Najvyšší súd
5Sžo/242/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny
Krajčovičovej v právnej veci navrhovateľov 1/ Ing. J. S., bytom Z., 2/ A. S., rod. B., bytom
tamtiež, proti odporkyni Správe katastra Krupina, ČSA 2190/3, Krupina za účasti 1/ Ing.
M. N., bytom T. a 2/ družstva AGROHONT D., so sídlom Viničná 404, D., o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia odporkyne z 04. februára 2010, č. V- 399/2009, o odvolaní
navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 04. augusta 2010,
č. k. 28Sp/8/2010-31, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 04. augusta 2010, č. k. 28Sp/8/2010-31 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“)
podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) potvrdil preskúmavané
rozhodnutie odporkyne, ktorým odporkyňa rozhodla o návrhu na povolenie vkladu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak, že návrh zamietla. Z odôvodnenia rozsudku krajského
súdu vyplýva, že po preskúmaní kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľmi 1/ a 2/ ako kupujúcimi a Ing. M. N. a družstvom AGROHONT D. ako predávajúcimi, boli zistené
nedostatky tejto kúpnej zmluvy vylučujúce povolenie vkladu do katastra nehnuteľnosti.
Z geometrického plánu č. X. vyhotoveného kanceláriou G., S. overeného Správou katastra
Krupina pod č. 61/09, ktorý je podkladom predmetnej kúpnej zmluvy vyplýva, že týmto
geometrickým plánom bola v k. ú. D. novovytvorená parcela C. č. X. o výmere 377 m². Táto
parcela bola vytvorená odčlenením 21 m² z parcely E. č. X. vlastníka Ing. M. N. ako diel 1,
odčlenením 51 m² z parcely E. č. X. vlastníka Slovenská republika v správe Slovenského
pozemkového fondu ako diel 2 a 305 m² z parcely E. č. X. vlastníka AGROHONT D. ako diel
3. V zmysle § 45 katastrálneho zákona možno žiadať o zápis vlastníckeho práva k parcelám
vytvoreným odčlenením z pozemkov od viacerých vlastníkov len potom, ako všetci títo
vlastníci prevedú svoje vlastnícke právo. V danom prípade však jeden z troch vlastníkov, a to
Slovenská republika svoje vlastnícke právo k časti pozemku, ktorá má tvoriť súčasť
novovytvorenej parcely C. č. X. nepreviedol.
O trovách konania krajský súd podľa § 151 ods. 1 OSP nerozhodol, keďže žiaden
z účastníkov takýto návrh nepodal. Rozhodol iba o povinnosti navrhovateľov 1/ a 2/ zaplatiť
súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. podľa položky č. 10 písm. b/ v sume 33,- eur, ktorú sumu sú navrhovatelia povinní zaplatiť na účet krajského súdu v lehote troch
dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podali v zákonnej lehote odvolanie
navrhovatelia 1/ a 2/, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.
Namietali, že krajský súd nezobral do úvahy doklady, ktoré doručili správe katastra, a to doplnenie údajov, návrh na vklad ako aj ich prednes na súdnom pojednávaní konanom
dňa 04.08.2010, kedy jasne a zreteľne uviedli, že sa nejedná o diel, ale sa jedná o podiel, a že následne bude druhé konanie na ostatné časti zo Slovenského pozemkového fondu,
čím bude parcela zapísaná v podiele 1/1 v súlade s geometrickým plánom a v súlade s kúpnou
zmluvou.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľov nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.
K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril dňa 08.10.2010 účastník konania
- družstvo AGROHONT D., ktoré žiadalo napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
Súčasne žiadalo priznať náhradu trov konania v sume 150,- eur, vzhľadom na množstvo času
stráveného lúštením a transkripciou textu „odvolania“.
Taktiež sa k odvolaniu písomne dňa 11.10.2010 vyjadril aj ďalší účastník konania
Ing. M. N.. Taktiež žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny.
Súčasne tiež žiadal priznať náhradu trov konania v sume 150,- eur, z rovnakých dôvodov ako
účastník 1/ vzhľadom na množstvo času stráveného lúštením a transkripciou textu
„odvolania“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10
ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2
veta prvá OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP. v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov
nie je možné priznať úspech.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako
aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo
dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 OSP).
Súd postupuje podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti
neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l ods. 1 OSP).
Proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vklad možno podať odvolanie. Odvolanie
sa podáva na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote 30 dní odo dňa jeho
doručenia. Ak správa katastra podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní
rozhodne súd [§ 31 ods. 7 veta druhá a tretia zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení
neskorších predpisov].
V prejednávanej veci je predmetom prieskumu rozhodnutie správy katastra
č. V-399/2009 zo dňa 04. februára 2010 o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti prevádzanej kúpnou zmluvou zo dňa 13. mája 2009 medzi navrhovateľmi
1/ a 2/ ako kupujúcimi a medzi Ing. N. a družstvom AGROHONT D. ako predávajúcimi.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 163/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska,
či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme,
či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať z nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči
dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 41 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú do listu vlastníctva do súboru popisných informácií katastra, tým sa stávajú hodnovernými, prípadne
aj záväznými údajmi katastra.
Podľa § 45 ods. 1 katastrálneho zákona v znení účinnom v rozhodnom čase
do 31.08.2009, zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 41 k dielom sa nevykoná,
ak sa neuskutoční prevod alebo prechod vlastníckeho práva k všetkým dielom, ktoré utvoria
podľa geometrického plánu novú parcelu.
Podľa § 79i katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad na základe zmluvy
o prevode nehnuteľností uzavreté do 31. augusta 2009 sa vzťahujú ustanovenia zákona
v znení účinnom do 31. augusta 2009.
Z obsahu súdneho ako aj administratívneho spisu nesporne vyplýva, že dôvodom
zamietavého výroku preskúmavaného rozhodnutia bolo zistenie, že predmetom návrhu
na vklad vlastníckeho práva je kúpna zmluva zo dňa 13. mája 2009 uzatvorená medzi
navrhovateľmi 1/ a 2/ ako kupujúcimi a Ing. M. N. ako predávajúcim, od ktorého kupujúci
preberajú do vlastníctva časť parcely E. X. ako diel 1 o výmere 21 m² a medzi navrhovateľmi
1/ a 2/ ako kupujúcimi a družstvom AGROHONT D. ako predávajúcim, od ktorého kupujúci
preberajú do vlastníctva časť parcely E. X. ako diel 3 o výmere 305 m², odčlenených geometrickým plánom č. X. vyhotoveným kanceláriou G., S. overeným Správou katastra
Krupina pod č. 61/09. Z označeného geometrického plánu mal najvyšší súd za preukázané, že
týmto geometrickým plánom, ktorý je podkladom vyššie citovanej kúpnej zmluvy bola
vytvorená v k. ú. D. nová parcela C. č. X. o výmere 377 m², ktorá bola vytvorený odčlenením
21 m² z parcely E. č. X. vlastníka Ing. M. N. ako diel 1, odčlenením 51 m² z parcely E. č. X.
vlastníka Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu ako diel 2 a 305 m²
z parcely E. č. X. vlastníka družstva AGROHONT D. ako diel 3.
Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že v danom prípade predmetom kúpnej
zmluvy zo dňa 13. mája 2009 nebol diel 2 vzniknutý odčlenením 51 m² z parcely E. č. X. vo
vlastníctve Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu.
Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 45 katastrálneho zákona v znení účinnom
do 31. augusta 2009, možno žiadať o zápis vlastníckeho práva k parcelám vytvoreným
odčlenením z pozemkov od viacerých vlastníkov len potom, ako všetci títo vlastníci prevedú
svoje vlastnícke právo. V danom prípade je nepochybné, že jeden z vlastníkov, a to Slovenská
republika svoje vlastnícke právo k časti pozemku, ktorá má tvoriť súčasť novovytvorenej
parcely C. č. X. – diel 2 na kupujúcich nepreviedol.
Vzhľadom na túto nepochybnú skutočnosť, pokiaľ správa katastra návrh na vklad
kúpnej zmluvy zo dňa 13. mája 2009 (keďže obsahoval iba prevod dvoch dielov
novovytvorenej parcely C. č. X., ktorá sa podľa geometrického plánu skladá z troch dielov)
zamietla, rozhodla vecne správne. V danom čase totiž platný zákon neumožňoval zápis
vlastníckeho práva k jednotlivým dielom, pokiaľ sa neuskutoční prevod vlastníckeho práva
k všetkým dielom novovytvorenej parcely podľa geometrického plánu.
Pre objasnenie veci pre navrhovateľov, najvyšší súd poukazuje na to, že je nevyhnutné
rozlišovať medzi pojmami „diel“ a „podiel“. V danom prípade bol predmetom kúpnej
zmluvy zo dňa 13. mája 2009, a teda aj predmetom návrhu na vklad vlastníckeho práva
doručeného Správe katastra Krupina dňa 08.06.2009 diel 1 a diel 3 novovytvorenej parcely C.
X. vytvorenej geometrickým plánom odčlenením z existujúcich parciel. Geometrický plán je
grafickým znázornením nehnuteľností, ktoré vzniknú rozdelením, alebo zlúčením
nehnuteľnosti a vyjadruje stav nehnuteľnosti pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších
a nových parcelných čísel, výmer, druhov pozemkov a ďalších údajov (§ 3 vyhlášku Úradu
geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva
katastrálny zákon). Pojem „podiel“ vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci určitej nehnuteľnosti podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva
k spoločnej veci, teda k spoločnej nehnuteľnosti bez toho, aby spoločná nehnuteľnosť bola
reálne rozdelená. Pokiaľ by predmetom kúpnej zmluvy a návrhu na vklad vlastníckeho práva
bol tiež aj diel 2, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Slovenského
pozemkového fondu, bola by táto kúpna zmluva vkladu schopná a keďže navrhovatelia sú
manželmi, správa katastra by ich spoluvlastníctvo zapísala v podiele 1/1, ktorý vyjadruje
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
S ohľadom na uvedené skutočnosti sa najvyšší súd stotožnil s právnym názorom
odporkyne, že nie je možné povoliť vklad vlastníckeho práva na základe predmetnej kúpnej
zmluvy z dôvodu, že táto neobsahuje prevod všetkých dielov novovytvorenej parcely podľa
geometrického plánu v zmysle § 45 ods. 1 katastrálneho zákona v znení účinnom
do 31. augusta 2009. Najvyšší súd zároveň nezistil vady správneho konania, následkom
ktorých by bolo namieste v zmysle § 250i ods. 3 OSP a § 250j ods. 3 OSP rozhodnutie zrušiť
(odňatie možnosti konať pred správnym úradom, nepreskúmateľnosť rozhodnutia
pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov alebo pre neúplnosť spisov správneho
orgánu).
Na základe uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie
odporkyne v medziach opravného prostriedku bolo vydané v súlade so zákonom, a teda
krajský súd rozhodol správne, ak toto rozhodnutie potvrdil. Odvolanie navrhovateľov
neobsahuje námietky spôsobilé ovplyvniť posúdenie danej veci inak, než ako ho posúdil
krajský súd (§ 220 a § 221 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako súd odvolací nezistil v konaní súdu prvého stupňa vady, ktoré by mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ku ktorým by bol povinný prihliadať z úradnej
moci (§ 212 od. 3 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preto napadnuté rozhodnutie
potvrdil (§ 250ods. 3 veta druhá a § 219 ods. 1 OSP).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP ako aj § 250k ods. 1 OSP
v spojení s § 250l ods. 2 OSP s poukazom na § 142 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľom
ich náhradu nepriznal, pretože v tomto konaní neboli úspešní, a odporkyni preto, že jej žiadne
trovy z dôvodu podania neúspešného odvolania navrhovateľov nevznikli a ani ich náhradu
neuplatnila. Taktiež nepriznal náhradu trov ani zúčastneným osobám v uplatnenej sume po 150,- eur, pretože zákon (§ 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP) priznanie náhrady trov konania inému účastníkovi než úspešnému navrhovateľovi neumožňuje, pričom
účastníkmi v prvom a druhom rade uplatnená náhrada trov konania (titulom množstva času
stráveného lúštením a transkripciou textu „odvolania“) nemá oporu ani v ustanovení § 137
OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. augusta 2011
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť rozhodnutia:
Petra Slezáková