Najvyšší súd  

5Sžo/236/2010

 

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne JUDr. J. N., bytom R., proti žalovanému Katastrálnemu úradu Košice, Južná trieda č. 82, Košice, v konaní

o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. Xo 15/2009/Be–18 z 25.06.2009, o návrhu

obchodnej spoločnosti A., s. r. o., so sídlom E., zastúpenej JUDr. M. K., advokátom

Advokátskej kancelárie JUDr. K., JUDr. K. a spol., so sídlom F., o návrhu na pribratie

účastníka do konania a o odvolaní obchodnej spoločnosti A., s. r. o., proti uzneseniu

Krajského súde v Košiciach z 19. augusta 2010, č. k. 6S/114/2009-89, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súde v Košiciach  

z 19. augusta 2010, č. k. 6S/114/2009-89   p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Košiciach nevyhovel návrhu obchodnej

spoločnosti A., s. r. o. na jeho pribratie do konania ako účastníka konania na strane

žalovaného.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 246c ods. 1 a § 250 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) vychádzajúc zo skutočnosti, že predmetom súdneho

preskúmavania vo veci sp. zn. 6S/114/2009 je rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie

Správy katastra Rožňava, ktorým nebolo vyhovené návrhu žalobkyne na opravu chyby

v katastrálnom operáte. Účastníkom správneho konania bola žalobkyňa, ktorá podala návrh

na opravu chyby v katastrálnom operáte. Pretože spoločnosť A., s. r. o. nebola účastníkom

správneho konania o oprave chýb v katastrálnom operáte, nie sú splnené podmienky na jeho

pribratie do konania podľa § 250 ods. 1 OSP.

Proti tomuto uzneseniu podala obchodná spoločnosť A., s. r. o. v zákonnej lehote

odvolanie namietajúc nesprávne právne posúdenie veci, a to v rovine nesprávneho výkladu

ustanovenia § 250 ods. 1 OSP v časti o účastníkovi správneho konania. Mala  

za to, že pri hypotéze tejto právnej normy treba vychádzať z definície účastníka správneho

konania obsiahnutej v ustanovení § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní

(správny poriadok) v znení neskorších predpisov(ďalej len „správny poriadok“), pričom

ustanovenie § 250 ods. 1 OSP nemožno vykladať tak reštriktívne.

Účastníci konania odvolací návrh nepodali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach podaného odvolanie (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c

ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru,

že odvolaniu obchodnej spoločnosti A., s. r. o. nie je možné vyhovieť.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 ods. 2 OSP podľa ustanovení tejto hlavy (druhá hlava  

– rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sa postupuje

v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach

ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť

tohto rozhodnutia a postupu.

Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom

postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných

prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 OSP).

Podľa § 250 ods. 1 veta prvá OSP účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný.

Podľa § 250 ods. 1 veta druhá OSP súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania

účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho

rozhodnutia dotknuté.

Piata časť OSP v ustanovení § 250 ods. 1 veta prvá obsahuje samostatnú definíciu

účastníkov občianskeho súdneho konania, ktorá sa javí byť totožná s definíciou pre sporové konanie podľa tretej časti OSP, v tom, že za účastníkov konania považuje žalobcu

a žalovaného. Z ustanovenia § 250 ods. 2 veta prvá OSP ďalej vyplýva obmedzenie procesnej

legitimácie len na tie fyzické a právnické osoby, ktoré boli účastníkmi správneho konania

a ktoré o sebe tvrdia, že ako účastníci správneho konania boli rozhodnutím správneho orgánu

ukrátené na svojich právach, t. j. že im takýmto rozhodnutím bola spôsobená ujma.

Ak súd v priebehu konania zistí, že zrušenie správneho rozhodnutia by sa mohlo

dotknúť aj inej osoby, má zo zákona povinnosť pribrať do konania účastníka správneho

konania, ktorého pravá a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

Okruh účastníkov správneho konania bude daný predpismi správneho práva, hoci spravidla

bude účastníkom konania aj osoba, ktorú súd do konania na súde pribral. Nakoľko návrh  

na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu nemôže podať sám správny orgán, osoba,

ktorú by súd pribral do konania, môže vystupovať iba na strane žalobcu, pričom záujmy

žalobcu a osoby, ktorá bola do konania pribratá, môžu byť protichodné.

Ustanovenie § 246c OSP, na ktoré krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež

poukazuje, umožňuje, aby sa na konania podľa piatej časti OSP primerane aplikovali  

aj ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti OSP, avšak iba za predpokladu, že určitá otázka  

nie je v piatej časti OSP upravená „priamo“, pričom i podľa názoru odvolacieho súdu v súlade

s názorom súdu prvého stupňa do okruhu takýchto otázok (t. j. „priamo“ neupravených

v piatej časti OSP) nespadá otázka účastníkov konania.

Možno teda vyvodiť záver, že na účely konania podľa piatej časti druhej hlavy OSP

zákonodarca jednoznačne vymedzil okruh účastníkov tohto konania bez možnosti pristúpenia

tretích osôb do konania, pokiaľ neboli účastníkmi správneho konania, pričom žalobu  

o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu môžu podať nielen účastníci správneho

konania, ale podľa druhej vety ustanovenia § 250 ods. 2 OSP ju môže podať aj fyzická alebo

právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako

s účastníkom konať malo (§ 250b ods. 2 a 3 OSP).

Z uvedeného je zrejmé, že odvolateľka nespĺňa zákonné podmienky ustanovenia § 250

ods. 1 veta druhá OSP, aby bola pribratá ako účastníčka súdneho konania, nakoľko nebola

účastníčkou správneho konania a tento nedostatok nie je možné odstrániť ani extenzívnym

výkladom tohto zákonného ustanovenia ani inými ustanoveniami OSP.

Ak odvolateľka s poukazom na § 14 ods. 1 správneho poriadku, tvrdí, že účastníčkou

správneho konania bola, ale správne orgány s ňou ako s účastníčkou konania nekonali, potom

mala podať žalobu v zmysle § 250b ods. 2 OSP a nie žiadať o pribratie do súdneho konania

podľa § 250 ods. 1 veta druhá OSP. Iba v konaní o žalobe podanej opomenutým účastníkom

podľa § 250b ods. 2 OSP môže súd riešiť otázku, či mal byť žalobca účastníkom správneho

konania (v zmysle správneho poriadku, resp. osobitného právneho predpisu).

Záverom k návrhu obchodnej spoločnosti A., s. r. o., ktorým žiada o svoje pribratie do

konania ako účastníka na strane žalovaného (č. l. 73), Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva

do pozornosti, že základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve podľa

piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (v rámci ktorého bolo vydané aj

uznesenie krajského súdu) je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov

verejnej správy. V preskúmavacom konaní štátny orgán súdnej moci posudzuje „zákonnosť“

postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom intervencia tretieho subjektu

súkromného charakteru do tohto vzťahu štátnych mocí, v záujme podpory „právneho názoru“

jednej z nich, je bez právneho významu (bližšie k tomu napr. nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky vo veci sp. zn. II. ÚS 197/07 - 44 z 21. februára 2008).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preto napadnuté uznesenie

krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá a § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne

potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. decembra 2010  

  JUDr. Jana Baricová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková