5Sžo/219/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Z. o. S. z. z., L., M., B.   IČO: X, zastúpenej JUDr. J. H., advokátkou, so sídlom Č., proti žalovanému Krajskému pozemkovému úradu v Bratislave, so sídlom Trenčianska 55, Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 354/209/09/2010 z 12. marca 2010, o návrhu

na oslobodenie od súdnych poplatkov, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského

súdu v Bratislave z 03. augusta 2010, č. k. 4S/199/2010-23, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 03. augusta 2010, č. k. 4S/199/2010-23   m e n í   tak, že žalobkyni priznáva oslobodenie

od súdnych poplatkov.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením žalobkyni nepriznal oslobodenie  

od súdneho poplatku. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 354/209/09/2010 z 12. marca 2010

a súčasne požiadala súd o priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. Žalobkyni

bola doručená 28. júna 2010 výzva súdu na preukázanie jej majetkových pomerov, avšak  

do rozhodnutia súdu požadované doklady nedoručila.

Krajský súd poukázal na ustanovenie § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len „OSP“) a uviedol, že jedným z druhov trov konania, ktoré musí účastník znášať,  

sú aj súdne poplatky. Súd môže priznať účastníkovi oslobodenie od súdnych poplatkov,

pričom vychádza z jeho pomerov a zároveň nemôže ísť o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné

uplatňovanie alebo bránenie práva.

Napriek tomu, že žalobkyňa požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov a bola

súdom vyzvaná na preukázanie svojich pomerov, posúdenie ktorých je jedným

z predpokladov na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, túto povinnosť  

si v stanovenej lehote ani do rozhodnutia súdu nesplnila. Keďže súdu neboli známe žiadne

skutočnosti týkajúce žalobkyne, na základe ktorých by posúdil dôvodnosť priznania

oslobodenia od súdneho poplatku, musel návrh zamietnuť.

Žalobkyňa v podaní, ktoré bolo podané na poštu 18. augusta 2010, t. j. v rámci zákonnej

odvolacej lehoty uviedla, že podľa ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani

z príjmov nemusí podávať daňové priznanie. Nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný

majetok a nemá žiadnu majetkovú účasť v iných spoločnostiach. Jej   jediným majetkom  

je vkladná knižka so sumou 230,07 eura, pričom tieto prostriedky získala z členských

príspevkov a slúžia na zabezpečenie činnosti organizácie (schôdzky, prednášky, zaplatenie

miestnosti a podobne). Svoje tvrdenia doložila vkladnou knižkou, revíznou správou

žalobkyne za rok 2009 a peňažným a účtovným denníkom a na oslobodení od súdnych

poplatkov trvala.

Keďže prvostupňový súd posúdiac v zmysle § 41 ods. 2 OSP podanie žalobkyne ako

odvolanie, tomuto v rámci autoremedúry nevyhovel (okrem iného aj z dôvodu nedostatku  

jej procesnej spôsobilosti), Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2

OSP) stotožniac sa posúdením podania žalobkyne z 13. augusta 2010 ako odvolanie,

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP  

v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), bez nariadenia pojednávania (§ 250 ods. 2 OSP)

a po tom, čo preskúmal spôsobilosť žalobkyne byť účastníkom konania včítane  

jej spôsobilosti procesnej (§ 19 a § 20 OSP) dospel záveru, že žiadosti žalobkyne o priznanie

oslobodenia od súdnych poplatkov je možné v danom prípade vyhovieť.

Žalobou sa žalobkyňa domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia

žalovaného č. 354/209/09/2010 zo dňa 12. marca 2010, ktorým zamietol jej odvolanie

a potvrdil rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Bratislave č. 5219/09/718/09-MSO zo dňa 01. októbra 2009, ktorým zastavil správne konanie o návrhu na začatie konania

o užívaní pozemkov v zriadených z. a vyporiadaní vlastníctva k nim.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (piata časť, prvá

hlava, § 244 ods. 1 OSP).

  Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto piatej časti, sa použijú

primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP).

  Podľa § 138 ods. 1 OSP na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti

oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú, a ak nejde

o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd

inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené

pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v postavení odvolacieho súdu rozhoduje na základe

podaného odvolania o napadnutom rozhodnutí a v zmysle § 211 ods. 2 OSP (v spojení  

s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), je povinný aplikovať ustanovenie § 154 OSP v spojení

s ustanovením § 167 ods. 2 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), v zmysle ktorých

je ako pre rozsudok tak aj pre uznesenie rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

  Pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov súd prihliada k majetkovým

a sociálnym pomerom žalobcu, ktoré musí vierohodným spôsobom preukázať, výške súdneho

poplatku a povahe spoplatňovaného úkonu.

  Rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov musí zodpovedať tomu,

aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemožnené uplatňovať

alebo brániť svoje právo. Pomermi účastníka sú najmä pomery majetkové (ak je žiadateľom

fyzická osoba, tak aj rodinné, sociálne a zdravotné), ktoré nie sú len dočasnej alebo

prechodnej povahy, a odôvodňujú záver, že poplatník nemôže (celkom alebo sčasti) splniť

poplatkovú povinnosť alebo že jej splnenie súd nemôže od neho spravodlivo žiadať.

  Pre posúdenie dôvodnosti žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov je súčasne

rozhodujúce, či účastník svojvoľne alebo zrejme bezúspešne uplatňuje alebo bráni svoje

práva.

  Z obsahu spisu vyplýva, že v čase vyhlásenia rozhodnutia najvyššieho súdu bol návrh

žalobkyne na oslobodenie od súdneho poplatku bez vád. Žalobkyňa je združením občanov

podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, z ktorých väčšinu tvoria dôchodcovia,

ktorí hospodária na pozemkoch v z. a jediným príjmom združenia sú peňažné prostriedky

v sume 230,07 eura   získané z členských príspevkov. S ohľadom tiež na predmet konania

v ktorom žalobkyňa musí byť právne zastúpená podľa § 250a OSP ako aj na výšku súdneho

poplatku za žalobu 66,- eur Najvyšší súd Slovenskej republiky bol toho názoru, že žalobkyni

možno priznať oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko   sa nachádza pre ňu v tiaživej

situácii, ktorá by jej bránila a znemožnila uplatňovať nárok voči žalovanému, ak by musela

zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu.

  Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie Krajského súdu

v Bratislave podľa § 220 OSP zmenil a žalobkyni priznal v súlade s § 138 ods. 1 veta prvá

OSP oslobodenie od súdnych poplatkov celkom.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. októbra 2010

  JUDr. Jana Baricová, v. r.

  predsedníčka senátu  

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková