Najvyšší súd
5Sžo/249/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P., s.r.o., so sídlom v M., zastúpeného JUDr. M. K., advokátom so sídlom v K., proti žalovanému: Predsedovi Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,
Chlumeckého 2, za účasti účastníkov 1/ I. s.r.o., so sídlom v S., zastúpeného spoločnosťou
H., s.r.o., so sídlom v B., konajúcu prostredníctvom konateľa JUDr. M. H., advokáta so
sídlom tamtiež, a 2/ E. a.s., so sídlom v S., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu z 5. marca 2009 č. P-1483/2009/JA, o odvolaní žalobcu
a účastníka 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 5. mája 2010 č.k. 2S 59/2009-221
v spojení s opravným uznesením z 13. augusta 2010 č.k. 2S 59/2009-232 v časti výroku
o trovách konania, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 5. mája 2010 č.k. 2S 59/2009-221 v spojení s opravným uznesením z 13. augusta 2010
č.k. 2S 59/2009-232 v napadnutej časti výroku o trovách konania z r u š u j e a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu zamietol
a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania účastníkom 1/ a 2/ (krajský súd účastníkov označil
ako žalobcov a neuviedol výšku náhrady trov konania).
Účastníkom konania E. a.s. a I. s.r.o. súd v zmysle § 142 ods. 1 OSP v spojení s §
246c ods. 1 OSP priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia za štyri právne úkony a režijný paušál v celkovej výške
181,42 eura.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom ustanovenej lehote (§ 204 OSP) odvolanie
žalobca, a to voči výroku o trovách konania a žiadal rozsudok v tejto časti zrušiť a vec vrátiť
súdu na nové rozhodnutie o trovách konania. Rozsudok krajského súdu je podľa názoru
žalobcu v tejto časti zmätočný a nepreskúmateľný, nesprávne označuje spoločnosti I. s.r.o.
a E. a.s. ako žalobcov, neuvádza sumu trov konania, na ktorú bol žalovaný zaviazaný.
V zákonnej lehote po vydaní opravného uznesenia z 13. augusta 2010
č.k. 2S 59/2009-232, ktorým krajský súd opravil odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku
o trovách konania tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť účastníkom I. s.r.o. a E. a.s.
náhradu trov konania vo výške 181,42 eura na účet ich právneho zástupcu do troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia, žalobca podal ďalšie odvolanie voči výroku o trovách konania
(§ 204 ods. 1 veta druhá OSP). Namietal existenciu odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. b) a f) OSP. Žalobca zotrval na výhrade nepreskúmateľnosti rozsudku v časti
napadnutého výroku z dôvodu absencie riadneho odôvodnenia výšky priznanej tarifnej
odmeny za jednotlivé úkony právnej služby, ako aj vymedzenia jednotlivých úkonov právnej
služby, či rozsah (celý úkon, ½, resp. ¼ úkonu), v akom ich účastníkom 1/ a 2/ priznáva.
Žalobca poukázal tiež na to, že účastníci 1/ a 2/ mali v konaní zvoleného každý iného
právneho zástupcu, čo nie je zrejmé ani z napadnutého výroku a ani zo záhlavia rozsudku,
v ktorom sa uvádza, že obaja účastníci 1/ a 2/ sú zastúpení totožnou právnou zástupkyňou
JUDr. S. K., advokátkou, na ktorej účet by teda v zmysle rozsudku mali byť trovy uhradené.
JUDr. K. je však právnou zástupkyňou len účastníka 2/ (E. a.s.), účastník 1/ (I. s.r.o.) mal
zvoleného iného právneho zástupcu, ktorého JUDr. K. na pojednávaní zastupovala na základe
substitučného plnomocenstva. Žalobca následne namietol, že krajský súd napadnutým
výrokom založil medzi účastníkmi 1/ a 2/ aktívnu solidaritu, nerešpektujúc tak skutočnosť, že
každému z týchto účastníkov vznikali trovy samostatne.
Proti rozsudku krajského súdu v spojení s opravným uznesením v zákonom
ustanovenej lehote podal odvolanie aj účastník 1/, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobcu zaviaže zaplatiť účastníkovi 1/ náhradu trov konania v sume
491,78 eura. Totožne so žalovaným namietal nesprávnosť výroku o trovách konania, ktorým
krajský súd priznal náhradu trov konania účastníkom 1/ a 2/ solidárne, pričom ide o subjekty,
ktoré v konaní vystupujú samostatne a sú každý zastúpený inými právnymi zástupcami.
Účastník 1/ ďalej namietal výšku priznanej náhrady, keď ju súd bez bližšej špecifikácie
priznal za štyri úkony právnej služby, hoci bola uplatnená celkovo za sedem úkonov: dva
úkony v roku 2008 súvisiace s preskúmavaným správnym konaním, dva úkony v roku 2009 (z
toho jeden polúkon) a 4 úkony právnej služby v roku 2010 (z toho jeden štvrťúkon) zvýšené
o zákonnú daň z pridanej hodnoty a paušálne výdavky. Z odôvodnenia výroku nie je zrejmé,
akým postupom súd došiel k výslednej sume priznanej náhrady trov konania, pričom zrejme
vôbec nezohľadnil uplatnenú daň z pridanej hodnoty.
Účastník 2/ a ani žalovaný odvolanie nepodali, k podaným odvolaniam sa písomne
nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10
ods. 2 OSP) po prejednaní veci v rozsahu napadnutom odvolaním bez nariadenia
pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a účastníka 1/
je dôvodné.
Vzhľadom na ustanovenie § 246c ods. 1 veta druhá OSP, v zmysle ktorého opravný
prostriedok podľa piatej časti OSP je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti, pričom
v § 250k OSP, ktorý osobitne upravuje náhradu trov konania v správnom súdnictve, možnosť
podať odvolanie zakotvená nie je, najvyšší súd sa v prvom rade zaoberal prípustnosťou
odvolania proti rozhodnutiu o náhrade trov konania.
Správne súdnictvo upravené v piatej časti OSP v ustanovení § 250k a § 250h ods. 2
za bodkočiarkou rieši otázku náhrady trov konania, avšak nerieši rozhodovanie o trovách
konania pri podanom odvolaní voči prvostupňovému súdnemu rozhodnutiu. Na uvedenú
situáciu sa v zmysle § 246c ods. 1 veta prvá OSP preto možno primerane použiť ustanovenia
tretej časti a štvrtej časti OSP. Keďže podľa OSP je odvolanie zásadne prípustné,
s výnimkami v zákone presne stanovenými, medzi ktorými sa odvolanie voči rozhodnutiu
o trovách konania nenachádza a ustanovenie § 250ja ods. 1 a 2 OSP upravuje iba prípustnosť
odvolania pri rozhodovaní vo veci samej, v predmetnom prípade odvolanie voči rozhodnutiu
o trovách konania prvostupňového súdneho rozhodnutia treba pripustiť vzhľadom
na ustanovenie § 246c ods. 1 OSP, § 201 OSP a § 202 OSP.
Z predloženého spisového materiálu najvyšší súd zistil, že obaja odvolatelia správne
namietali nesprávnosť postupu krajského súdu v tom smere, že každý z účastníkov, ktorým
bola náhrada trov konania priznaná vystupoval v konaní samostatne, pričom neboli zastúpení
spoločným právnym zástupcom.
V zmysle § 153 ods. 1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Je teda povinný robiť
záver o skutkovom a následne aj právnom stave veci len na základe skutočností, ktoré
vyplývajú zo skutočností preukázaných v konaní, resp. iných skutočností v zmysle § 153
ods. 1 OSP. Odôvodnenie jednotlivých výrokov jeho rozhodnutia teda musí buď vyplývať
z obsahu spisu (podania účastníkov, vykonané dokazovanie a pod.), alebo musí byť z neho
zrejmé, že ide o skutočnosti, o ktorých nie je potrebné vykonávať dokazovanie (§ 121 OSP,
§ 153 ods. 1 OSP).
Podľa plnomocenstva založeného v súdnom spise (čl. 87) bol účastník 1/ I. s.r.o.
v konaní zastúpený advokátom H., s.r.o. so sídlom v B., pričom spoločnosť koná
prostredníctvom JUDr. M. H., advokáta – konateľa. Následne zo spisu vyplýva, že účastník 2/
E. a.s. by mal byť zastúpený JUDr. S. K., advokátkou so sídlom v K.. V spise vedenom vo
veci krajským súdom a ani v administratívnom spise (žalovaný konal priamo s účastníkom 2/)
sa však nenachádza písomné plnomocenstvo, ktoré by túto skutočnosť osvedčovalo, a to ani
v kópii, táto skutočnosť nie je podchytená ani úradným záznamom o predložení
plnomocenstva a nevyplýva to ani zo zápisníc na pojednávaniach vo veci. V spise sa navyše
nachádzajú dve substitučné plnomocenstvá, ktorými JUDr. K. splnomocnila JUDr. H., aby ju
na pojednávaniach konaných 17. februára 2010 a 7. apríla 2010 zastupoval (čl. 86 a 137).
JUDr. K. v konaní vystupovala a robila úkony ako právna zástupkyňa účastníka 2/ a súd s ňou
ako s riadnou právnou zástupkyňou aj konal.
Pokiaľ teda krajský súd rozhodol o trovách konania, berúc na zreteľ len vyčíslenie
trov konania predložené JUDr. K. bez toho, že by bral ohľad na celý obsah predloženého
spisu, t. j. zastúpenie účastníka 1/ iným advokátom a neexistenciu písomného plnomocenstva
udeleného účastníkom 2/ JUDr. K., nemožno jeho rozhodnutie považovať za také, ktoré
zodpovedá obsahu spisu a vychádza z riadne zisteného skutkového stavu veci v časti trov
konania (§ 221 ods. 1 písm. h/ OSP).
Je tiež namieste prisvedčiť námietke oboch odvolateľov voči nedostatku dôvodov,
a teda nepreskúmateľnosti rozsudku v časti týkajúcej sa trov konania. Krajský súd len stroho
konštatuje výslednú sumu priznanej náhrady trov konania, avšak nie je zrejmé, za ktoré úkony
a v akej výške bola táto náhrada priznaná.
Na odôvodnenie výroku o trovách konania sa vzťahujú rovnaké požiadavky ako
na odôvodnenie výroku vo veci, čo sa týka jeho jasnosti, jednoznačnosti a zrozumiteľnosti
tak, aby účastníkovi z neho bolo zrejmé, prečo mu bola uložená povinnosť náhrady trov
konania a ako súd dospel k výslednej sume náhrady trov konania, vrátane údaju, na základe
ktorých právnych predpisov. Rozsudok krajského súdu túto požiadavku nespĺňa.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu, je súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (resp. čl. 36 ods.
1 Listiny základných práv a slobôd). Podľa názoru najvyššieho súdu táto požiadavka
v prejednávanej veci zo strany krajského súdu nebola splnená ústavne akceptovateľným
spôsobom, a preto neostávalo než konštatovať, že napadnutým rozsudkom sa účastníkovi
konania odňala možnosť konať pred súdom.
Z ustanovenia § 246c ods. 1 veta prvá OSP pre súd vyplýva tiež povinnosť skúmať
osobitnú úpravu pre konanie v správnom súdnictve ešte pred tým, ako pristúpi k primeranej
aplikácii prvej, tretej a štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Zákonodarca v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku osobitne upravil spôsob
rozhodovania o trovách konania, a to tak, že súd prizná žalobcovi proti žalovanému právo
na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti,
pričom môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to
dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 250k ods. 1 OSP), resp. ukladá súdu povinnosť priznať
žalobcovi náhradu trov konania voči správnemu orgánu, ak po zrušení rozhodnutia správneho
orgánu došlo k vydaniu nového rozhodnutia, ktoré sa k novej žalobe opäť zrušilo preto,
že sa správny orgán odchýlil od právneho názoru vysloveného v prvom rozsudku súdu
bez toho, aby došlo k zmene skutkového alebo právneho stavu.
Z citovaného ustanovenia § 250k OSP vyplýva, že náhradu trov konania možno
v správnom súdnictve priznať v zásade len žalobcovi (resp. navrhovateľovi) v konaní. Právna
prax však pripúšťa vo výnimočných situáciách, priznanie náhrady trov konania
pred správnym súdom aj ďalším účastníkom konania. V prípade vedľajších účastníkov, ako je
to v prejednávanej veci, je však nutné skúmať, či ich účasť na konaní bola nevyhnutná, t. j.
či by bez nej došlo k nenapraviteľnému a neodstrániteľnému zásahu do ich práv alebo právom
chránených záujmov. Právna úprava trov konania totiž nemôže brániť výkonu ochrany
subjektívnych práv osôb, ktorú im priznáva právny poriadok Slovenskej republiky (napríklad
právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR).
S ohľadom na uvedené okolnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaním
napadnutú časť rozsudok krajského súdu v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. V novom konaní krajský súd v prvom rade preskúma podmienky
pre priznanie náhrady trov konania vedľajším účastníkom v konaní a následne riadne zistí
rozsah a povahu zastúpenia účastníkov konania, jednotlivé úkony právnej služby poskytnuté
advokátom, znovu rozhodne o trovách konania (§ 137 OSP), pričom tento výrok jasne
a zrozumiteľne odôvodní. Najmä uvedie, ktoré úkony právnej služby v časti náhrady odmeny
advokáta považoval za účelné a priznáva za ne náhradu trov konania, a v akej výške a podľa
ktorého zákonného ustanovenia, resp. ustanovenia vyhlášky o odmenách a náhradách
advokátov.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 224 ods. 2 OSP súd prvého
stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. mája 2011
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová