UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu F., narodeného XX.XX.XXXX, bytom S., zastúpeného JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom Masaryková 2, Prešov, proti žalovanému Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ŠbPO-147/2- 44/2011 z 21. júla 2011, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 14. decembra 2012, č. k. 2S/29/2011-32, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. 2S/29/2011-32 zo 14. decembra 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým rozsudkom, č. k. 2S/29/2011-32 zo 14. decembra 2012 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozhodnutie žalovaného č. ŠbPO-147/2-44/2011 z 21. júla 2011, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím riaditeľa personálneho útvaru Liptovský Mikuláš zo dňa 18. apríla 2011 č. 3095 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný odvolanie z dôvodov podľa § 221 ods. 1 a § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP a žiadal jeho zmenu tak, aby najvyšší súd zmenil rozsudok Krajský súd v Prešove, č. k. 2S/29/2011-32 zo 14. decembra 2012, tak že zamieta žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú.
Žalobca navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu z jeho vecne a právne správnych dôvodov potvrdiť. Nesúhlasila s dôvodmi uvedenými v odvolaní žalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je možné vecne prejednať vzhľadom na vady konania pred krajským súdom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).
Podľa 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 1 OSP v spojení s 246c ods. 1 veta prvá OSP úprava postupu súdu a účastníkov konania v občianskom súdnom konaní má zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov.
Podľa § 24 OSP účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.
Podľa § 25 ods.1 OSP účastník si môže vždy zvoliť ako zástupcu advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť.
Podľa § 25 ods. 3 OSP advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom, prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva.
Podľa § 250a OSP žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu a doplnkovej ochrany.
Podľa § 2 ods. 1 zákona o advokácií advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora (ďalej len „komora“ alebo „SAK“).
Podľa § 61 advokátsky koncipient je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátskych koncipientov vedeného komorou.
Zastúpenie advokátom v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP vzhľadom na osobitnú úpravu v piatej časti OSP znamená, že v konaní pred súdom - osobitne na pojednávaní koná za žalobcu advokát, teda osoba zapísaná ako advokát v zozname vedenom SAK. Nakoľko advokátsky koncipient nie je advokátom, v správnom súdnictve pre osobitnú úpravu zastúpenia nemôže byť ustanovenie § 25 ods. 3 OSP, podľa ktorého advokát je oprávnený dať sa zastupovať prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva, aplikované. Ustanovenie § 250a OSP má obligatórnu povahu, a preto ani podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP primerané použitie ustanovení prvej časti OSP, t. j. ani § 25, neprichádza v úvahu.
Najvyšší súd po oboznámení sa s obsahom predloženého súdneho spisu zistil, že v konaní pred krajským súdom nebolo v plnej miere zabezpečené obligatórne právne zastúpenie žalobcu advokátom podľa § 250a OSP. Zo zápisnice o pojednávaní dňa 06. decembra 2012 vyplýva, že za advokáta JUDr. Lukáš Kišeľak povereného zastupovaním žalobcu podľa platného substitučného plnomocenstva zo dňa 09. novembra 2012, bol na pojednávaní prítomná iná osoba. Podľa splnomocnenia na strane č. 24 spisu JUDr. Lukáš Kišeľak splnomocnil na zastupovanie na pojednávaní dňa 14. decembra 2012 svojho koncipienta Mgr. Dávida Kišeľáka, ktorý sa pojednávania zúčastnil.
Z týchto dôvodov najvyšší súd podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 221 písm. c/ a f/ OSP rozsudok krajského súdu, č. k. 2S/29/2011-32 zo 14. decembra 2012 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na nové konanie, v ktorom krajský súd vytknutú vadu konania odstráni a znova vo veci rozhodne vyporiadajúc sa zároveň i s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.