ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie so sídlom v Tulčíku č. 26, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 12, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3996/2014-720 z 18. septembra 2014, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/256/2014-66 z 22. septembra 2015, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/256/2014-66 z 22. septembra 2015 m e n í tak, že rozhodnutie č. 3996/2014-720 z 18. septembra 2014 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 340,90 €, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyni žalobcu JUDr. Ivety Rajtákovej, so sídlom Štúrova č. 20, Košice.
Odôvodnenie
I.
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 3996/2014-720 z 18. septembra 2014, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Prešov sp.zn. OU-PO- OOP4-2014/2415-11-MOP z 26.05.2014, ktorým bol schválený v zmysle ustanovenia § 41 ods. 13 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“) návrh Programu starostlivosti o lesy pre lesný celok Lesy Sabinov s dobou platnosti 2014-2023 na celkovej výmere 2391,8266 ha lesných pozemkov, ktorý vypracoval vyhotoviteľ Lesoprojekta s.r.o. s rozsahom úloh určených vo výroku rozhodnutia.
2. Krajský súd preskúmajúc vec v intenciách žalobných dôvodov sa stotožnil s právnym názorom žalovaného a nevzhliadol dôvod, aby zrušil rozhodnutia správnych orgánov pre nesprávne právne posúdenie tak, ako to žiadal žalobca.
3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Program starostlivosti o lesy pre Lesný celok Lesy Sabinov s dobou platnosti na roky 2014-2023, ktorý vyhotovila Lesoprojekta s.r.o. Prešov bol schválený po záväznom vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy, právnických osôb a fyzických osôb, ktorých práva môžu byť vyhotovením plánu dotknuté. Uvedené subjekty mohli do plánu nahliadnuť a mohli k nemu predložiť pripomienky. Pre správny orgán bolo pred schválením Programu starostlivosti o lesy rozhodujúce stanovisko orgánu ochrany prírody vydané podľa § 9 ods. 1 písm. m/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, v ktorom sa konštatuje, že vyhotoviteľ primerane zapracoval záujmy ochrany prírody a krajiny v predmetnom území. Z uvedeného stanoviska vyplýva, že schválením PSL a kategorizácie lesov pre LC Lesy Sabinov, LC Neštátne lesy na LHC Sabinov a LC Petrova nie je predpoklad ich významného vplyvu na územia európskeho významu SKUEVO331 Čergovský Minčol, SKUEVO332 Čergov a na chránené vtáčie územia Čergov, ktoré sú zaradené do sústavy chránených území Natura 2000.
4. Námietku žalobcu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, krajský považoval za irelevantnú, keď mal za to, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci, postupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku, zákona o lesoch a iných dotknutých právnych predpisov; žalobcovi umožnili v každom štádiu správneho konania uplatňovanie jeho procesných práv a so všetkými ním vznesenými námietkami sa riadne zaoberali a vysporiadali.
5. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.
II.
6. Proti rozsudku krajského súdu žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) OSP domáhajúc sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
7. Nestotožniac sa s názorom krajského súdu, žalobca v odvolaní namietal, že v žalobe uviedol rozsiahle skutkové a právne dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného, aj prvostupňového správneho orgánu, za nezákonné, pričom krajský súd v napadnutom rozsudku uviedol len obsah žaloby, priebeh konania pred správnymi orgánmi a vyjadrenie žalovaného k žalobe.
8. Odvolával sa na obsah žaloby, v ktorej uviedol konkrétne dôvody, pre ktoré namieta nezákonnosť rozhodnutia, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia však nedáva odpoveď na žiadnu zo žalobných námietok žalobcu. Vyhodnotenie argumentov spôsobom, akým to urobil krajský súd spôsobuje nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia a nedostatočné odôvodnenie jeho rozhodnutia je podľa žalobcu vadou, ktorou sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom.
III.
9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním z 21.12.2015, v ktorom uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na svojom stanovisku, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa boli vydané v súlade so zákonom a preto navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok krajského súdu potvrdil. 10. Nesúhlasiac s právnym názorom žalobcu uviedol, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli predmetom prerokovania sporu na ústnom pojednávaní a zastával názor, že krajský súd sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými v žalobe, správne posúdil a vyhodnotil jednotlivé dôkazy, na základe čoho aplikoval jednotlivé zákonné ustanovenia.
IV.
11. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v zmysle § 1 písm. a/ právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve a v zmysle § 1 písm. b/ konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
12. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
13. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.
14. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
15. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy OSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu, súd teda skúma procesné pochybenie správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( § 250i ods. 3 OSP).
16. Najvyšší súd sa oboznámil s obsahom pripojených spisov a preskúmal správnosť záverov krajského súdu, ako aj úvah, z ktorých pri svojom rozhodovaní krajský súd vychádzal.
17. Predmetom preskúmavania v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného č. 3996/2014-720 z 18.09.2014, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa z 26.05.2014, ktorým bol schválený v zmysle ustanovenia § 41 ods. 13 zákona o lesoch návrh Programu starostlivosti o lesy pre lesný celok Lesy Sabinov s dobou platnosti 2014-2023 na celkovej výmere 2391,8266 ha lesných pozemkov, ktorý vypracoval vyhotoviteľ Lesoprojekta s.r.o.
18. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného najvyšší súd zistil, že vyhotoviteľ programu starostlivosti o lesy (ďalej len „PSL“) predložil v zmysle § 41 ods. 13 zákona o lesoch na schválenie návrh PSL. Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov (ďalej len „OU OOP“) svojím listom z 31.03.2014 dal možnosť účastníkom konania, zúčastneným osobám, ako aj dotknutým orgánom štátnej správy podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia vo veci schválenia návrhu PSL a kategorizácii lesov pre roky 2014-2023 na LC Lesy Sabinov. Zároveň bolo umožnené navrhnúť doplnenie podkladu rozhodnutia v termíne do 10 dní od doručenia výzvy. Vzhľadom k tomu, že návrh PSL je možné schváliť po záväznom vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy, OU OOP požiadal MPaRV SR o predĺženie lehoty pre vydanie rozhodnutia a to do 30.05.2014. Žalobca doručil 24.04.2014 vyjadrenie, v ktorom navrhuje návrh PSL vrátiť vyhotoviteľovi na dopracovanie a zohľadniťpripomienky, ktoré v liste uviedol. Následne bol o výsledkoch prerokovania správy o hospodárení a pripomienok a požiadaviek vypracovaný Obvodným lesným úradom v Prešove protokol. Stanovisko SVP č. 6948/5934-49210/13 z 11.04.2013 neobsahovalo požiadavky a pripomienky, ktoré by ovplyvňovali návrh hospodárskych opatrení nad rámec vypracovaných modelov hospodárenia. Jednotlivé pripomienky žalobcu predložené JUDr. Ivetou Rajtákovou boli pred Obvodným lesným úradom riadne prerokované a výsledky prerokovania boli následne zhrnuté v bode 29/ protokolu. Pred vydaním rozhodnutia o schválení návrhu PSL dal OU OOP listom z 31.03.2014 možnosť vyjadriť sa dotknutým subjektom k podkladom rozhodnutia.
19. Podľa § 15 zákona o lesoch hospodárske lesy sú lesy, ktoré nie sú ochrannými lesmi alebo lesmi osobitného určenia a ktorých účelom je produkcia dreva a ostatných lesných produktov pri súčasnom zabezpečovaní mimoprodukčných funkcií lesov.
20. Podľa § 40 ods. 1 zákona o lesoch je PSL nástrojom štátu, vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch.
21. Podľa § 41 ods. 8 zákona o lesoch, orgán štátnej správy lesného hospodárstva bezodkladne oznámi dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť vyhotovením plánu dotknuté, že do správy o hospodárení môžu nahliadnuť a zároveň ich vyzve na predloženie pripomienok k správe o hospodárení a požiadaviek na vypracovanie pokynov na vyhotovenie PSL v lehote do 15 dní od doručenia oznamu. V ozname uvedie dátum prerokovania správy o hospodárení a predložených pripomienok a požiadaviek, ktoré sa uskutoční najneskôr do siedmich dní od posledného dňa lehoty, určenej na ich predloženie.
22. Podľa § 41 ods. 9 zákona o lesoch o výsledkoch prerokovania správy o hospodárení a pripomienok a požiadaviek podľa odseku 8 sa vyhotoví protokol, ktorý obsahuje pokyny na vyhotovenie programu starostlivosti a termín predloženia návrhu programu starostlivosti a termín predloženia návrhu programu starostlivosti orgánu štátnej správy lesného hospodárstva najneskôr do 15. decembra posledného roku platnosti programu starostlivosti.
23. Podľa § 41 ods. 10 zákona o lesoch konanie o vyhotovení PSL sa začína dňom vyhotovenia protokolu podľa odseku 9. Na pripomienky a požiadavky podľa odseku 8 uplatnené po vyhotovení protokolu sa neprihliada.
24. Podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch návrh PSL schvaľuje orgán štátnej správy lesného hospodárstva po záväznom vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy, ktorým kontrolujú splnenie pripomienok a požiadaviek uplatnených podľa odseku 8, rozhodnutím, ktorého prílohou je PSL.
25. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).
26. Podľa § 67 ods. 1 zákona o lesoch na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správny poriadok) ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
28. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musiasprávne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1, 2, 4 správneho poriadku).
29. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 správneho poriadku).
30. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
31. Podľa § 47 ods. 1, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
32. Nakoľko v zmysle § 67 ods. 1 zákona o lesoch sa na preskúmavané konanie vzťahuje ako lex generalis, je povinný správny orgán pri postupe v správnom konaní dodržiavať základné zásady konania, procesný postup vedenia konania dôsledne dodržujúc všetky procesnoprávne predpisy na vec sa vzťahujúce, ako aj postup pred vydaním rozhodnutia týkajúci sa zistenia presného a úplného skutočného stavu veci a za tým účelom si obstarania potrebných podkladov pre rozhodnutie a následne náležitosti samotného v súlade s ustanoveniami správneho poriadku s tým súvisiacimi.
33. Podľa § 28 ods. 1 zákona o OPaK chránené vtáčie územia, chránené územia európskeho významu a zóny chránených území podľa § 27 ods. 9 sú súčasťou európskej sústavy chránených území, ktorej cieľom je zabezpečiť priaznivý stav ochrany biotopov európskeho významu a priaznivý stav ochrany druhov európskeho významu v ich prirodzenom areáli.
34. Podľa § 28 ods. 2 zákona o OPaK akýkoľvek plán 64a) alebo projekt, 64b) ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie patriace do európskej sústavy chránených území, navrhované chránené vtáčie územie alebo územie európskeho významu (ďalej len „územie sústavy chránených území“) alebo nie je pre starostlivosť oň potrebný, ale ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv, podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany.
35. Podľa § 28 ods. 3 zákona o OPaK každý, kto zamýšľa uskutočniť plán alebo projekt podľa odseku 2 (ďalej len „navrhovateľ“), je povinný predložiť návrh plánu alebo projektu na posúdenie orgánu ochrany prírody. Táto povinnosť sa nevzťahuje na plány alebo projekty, ktoré sú predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu. 64)
36. Podľa § 28 ods. 4 zákona o OPaK okresný úrad v sídle kraja vydá k návrhu plánu alebo projektu podľa odseku 3 odborné stanovisko k možnosti jeho významného vplyvu na územie sústavy chránených území. Ak sa plán alebo projekt má uskutočniť na území viacerých krajov, odborné stanovisko vydá ten okresný úrad v sídle kraja, na území ktorého sa má uskutočniť najväčšia časť plánu alebo projektu. Odborné stanovisko môže vydať aj ministerstvo alebo okresný úrad v sídle kraja z vlastného podnetu, ak podnet na jeho vydanie bol zistený počas konania o vydanie výnimky, súhlasu alebo vyjadrenia podľa tohto zákona. Ak podľa odborného stanoviska plán alebo projekt môže mať samostatne alebo vkombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na toto územie, je predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu. 64)
37. Podľa § 9 ods. 1 písm. m/ zákona o OPaK orgán ochrany prírody je dotknutým orgánom v konaniach podľa osobitných predpisov vo veciach ochrany prírody a krajiny, najmä ak ide o schválenie alebo zmenu programu starostlivosti o lesy. 35)
38. Najvyšší súd preskúmal rozhodnutia správnych orgánov z toho pohľadu, či podávajú dostatočný podklad pre vydanie rozhodnutia v merite veci, ktorým bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté o PSL na určenú dobu.
39. Správne súdy pri súdnom prieskume rozhodnutia posudzujú, či správny orgán vykonal dostatočné dokazovanie v záujme zistenia skutkového stavu veci a či žalobou napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil. Súčasťou preskúmania zo strany súdu je posúdenie, či záver správneho orgánu je logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení. Pokiaľ napadnuté rozhodnutie má tieto náležitosti, správny súd nemôže zo skutkových zistení a vykonaného šetrenia správneho orgánu vyvodiť iné závery.
40. Najvyšší súd viazaný rozsahom odvolacích námietok preskúmal aj postup správneho orgánu z toho pohľadu, či vykonané dokazovanie a na základe tohto procesného postupu správneho orgánu získaných podkladov pre vydanie rozhodnutia tieto dostatočne jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodňovali správnu úvahu uplatnenú správnym orgánom v preskúmavanom rozhodnutí. V zmysle ustanovenia § 41 ods. 13 zákona o lesoch návrh PSL schvaľuje orgán štátnej správy lesného hospodárstva po záväznom vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy. Účelom tohto ustanovenia je predísť takým opatreniam v lesných celkoch, ktoré by mali nepriaznivý vplyv na životné prostredie a to tak, že je proces schválenia návrhu PSL viazaný na vyjadrenie orgánu ochrany prírody podľa § 9 ods. 1 písm. m/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o OPaK“) a vydanie záväzného stanoviska podľa § 28 ods. 4 zákona o OPaK. V preskúmavanom prípade OU OOP požiadal Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie v zmysle vyššie uvedeného procesného postupu o vyjadrenie, ako aj o záväzné stanovisko, ktoré mu bolo doručené 12.05.2014. Z predmetného listu Okresného úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie vyplýva, že z hľadiska súvislej európskej sústavy chránených území Natura 2000, LC Lesy Sabinov, LC Neštátne lesy na LHC Sabinov a LC Petrova, zasahujú do územia európskeho významu SKUEVO331 Čergovský Minčol, SKUEVO332 Čergov a na chránené vtáčie územia Čergov. V uvedenom stanovisku okresný úrad v sídla kraja, ako príslušný orgán štátnej správy na úseku ochrany prírody a krajiny uviedol, že podľa odborného stanoviska Štátnej ochrany prírody SR, Regionálneho centra ochrany prírody v Prešove, č.: RCOP PO/549/2014 z 11.04.2014 nebude mať schválenie PSL a kategorizácia lesov významný vplyv na územia európskeho významu SKUEVO331 Čergovský Minčol, SKUEVO332 Čergov a na chránené vtáčie územia Čergov. Na základe uvedeného, okresný úrad v sídla kraja, konštatoval, že schválením PSL a kategorizácie lesov pre LC Lesy Sabinov, LC Neštátne lesy na LHC Sabinov a LC Petrova nie je predpoklad ich významného vplyvu na územia európskeho významu SKUEVO331 Čergovský Minčol, SKUEVO332 Čergov a na chránené vtáčie územia Čergov, ktoré sú zaradené do sústavy chránených území Natura 2000. Odborné stanovisko v zmysle § 28 ods. 4 zákona o OPaK je rozhodujúce pre ďalší postup v správnom konaní, nakoľko ak podľa odborného stanoviska návrh PSL mohol mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na chránené územia, uvedené vyššie, bol by predmetom posudzovania vplyvov podľa zákona č. 24/2006 Z.z.. Rovnako samotný správny orgán vo svojom rozhodnutí na námietku žalobcu týkajúcu sa povinnosti správneho orgánu zohľadniť v rozhodnutí o schválení PSL záujmy ochrany prírody a krajiny, uviedol že tieto plne zohľadňoval, pričom poukázal na vyššie uvedené stavisko a vyjadrenie orgánu ochrany prírody. Najvyšší súd preto nemohol opomenúť významnosť predmetnej otázky. V uvedenom prípade samotný zákon o lesoch dáva skúmaniu tejto otázky dôležitosť tým, že obligatórnou súčasťou procesného postupu je vyžiadanie si záväzného stanoviska orgánu ochrany prírody.
41. Rešpektujúc ust. § 245 OSP, v zmysle ktorého súd preskúmava správnu úvahu, len z toho pohľadu, či rozhodnutie vydané na jej základe nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Správnaúvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Treba dodať, že pri využití správnej úvahy je potrebné, aby správny orgán jej použitie dostatočným spôsobom zdôvodnil.
42. Najvyšší súd posudzujúc rozhodnutie žalovaného bral do úvahy medze dané mu zákonom, ktoré stavajú súdny prieskum v tomto konkrétnom prípade do mantinelov žalobných a odvolacích dôvodov, ako aj zákonnosti použitia správnej úvahy.
43. Z podkladov, ktoré mal žalovaný v zmysle obsahu administratívneho spisu k dispozícii nie je jednoznačné, na základe akých skutočností dospel správny orgán k úvahe, že v prípade návrhu PSL, ktorý bol predmetom schvaľovania a kategorizácie lesov pre LC Lesy Sabinov, LC Neštátne lesy na LHC Sabinov a LC Petrova nie je predpoklad ich významného vplyvu na územia európskeho významu SKUEVO331 Čergovský Minčol, SKUEVO332 Čergov a na chránené vtáčie územia Čergov, ktoré sú zaradené do sústavy chránených území Natura 2000. Uvedené podklady nedávajú dostatočný rámec pre rozhodnutie správneho orgánu v otázke zásadného verejného významu. V administratívnom spise sa odborné stanovisko Štátnej ochrany prírody SR, Regionálneho centra ochrany prírody v Prešove, č.: RCOP PO/549/2014 z 11.04.2014 nenachádza a z podkladov k rozhodnutiu, ako aj samotného rozhodnutia správneho orgánu nevyplýva zdôvodnenie, ako dospel k tejto úvahe, ktorá bola zásadná pre vydanie konečného rozhodnutia a na ktorú sa žalovaný odvolával ako k podkladu rozhodnutia.
44. Pokiaľ správny orgán nahradil správnu úvahu len strohým konštatovaním bez odôvodnenia zapadajúceho do logických súvislostí a úvah, nie je možné považovať tvrdené skutočnosti za odôvodnené a zistenie skutkového stavu za postačujúce.
45. Najvyšší súd nepopiera, že oblasť povolenej voľnej úvahy (správne uváženie) je v správnom práve pomerne široká. Správny orgán však nemôže rozhodovať celkom podľa svojej ľubovôle. Zákonnosť správneho rozhodnutia vyžaduje, aby správny orgán vychádzal z náležite zisteného skutkového stavu veci a na vec aplikoval správny právny predpis. Taktiež napadnuté rozhodnutie musí byť zrozumiteľné a náležite zdôvodnené a to osobitne na aplikovaný inštitút správneho uváženia a je logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení.
46. Správny súd pri prieskume správneho rozhodnutia nie je oprávnený zasahovať do správnej úvahy tak, že by podal sám vyhodnotenie skutkového stavu, tým nemôže nahrádzať činnosť správnych orgánov zverenú im zákonom, avšak pokiaľ mu odôvodnenie rozhodnutia nepostačuje na to, aby na základe aplikácie právnych noriem na zistený skutkový stav správnym orgánom, ktoré upravujú daný právny vzťah, mohol dospieť k rovnakému právnemu záveru, ako správny orgán; také odôvodnenie nedáva správnemu súdu možnosť súdnym prieskumom rozhodnutia uplatniť ochranu práv a oprávnených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, na ktorú je po tom, čo o túto ochranu požiadajú oprávnené subjekty, správny súd viazaný.
47. Nakoľko žalovaný založil svoju správnu úvahu na skutočnostiach, ktoré nepodporil náležitým zdôvodnením zapadajúcim do logických súvislostí vychádzajúc zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, bude potrebné, aby túto doplnil tak, aby nebola pochybnosť v tom, na základe akých skutočností založil svoj právny záver. V prípade, že dospeje k rovnakému právnemu záveru, v záujme presvedčivosti odôvodnenia správneho rozhodnutia, bude nevyhnutné, aby žalovaný v odôvodnení tohto rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil ako, a na základe ktorých skutočností a dôkazov dospel k svojmu záveru.
48. Nedostatočne zistený skutočný stav veci, majúci za následok predčasnosť právneho posúdenia veci, sú dostatočné dôvody pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu v zmysle § 250j ods. 2 písm. a/, c/ OSP.
49. Najvyšší súd preto s poukazom na vyššie uvedené dôvody, ako aj na všetky individuálne okolnosti daného prípadu, napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/256/2014-66 z 22.09.2015podľa ustanovenia § 220 OSP zmenil tak, že preskumavané rozhodnutie žalovaného podľa 250j ods. 2 písm. a/, c/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
50. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnych služieb: 1 prevzatie a príprava zastúpenia, 2. žaloba z 24.11.2014 vo výške 2x 134,- € a k tomu prislúchajúci režijný paušál vo výške 2x 8,04 € + 20% DPH = 340,90 €.
51. Trovy konania boli vyčíslené a špecifikované advokátkou v podaní z 20.01.2015 a priznané podľa § 11 ods. 4 v spojení s 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
52. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.