5Sžo/234/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: M.R., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom Q., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, so sídlom Národná 34, Žilina, v konaní o odvolaní navrhovateľky proti rozhodnutiu odporcu sp.zn. 4387/2014 R.z. 24085/2014 z 2. mája 2014, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25Sp/41/2014-65 z 19. marca 2015, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 25Sp/41/2014-65 z 19. marca 2015 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením č.k. 25Sp/41/2014-65 z 19. marca 2015 Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) nevyhovel žiadosti navrhovateľky o oslobodenie od súdnych poplatkov. Vychádzajúc z ustanovenia § 138 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov môže súd vyhovieť v tom prípade, ak to pomery účastníka odôvodňujú a zároveň, ak nejde o svojvoľné a zrejme bezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva. Z obsahu správneho spisu mal krajský súd za preukázané, že navrhovateľka má spolu s manželom pravidelný príjem predstavujúci dávku dôchodkového zabezpečenia starobný dôchodok spolu vo výške 807,80 € mesačne. Dôchodok navrhovateľky predstavoval v roku 2014 čiastku 306,90 € mesačne. V čestnom vyhlásení, ktoré je obsiahnuté v tlačive pre dokladovanie pomerov navrhovateľka vyhlásila, že všetky tam uvedené údaje sú pravdivé, pričom uviedla, že jej úvery v banke predstavujú čiastku 663,85 €; výšku mesačnej splátky neuviedla, a iné úvery od iných osôb ako banky, ktoré označila od troch osôb čiastkami po 663,85 €, avšak bez mesačných splátok. Krajsý súd zároveň konštatoval, že navrhovateľka ďalej uviedla, že jej dôchodok predstavuje čiastku mesačne 5 599,- Sk, čo je v rozpore s jej prehlásením nachádzajúcim sa v správnom spise, podľa ktorého mala v roku 2014 dôchodok vo výške 306,90 € mesačne.

Z predloženého vyhlásenia krajský súd nedospel k záveru, že by majetkové pomery navrhovateľkyodôvodňovali oslobodenie od platenia súdneho poplatku, preto ustálil, že neboli splnené podmienky, za ktorých súd môže navrhovateľku oslobodiť od platenia súdnych poplatkov a jej návrhu súd nevyhovel.

Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie v lehote stanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 250l ods. 2 O.s.p.), v ktorom žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu vyhovie.

S rozhodnutím krajského súdu nesúhlasila z dôvodu, že ním boli porušené jej práva na súdnu ochranu a právnu pomoc zaručené v čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1, čl. 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobod, čl. 2 a čl. 8 Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN, ako aj ďalšie jej práva zaručené v čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 19, čl. 39 ods. 1, 2, čl. 40 a ďalších Ústavy SR, čl. 3, čl. 8 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru a čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5, čl. 7, čl. 12, čl. 22, čl. 25 a čl. 29 ods. 2 a 3 Všeobecnej deklarácie pre ľudské práva, nakoľko ako súd, tak aj odporca konali v rozpore s ustanovením čl. 1, čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, čl. 14, 17 Dohovoru a čl. 30 Deklarácie, ako aj s rozhodnutiami a nálezmi NS SR a ÚS SR.

Navrhovateľka namietala, že rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov musí zodpovedať tomu, aby účastníkovi nebolo pre jeho majetkové a sociálne pomery znemožnené uplatňovať, alebo brániť svoje právo, tak ako to vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžo/219/2010 z 26.10.2010, podľa ktorého „... pomermi účastníka sú najmä pomery majetkové, tak aj rodinné, sociálne a zdravotné, ktoré nie sú len dočasnej, alebo prechodnej povahy a odôvodňujú záver, že poplatník nemôže splniť poplatkovú povinnosť, alebo že jej splnenie súd nemôže od neho spravodlivo žiadať...“.

Odvolávajúc sa na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 26/94 uviedla, že obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konania súdov a iných orgánov SR. Každé konanie súdu, alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, resp. Ústavou SR, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu.

Zdôraznila, že Ústavný súd SR v náleze napr. PL. ÚS 36/95 vyslovil, že „.... k imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, kde platí zásada, podľa ktorej ten, kto konal resp. postupoval na základe dôvery v platný a účinný predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu, alebo jeho ustanovenia, ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99).“

Odvolávajúc sa na rozsudok NS SSR 1Cz 18/71 zo 07.04.1971 uviedla, že „ak boli pomery účastníka riadne zistené a nedošlo k ich zmene, nie je možné raz priznané oslobodenie odňať preto, že súd zmení hodnotenie týchto pomerov. Pri tých istých pomeroch účastníka, ktoré boli zistené pri priznaní oslobodenia, je súd týmto rozhodnutím viazaný.“

S poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR, PL. ÚS 21/00, PL. 6/04, III. ÚS 328/05 dôvodila, že diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná.

Poukázala taktiež na to, že ak všeobecný súd rozhodol v zásade v identických veciach na základe analogických skutkových zistení s diametrálne odlišným výsledkom a svoj názorový posun primeraným spôsobom neodôvodnil, je jeho rozhodnutie v rozpore s ústavou chráneným princípom právnej istoty a porušuje právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl.46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.Je toho názoru, že z hľadiska priameho dodržiavania Dohovoru by bol ťažko obhájiteľný platný stav v Slovenskej republike, keď v časovo predchádzajúcom období tá istá sociálna situácia, tých istých osôb bola vyhodnotená viacerými súdmi, vrátane ústavného súdu, ako odôvodňujúca priznanie práva na poskytnutie právnej pomoci na základe oslobodenia od súdnych poplatkov a následne navrhovateľovi krajský súd za tých istých podmienok oslobodenie zamietol (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo/9/2013 zo dňa 16.05.2013).

Záverom dodala, že súd ignoroval aj tú skutočnosť, že s manželom sú obaja ťažko postihnutí, majú oproti zdravým občanom omnoho vyššie náklady, nielen na zdravotné zabezpečenie, ale aj na domácnosť, zabezpečenia tepla, pravidelnej diétnej stravy a ďalších dôležitých životných potrieb v zmysle čl. 22 a čl. 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné priznať úspech.

Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Podľa § 138 ods. 2 O.s.p., v návrhu musia byť pomery účastníka dokladované a) vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle, alebo b) rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov.

Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Zákonodarca v citovanom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku pripúšťa možnosť čiastočného, prípadne úplného oslobodenia od súdnych poplatkov. Predpokladom priznania oslobodenia od súdnych poplatkov je v prvom rade samotná žiadosť účastníka konania, preukázanie dôvodov, spočívajúcich v majetkových, sociálnych, finančných a pod. pomeroch účastníka, odôvodňujúcich oslobodenie od súdnych poplatkov a súčasne preukázanie, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Povinnosťou súdu je skúmať splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov v každom prípade individuálne a to aj vzhľadom na individuálnosť každého konania.

Účelom ustanovenia § 138 O.s.p. je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov musia byť okrem podania podania návrhu žiadateľom súčasne splnené dve podmienky. Prvou je nepriaznivá finančná, resp. majetková situácia a druhou skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda quasi pravdepodobnosť úspechu v ďalšom konaní na strane žiadateľa). V prípade fyzických osôb sa prihliada aj na osobné a rodinné pomery.

O oslobodení od súdnych poplatkov v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia súd rozhodne na návrh účastníka konania, ku ktorému je tento povinný pripojiť listinné dôkazy deklarujúce jeho majetkové pomery.

Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského súdu a citovanej právnej úpravy najvyšší súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa náležite postupoval v súlade s citovanými právnymi normami, pre svoje rozhodnutie si zadovážil relevantné skutkové okolnosti a skutkové zistenia náležite právne posúdil, a preto jeho rozhodnutie je vecne a právne správne a súladné so zákonom. Z priloženého súdneho spisu najvyšší súd zistil, že krajskému súdu bolo 24. júna 2014 postúpené odporcom podanie - odvolanie navrhovateľky, ktorým sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu sp.zn. 4387/2014 R.z. 24085/2014 z 2. mája 2014 a zároveň požiadala o odpustenie všetkých poplatkov za podanie odvolania a tiež náhradu trov spojených s týmto konaním. Krajský súd výzvou z 3. novembra 2014 vyzval navrhovateľku na predloženie vyplneného a potvrdeného tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníkov konania v lehote 30 dní. Krajskému súdu bolo 31. decembra 2014 doručené navrhovateľkou vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníkov konania, ktorým navrhovala, aby jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

