Najvyšší súd
5Sžo/175/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Jany Baricovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci žalobkyne PhDr. Z. G., bytom Š., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. L. M. s. r. o., M., proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra, o preskúmanie postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. novembra 2009, Č. p.: KRP-16-5/VO-PK-2009,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/6/2010-103 z 30. marca 2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/6/2010-103
z 30. marca 2010 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a potvrdené služobné hodnotenie príslušného orgánu so záverom „nespôsobilá na zaradenie do stálej štátnej služby“. Krajský súd
vo svojom rozsudku po uvedení dôvodov žaloby, obsahu vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe, podrobnom konštatovaní obsahu administratívneho spisu žalovaného, s poukazom aj na obsah
účastníkmi predložených písomností v súdnom konaní konštatoval, že správne orgány dospeli k správnemu záveru v súlade so zákonom. Žalovaný správny orgán sa v rozhodnutí vyporiadal so všetkými námietkami žalobkyne, ako odvolateľky a s ich závermi sa krajský súd stotožnil. Nezistil
ani vady konania, na ktoré by musel podľa § 250i ods. 3 OSP prihliadnuť.
Krajský súd uviedol, že služobné hodnotenie bolo vypracované príslušným bezprostredne nadriadeným, ktorým bol zástupca riaditeľa a súčasne vedúci Oddelenia skráteného vyšetrovania
Komárno odboru skráteného vyšetrovania úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva
PZ v Komárne. V konaní bolo žalobkyni umožnené vyjadriť sa k návrhu služobného hodnotenia, predkladať pripomienky a námietky. Proti schválenému hodnoteniu (Č. p.: ORP-264-37/JKLP-SV-2009) žalobkyňa uplatnila riadny opravný prostriedok. V rámci odvolacieho konania Riaditeľ
Krajského riaditeľstva PZ v Nitre ako odvolací orgán svojím rozhodnutím č. p. KRP-16-5/VO-PK-2009 zo dňa 10.11.2009 odvolanie zamietol a napadnuté služobné hodnotenie potvrdil. Pred vydaním rozhodnutia si správny orgán obstaral potrebné doklady, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav
veci. Následne v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a náležite vyhodnotil námietky
žalobkyne uvedené v odvolaní.
Služobné hodnotenie je inštitútom, v rámci ktorého sa posudzuje spôsobilosť príslušníka na výkon služby. Vychádza z požiadavky, aby funkčné miesta v štátnej službe boli plnené
príslušníkmi, ktorí majú na to najlepšie predpoklady. Pravidelnosť hodnotenia, ako aj možnosť vykonať ho kedykoľvek, ak táto potreba vyvstane, vypovedá, že sám zákon vychádza z toho,
že spôsobilosť policajta nie je nemenným stavom a že statickými nie sú ani podmienky, za ktorých treba úlohy plniť. Zaradenie príslušníka do určitej funkcie takto nie je definitívou. Rozsah a charakter
v hodnotiacich kritériách vypovedá, že postavenie príslušníka v organizačnej štruktúre a jeho posun v jej hierarchii aj v zmysle zníženia nie je závislé len od zistenia skutočností, nasvedčujúcich tomu, že sa pri výkone činností dopustil konania, ktoré má charakter disciplinárneho previnenia, či konania,
ktoré vykazuje znaky deliktov vyššieho stupňa. Hodnotenie je zhrnutím sledovaných efektov, ktoré pri výkone služby v konkrétnom zaradení vykazoval, avšak jeho záver nie je výsledkom
mechanického sčítania „plusov a mínusov“. Určujúcim môže a musí byť hoci len jeden nedostatok,
ak v ňom ide o ukazovateľ, bez ktorého nemožno predpokladať, že príslušník na žiaducej úrovni môže vykonávať doterajšiu funkciu alebo funkciu nižšiu, vyššiu, alebo je nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby.
Žalobkyňa v odvolaní proti rozsudku krajského súdu uviedla nasledovné „prvostupňový súd
skonštatoval, že oba správne orgány, teda prvostupňový a druhostupňový, dospeli k správnemu záveru
v súlade so zákonom. Podľa prvostupňového súdu sa správny orgán v rozhodnutí o odvolaní vyporiadal so všetkými mojimi námietkami, pričom so skutkovými a právnymi závermi oboch správnych orgánov sa súd stotožnil a v podrobnostiach odkázal na ich odôvodnenie. Zároveň skonštatoval, že nezistil také vady konania, na ktoré by podľa § 250i ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku musel prihliadnuť, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku zamietol. S uvedeným záverom však nemôžem súhlasiť, nakoľko skutkový stav nebol riadne vyhodnotený, z ktorého dôvodu nemohlo dôjsť ani k správnemu právnemu posúdeniu veci. Služobné hodnotenie bolo účelové a neobjektívne čoho dôkazom sú nedostatočné podklady pre služobné
hodnotenie, ktoré žalovaný predložil. Rozhodnutia žalovaného sú podľa môjho názoru nezákonné
a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov na ich vydanie, ktoré som podrobne a rozsiahle uviedla a vyhodnotila v podanej žalobe, a ktorých sa v plnej miere pridržiavam“. Iné dôvody žalobkyňa
neuviedla.
Žalovaný žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu nie je dôvodné vyhovieť. Súd rozhodol
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP.
Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti (skutkové ani právne), ktoré by boli spôsobilé spochybniť vyhodnotenie skutkového stavu veci a právne závery
krajského súdu, najmä neuviedla konkrétne dôvody, pre ktoré považuje skutkové a právne posúdenie veci krajským súdom za vecne nesprávne a rozhodnutie žalovaného za nezákonné a nepreskúmateľné.
Krajský súd vychádzal z obsiahlych písomných podkladov, keďže žalobkyňa v žalobe neuviedla žiadne návrhy na dokazovanie okrem odkazov na písomnosti nachádzajúce sa v spise – a naviac, sama
súhlasila s rozhodnutím bez nariadenia súdneho pojednávania (§ 250f ods. 1 OSP), t. j. aj s rozhodnutím bez vypočutia osôb, ktoré sa na spracovaní služobného hodnotenia podieľali. Odvolací súd preto tvrdenie žalobkyne o nedostatočnom zistení skutkového stavu veci krajským súdom
považuje za účelový dôvod len na vyvolanie odvolacieho konania bez existencie vecného dôvodu
odvolania. Žalobou a ani odvolaním navrhovateľky neboli vyvrátené skutkové zistenia na základe ktorých bol vyslovený záver o nespôsobilosti žalobkyne na zaradenie do stálej štátnej služby.
Žalovaný vo svojom rozhodnutí o odvolaní navrhovateľky sa podrobne zaoberal so všetkými námietkami žalobkyne (osobitne na str. 5 – 8 rozhodnutia), pričom vychádzal z osobného hodnotenia
nadriadeného, záznamov o pohovoroch so žalobkyňou, z podkladov o odmenách priznaných na základe všeobecného pokynu ministerstva vnútra nezávisle na plnení konkrétnych služobných úloh,
podkladu o disciplinárnom opatrení, výslednosti práce aj v súvislosti s výsledkami prokurátorského
dozoru.
Odvolací súd sa na základe podkladov vyplývajúcich z administratívneho spisu nemohol stotožniť s tvrdením žalobkyne, že hodnotenie bolo účelové, podklady k nemu nedostatočné a postup
nadriadeného nezákonný. V konaní naopak žalovaný postupoval v súlade s ustanoveniami §§ 27, 28,
30 a 31, 225 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, č. 73/1998 Z.z., svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil zaoberajúc sa všetkými dôvodmi odvolania, pričom odvolací súd konštatuje, že hoci viaceré námietky neboli vo vzťahu k obsahu hodnotenia vecne významné, žalovaný sa vysporiadal aj s takými
námietkami.
Odvolací súd pripomína, že v danej veci išlo o hodnotenie policajta v prípravnej stálej službe,
v ktorej je daný čas na zapracovanie policajta do funkcie do ktorej bol po prijatí ustanovený. Z podkladov hodnotenia vyplýva, že žalobkyňa sa neosvedčila v tejto prípravnej službe, lebo sama nepreukázala zodpovedné, iniciatívne a bezchybné plnenie úloh.
Z týchto dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 OSP v spojitosti s § 250ja ods. 3 vety druhej potvrdil, stotožniac sa v plnom rozsahu s dôvodmi rozhodnutia krajského
súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. augusta 2010
JUDr. Ida Hanzelová, v. r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková