrušuje rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „Ministerstva
vnútra SR“) č. p.: SLV-755/P/K-2008 zo dňa 14. júla 2008, v spojení s personálnym
rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach č. 712 zo dňa 25. apríla 2008
dôvodiac tým, že rozhodnutím krajského súdu mu bolo znemožnené uplatnenie jeho
základných práv.
Žalobca namietal, že ako účastník tohto konania doporučeným listom zo dňa
26. marca 2008 žiadal okresného riaditeľa PZ v Michalovciach, aby ho v súlade
s ustanovením § 237 ods. 2 zákona č.73/1998 Z. z. upovedomil o termíne, kedy bude môcť
nahliadnuť do predmetného spisu. Uvedenú žiadosť zopakoval tri krát troma listami zo dňa
26. marca 2008, 30. marca 2008 a 09. apríla 2008, ktoré poslal doporučene. Taktiež navrhol
vykonanie rôznych dôkazov, pričom správny orgán, ktorý konanie viedol, sa s týmito
dôkazmi vôbec nezaoberal a ani v rozhodnutí nevysporiadal, a tak v postupe správneho orgánu žalobca videl porušenie zákonnosti celého postupu. Žalobca uvedené listy adresoval
OR PZ v Michalovciach z toho dôvodu, že listom OR PZ v Michalovciach, č. p.: ORP-22-
2/VO-PS-2008 zo dňa 14. marca 2008 mu bolo oznámené začatie konania vo veci prepustenia
zo služobného pomeru. Z tohto dôvodu žalobca predkladal návrhy na vykonanie dôkazov,
ako aj žiadosť, aby mu bolo umožnené nahliadnuť do spisu vo veci jeho prepustenia
zo služobného pomeru; k tejto námietke pripojil fotokópiu listu OR PZ v Michalovciach
č. p.: ORP-22-2/VO_PS-2008 zo dňa 14. marca 2008 a fotokópie listou zo dňa 26. marca 2008, 30. marca 2008 a 09. apríla 2008, ktoré doručoval oznamovateľovi konania
vo veci prepustenia zo služobného pomeru s fotokópiami podacích lístkov o podaní zásielok na doručenie adresátovi poštou. Ďalej uviedol, že mu nie je známe, prečo sa tieto listiny
nenachádzajú v predmetnom administratívnom spise, ako na to poukazuje žalovaný. Žalobca
svoje predmetné listy zasielal doporučene ku konkrétnej spisovej značke konania, ktorá
mu bola oznámená OR PZ v Michalovciach listom zo dňa 14. marca 2008 vo veci začatia
konania, vo veci prepustenia zo služobného pomeru - upovedomenie. Poukázal tiež
na to, že uvedené podania podal pred vydaním personálneho rozkazu KR PZ v Košiciach,
voči ktorému podal odvolanie, kde na tieto nezákonné postupy žalobca poukázal, pričom
ani odvolací orgán – Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „Ministerstva vnútra
SR“) sa s týmito jeho námietkami v konaní nevysporiadal a na ne ani neprihliadol.
Podľa žalobcu, ak žalovaný poukázal na ustanovenie § 236 zákona č. 73/1998 Z.z.,
ktoré rieši situáciu, že ak účastník konania urobil podanie na orgán, ktorý nie je oprávnený
vo veci rozhodnúť, je povinnosťou tohto orgánu podanie účastníka bezodkladne postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania.
Takýmto konaním Ministerstva vnútra SR, ako aj riaditeľa KR PZ Košice boli podľa
žalobcu, porušené práva žalobcu, a tým považuje žalobou napadnuté rozhodnutia za vydané
v rozpore so zákonom.
Žalobcovi taktiež nie je známe, prečo v tomto konaní podľa názoru súdu prvého
stupňa nie je KR PZ v Košiciach pasívne legitimované, ak namieta porušenie jeho práv
už v konaní pred vydaním personálneho rozkazu riaditeľa PZ v Košiciach, ktoré
nerešpektovalo podania žalobcu a jeho návrhy na vykonanie dôkazov, a taktiež žiadosť
o možnosť nahliadnutia do spisu a je toho názoru, že už pred týmto orgánom pred vydaním
personálneho rozkazu došlo k porušeniu zákona vo vzťahu k žalobcovi, ako účastníkovi
konania, ktoré akceptovalo a neodstránilo túto nezákonnosť napriek odvolaniu žalobcu, a ani
Ministerstvo vnútra SR vo svojom rozhodnutí, ktorým zamietlo odvolanie žalobcu
a napadnutý personálny rozkaz potvrdilo.
Uviedol, že v prípade úspechu si bude uplatňovať náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie nesúhlasil s dôvodmi
uvedenými v odvolaní žalobcu a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu z jeho vecne
a právne správnych dôvodov potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10
ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1
OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho
súdu www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211
ods. 2 OSP) a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcu nie je možné vyhovieť.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných
prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako
aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo
dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).
V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich
právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal
zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej
časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).
Najvyšší súd z administratívneho spisu zistil, že napadnutým rozhodnutím žalovaný
zamietol rozklad žalobcu a súčasne potvrdil personálny rozkaz riaditeľa Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. 712, zo dňa 25. apríla 2008, ktorým bol žalobca
podľa § 192 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. prepustený zo služobného pomeru
príslušníka Policajného zboru z dôvodu, že žalobca podľa rozhodnutia lekárskej komisie
stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu
v policajnom zbore.
Podľa § 189 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. sa služobný pomer končí aj prepustením. Podľa § 192 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo služobného
pomeru, ak podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov
spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať
doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej
výkon by nebol na ujmu jeho zdravia.
Úlohou súdu v konaní bolo posúdiť, či správny orgán postupoval v súlade
so zákonom, a či konaním žalobcu boli naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu podľa § 192
ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. z hľadiska závažnosti možného negatívneho vplyvu
v služobnom pomere.
Podmienkami prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. b/ zákona
č. 73/1998 Z. z. sú jednak:
1/ rozhodnutím lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť
vykonávať akúkoľvek funkciu v policajnom zbore, alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu
funkciu a jednak
2/ ho nemožno previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na
ujmu jeho zdravia.
Pokiaľ krajský súd dospel k záveru, že boli tieto podmienky splnené, pričom
k takémuto záveru dospel na základe výsledkov dokazovania v administratívnom konaní, bolo
potrebné s takýmto názorom krajského súdu súhlasiť.
Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie o prepustení musí byť
vyhotovené písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré
ho zakladajú, inak je neplatné.
Podľa § 222 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., lekárska posudková činnosť zahŕňa
posudzovanie:
a) zdravotnej spôsobilosti občana podľa § 14a,
b) zdravotnej spôsobilosti policajta na ďalší výkon štátnej služby,
c) lekárskych návrhov na preventívnu rehabilitáciu formou liečebno - preventívnej
starostlivosti.
Podľa § 222 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., zdravotná spôsobilosť sa na základe
posúdenia zdravotného stavu určuje zdravotnou klasifikáciou takto:
a) zdravotná klasifikácia A – spôsobilý na výkon štátnej služby policajta,
b) zdravotná klasifikácia C – spôsobilý na výkon štátnej služby policajta s obmedzením,
c) zdravotná klasifikácia D – nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta.
Podľa § 222 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva
služobný posudkový lekár, služobný hlavný posudkový lekár a orgány lekárskej posudkovej
činnosti.
Podľa § 222 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. orgánmi lekárskej posudkovej činnosti
sú lekárska komisia a ústredná lekárska komisia. Orgány lekárskej posudkovej činnosti
zriaďuje ministerstvo.
Podľa § 222 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. lekárska komisia vykonáva posudkovú
činnosť podľa odseku 1 písm. b/ a c/.
Podľa § 223 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., prieskumné konanie zamerané na posúdenie zdravotného stavu, alebo zmeny zdravotného stavu policajta, pri ktorom
sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej
klasifikácie a súvislosti choroby, alebo úrazu s výkonom štátnej služby, vykonávajú príslušné
lekárske komisie.
Najvyšší súd k žalobcovej námietke, že nedostal odpoveď, kedy mu bude umožnené
nahliadnuť do predmetného spisu podľa § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., o ktorú žiadal tromi listami, ktoré označil ako navrhnutie dôkazov, uvádza, že žalovaný správny orgán
postupoval zákonným spôsobom a nedošlo ani k porušeniu zákonnosti celého postupu
z týchto dôvodov:
1. uvedenú námietku k § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., žalobca uviedol iba
na konci listu z 26. marca 2008 a túto podmienil vykonaním dôkazu, ktorý uviedol
v uvedenom liste.
Podľa najvyššieho súdu OR PZ v Michalovciach v danej veci nepreskúmavalo jeho
zdravotný stav a takto ním navrhovaný postup by nebol ani v súlade s § 223 ods. 1 zákona
č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého prieskumné konanie zamerané na posúdenie zdravotného
stavu alebo zmeny zdravotného stavu policajta, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť
na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie a súvislosti choroby alebo
úrazu s výkonom štátnej služby, vykonávajú príslušné lekárske komisie.
Podľa § 233 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z. z. z. oprávnený orgán postupuje
pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel
je povinný obstarať si pre rozhodnutie potrebné podklady.
Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu
na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
Podľa § 238 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z. z. za dôkaz môžu slúžiť všetky
prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade
s právnymi predpismi.
Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné
posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny,
veci a ohliadka.
Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.
Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
2. ak žalobca vo svojom odvolaní poukázal na ďalšie dva listy z 30. marca
a 09. apríla 2008, kde namietal, že správny orgán, ktorý viedol konanie sa s jeho
navrhnutými dôkazmi vôbec nezaoberal a ani sa s nimi vo svojom rozhodnutí
nevysporiadal, najvyšší súd uvádza, že na základe ustálenej súdnej praxe zásada
voľného hodnotenia dôkazov v spojení s princípom legality a zásadou spravodlivého
rozhodnutia umožňujú orgánu verejnej moci vykonať iba tie dôkazy, ktoré sú podľa
jeho úvah potrebné na objasnenie právne významných skutkových okolností
relevantných pre spravodlivé rozhodnutie v danej veci
(pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 345/04-11
– www.concourt.sk).
Najvyšší súd z hora naznačeného v zhode s názorom krajského súdu a žalovaným
má za to, že uvedené námietky si žalobca mal a aj mohol uplatniť v rámci samostatného
konania vedeného Ústrednou lekárskou komisiou žalovaného, ktorá bola jediná oprávnená
po podaní opravného prostriedku žalobcom preskúmať v rámci odvolacieho konania jeho
zdravotný stav.
Podľa § 250 ods. 4 OSP, pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom
konaní, je žalovaný správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.
Najvyšší súd k námietke žalobcu, že mu nie je známe, prečo v tomto konaní podľa
názoru súdu prvého stupňa nie je KR PZ v Košiciach pasívne legitimované uvádza, že krajský
súd postupoval zákonným spôsobom, keď žalobu voči tomuto žalovanému zamietol, lebo
ak by súd prvého stupňa pribral ďalších účastníkov na stranu žalovaného, bolo by jeho
rozhodnutie v rozpore s vyššie uvedeným zákonným ustanovením (dopustil by sa závažného
procesného pochybenia), ktoré presne definuje koho možno za žalovaného považovať (je ním
správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni, ako nositeľ konkrétnych právomocí).
Ak žalobca poukazoval na odborný posudok zo dňa 26. novembra 2007, kde
je uvedené, že žalobca je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby v policajnom zbore
s podmienkou trvalej, úplnej abstinencie, tak podľa najvyššieho súdu už uvedený záver
posudku, by zakladal dôvod na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ
vzhľadom k tomu, že preukázateľne neexistuje žiadna záruka, do akej mieri, by žalobca
uvedenú podmienku splnil.
Najvyšší súd dospel k záveru, že správny orgán pri hodnotení dôkazov vo veci žalobcu
správne postupoval podľa tzv. zásady voľného hodnotenia dôkazov. V odôvodnení
rozhodnutia žalovaný správny orgán dostatočne uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom
pre rozhodnutie a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodol (§ 241 ods. 2 a 3 zákona č. 73/1998 Z. z.).
Podľa názoru najvyššieho súdu boli v danom prípade naplnené znaky prepúšťacieho
dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z., pretože žalobcovi bola
právoplatným rozhodnutím Lekárskej komisie žalovaného v Košiciach zmenená zdravotná
klasifikácia na „D“ – nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta.
Najvyšší súd na tomto mieste dáva tiež do pozornosti, že služobný pomer policajta
vznikajúci mocenským aktom služobného funkcionára (rozhodnutím o prijatí) je svojou
povahou právnym pomerom štátnozamestnaneckým – verejnoprávnym a po celú dobu svojho
priebehu sa výrazne odlišuje od pracovného pomeru, ktorý je naopak pomerom
súkromnoprávnym a účastníci ktorého majú rovné postavenie. Služobný pomer
sa od pracovnoprávneho pomeru výrazne odlišuje aj spôsobmi svojho skončenia – služobný pomer policajta sa tiež končí mocenským aktom – rozhodnutím o prepustení policajta
zo služobného pomeru zo zákonom stanovených dôvodov.
Najvyšší súd tiež posúdiac formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného, zhodne s názorom krajského súdu
nevzhliadol ich nezákonnosť, tieto aj podľa názoru najvyššieho súdu sú náležite a podrobne
odôvodené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené považoval námietky
žalobcu smerujúce proti rozsudku prvostupňového súdu za nedôvodné, také ktoré nemôžu
ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto podľa § 250ja ods. 3 vety druhej OSP a § 219 ods. 1,
2 OSP s poukazom na dôvody napadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ako vecne
správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak,
že žalobcovi nepriznal ich náhradu, pretože nebol v tomto konaní úspešný a žalovanému
z dôvodu, že podľa zákona na ich náhradu nemá zákonný nárok.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. október 2011
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková