Najvyšší súd
5Sžo/2/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Š., nar. X., bytom O., zastúpeného JUDr. Máriou Kozákovou, advokátkou so sídlom Kysucká č. 14, Košice, proti
žalovanému Krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru v Košiciach, so
sídlom Komenského 52, Košice, o preskúmanie potvrdenia o skončení služobného pomeru z
15. februára 2011, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, č. k.
7S/36/2011-57 z 09. novembra 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach,
č. k. 7S/36/2011-57 z 09. novembra 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením Krajský súd v Košiciach (ďalej aj,,krajský súd“) podľa
§ 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) zastavil konanie
o preskúmanie potvrdenia o skončení služobného pomeru Š., zo dňa 15. februára 2011.
Rozhodol tak po tom, čo z administratívneho spisu zistil, že žalovaný doručil
žalobcovi dňa 16. februára 2011 potvrdenie o skončení služobného pomeru, v ktorom
poukázal na ustanovenie § 61 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom
zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 315/2001 Z. z.“ alebo „zákon
o HaZZ“), ktorým súčasne oznámil a potvrdzoval, že služobný pomer žalobcu skončil podľa
ustanovenia § 63 ods. 1 písm. c/ zákona č. 315/2001 Z. z. dňom 15. februára 2011.
Krajský súd vychádzajúc z obsahu spisového materiálu, že žaloba bola podaná
na Krajskom súde v Košiciach dňa 31. marca 2011, konštatoval s poukazom na ustanovenie
§ 158 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., že v danom prípade ide o deklaratórne rozhodnutie
žalovaného, ktorým potvrdzoval skončenie služobného pomeru žalobcu, teda týmto
rozhodnutím sa zasiahlo do práv žalobcu, teda považoval toto rozhodnutie za preskúmateľné súdom, avšak s poukazom na ustanovenie § 158 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z., mal
za to, že v danom prípade jednomesačná lehota na podanie žaloby na súd od doručenia
deklaratórneho rozhodnutia žalovaného žalobcovi uplynula dňa 15. marca 2011, ktorý
pripadol na pracovný deň – utorok.
Vzhľadom na to, že žalobca podal žalobu osobne na súde dňa 31. marca 2011,
je podľa názoru krajského súdu zrejmé, že žaloba bola podaná oneskorene.
Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil ustanovením § 246c ods. 1
a § 146 ods. 1 písm. c/ OSP vychádzajúc z toho, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie namietajúc,
že krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
keď konanie zastavil. Rozhodnutie preto žalobca považuje za nepreskúmateľné,
nezrozumiteľné, lebo nie je jasné, akými úvahami sa súd riadil pri hodnotení dôkazov.
Žalobca vytýkal krajskému súdu, že si osvojil poslednú časť vyjadrenia žalovaného
o jednomesačnej lehote, keď konanie zastavil, pričom vo svojom zdôvodnení sa nevyjadril,
ako sa vysporiadal s právami žalobcu, napr. v zmysle § 154 zákona č. 315/2001 Z. z.,
keď mu neodpustil zmeškanie lehoty pre absenciu poučenia.
Ďalej žalobca poukázal na názor Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia
Hasičského a záchranárskeho zboru zo dňa 29. apríla 2011 a na to, že odporca (správne
žalovaný), sa na pojednávaní zrazu domáhal premlčania pre zmeškanie jednomesačnej lehoty,
pričom nezdôvodnil súdu, prečo napadnuté rozhodnutie nemá náležitosti v zmysle § 150a
ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z..
Podľa žalobcu potvrdenie o skončení služobného pomeru zo dňa 15. februára 2011
nemá náležitosti v zmysle citovaného ustanovenia zákona a hlavne neobsahuje poučenie
o odvolaní, poukazoval pritom na ustanovenie § 154 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.
a na to, že v uvedenom potvrdení nie je poučenie o jeho právach, rovnako poučenie
neobsahujú odpovede na jeho listy z 18. februára 2011 a 29. marca 2011.
Žalobca tiež vytýkal krajskému súdu, že neskúmal prečo, odporca (správne žalovaný),
keď považoval „potvrdenie“ za právoplatné rozhodnutie v zmysle §-u 158 ods. 1, 2 zákona
č. 315/2001 Z. z., odvolanie navrhovateľa (správne žalobcu) neposudzoval, v zmysle ďalších
ustanovení citovaného zákona a nepoučil ho o jeho právach, ba naopak poučil
ho, že potvrdenie nepodlieha odvolaciemu ani preskúmavaciemu konaniu.
Takýmto nerovnakým prístupom k hodnoteniu práv, keď jednému účastníkovi,
i keď nevie zdôvodniť svoj nárok, (keď si protirečí, keď tvrdí, že potvrdenie nie je preskúmateľné), súd mu ich prizná a o právach druhého účastníka sa vôbec v konaní
nezmieňuje a v rozsudku neposudzuje ako hrubé porušenie jeho ústavných práv konať
pred súdom.
K uvedenému poukázal na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžo/75/2010, s ktorého
závermi sa stotožňuje a tvrdí, že zastavením konania bolo porušené jeho právo na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Zastavením konania krajský súd podľa žalobcu zmaril posudzovanie a rozhodnutie
v merite veci, keď v týchto dňoch sa pripravovalo v parlamente prijatie novely zákona.
Súdiac z uvedenej situácie sa zákon rôzne aplikuje v praxi, pričom v súčasnosti
pri tak vysokej nezamestnanosti je podstatná súdom garantovaná zákonnosť.
Žalobca uviedol, že ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodne tak, že krajský súd
má v konaní pokračovať, považuje za rozhodujúce posúdiť a rozhodnúť o nasledovnom:
1. či mu bol správne potvrdený dátum ukončenia služobného pomeru,
2. či mu bol správne uvedený dôvod ukončenia služobného pomeru.
Uviedol, že naďalej tvrdí, že v čase vydania potvrdenia o skončení služobného pomeru
neexistoval žiadny dôvod na jeho ukončenie. Neporušil citované ustanovenie zákona, lebo
ten nehovorí o forme, ako má príslušník v takýchto situáciách komunikovať s osobným
úradom. Zaužívanou praxou je komunikácia prostredníctvom priameho nadriadeného, ktorý
je vždy ako prvý informovaný.
Ďalej poukázal na skutočnosť, že odporca (správne žalovaný) nedisponuje žiadnym
vnútorným predpisom, ktorým by predchádzal nesprávnym výkladom ustanovenia zákona.
Túto skutočnosť zneužíva vo svoj prospech v závislosti od okolností, ktoré sa mu hodia.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že Krajskému
riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru v Košiciach bol dňa 15. februára 2011 doručený
právoplatný rozsudok Okresného súdu v Trebišove sp. zn. 51/120/2010-76 zo dňa
07. októbra 2010.
Na základe uvedeného rozsudku bolo preukázateľne zistené, že príslušník Š. bol dňa
07. októbra 2010 Okresným súdom v Trebišove právoplatne odsúdený za prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Trestného zákona.
S poukazom na § 63 ods. 1 písm. c/ zákona č. 315/2011 Z. z. žalovaný uviedol,
že sa jedná o skončenie služobného pomeru príslušníka Hasičského a záchranného zboru
priamo zo zákona – „ex lége“. V prípade uvedeného spôsobu skončenia služobného pomeru,
je služobný úrad Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru povinný postupovať v súlade s § 63 ods. 2 zákona č. 315/2011 Z. z. a vydať písomné potvrdenie
o skončení služobného pomeru.
Podľa žalovaného uvedené potvrdenie je oznámením o skutočnosti, ktorá nastala
zo zákona a nemá konštitutívny charakter. Nejedná sa o rozhodnutie, ako výsledok konania
podľa § 150 a nasl. zákona č. 315/2011 Z. z., a teda neobsahuje ani poučenie o odvolaní.
Podľa žalovaného zákon č. 315/2011 Z. z. v danom prípade odvolanie nepripúšťa.
Takto potom, ak Krajský súd v Košiciach svojim rozhodnutím č. 7S/36/2011-57
zo dňa 09. novembra 2011 rozhodol, že písomné potvrdenie o skončení služobného pomeru
vydané podľa § 63 ods. 2 zákona č. 315/2011 Z. z. je deklaratórnym rozhodnutím, ktoré
je preskúmateľné súdom je potrebné na základe uvedenej skutočnosti aplikovať ustanovenie
§ 158 ods. 2 zákona o HaZZ o jednomesačnej lehote na podanie návrhu na preskúmanie
právoplatného rozhodnutia súdom.
Z vyššie uvedeného ide o prekluzívnu lehotu ustanovenú priamo v zákone č. 315/2011
Z. z., zmeškanie ktorej má za následok zánik práva na preskúmanie rozhodnutia. Keďže
žalobca danú lehotu zmeškal, žalovaný považuje jeho tvrdenia uvedené v odvolaní za právne
irelevantné.
Dňa 09. februára 2012, bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručené
písomné vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, v ktorom o. i. uviedol, že žalovaný
vo svojom vyjadrení zo dňa 09. januára 2012 odcitoval zákon s „dovykladaním“ jeho obsahu
vo svoj prospech.
Tiež poukázal na to, že ustanovenie § 158 ods. 2 č. 315/2001 Z. z. zákona hovorí
o jednomesačnej lehote, ale od doručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu. Ak taký orgán
nie je pri tomto inštitúte ,,potvrdenie“, tak podľa žalobcu ho nemožno aplikovať na jeho
prípad a dovykladať jednomesačnú lehotu.
Podľa žalobcu, ak je pravda, k čomu sa žalobca prikláňa a tvrdí, že lex speciális nemá
konanie vo veci „potvrdenia o skončení služobného pomeru“, tak nastupuje lex generális,
a to v § 250b OSP je dvojmesačná lehota, lebo prvým a posledným orgánom, ktorý vo veci
jednal je krajské riaditeľstvo. Teda dvojmesačná lehota mu mala uplynúť 15. apríla 2011.
Žalobu podal 29. marca 2011, a preto lehotu v zmysle OSP dodržal.
Na záver svojho odvolania žalobca uviedol, že zo zákona mu nezanikol služobný
pomer a dôvodom nemôže byť strata bezúhonnosti, ani porušenie pracovnej disciplíny,
pretože trestný register má čistý. Zotrval na svojom tvrdení, že mu bolo súdom odňaté právo
konať a obhajovať si svoje práva.
Na základe z hora uvedeného navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/36/2011 zrušil a vec mu vrátil na nové
konanie a rozhodnutie.
Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP preskúmal napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach
a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP)
a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné priznať úspech.
Najvyšší súd Slovenskej republiky(ďalej aj „najvyšší súd“) z pripojeného spisu
krajského súdu a administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalobca sa domáhal
preskúmania zákonnosti potvrdenia žalovaného Krajského riaditeľstva Hasičského
a záchranného zboru v Košiciach o skončení služobného pomeru na základe zákona podľa
§ 63 ods. 1 písm. c/ zákona č. 315/2011 Z. z..
Uvedené potvrdenie prevzal žalobca 15. februára 2011, pričom správnu žalobu podal
osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 31. marca 2011.
Služobný pomer sa skončí aj na základe zákona (§ 63 zákona č. 315/2011 Z. z.).
Podľa § 63 ods. 1 písm. c/ zákona č. 315/2011 Z. z. sa služobný pomer príslušníka
končí nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, ktorým bol príslušník odsúdený za úmyselný
trestný čin proti slobode a ľudskej dôstojnosti.
Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 315/2011 Z. z. písomné potvrdenie o skončení služobného
pomeru na základe zákona obsahuje deň, ktorým sa služobný pomer skončil a dôvod
skončenia služobného pomeru.
Podľa § 244 ods. 1 v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich
právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal
zákonnosť tohto rozhodnutia a postup, sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti
OSP (§ 247 ods. 1 OSP).
Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti OSP (rozhodovanie
o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí
správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní
riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť
(§ 247 ods. 2 OSP).
Podľa § 247 ods. 3 OSP predmetom preskúmania môže byť za podmienok
ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný
prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
Predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva v zmysle § 244 OSP
sú rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy. Týmito orgánmi sa rozumejú:
a) orgány štátnej správy,
b) orgány územnej samosprávy,
c) orgány záujmovej samosprávy, ak tak ustanovuje osobitný zákon (predovšetkým orgány
rôznych profesijných komôr (napr. Slovenská komora exekútorov, Slovenská komora
audítorov a pod.),
d) ďalšie právnické osoby, ako aj fyzické osoby, ak im zákon zveril rozhodovanie o právach
a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb (napr. Národná banka Slovenska,
Hasičský a záchranný zbor, rozpočtové a príspevkové organizácie na úseku sociálnych
služieb, stanice technickej kontroly, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav
poľnohospodársky a iné).
V zmysle odporúčania Rady Európy (89)8, ktoré upravuje súdnu ochranu poskytovanú
v správnych záležitostiach, „termín správny akt znamená v súlade s rezolúciou (77)31
o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom správnych orgánov každé jednotlivé
opatrenie, alebo rozhodnutie prijaté pri výkone správy verejným orgánom, ktoré priamo
zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb“. Musí teda ísť o individuálny správny akt
vo vzťahu k subjektom práva, ktorým sa ukladajú práva, povinnosti, prípadne sa zasahuje
do slobôd alebo záujmov týchto subjektov.
Nie je rozhodujúce ani to, že správne orgány niekedy rozhodujú aj o právach
a povinnostiach súkromnoprávneho charakteru. Pri správnych orgánoch pod bodom c) a d)
je podmienkou súdneho prieskumu, že musia rozhodovať v oblasti verejnej správy.
V pochybnostiach treba preskúmať najmä to, či práva alebo povinnosti, ktorých sa rozhodovanie takých orgánov dotýka, má verejnoprávnu povahu, prípadne aspoň zmiešanú
verejnoprávnu a súkromnoprávnu povahu.
Podľa platnej právnej úpravy rozhodnutiami správnych orgánov preskúmateľnými
v správnom súdnictve sa rozumejú individuálne správne akty,
- ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb,
– ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté.
Podľa nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky môžu byť predmetom
preskúmania súdom i rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti,
ak sa dotýkajú, alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických
osôb.
Podľa § 158 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. právoplatné rozhodnutie vo veciach
služobného pomeru podľa tohto zákona je preskúmateľné súdom.
Návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vo veciach služobného pomeru
sa musí podať do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu
(§ 158 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.).
Podľa § 250b ods. 1 OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje
inak. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Skutočnosť, že napadnuté potvrdenie poučenie o možnosti jeho preskúmania súdom
neobsahuje, na tomto závere nič nemení, keďže v danom prípade nebolo vydané rozhodnutie
podľa § 150 a 150a zákona č. 315/2001 Z. z., ale potvrdenie deklarujúce skončenie
služobného pomeru, na základe skutočnosti predpokladanej zákonom podľa § 63 zákona
č. 315/2001 Z. z., pri ktorých tento zákon využitie opravných prostriedkov neumožňuje.
Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd pochybil, keď včasnosť
podania žaloby na preskúmanie potvrdenia o skončení služobného pomeru posúdil podľa
ustanovenia § 158 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. a konanie vo veci zastavil.
Vychádzajúc z uvedeného ako aj z ustanovenia § 247 ods. 3 OSP bolo
v preskúmavanej veci potrebné aplikovať lehotu podľa ustanovenia § 250b ods. 1 OSP, ktorá je dvojmesačná a počíta sa od doručenia rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval
v poslednom stupni (t. j. v danom prípade v jedinom stupni).
V žalobcovom prípade zákonná lehota podľa Občianskeho súdneho poriadku bola
dodržaná, keď žalobca osobne podal žalobu na Krajský súd v Košiciach dňa 31. marca 2011.
Preto zastavenie konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
z 15. februára 2011 z dôvodu oneskorene podanej žaloby nemá oporu ani v zákone
č. 315/2001 Z. z. ani v Občianskom súdnom poriadku a treba ho považovať za rozporné
s právom na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu
v Košiciach o zastavení konania podľa § 250ja ods. 3 veta druhá a § 221 ods. 1 písm. f/ OSP
zrušil a vec mu vrátil na nové konanie (§ 221 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
OSP), v ktorom vec meritórne prejedná a o nej rozhodne. V novom rozhodnutí krajský súd
rozhodne aj o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá OSP).
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. februára 2012
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková