Najvyšší súd  

5Sžo/216/2010

  Slovenskej republiky  

znak

ROZSUDOK

V   MENE   SLOVENSKEJ   REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej v právnej veci žalobcu P. K., bytom v K., zastúpeného JUDr. A. B.,

advokátom so sídlom advokátskej kancelárií K., proti žalovanému Colnému riaditeľstvu

Slovenskej republiky, Mierová č. 23, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. 19129/2009-1214 zo dňa 05. mája 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach, č. k. 7S/75/2009-31 zo dňa 12. mája 2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach,

č. k. 7S/75/2009-31 zo dňa 12. mája 2010   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.  

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej len,,krajský súd“) podľa

§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu,

ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 05. mája 2009

č. 19129/2009-1214, ktorým žalovaný podľa § 232 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej

službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (ďalej aj „zákon

č. 200/1998 Z. z.“ alebo „zákon o štátnej službe colníkov“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce č. R-17/2009-5334 zo dňa

20. januára 2009, ktorým bol žalobca v súlade s ustanovením § 183 ods. 1 písm. d/ zákona

č. 200/1998 Z. z. v znení účinnom do 31. augusta 2009 prepustený zo služobného pomeru

colníka, a to dňom doručenia rozhodnutia podľa § 185 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení

účinnom do 31.augusta 2009. Dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru colníka

bolo porušenie základných povinností colníka, stanovených v § 44 ods. 3 písm. a/, b/, g/ a h/

zákona č. 200/1998 Z. z. zvlášť hrubým spôsobom. O náhrade trov konania rozhodol krajský

súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa stotožnil s právnym

názorom žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, podľa ktorého z ustanovení

§ 44 ods. 3 písm. a/, b/, g/ a h/ zákona č. 200/1998 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase,

jednoznačne vyplývajú základné povinnosti žalobcu ako colníka. Podľa krajského súdu

nedôsledným vykonávaním zákonom požadovaných povinností došlo k ich porušeniu, čo bolo

dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru. Okolnosti samotného naplnenia

skutkovej podstaty konania žalobcu, ktoré bolo kvalifikované ako v príkrom rozpore

s obsahom služobnej prísahy a služobnými povinnosťami colníka, boli aj podľa krajského

súdu jednoznačne preukázané. Takto potom krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správneho orgánu bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade

so zákonom, a preto žalobu zamietol.  

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc

sa jeho zmeny v podobe, že Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobe v celom rozsahu

vyhovie. Dôvodil tým, že konanie malo inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, a že krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že žalovaný vo svojom rozhodnutí vychádzal z nedostatočne zisteného

skutkového stavu, z ktorého vyvodil nesprávne skutkové závery a vec po právnej stránke tiež

nesprávne posúdil, následkom čoho je podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovaného

vecne nesprávne a ukracuje ho na jeho právach. Žalobca zastáva názor, že žalovaný

nerozhodol vo veci na základe objektívne zisteného skutkového stavu, preto je jeho

rozhodnutie nezákonné.

Žalobca poukázal na ustanovenie § 222 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z. z., podľa

ktorého oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne

zistený skutočný stav veci. Oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako

dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo

v neprospech účastníka konania, ako aj na ustanovenie   § 183 ods. 1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z. z., podľa ktorého služobný úrad prepustí colníka zo služobného pomeru,

ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho

ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Žalobca poukazoval na to, že zo znenia ustanovenia § 183 ods. 1 písm. d/ zákona

č. 200/1998 Z. z. vyplýva, že dôvodom pre prepustenie jeho osoby zo služobného pomeru

môže byť iba skutkovo ustálené a bez akýchkoľvek pochybností preukázané porušenie

služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. K naplneniu tohto

predpokladu, bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného,

na čo opakovane poukazuje, v súlade s ustanovením § 222 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z.,

dôkladne objasniť všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v jeho prospech

alebo v jeho neprospech.

Podľa žalobcu sa touto zákonnou povinnosťou orgán prvého stupňa ani žalovaný

dôsledne neriadili, keď jednoznačne nepreukázali, že sa dopustil konania, ktoré je porušením

služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Zotrval na tom,

že sa skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu nedopustil.

Poukaz krajského súdu na dôkaz, a to na obrazové a obrazovo – zvukové záznamy

vyhotovené orgánom činným v trestnom konaní, vo vzťahu k tomuto konaniu, ako aj ku konaniu žalovaného a konaniu správneho orgánu prvého stupňa považuje žalobca

za absolútne právne bezvýznamný. Uviedol, že o absolútnej nemožnosti použitia tohto dôkazu

svedčí ustanovenie §-u 114 ods. 7 Trestného poriadku. Na druhej strane takisto poukazoval

na ďalšiu skutočnosť, že sa v čase konania pred správnym orgánom prvého stupňa nemohol

k tomuto dôkazu vyjadriť, nakoľko mu to nebolo umožnené. S týmto dôkazom sa oboznámil

jeho právny zástupca až 22. apríla 2009, kedy už dávno uplynula lehota na podanie odvolania

proti rozhodnutiu riaditeľa Colného úradu v Michalovciach zo dňa 05. mája 2009

č. 19129/2009-1214 a takto potom krajský súd neprihliadol na jednu zo základných zásad

trestného konania, a to na zásadu prezumpcie neviny.

Žalobca ďalej uviedol, že nepovažuje za správny názor krajského súdu, že nebol

oprávnený posudzovať, či v danom prípade bolo účelné využiť ustanovenie § 42 ods. 1

zákona č. 200/1998 Z. z. a dočasne ho pozbaviť výkonu služby až do právoplatného

skončenia trestného konania. Žalobca je toho názoru, že krajský súd túto skutočnosť

z hľadiska zákonnosti rozhodnutia skúmať mal, pretože niektorí colníci boli dočasne

pozbavení výkonu služby.

Podľa žalobcu krajský súd tiež nesprávne ustálil, že o zákonnosti rozhodnutia

žalovaného svedčí aj prvotná evidencia tovaru pri prehliadkach dňa 13. októbra 2008 a dňa

27. októbra 2008.  

Na základe z hora uvedených skutočností žalobca žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky napadnutý rozsudok krajského súdu v Košiciach, č. k. 7S/75/2009-31 zo dňa

12. mája 2010 zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného č. 19129/2009-1214 zo dňa

05. mája 2009.

Súčasne uviedol, že v prípade úspechu si bude uplatňovať náhradu trov konania.

Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu z jeho vecne a právne

správnych dôvodov potvrdiť nesúhlasiac s dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP),

odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP, keď

deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP

v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a po oboznámení sa so spisovým

materiálom dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako

aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo

dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).

V zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP sa postupuje v prípadoch, v ktorých

fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím

a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia

a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).

Predpokladom vzniku služobného pomeru colníka je zloženie služobnej prísahy, v ktorej je subsumovaný sľub čestnosti, statočnosti, disciplinovanosti ako aj ochrany

bezpečnosti a verejného poriadku (§ 17 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z.).

Služobná disciplína colníkov spočíva v dôslednom plnení služobných povinností,

ktoré sú ustanovené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi

nadriadených (§ 43 zákona č. 200/1998 Z. z.).

Podľa § 44 ods. 3 písm. a/, b/, g/ a h/ citovaného zákona je colník povinný:

a) plniť svedomité úlohy, ktoré sú uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami,

príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,

b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,

g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť

colnej správy alebo ohroziť dôveru k colnej správe,  

h) dodržiavať služobnú disciplínu.

Podľa § 227 ods. 1 až 4 zákona č. 200/1998 Z. z., za dôkaz môžu slúžiť všetky

prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade

s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov

konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov

a organizácií, listiny, veci, a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu

svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Náležitosti rozhodnutia sú upravené v ustanovení § 230 ods. 1 až 7 zákona č. 200/1998

Z. z..

Najvyšší súd z administratívneho spisu zistil, že napadnutým rozhodnutím žalovaný

zamietol rozklad žalobcu a súčasne potvrdil personálny rozkaz riaditeľa Colného úradu v Michalovciach zo dňa 20. januára 2009, ktorým bol žalobca podľa § 183 ods. 1 písm. d/

zákona č. 73/1998 Z. z. prepustený zo služobného pomeru colníka z dôvodu, že nevykonával

riadne štátnu službu, počas ktorej si neplnil svedomite úlohy uložené mu zákonom

č. 200/1998 Z. z., čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti colníka

uvedené v § 44 ods. 3 písm. a/, b/, a h/ zákona č. 200/1998 Z. z., a to tým, že dňa

23. októbra 2008 po vykonaní colnej kontroly vstupujúceho vlaku tovar – cigarety nezapísal

do príslušnej evidencie vedenej na pobočke Colného úradu Čierna nad Tisou, ale tieto rozdal

colníkom, s ktorými vykonával štátnu službu, čím umožnil, aby tieto cigarety unikli

spod colného dohľadu a dňa 27. októbra 2008 na stanovisku č. 1 na hranici medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou doniesol do služobnej miestnosti jednu fľašu

alkoholu nezistenej značky a objemu, ktorú ukryl do zásobníka kopírovacieho stroja, ktorú

nezaevidoval do príslušnej evidencie vedenej na pobočke Colného úradu Čierna nad Tisou,

čím umožnil, aby aj tento tovar unikol spod colného dohľadu.

Úlohou krajského i najvyššieho súdu v tomto preskúmavacom konaní bolo posúdiť,

či správny orgán postupoval v súlade so zákonom, a či konaním žalobcu boli naplnené znaky

prepúšťacieho dôvodu podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z. z. z hľadiska

závažnosti možného negatívneho vplyvu v služobnom pomere.

Podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z. z. (v znení účinnom do 31. augusta 2009) sa služobný pomer končí aj prepustením.

Podmienkami prepustenia zo služobného pomeru podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona

č. 200/1998 Z. z. sú jednak:

1/ porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jednak

2/ jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Pokiaľ krajský súd dospel k záveru, že obe tieto podmienky boli splnené, pričom

k takémuto záveru dospel na základe výsledkov dokazovania vykonaných v administratívnom

konaní, bolo potrebné s takýmto názorom krajského súdu súhlasiť.

Najvyšší súd k námietke žalobcu, týkajúcej sa vyhotovených dôkazov (obrazovo

a obrazovo-zvukových záznamov), ktoré   vyhotovili orgány činné v trestnom konaní a ktoré

považuje žalobca vo vzťahu k tomuto konaniu ako aj ku konaniu žalovaného a konaniu

správneho orgánu prvého stupňa za absolútne právne bezvýznamné, kde o nemožnosti

použitia tohto dôkazu svedčí aj ustanovenie §-114 ods. 7 Trestného poriadku, poukazuje

na ustálenú judikatúru (napr. aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky

vo veci č. j. 2As/17/2003–79), v ktorej sa uvádza, že zákon č. 200/1998 Z. z. obsahuje

ustanovenie § 227 ods. 1, podľa ktorého je možné k dokazovaniu použiť všetky prostriedky,

ktorými možno zaistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi

predpismi. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zaisteniu skutočného stavu veci, hlavne výpoveď a vyjadrenie svedkov a účastníkov

konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov

a organizácií, listiny, veci a ohliadka. Vyhotovené dôkazy (obrazové a obrazovo-zvukové

záznamy), ktoré vyhotovili orgány činné v trestnom konaní sú takýmto dôkazom a nemožno spochybniť ani ich legálnosť. Hodnotenie dôkazov podľa vlastnej úvahy je právom

služobného funkcionára, ktoré mu   vyplýva z ustanovenia § 227 ods. 4 zákona č. 200/1998

Z. z. a súd pokiaľ nepostupuje podľa § 250i ods. 2 OSP sa zaoberá, či toto hodnotenie

vychádza zo zistených skutočností a tvorí logický záver.

Námietku žalobcu, že sa pred správnym orgánom prvého stupňa nemohol vyjadriť

k vyššie uvedeným dôkazom považuje najvyšší súd za účelovú, pretože konanie v prvom

stupni a odvolacie konanie tvoria jeden celok a sám žalobca potvrdil, že sa s týmito dôkazmi

oboznámil jeho právny zástupca dňa 22. apríla 2009. Právny zástupca žalobcu však

nepredložil žiadne nové návrhy, dôkazy a ani nepredložil žiadne námietky napriek tomu,

že bol k tomu vyzvaný správnym orgánom.

Bez právneho významu je taktiež námietka, že krajský súd neprihliadol na jednu zo základných zásad trestného konania, a to na zásadu prezumpcie neviny, nakoľko, ako

uvádza aj žalovaný vo   vyjadrení k odvolaniu žalobcu, konanie o prepustení zo služobného

pomeru a trestné konanie sú samostatnými konaniami s osobitnou právnou úpravou, pričom

v konaní o prepustení zo služobného pomeru pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy

alebo služobnej povinnosti nemožno vydanie rozhodnutia viazať a podmieňovať rozhodnutím

orgánu činného v trestnom konaní. V konaní o prepustení zo služobného pomeru sa zásada

prezupcie neviny neuplatňuje.

Pokiaľ ide o   ostatné námietky žalobcu uvedené v odvolacom návrhu,   najvyšší súd

sa plne stotožňuje s právnym názorom krajského súdu vysloveným v rozhodnutí

č. k. 7S/75/2009-31 (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), považujúc

námietky žalobcu vo vzťahu k preskúmavanej veci za právne irelevantné.

I podľa názoru najvyššieho súdu boli v danom prípade naplnené znaky prepúšťacieho

dôvodu podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z. z. (v znení účinnom

do 31. augusta 2009), pretože žalobca ním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu

a služobné povinnosti tak, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu

dôležitých záujmov štátnej služby.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na tomto mieste dáva tiež do pozornosti,

že služobný pomer colníka vznikajúci mocenským aktom služobného funkcionára

(rozhodnutím o prijatí) je svojou povahou právnym pomerom štátnozamestnaneckým –

verejnoprávnym a po celú dobu svojho priebehu sa výrazne odlišuje od pracovného pomeru, ktorý je naopak pomerom súkromnoprávnym a účastníci ktorého majú rovné postavenie.

Služobný pomer sa od pracovnoprávneho pomeru výrazne odlišuje aj spôsobmi svojho

skončenia – služobný pomer colníka sa tiež končí mocenským aktom – rozhodnutím

o prepustení colníka zo služobného pomeru zo zákonom stanovených dôvodov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, tiež posúdiac formálne a obsahové náležitosti

rozhodnutia a postupu prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného, zhodne

s názorom krajského súdu nevzhliadol ich nezákonnosť; tieto aj   podľa názoru najvyššieho

súdu sú náležite a podrobne odôvodené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené, považoval

námietky žalobcu smerujúce proti rozsudku prvostupňového súdu za také, ktoré nemôžu

ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto podľa § 250ja ods. 3 vety druhej OSP a § 219 ods. 1, 2 OSP s poukazom na dôvody napadnutého rozsudku Krajského súdu v Košiciach, tento ako

vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak,

že žalobcovi nepriznal ich náhradu, pretože nebol v tomto konaní úspešný.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku   n i e   j e   prípustný opravný prostriedok.  

V Bratislave 30. júna 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: P. Slezáková