Najvyšší súd  

5Sžo/32/2011

  Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V   MENE   SLOVENSKEJ   REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej v právnej veci žalobcu Mgr. P. B. - H., bytom M., zastúpeného JUDr. M. P.,

advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie, Š., proti žalovanému 1/ Krajskému

riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, so sídlom Kuzmányiho 8, Košice a 2/

Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: SLV-755/PK-2008 zo 14. júla 2008,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/25/2011-64 z 18.

mája 2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave,

č. k. 2S/25/2011-64 z 18. mája 2011   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.  

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len,,krajský súd“) podľa

§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu,

ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia Ministra vnútra Slovenskej republike

(ďalej aj,,MV SR“), č. p.: SLV-755/PK-2008 zo dňa 14. júla 2008, ktorým žalovaný zamietol

rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie – personálny rozkaz MV SR č. 712 zo dňa 25. apríla 2008, na základe ktorého bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. b/ zákona

č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej

služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej

len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru

Slovenskej republiky.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Krajské riaditeľstvo PZ

v Košiciach nie je vo veci pasívne legitimované, pričom žalobca mal žalovať iba Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky. Takto potom z dôvodu absencie vecnej pasívnej legitimácie

krajský súd žalobu voči Krajskému riaditeľstvu PZ v Košiciach zamietol.

Vo vzťahu k žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky krajský súd

poukázal na to, že žalobcovi bola právoplatným rozhodnutím Lekárskej komisie žalovaného

v Košiciach zmenená zdravotná klasifikácia na „D“ – nespôsobilý na výkon štátnej služby

policajta. Na základe uvedeného bolo povinnosťou riaditeľa Krajského riaditeľstva

Policajného zboru (ďalej aj „KR PZ“) v Košiciach postupovať podľa § 192 ods. 1 písm. b/

zákona a žalobcu prepustiť zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru (ďalej aj „PZ“).

Námietky žalobcu, že žalovaný nevzal do úvahy jeho návrhy uvedené v listoch zo dňa

26. marca, 30. marca a 09. apríla 2008 nepovažoval za dôvodné, nakoľko tieto námietky

si mal žalobca uplatniť v konaní vedenom Ústrednou lekárskou komisiou žalovaného, ktorá

bola jediná oprávnená preskúmať v rámci odvolacieho konania jeho zdravotný stav.

Posúdenie zdravotného stavu žalobcu znalcom považoval za irelevantné s poukazom

na ustanovenie § 192 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z., z ktorého vyplýva, že policajt

sa prepustí zo služobného pomeru na základe rozhodnutia lekárskej komisie. Znalec, ako ani

odborný lekár, ktorý nie je členom lekárskej komisie žalovaného, nie je podľa názoru

krajského súdu oprávnený vykonávať lekársku posudkovú činnosť zameranú na posúdenie

zdravotnej spôsobilosti policajta na ďalší výkon štátnej služby.

Ďalej krajský súd uviedol, že sa plne stotožňuje s názorom žalovaného, že z dôvodu

zákonom stanovenej povinnosti zachovať mlčanlivosť o údajoch zo zdravotnej dokumentácie

podľa § 11 ods. 8 písm. g/ a § 18 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., ako aj z dôvodu práva

žalobcu na zachovávanie mlčanlivosti o všetkých údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného

stavu a o skutočnostiach súvisiacich s jeho zdravotným stavom, sa Ústredná lekárska komisia

žalovaného vysporiadala s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní v zápisnici o rokovaní,

a preto konkrétne skutočnosti týkajúce sa zdravotného stavu žalobcu nie sú uvedené

v odôvodnení rozhodnutia.

K ďalšej námietke žalobcu, v ktorej žalobca namietal porušenia § 237 zákona

č. 73/1998 Z. z. uviedol, že nie je dôvodná, nakoľko žalobca ani nepožiadal o nahliadnutie

do spisového materiálu týkajúce sa jeho prepustenia. Žalobca len požiadal, aby mu bolo

zaslané rozhodnutie Lekárskej komisie žalovaného v Košiciach s vyznačením právoplatnosti,

na čo mu bolo doporučené obrátiť sa na príslušnú lekársku komisiu, nakoľko požadované

rozhodnutie nebolo vydané Okresným riaditeľstvom Policajného zboru (ďalej aj „OR PZ“)

v Michalovciach. Taktiež žalobca po podaní odvolania bol písomnosťou zo dňa 23. júna 2008

oboznámený so všetkými právami a povinnosťami vyplývajúcimi z citovaného zákona a bolo

mu tiež stanovená lehota do 14. júla 2008 na ich uplatnenie.

Krajský súd na záver uviedol, že poukazovanie žalobcu na odborný posudok zo dňa

26. novembra 2007 je nedôvodné, nakoľko tento sa zaoberá posúdením duševnej spôsobilosti

žalobcu na výkon štátnej služby v PZ s podmienkou trvalej, úplnej abstinencie

a nie zdravotnej spôsobilosti na výkon štátnej služby v PZ, pričom zo záveru Ústrednej

lekárskej komisie žalovaného vyplýva, že žalobca nie je zdravotne spôsobilý na ďalší výkon

štátnej služby v policajnom zbore.

Takto potom krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie i postup

správneho orgánu bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom.

O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak,

že v konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie

domáhajúc sa jeho zmeny v podobe, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/25/2011-64 zo dňa 18. mája 2011 zmenil tak,

že zrušuje rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „Ministerstva

vnútra SR“) č. p.: SLV-755/P/K-2008 zo dňa 14. júla 2008, v spojení s personálnym

rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach č. 712 zo dňa 25. apríla 2008

dôvodiac tým, že rozhodnutím krajského súdu mu bolo znemožnené uplatnenie jeho

základných práv.

Žalobca namietal, že ako účastník tohto konania doporučeným listom zo dňa

26. marca 2008 žiadal okresného riaditeľa PZ v Michalovciach, aby ho v súlade

s ustanovením § 237 ods. 2 zákona č.73/1998 Z. z. upovedomil o termíne, kedy bude môcť

nahliadnuť do predmetného spisu. Uvedenú žiadosť zopakoval tri krát troma listami zo dňa

26. marca 2008, 30. marca 2008 a 09. apríla 2008, ktoré poslal doporučene. Taktiež navrhol

vykonanie rôznych dôkazov, pričom správny orgán, ktorý konanie viedol, sa s týmito

dôkazmi vôbec nezaoberal a ani v rozhodnutí nevysporiadal, a tak v postupe správneho orgánu žalobca videl porušenie zákonnosti celého postupu. Žalobca uvedené listy adresoval

OR PZ v Michalovciach z toho dôvodu, že listom OR PZ v Michalovciach, č. p.: ORP-22-

2/VO-PS-2008 zo dňa 14. marca 2008 mu bolo oznámené začatie konania vo veci prepustenia

zo služobného pomeru. Z tohto dôvodu žalobca predkladal návrhy na vykonanie dôkazov,

ako aj žiadosť, aby mu bolo umožnené nahliadnuť do spisu vo veci jeho prepustenia

zo služobného pomeru; k tejto námietke pripojil fotokópiu listu OR PZ v Michalovciach

č. p.: ORP-22-2/VO_PS-2008 zo dňa 14. marca 2008 a fotokópie listou zo dňa 26. marca 2008, 30. marca 2008 a 09. apríla 2008, ktoré doručoval oznamovateľovi konania

vo veci prepustenia zo služobného pomeru s fotokópiami podacích lístkov o podaní zásielok na doručenie adresátovi poštou. Ďalej uviedol, že mu nie je známe, prečo sa tieto listiny

nenachádzajú v predmetnom administratívnom spise, ako na to poukazuje žalovaný. Žalobca

svoje predmetné listy zasielal doporučene ku konkrétnej spisovej značke konania, ktorá

mu bola oznámená OR PZ v Michalovciach listom zo dňa 14. marca 2008 vo veci začatia

konania, vo veci prepustenia zo služobného pomeru - upovedomenie. Poukázal tiež

na to, že uvedené podania podal pred vydaním personálneho rozkazu KR PZ v Košiciach,

voči ktorému podal odvolanie, kde na tieto nezákonné postupy žalobca poukázal, pričom

ani odvolací orgán – Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „Ministerstva vnútra

SR“) sa s týmito jeho námietkami v konaní nevysporiadal a na ne ani neprihliadol.

Podľa žalobcu, ak žalovaný poukázal na ustanovenie § 236 zákona č. 73/1998 Z.z.,

ktoré rieši situáciu, že ak účastník konania urobil podanie na orgán, ktorý nie je oprávnený

vo veci rozhodnúť, je povinnosťou tohto orgánu podanie účastníka bezodkladne postúpiť

príslušnému orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania.

Takýmto konaním Ministerstva vnútra SR, ako aj riaditeľa KR PZ Košice boli podľa

žalobcu, porušené práva žalobcu, a tým považuje žalobou napadnuté rozhodnutia za vydané

v rozpore so zákonom.

Žalobcovi taktiež nie je známe, prečo v tomto konaní podľa názoru súdu prvého

stupňa nie je KR PZ v Košiciach pasívne legitimované, ak namieta porušenie jeho práv

už v konaní pred vydaním personálneho rozkazu riaditeľa PZ v Košiciach, ktoré

nerešpektovalo podania žalobcu a jeho návrhy na vykonanie dôkazov, a taktiež žiadosť

o možnosť nahliadnutia do spisu a je toho názoru, že už pred týmto orgánom pred vydaním

personálneho rozkazu došlo k porušeniu zákona vo vzťahu k žalobcovi, ako účastníkovi

konania, ktoré akceptovalo a neodstránilo túto nezákonnosť napriek odvolaniu žalobcu, a ani

Ministerstvo vnútra SR vo svojom rozhodnutí, ktorým zamietlo odvolanie žalobcu

a napadnutý personálny rozkaz potvrdilo.

Uviedol, že v prípade úspechu si bude uplatňovať náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie nesúhlasil s dôvodmi

uvedenými v odvolaní žalobcu a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu z jeho vecne

a právne správnych dôvodov potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1

OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211

ods. 2 OSP) a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že odvolaniu

žalobcu nie je možné vyhovieť.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako

aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo

dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej

časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).

Najvyšší súd z administratívneho spisu zistil, že napadnutým rozhodnutím žalovaný

zamietol rozklad žalobcu a súčasne potvrdil personálny rozkaz riaditeľa Krajského

riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. 712, zo dňa 25. apríla 2008, ktorým bol žalobca

podľa § 192 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. prepustený zo služobného pomeru

príslušníka Policajného zboru z dôvodu, že žalobca podľa rozhodnutia lekárskej komisie

stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu

v policajnom zbore.

Podľa § 189 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. sa služobný pomer končí aj prepustením. Podľa § 192 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo služobného

pomeru, ak podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov

spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať

doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej

výkon by nebol na ujmu jeho zdravia.

Úlohou súdu v konaní bolo posúdiť, či správny orgán postupoval v súlade

so zákonom, a či konaním žalobcu boli naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu podľa § 192

ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. z hľadiska závažnosti možného negatívneho vplyvu

v služobnom pomere.

Podmienkami prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. b/ zákona

č. 73/1998 Z. z. sú jednak:

1/ rozhodnutím lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť

vykonávať akúkoľvek funkciu v policajnom zbore, alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu

funkciu a jednak

2/ ho nemožno previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na

ujmu jeho zdravia.

Pokiaľ krajský súd dospel k záveru, že boli tieto podmienky splnené, pričom

k takémuto záveru dospel na základe výsledkov dokazovania v administratívnom konaní, bolo

potrebné s takýmto názorom krajského súdu súhlasiť.

Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie o prepustení musí byť

vyhotovené písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré

ho zakladajú, inak je neplatné.

Podľa § 222 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., lekárska posudková činnosť zahŕňa

posudzovanie:

a) zdravotnej spôsobilosti občana podľa § 14a,

b) zdravotnej spôsobilosti policajta na ďalší výkon štátnej služby,

c) lekárskych návrhov na preventívnu rehabilitáciu formou liečebno - preventívnej

starostlivosti.  

Podľa § 222 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., zdravotná spôsobilosť sa na základe

posúdenia zdravotného stavu určuje zdravotnou klasifikáciou takto:

a) zdravotná klasifikácia A – spôsobilý na výkon štátnej služby policajta,

b) zdravotná klasifikácia C – spôsobilý na výkon štátnej služby policajta s obmedzením,

c) zdravotná klasifikácia D – nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta.

Podľa § 222 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva

služobný posudkový lekár, služobný hlavný posudkový lekár a orgány lekárskej posudkovej

činnosti.

Podľa § 222 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. orgánmi lekárskej posudkovej činnosti

sú lekárska komisia a ústredná lekárska komisia. Orgány lekárskej posudkovej činnosti

zriaďuje ministerstvo.

Podľa § 222 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. lekárska komisia vykonáva posudkovú

činnosť podľa odseku 1 písm. b/ a c/.  

Podľa § 223 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., prieskumné konanie zamerané na posúdenie zdravotného stavu, alebo zmeny zdravotného stavu policajta, pri ktorom

sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej

klasifikácie a súvislosti choroby, alebo úrazu s výkonom štátnej služby, vykonávajú príslušné

lekárske komisie.

Najvyšší súd k žalobcovej námietke, že nedostal odpoveď, kedy mu bude umožnené

nahliadnuť do predmetného spisu podľa § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., o ktorú žiadal tromi listami, ktoré označil ako navrhnutie dôkazov, uvádza, že žalovaný správny orgán

postupoval zákonným spôsobom a nedošlo ani k porušeniu zákonnosti celého postupu

z týchto dôvodov:

1. uvedenú námietku k § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., žalobca uviedol iba

na konci listu z 26. marca 2008 a túto podmienil vykonaním dôkazu, ktorý uviedol

v uvedenom liste.

Podľa najvyššieho súdu OR PZ v Michalovciach v danej veci nepreskúmavalo jeho

zdravotný stav a takto ním navrhovaný postup by nebol ani v súlade s § 223 ods. 1 zákona

č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého prieskumné konanie zamerané na posúdenie zdravotného

stavu alebo zmeny zdravotného stavu policajta, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť

na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie a súvislosti choroby alebo

úrazu s výkonom štátnej služby, vykonávajú príslušné lekárske komisie.

Podľa § 233 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z. z. z. oprávnený orgán postupuje

pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel

je povinný obstarať si pre rozhodnutie potrebné podklady.  

Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu

na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 238 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z. z. za dôkaz môžu slúžiť všetky

prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade

s právnymi predpismi.

Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné

posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov   a organizácií, listiny,

veci a ohliadka.

Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.

Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

2. ak žalobca vo svojom odvolaní poukázal na ďalšie dva listy z 30. marca

a 09. apríla 2008, kde namietal, že   správny orgán, ktorý viedol konanie sa s jeho

navrhnutými dôkazmi vôbec nezaoberal a ani sa s nimi vo svojom rozhodnutí

nevysporiadal, najvyšší súd uvádza, že na základe ustálenej súdnej praxe zásada

voľného hodnotenia dôkazov v spojení s princípom legality a zásadou spravodlivého

rozhodnutia umožňujú orgánu verejnej moci vykonať iba tie dôkazy, ktoré sú podľa

jeho úvah potrebné na objasnenie právne významných skutkových okolností

relevantných pre spravodlivé rozhodnutie v danej veci

(pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 345/04-11

– www.concourt.sk).

Najvyšší súd z hora naznačeného v zhode s názorom krajského súdu a žalovaným

má za to, že uvedené námietky si žalobca mal a aj mohol uplatniť v rámci samostatného

konania vedeného Ústrednou lekárskou komisiou žalovaného, ktorá bola jediná oprávnená

po podaní opravného prostriedku žalobcom preskúmať v rámci odvolacieho konania jeho

zdravotný stav.

Podľa § 250 ods. 4 OSP, pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom

konaní, je žalovaný správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

Najvyšší súd k námietke žalobcu, že mu nie je známe, prečo v tomto konaní podľa

názoru súdu prvého stupňa nie je KR PZ v Košiciach pasívne legitimované uvádza, že krajský

súd postupoval zákonným spôsobom, keď žalobu voči tomuto žalovanému zamietol, lebo

ak by súd prvého stupňa pribral ďalších účastníkov na stranu žalovaného, bolo by jeho

rozhodnutie v rozpore s vyššie uvedeným zákonným ustanovením (dopustil by sa závažného

procesného pochybenia), ktoré presne definuje koho možno za žalovaného považovať (je ním

správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni, ako nositeľ konkrétnych právomocí).

Ak žalobca poukazoval na odborný posudok zo dňa 26. novembra 2007, kde

je uvedené, že žalobca je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby v policajnom zbore

s podmienkou trvalej, úplnej abstinencie, tak podľa najvyššieho súdu už uvedený záver

posudku, by zakladal dôvod na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ

vzhľadom k tomu, že preukázateľne neexistuje žiadna záruka, do akej mieri, by žalobca

uvedenú podmienku splnil.

Najvyšší súd dospel k záveru, že správny orgán pri hodnotení dôkazov vo veci žalobcu

správne postupoval podľa tzv. zásady voľného hodnotenia dôkazov. V odôvodnení

rozhodnutia žalovaný správny orgán dostatočne uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom

pre rozhodnutie a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych

predpisov, na základe ktorých rozhodol (§ 241 ods. 2 a 3 zákona č. 73/1998 Z. z.).  

Podľa názoru najvyššieho súdu boli v danom prípade naplnené znaky prepúšťacieho

dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z., pretože žalobcovi bola

právoplatným rozhodnutím Lekárskej komisie žalovaného v Košiciach zmenená zdravotná

klasifikácia na „D“ – nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta.

Najvyšší súd na tomto mieste dáva tiež do pozornosti, že služobný pomer policajta

vznikajúci mocenským aktom služobného funkcionára (rozhodnutím o prijatí) je svojou

povahou právnym pomerom štátnozamestnaneckým – verejnoprávnym a po celú dobu svojho

priebehu sa výrazne odlišuje od pracovného pomeru, ktorý je naopak pomerom

súkromnoprávnym a účastníci ktorého majú rovné postavenie. Služobný pomer

sa od pracovnoprávneho pomeru výrazne odlišuje aj spôsobmi svojho skončenia – služobný pomer policajta sa tiež končí mocenským aktom – rozhodnutím o prepustení policajta

zo služobného pomeru zo zákonom stanovených dôvodov.

Najvyšší súd tiež posúdiac formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného, zhodne s názorom krajského súdu

nevzhliadol ich nezákonnosť, tieto aj podľa názoru najvyššieho súdu sú náležite a podrobne

odôvodené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené považoval námietky

žalobcu smerujúce proti rozsudku prvostupňového súdu za nedôvodné, také ktoré nemôžu

ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto podľa § 250ja ods. 3 vety druhej OSP a § 219 ods. 1,

2 OSP s poukazom na dôvody napadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ako vecne

správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak,

že žalobcovi nepriznal ich náhradu, pretože nebol v tomto konaní úspešný a žalovanému

z dôvodu, že podľa zákona na ich náhradu nemá zákonný nárok.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku   n i e   j e   prípustný opravný prostriedok.  

V Bratislave 27. október 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková