5Sžo/219/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., zastúpeného JUDr. Jánom Červeňanským, advokátom so sídlom v Trenčíne, Nad Tehelňou 2888/26, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, Hviezdoslavova 3, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. júla 2014, č.j. UPo 1/2014, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/29/2014-37 zo dňa 14. júla 2015, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/29/2014-37 zo dňa 14. júla 2015 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trenčíne napadnutým uznesením zo dňa 14.07.2015 sp.zn. 11S/29/2014-37 zastavil konanie o žalobe proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 30.07.2014 č.j. UPo 1/2014 (ktorým sa nevyhovelo protestu prokurátora) a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Dôvodmi pre zastavenie konania bol nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby proti rozhodnutiu o nevyhovení protestu prokurátora, pretože jeho subjektívne práva neboli v konaní o proteste prokurátora porušené. Krajský súd v Trenčíne uviedol, že rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora nepodlieha súdnemu prieskumu na základe druhej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. (ďalej len,,O.s.p.“). Proti tomuto rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby vo veci rozhodol tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu, a aby zaviazal žalovaného na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

Žalobca vo svojom odvolaní nepovažoval za významné, že prokurátor nevyužil svoje právo na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu. Za zásadnú otázku celého sporu považoval okolnosť, či je dedič po zosnulej E. F. aj v súčasnosti vlastníkom nehnuteľností.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246a a § 250ja O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno vyhovieť.

K námietke žalobcu, že zásadnou otázkou celého sporu je určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam odvolací súd uvádza, že táto otázka je predmetom iného konania vedeného pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Predmetom sporu je totižto otázka aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora. Protest prokurátora je upravený v ustanovení § 69 Správneho poriadku a v zákone č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), konkrétne v ustanoveniach § 22 - § 27. Aj keď Správny poriadok expressis verbis neuvádza, že ide o mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, je potrebné vychádzať zo systematického zaradenia tohto inštitútu v rámci správneho poriadku a zároveň z ustanovenia § 27 ods. 1 písm. e/ zákona o prokuratúre. Protest prokurátora je jedným z prostriedkov prokurátorského dozoru, ktorý prokurátor vykonáva vo vzťahu k orgánom verejnej správy. Na základe toho môže prokurátor podať protest proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, a ktorým boli založené, zmenené alebo zrušené práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Zároveň nejde o návrhové konanie, t.j. prokurátor môže podať protest na základe vlastnej dozorovej činnosti alebo na základe podnetu účastníkov správneho konania; preto môže protest prokurátora smerovať aj proti vôli účastníka. Protest prokurátora sa podáva na orgán, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal. Následne správny orgán, ktorého rozhodnutie bolo napadnuté protestom, môž protestu prokurátora úplne vyhovieť, alebo ho postúpi svojmu nadriadenému správnemu orgánu najbližšieho vyššieho stupňa. Výsledkom môže byť vyhovenie alebo nevyhovenie protestu prokurátora. Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo podať rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Ak bezprostredne nadriadený orgán nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Vykonateľnosť rozhodnutia, proti ktorému bol podaný protest, sa neodkladá uplynutím lehoty ustanovenej na vybavenie protestu; ak však bol protest podaný aj proti nariadeniu alebo uskutočňovaniu výkonu rozhodnutia, ďalší výkon rozhodnutia sa podaním protestu odkladá až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o proteste. Protest prokurátora je teda právnym aktom, na základe ktorého môže orgán, ktorého sa napadnuté rozhodnutie týka, protestu vyhovieť alebo nevyhovieť. Rozhodnutie tohto orgánu o proteste prokurátora nie je bezprostredným rozhodnutím o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach subjektov, ktorým prokurátor poskytuje ochranu. Ide o rozhodovanie o návrhu prokurátora, ktorý nie je účastníkom správneho konania. Podanie protestu nemá vplyv na formálno-právnu právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, t.j. rozhodnutia vo veci samej. Z tohto dôvodu účastník nie je aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby proti rozhodnutiu, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora.

Na druhej strane je nutné uviesť, že,,hoci záznam nemá formu rozhodnutia, bol jednoznačne vydaný orgánom štátnej správy pri uplatňovaní jeho právomoci a nemožno poprieť, že vykonaním záznamu o vzniku vecného bremena k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu a to v prospech tretej osoby, jednoznačne došlo k zásahu do práv žalobcu. Preto podľa názoru odvolacieho súdu aj záznam žalovanej podlieha súdnemu prieskumu.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžr/13/2012). Táto skutočnosť bola uvedená aj v napadnutom uznesení prvostupňového súdu, kde odkazoval na súdnu ochranu podľa § 250v O.s.p. - konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Odvolací súd sa s uvedenou skutočnosť stotožnil. Návrh na konanie podľa § 250v O.s.p bol žalobca oprávnený podať do 30 dní odo dňa, keď sa o zásahu dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Táto jednoročná lehota má povahu prekluzívnej lehoty a jej zmeškanie nemožno odpustiť.

Záverom odvolací súd považuje za potrebné zhrnúť, že fyzické a právnické osoby nie sú aktívnelegitimované na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti a postupu správneho orgánu v prípade rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora. Aktívna legitimácia na podanie žaloby v tomto prípade patrí iba prokurátorovi.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol na základe ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p., keď neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov konania neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.