Z uvedeného vyhlásenia, ako aj listinných podkladov je zrejmé, že príjem navrhovateľky a jej manžela pozostával z dávky dôchodkového zabezpečenia starobný dôchodok spolu vo výške 807,80 € mesačne. Dôchodok navrhovateľky predstavoval v roku 2014 čiastku 306,90 € mesačne. V čestnom vyhlásení obsiahnutom v tlačive pre dokladovanie pomerov navrhovateľka vyhlásila, že všetky tam uvedené údaje sú pravdivé, pričom uviedla, že jej úvery v banke predstavujú čiastku 663,85 eur, avšak výšku mesačnej splátky neuviedla, a iné úvery od iných osôb ako banky, ktoré označila od troch osôb čiastkami po 663,85 €, avšak bez mesačných, splátok. Navrhovateľka ďalej uviedla, že jej dôchodok predstavuje čiastku mesačne 5 599,- Sk, čo je v rozpore s jej prehlásením nachádzajúcim sa v správnom spise, podľa ktorého mala v roku 2014 dôchodok vo výške 306,90 € mesačne. Navrhovateľka pripojila aj výpočet svojich nákladov, avšak bez vyhlásenia o jeho pravdivosti a úplnosti, z ktorého je zrejmé, že by mala splácať aj predchádzajúce dlhy.

V priebehu súdneho konania, ako aj v podanom odvolaní nenamietala skutkové zistenia preukazujúce jej majetkové a osobné pomery vrátane príjmu, pozostávajúceho z jej a manželovho dôchodku spolu vo výške 807,80 € mesačne.

Zákonodarca v právnych normách zákona o súdnych poplatkoch ustanovil podmienky platenia súdnych poplatkov určením osoby poplatníka, kedy vzniká poplatková povinnosť a súčasne následky nezaplatenia súdneho poplatku v súdom stanovenej lehote.

Zákonodarca v právnej norme § 138 ods. 1 O.s.p. ustanovuje, že súd môže priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Predpokladom priznania oslobodenia od súdnych poplatkov je jednak samotný návrh pre priznanie oslobodenia a jednak splnenie podmienok, že to pomery účastníka odôvodňujú, a že nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Úlohou súdu je pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok pre priznanie oslobodenia preskúmať pomery účastníka a v prípade, že to jeho pomery odôvodňujú, žiadosti o priznanie oslobodenia vyhovieť za súčasného splnenia druhej podmienky a to, že sa nejedná o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

V danej súvislosti najvyšší súd dáva do pozornosti, že na navrhovateľke, pokiaľ žiadala oslobodenie od súdnych poplatkov, spočívala dôkazná povinnosť preukázať splnenie zákonom predpokladaných podmienok na oslobodenie.

Zo skutkových zistení v danej veci aj podľa názoru najvyššieho súdu vyplýva, že navrhovateľka nesplnila zákonné podmienky ustanovené v § 138 ods. 1 O.s.p., keď jej majetkové pomery, vychádzajúc z jej a manželovho príjmu, oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku vo výške 35,- € neodôvodňujú, keďže zaplatením súdneho poplatku v uvedenej výške nemôže byť ohrozená majetková situácia navrhovateľky.

Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci najvyšší súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že skutkové zistenia nemožno považovať za relevantné na preukázanie splnenia zákonnýchpodmienok oslobodenia od súdnych poplatkov v prípade navrhovateľky.

Z uvedených dôvodov najvyšší súd napadnuté uznesenie krajského súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil, stotožniac sa s dôvodmi krajského súdu uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na ktoré súčasne poukazuje.

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. a § 250l ods. 2 v spojení s § 246c ods.1 a s § 224 ods. 1. Navrhovateľke nepriznal náhradu trov tohto konania, pretože v tomto konaní nebola neúspešná.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.