Najvyšší súd
5Sžo/236/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne JUDr. J. N., bytom R., proti žalovanému Katastrálnemu úradu Košice, Južná trieda č. 82, Košice, v konaní
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. Xo 15/2009/Be–18 z 25.06.2009, o návrhu
obchodnej spoločnosti A., s. r. o., so sídlom E., zastúpenej JUDr. M. K., advokátom
Advokátskej kancelárie JUDr. K., JUDr. K. a spol., so sídlom F., o návrhu na pribratie
účastníka do konania a o odvolaní obchodnej spoločnosti A., s. r. o., proti uzneseniu
Krajského súde v Košiciach z 19. augusta 2010, č. k. 6S/114/2009-89, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súde v Košiciach
z 19. augusta 2010, č. k. 6S/114/2009-89 p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Krajský súd v Košiciach nevyhovel návrhu obchodnej
spoločnosti A., s. r. o. na jeho pribratie do konania ako účastníka konania na strane
žalovaného.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 246c ods. 1 a § 250 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) vychádzajúc zo skutočnosti, že predmetom súdneho
preskúmavania vo veci sp. zn. 6S/114/2009 je rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
Správy katastra Rožňava, ktorým nebolo vyhovené návrhu žalobkyne na opravu chyby
v katastrálnom operáte. Účastníkom správneho konania bola žalobkyňa, ktorá podala návrh
na opravu chyby v katastrálnom operáte. Pretože spoločnosť A., s. r. o. nebola účastníkom
správneho konania o oprave chýb v katastrálnom operáte, nie sú splnené podmienky na jeho
pribratie do konania podľa § 250 ods. 1 OSP.
Proti tomuto uzneseniu podala obchodná spoločnosť A., s. r. o. v zákonnej lehote
odvolanie namietajúc nesprávne právne posúdenie veci, a to v rovine nesprávneho výkladu
ustanovenia § 250 ods. 1 OSP v časti o účastníkovi správneho konania. Mala
za to, že pri hypotéze tejto právnej normy treba vychádzať z definície účastníka správneho
konania obsiahnutej v ustanovení § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov(ďalej len „správny poriadok“), pričom
ustanovenie § 250 ods. 1 OSP nemožno vykladať tak reštriktívne.
Účastníci konania odvolací návrh nepodali.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach podaného odvolanie (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu obchodnej spoločnosti A., s. r. o. nie je možné vyhovieť.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 ods. 2 OSP podľa ustanovení tejto hlavy (druhá hlava
– rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sa postupuje
v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach
ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť
tohto rozhodnutia a postupu.
Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom
postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 OSP).
Podľa § 250 ods. 1 veta prvá OSP účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný.
Podľa § 250 ods. 1 veta druhá OSP súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania
účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho
rozhodnutia dotknuté.
Piata časť OSP v ustanovení § 250 ods. 1 veta prvá obsahuje samostatnú definíciu
účastníkov občianskeho súdneho konania, ktorá sa javí byť totožná s definíciou pre sporové konanie podľa tretej časti OSP, v tom, že za účastníkov konania považuje žalobcu
a žalovaného. Z ustanovenia § 250 ods. 2 veta prvá OSP ďalej vyplýva obmedzenie procesnej
legitimácie len na tie fyzické a právnické osoby, ktoré boli účastníkmi správneho konania
a ktoré o sebe tvrdia, že ako účastníci správneho konania boli rozhodnutím správneho orgánu
ukrátené na svojich právach, t. j. že im takýmto rozhodnutím bola spôsobená ujma.
Ak súd v priebehu konania zistí, že zrušenie správneho rozhodnutia by sa mohlo
dotknúť aj inej osoby, má zo zákona povinnosť pribrať do konania účastníka správneho
konania, ktorého pravá a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.
Okruh účastníkov správneho konania bude daný predpismi správneho práva, hoci spravidla
bude účastníkom konania aj osoba, ktorú súd do konania na súde pribral. Nakoľko návrh
na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu nemôže podať sám správny orgán, osoba,
ktorú by súd pribral do konania, môže vystupovať iba na strane žalobcu, pričom záujmy
žalobcu a osoby, ktorá bola do konania pribratá, môžu byť protichodné.
Ustanovenie § 246c OSP, na ktoré krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež
poukazuje, umožňuje, aby sa na konania podľa piatej časti OSP primerane aplikovali
aj ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti OSP, avšak iba za predpokladu, že určitá otázka
nie je v piatej časti OSP upravená „priamo“, pričom i podľa názoru odvolacieho súdu v súlade
s názorom súdu prvého stupňa do okruhu takýchto otázok (t. j. „priamo“ neupravených
v piatej časti OSP) nespadá otázka účastníkov konania.
Možno teda vyvodiť záver, že na účely konania podľa piatej časti druhej hlavy OSP
zákonodarca jednoznačne vymedzil okruh účastníkov tohto konania bez možnosti pristúpenia
tretích osôb do konania, pokiaľ neboli účastníkmi správneho konania, pričom žalobu
o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu môžu podať nielen účastníci správneho
konania, ale podľa druhej vety ustanovenia § 250 ods. 2 OSP ju môže podať aj fyzická alebo
právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako
s účastníkom konať malo (§ 250b ods. 2 a 3 OSP).
Z uvedeného je zrejmé, že odvolateľka nespĺňa zákonné podmienky ustanovenia § 250
ods. 1 veta druhá OSP, aby bola pribratá ako účastníčka súdneho konania, nakoľko nebola
účastníčkou správneho konania a tento nedostatok nie je možné odstrániť ani extenzívnym
výkladom tohto zákonného ustanovenia ani inými ustanoveniami OSP.
Ak odvolateľka s poukazom na § 14 ods. 1 správneho poriadku, tvrdí, že účastníčkou
správneho konania bola, ale správne orgány s ňou ako s účastníčkou konania nekonali, potom
mala podať žalobu v zmysle § 250b ods. 2 OSP a nie žiadať o pribratie do súdneho konania
podľa § 250 ods. 1 veta druhá OSP. Iba v konaní o žalobe podanej opomenutým účastníkom
podľa § 250b ods. 2 OSP môže súd riešiť otázku, či mal byť žalobca účastníkom správneho
konania (v zmysle správneho poriadku, resp. osobitného právneho predpisu).
Záverom k návrhu obchodnej spoločnosti A., s. r. o., ktorým žiada o svoje pribratie do
konania ako účastníka na strane žalovaného (č. l. 73), Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva
do pozornosti, že základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve podľa
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (v rámci ktorého bolo vydané aj
uznesenie krajského súdu) je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov
verejnej správy. V preskúmavacom konaní štátny orgán súdnej moci posudzuje „zákonnosť“
postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom intervencia tretieho subjektu
súkromného charakteru do tohto vzťahu štátnych mocí, v záujme podpory „právneho názoru“
jednej z nich, je bez právneho významu (bližšie k tomu napr. nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky vo veci sp. zn. II. ÚS 197/07 - 44 z 21. februára 2008).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preto napadnuté uznesenie
krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá a § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne
potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 7. decembra 2010
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková