Najvyšší súd

5Sžo/16/2011

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. M., bytom P., t. č. Ú., proti žalovanému Ústavu na výkon väzby Leopoldov, Gucmanova 19/670, Leopoldov,

o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 939242/1–2009 zo dňa 26.

júna 2009 a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 02. decembra

2010, č. k. 14S/6/20l0-59 takto,

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave

z 02. decembra 2010, č. k. 14S/6/20l0-59   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) zastavil podľa

§ 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) konanie o žalobe žalobcu,

ktorou sa tento domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 939242/1–2009 zo dňa

26.06.2009, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu

č. 939242/1–2009 zo dňa 23.06.2009 a sťažnosť obvineného zamietol. Rozhodol tak po tom,

čo uznesením, č. k. 14S/6/2010-22 zo 16. februára 2010 žalobcu vyzval na doplnenie

žaloby o predloženie plnomocenstva udeleného advokátovi, po tom čo uznesením,

č. k. 14S/6/2010-39 zo dňa 22. apríla 2010 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 08. septembra 2010, sp.zn. 2Sžo/196/2010 nepriznal žalobcovi

oslobodenie od súdnych poplatkov a neustanovil mu zástupcu z radov advokátov a uznesením

z 12. októbra 2010, č. k. 14S/6/2010-54 ho opätovne vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil žalobu tak, že predloží súdu plnú moc udelenú advokátovi

na zastupovanie v tomto konaní, pokiaľ sám nemá právnické vzdelanie.  

O náhrade trov konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo,

čo odôvodnil poukazom na ustanovenie § 2501 ods. 1, 2 OSP v spojení s § 250h ods. 2 OSP

a § 146 ods. 1 písm. c/ OSP.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie namietajúc,

že v danej veci nemusí byť zastúpený advokátom, nakoľko z materiálneho hľadiska

je uloženie disciplinárneho trestu vo výkone väzby rozhodnutím o priestupku obvineného.

Poukázal na to, že i keď pojem priestupku nie je v ustanovení § 250a OSP definovaný, treba

ho vykladať tak, aby v skutočnosti zahŕňal konania, ktoré síce nie sú priamo definované ako

priestupky, avšak svojou povahou priestupkami jednoznačne sú.

Žalovaný odvolací návrh nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal

napadnuté rozhodnutie podľa § 246c OSP s poukazom na ustanovenie § 212 ods. 1 OSP

a bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP dospel k záveru,

že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Podľa § 250a OSP žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické

vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí

vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie

rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane

nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej

pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu,

poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu

a doplnkovej ochrany.

Požiadavka, aby žalobca, ktorý nemá právnické vzdelanie, bol zastúpený advokátom,

vyplýva z toho, že v rámci správneho súdnictva sa preskúmava zákonnosť rozhodnutia,

to znamená, že nároky na právne zdôvodnenie žaloby sú výrazne vyššie. V zásade sa tým

zamedzuje podávaniu bezdôvodných alebo právne nepodložených žalôb.

Výnimky z povinného právneho zastúpenia určuje zákon. Tieto výnimky

sú opodstatnené sociálnymi hľadiskami a nárokmi a napokon aj citlivou problematikou azylu

a nárokov spojených s azylom (zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle) a pokiaľ ide o priestupky

o ktorých do 31.03.2005 rozhodovali okresné súdy, boli dané aj funkčnou príslušnosťou

v správnom súdnictve.

Ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších

predpisov (ďalej len „priestupkový zákon“) definuje priestupok ako zavinené konanie, ktoré

porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v zákone

o priestupkoch alebo v inom zákone, ak nejde o správny delikt postihnuteľný podľa

osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin.

Z uvedenej definície je jednoznačné, že disciplinárne previnenie za porušenie

povinností uvedených v ustanovení § 30 zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení

neskorších predpisov nie je priestupkom a nemôže ním byť ani pri extenzívnom výklade tohto

ustanovenia, keď takýto výklad vzhľadom k ustanoveniu § 2 ods. 1 priestupkového zákona

nie je ani prípustný.

Za týchto okolností bolo potrebné napadnuté rozhodnutie krajského súdu považovať

za vecne správne, a preto odvolací súd toto rozhodnutie podľa § 250ja ods. 3 veta druhá

a § 219 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142

ods. 1 OSP s poukazom na § 246c OSP, keďže žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol

a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.  

V Bratislave 28. apríla 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková