5Sžo/219/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Z. o. S. z. z., L., M., B. IČO: X, zastúpenej JUDr. J. H., advokátkou, so sídlom Č., proti žalovanému Krajskému pozemkovému úradu v Bratislave, so sídlom Trenčianska 55, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 354/209/09/2010 z 12. marca 2010, o návrhu
na oslobodenie od súdnych poplatkov, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave z 03. augusta 2010, č. k. 4S/199/2010-23, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 03. augusta 2010, č. k. 4S/199/2010-23 m e n í tak, že žalobkyni priznáva oslobodenie
od súdnych poplatkov.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením žalobkyni nepriznal oslobodenie
od súdneho poplatku. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 354/209/09/2010 z 12. marca 2010
a súčasne požiadala súd o priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. Žalobkyni
bola doručená 28. júna 2010 výzva súdu na preukázanie jej majetkových pomerov, avšak
do rozhodnutia súdu požadované doklady nedoručila.
Krajský súd poukázal na ustanovenie § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“) a uviedol, že jedným z druhov trov konania, ktoré musí účastník znášať,
sú aj súdne poplatky. Súd môže priznať účastníkovi oslobodenie od súdnych poplatkov,
pričom vychádza z jeho pomerov a zároveň nemôže ísť o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva.
Napriek tomu, že žalobkyňa požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov a bola
súdom vyzvaná na preukázanie svojich pomerov, posúdenie ktorých je jedným
z predpokladov na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, túto povinnosť
si v stanovenej lehote ani do rozhodnutia súdu nesplnila. Keďže súdu neboli známe žiadne
skutočnosti týkajúce žalobkyne, na základe ktorých by posúdil dôvodnosť priznania
oslobodenia od súdneho poplatku, musel návrh zamietnuť.
Žalobkyňa v podaní, ktoré bolo podané na poštu 18. augusta 2010, t. j. v rámci zákonnej
odvolacej lehoty uviedla, že podľa ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani
z príjmov nemusí podávať daňové priznanie. Nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný
majetok a nemá žiadnu majetkovú účasť v iných spoločnostiach. Jej jediným majetkom
je vkladná knižka so sumou 230,07 eura, pričom tieto prostriedky získala z členských
príspevkov a slúžia na zabezpečenie činnosti organizácie (schôdzky, prednášky, zaplatenie
miestnosti a podobne). Svoje tvrdenia doložila vkladnou knižkou, revíznou správou
žalobkyne za rok 2009 a peňažným a účtovným denníkom a na oslobodení od súdnych
poplatkov trvala.
Keďže prvostupňový súd posúdiac v zmysle § 41 ods. 2 OSP podanie žalobkyne ako
odvolanie, tomuto v rámci autoremedúry nevyhovel (okrem iného aj z dôvodu nedostatku
jej procesnej spôsobilosti), Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2
OSP) stotožniac sa posúdením podania žalobkyne z 13. augusta 2010 ako odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), bez nariadenia pojednávania (§ 250 ods. 2 OSP)
a po tom, čo preskúmal spôsobilosť žalobkyne byť účastníkom konania včítane
jej spôsobilosti procesnej (§ 19 a § 20 OSP) dospel záveru, že žiadosti žalobkyne o priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov je možné v danom prípade vyhovieť.
Žalobou sa žalobkyňa domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného č. 354/209/09/2010 zo dňa 12. marca 2010, ktorým zamietol jej odvolanie
a potvrdil rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Bratislave č. 5219/09/718/09-MSO zo dňa 01. októbra 2009, ktorým zastavil správne konanie o návrhu na začatie konania
o užívaní pozemkov v zriadených z. a vyporiadaní vlastníctva k nim.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (piata časť, prvá
hlava, § 244 ods. 1 OSP).
Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto piatej časti, sa použijú
primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP).
Podľa § 138 ods. 1 OSP na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti
oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú, a ak nejde
o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd
inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené
pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v postavení odvolacieho súdu rozhoduje na základe
podaného odvolania o napadnutom rozhodnutí a v zmysle § 211 ods. 2 OSP (v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), je povinný aplikovať ustanovenie § 154 OSP v spojení
s ustanovením § 167 ods. 2 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), v zmysle ktorých
je ako pre rozsudok tak aj pre uznesenie rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov súd prihliada k majetkovým
a sociálnym pomerom žalobcu, ktoré musí vierohodným spôsobom preukázať, výške súdneho
poplatku a povahe spoplatňovaného úkonu.
Rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov musí zodpovedať tomu,
aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemožnené uplatňovať
alebo brániť svoje právo. Pomermi účastníka sú najmä pomery majetkové (ak je žiadateľom
fyzická osoba, tak aj rodinné, sociálne a zdravotné), ktoré nie sú len dočasnej alebo
prechodnej povahy, a odôvodňujú záver, že poplatník nemôže (celkom alebo sčasti) splniť
poplatkovú povinnosť alebo že jej splnenie súd nemôže od neho spravodlivo žiadať.
Pre posúdenie dôvodnosti žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov je súčasne
rozhodujúce, či účastník svojvoľne alebo zrejme bezúspešne uplatňuje alebo bráni svoje
práva.
Z obsahu spisu vyplýva, že v čase vyhlásenia rozhodnutia najvyššieho súdu bol návrh
žalobkyne na oslobodenie od súdneho poplatku bez vád. Žalobkyňa je združením občanov
podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, z ktorých väčšinu tvoria dôchodcovia,
ktorí hospodária na pozemkoch v z. a jediným príjmom združenia sú peňažné prostriedky
v sume 230,07 eura získané z členských príspevkov. S ohľadom tiež na predmet konania
v ktorom žalobkyňa musí byť právne zastúpená podľa § 250a OSP ako aj na výšku súdneho
poplatku za žalobu 66,- eur Najvyšší súd Slovenskej republiky bol toho názoru, že žalobkyni
možno priznať oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko sa nachádza pre ňu v tiaživej
situácii, ktorá by jej bránila a znemožnila uplatňovať nárok voči žalovanému, ak by musela
zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave podľa § 220 OSP zmenil a žalobkyni priznal v súlade s § 138 ods. 1 veta prvá
OSP oslobodenie od súdnych poplatkov celkom.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. októbra 2010
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková