Najvyšší súd  

5Sžo/156/2010

 

Slovenskej republiky  

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej v právnej veci navrhovateľky L., bytom H., zastúpenej Ing. Š. Č., A. – T.,

C.T., proti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu v Rožňave, Šafárikova 71,

Rožňava, za účasti Slovenského pozemkového fondu Bratislava, regionálneho odboru

Rožňava, Šafárikova 36, Rožňava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti

rozhodnutiu odporcu č. 2009/00060-Sax, ev. č. 2009/001472 z 08. júna 2009 a o odvolaní

navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 2Sp/5/2009 – 53

z 23. marca 2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského v Košiciach,

č. k. 2Sp/5/2009–53 z 23. marca 2010   z m e ň u j e   tak, že rozhodnutie odporcu

č. 2009/00060-Sax, ev. č. 2009/001472 z 08. júna 2009   z r u š u j e   a vec   v r a c i a

odporcovi na ďalšie konanie.

Navrhovateľke náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) potvrdil

podľa § 250q Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozhodnutie odporcu

č. 2009/00060-Sax ev. č. 2009/001472 z 08. júna 2009, ktorým odporca rozhodol podľa § 5

ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení

zákona č. X./1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z. z.“) tak, že navrhovateľka

nespĺňa podmienky zákona uvedené v § 3, a preto jej nemožno navrátiť vlastníctvo

k pozemku v katastrálnom území H. zapísané v pozemnoknižnej vložke č. X. ako parcela č.

X., X., X., v pozemnoknižnej vložke č. X. ako parcela č. X., v pozemnoknižnej vložke č. X.

ako parcela X., v pozemnoknižnej vložke č. X. ako parcela č. X., v pozemnoknižnej vložke č.

X. ako parcela č. X., v pozemnoknižnej vložke X. ako parcela č. X., v pozemnoknižnej vložke

č. X. ako parcela č. X., X., v pozemnoknižnej vložke č. X. ako parcela č. X., X., X., X.

a v pozemnoknižnej vložke č. X. ako parcela č. X., X., X. a X. a zároveň jej nepriznal náhradu

za uvedené pozemky. Dôvodil tým,   že v konaní bola preukázaná zákonná prekážka pre

nesplnenie podmienok v § 3 zákona č. 503/2003 Z. z., nakoľko odňatie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb., bolo reštitučným titulom

zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd, ktorý

nadobudol účinnosť dňom 01.11.1990, a podľa ktorého reštitučný nárok bolo možné uplatniť

v lehote 6 mesiacov od účinnosti zákona, ktorý právny titul prechodu pozemkov na štát

v ustanovení § 3 zákona č. 503/2003 Z. z. uvedený nie je.

Krajský súd stotožniac sa s právnym názorom odporcu považoval jeho rozhodnutie

za vecne správne majúc tiež za to, že v ustanovení § 3 zákona č. 503/2003 Z. z. sú dôvody

na navrátenie vlastníctva (reštitučné tituly) taxatívne uvedené a odporca správne v rozhodnutí

uviedol, že rozšírenie o iné dôvody nie je prípustné.

Krajský súd neprihliadol ani na námietku navrhovateľky, že Správa katastra

v Rožňave nezákonne povolila vklad vlastníckeho práva na základe rozhodnutia ONV,

finančného odboru z 28.06.1963 č. Fin.88/ev.19/H/1962máj, pretože konanie o preskúmanie

rozhodnutia odporcu nie je možné preskúmavať rozhodnutie správy katastra, keďže ide

o samostatné správne konanie a rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa piatej časti

Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP s použitím § 2501 ods. 2

OSP a navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní nebola

úspešná.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie nestotožniac

sa s právnym názorom krajského súdu a namietajúc, že konanie odporcu ako aj súdu

je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Poukázala na to, že pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania, sú od r. 1954

zatopené vodným dielom Rybníky H., pričom s vlastníkmi a spoluvlastníkmi pred samotnou

výstavbou vodného diela štát, resp. iný štátny subjekt neuzatvoril nájomnú zmluvu a rovnako

štát, resp. iný štátny subjekt pozemky nevykúpil.   Týmto postupom došlo k porušeniu

vodoprávneho povolenia. V roku 1963 chcel štát cestou Rozhodnutia Finančného odboru

ONV Rožňava číslo: Fin.88/ev.19/H/1962máj, zo dňa 28.06.1963 toto zoštátnenie pôdy pri

porušení základných ľudských práv legalizovať. Fin. odbor – ONV Rožňava, nielenže

nezákonne odňal pôdu, ale aj právnym predchodcom reštituentov odníma právo odvolať sa,

lebo z 376 vlastníkom rozhodnutie doručuje až: „dvom najväčším sedliakom v dedine“,

ktorým v prípade, že rozhodnutie Fin. odboru ONV Rožňava napadnú, hrozí vysídlením z obce H.

Tiež poukázala na to, že vtedajšie Stredisko geodézie v Rožňave vidiac celý rad

nezákonnosti v konaní, nezapísalo prevod vlastníctva fyzických osôb na štát a tento stav trval

až do roku 1997. Vlastníci zatopených pozemkov nemali právny titul na uplatnenie nároku

podľa zákona č. 403/1990 Zb., lebo v lehote danej týmto zákonom nebola ani povinná osoba

ani oprávnená osoba.   Po nezákonnom zápise zatopených pozemkoch pod rybníkmi H.

od 20.07.2007 vlastníci majú povinnú osobu Východoslovenský rybársky podnik š. p. M..

Tiež poukazovala na to, že Východoslovenský rybársky podnik š. p. M., následne vlastníctvo

previedol delimitačným protokolom v prospech Slovenského pozemkového fondu (teraz už

zrušený List Vlastníctva č. X./ k. ú. H.). Slovenský pozemkový fond Bratislava následne

zatopené pozemky predal pre súkromné osoby (bývalý pracovníci Východoslovenského

rybárskeho podniku š. p. M.).

Na základe vyššie uvedených skutočností žiadala, aby odvolací súd zrušil rozsudok

prvostupňového súdu, ako aj rozhodnutie odporcu a zároveň odporcovi uložil rozhodnúť

o reštitučnom nároku navrhovateľky podľa § 3 ods. 1 písm. n/ zákona č. 503/2003 Z. z.. Tiež

žiadala uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy konania.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadal napadnutý rozsudok

krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, zotrvávajúc na svojom názore, navrhovateľka

nesplnila povinné podmienky § 3 zákona č. 503/2003 Z. z. keďže z dôkazov, ktoré boli

v konaní preukázané vyplynulo, že pozemky, ku ktorým si uplatnila reštitučný nárok, prešli

na štát podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. a § 11 Vyhlášky č. 88/1959 Úradného

vestníka o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického

sektora, ktorý právny titul prechodu pozemkov na štát v ustanovení § 3 zákona č. 503/2003

Z.z. nie je uvedený.

K vyjadreniu pripojil aj rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 2Sžo/12/2009 zo dňa 18.11.2009, 1Sžo/247/2009 zo dňa 17.02.2010 a 2Sžo/121/2009

zo dňa 24.02.2010, ktorými jeho rozhodnutia potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal

odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP)

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP

v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), okrem pripojeného spisového

materiálu sa oboznámil aj s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS

127/2010-35 z 22. júna 2010, sp. zn. IV. ÚS 209/2010–29 zo 16. septembra 2010, sp. zn. III.

ÚS 185/2010–30 z 05. októbra 2010, sp. zn. III. ÚS 212/2010-34 z 05. októbra 2010,

s uzneseniami Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 287/2007-18

z 25. októbra 2007 a sp. zn. IV. ÚS 218/2010-27 z 03. júna 2010, s rozsudkami Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. 6Sžo/240/2008 zo 14. októbra 2009,

sp. zn. 8Sžo/40/2010 z 30. septembra 2010, sp. n. 8Sžo/170/2008 z 09. novembra 2010

a sp. zn. 3Sžo/139/2010 zo 14. decembra 2010 a dospel k záveru, že pre potvrdenie

rozhodnutia odporcu neboli dané zákonné dôvody.

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania podľa tretej hlavy piatej časti OSP

bolo rozhodnutie odporcu, ktorým nevrátil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v ňom

uvedeným a navrhovateľke ani nepriznal právo na náhradu (§ 6 ods. 2 a 3 zákona č. 503/2003

Z. z.) za tieto nehnuteľnosti, pretože na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľka nespĺňa podmienky ustanovené v § 3 zákona č. 503/2003 Z. z., t. j. nemá

zákonný reštitučný titul.

Zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom je jedným zo zákonov

reštitučného charakteru, ktorého cieľom vyjadreným v jeho preambule je spolu s ostatnými

reštitučnými zákonmi (napr. zákonom č. X./1991 Zb. v platnom znení, zákonom č. 330/1991

Zb. v znení noviel - § 37 až § X.) zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých

majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období vo vzťahu

k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov

straty majetku.

Účelom zákona č. 503/2003 Z. z. je teda navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré

nebolo vydané podľa osobitného predpisu (zákon č. X./1991 Zb. o úprave vlastníckych

vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov),

a to oprávneným osobám podľa § 2 ods. 2 zákona a za podmienok, že k odňatiu vlastníctva

k predmetným pozemkom v rozhodnom období (§ 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.) došlo

spôsobom uvedeným v § 3 zákona č. 503/2003 Z. z..

Reštitučné konanie podľa zákona č. 503/2003 Z. z. je osobitým druhom správneho

konania, na ktoré sa v zmysle § 5 ods. 3 zákona č. 503/2003 Z. z. vzťahujú všeobecné

predpisy o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Pozemkový úrad je teda

pri rozhodovaní podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. tiež povinný postupovať podľa

jednotlivých ustanovení správneho poriadku a pri ich aplikácii vychádzať zo základných

zásad správneho konania (§ 3 správneho poriadku).

Je teda najmä viazaný zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 správneho poriadku),

v intenciách ktorej je povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy ako

aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv

osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu

a spoločnosti.

Súc viazaný správnym poriadkom, je pozemkový úrad ako správny orgán

s právomocou rozhodovať podľa zákona č. 503/2003 Z. z. povinný zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z tejto jeho povinnosti zistiť

úplný stav veci tiež vyplýva, že nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie

dôkazov (§ 32 ods. 1 správneho poriadku). Stav veci musí byť zistený presne, čo znamená,

že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu vecí je základným

predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu.

Správny orgán je povinný hodnotiť každý dôkaz samostatne a potom všetky dôkazy

vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náležite odôvodniť

v odôvodnení rozhodnutia (§ 34 ods. 5 a § 47 ods. 3 správneho poriadku).

Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva

k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia

k pozemkom, ktoré tvoria:

a/ poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,

b/ lesný pôdny fond.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku

podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu

v období od 25. februára 1948 do 01. januára 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“)

spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.

Podľa § 3 ods. 1 písm. n/ zákona č. 503/2003 Z. z. oprávneným osobám sa navráti

vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku

znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia

náhrady.

Podľa § 3 ods. 1 písm. o/ zákona č. 503/2003 Z. z. oprávneným osobám sa navráti

vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku

prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) poukazuje i na dôvodovú

správu k ustanoveniu § 3 návrhu zákona č. 503/2003 Z. z., ktorá uvádza, že reštitučné tituly (dôvody nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam) sú totožné s reštitučnými

titulmi podľa ostatných reštitučných zákonov.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými

právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo

zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Citovanými zákonnými ustanoveniami a uvedenými zásadami sa odporca dostatočne

neriadil.

Súd z obsahu spisového materiálu zistil, že finančný odbor Okresného národného

výboru v Rožňave na žiadosť žiadateľa Štátneho rybárstva, n. p. v S. podľa Vládneho

nariadenia č. 15/1959 Zb. a § 11 vyhlášky č. 88/1959 Úradného vestníka o opatreniach

týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektoru vydal dňa

28.06.1963 rozhodnutie č. Fin.88/ev.19/H/1962máj, ktorým nehnuteľnosti v katastrálnom

území H. uvedené vo výkaze plôch ku geometrickému plánu a súpisu nehnuteľností zo dňa

30.11.1961 č. 0-920-72-1/2-2 vyhotoveného Strediskom geodézie v Košiciach prešli do vlastníctva Československého štátu, konkrétne do správy Štátneho rybárstva, n. p. v S.

dňom právoplatnosti uvedeného rozhodnutia (15.08.1963). Tieto nehnuteľnosti sa na základe

uvedeného rozhodnutia stali súčasťou vodného diela Rybníky, stavba ktorá bola povolená

rozhodnutím Rektorátu pre výstavbu v Košiciach zo dňa 18.01.1954 a právnym nástupcom

Štátneho rybárstva, n. p. v S. sa stal na základe delimitačného protokolu z 27.04.1997

Východoslovenský rybársky podnik, š. p. M., ktorý tieto nehnuteľnosti odovzdal

Slovenskému pozemkovému fondu v Bratislave, ktorý kúpnou zmluvou z 29.05.1998 predal

fyzickým osobám.

Z vyjadrenia Okresného súdu v Rožňave zo dňa 16.10.2007 (ktoré bolo aj súčasťou

spisového materiálu vo veci Najvyššieho súdu slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/240/2008)

vyplýva, že do depozitu Štátneho notárstva nebola vložená žiadna náhrada za odňaté pozemky

v katastrálnom území H. patriacich do vlastníctva pôvodných vlastníkov a prevedených do

vlastníctva Československého štátu – do správy Štátneho rybárstva, n. p. v S.. Okresný súd

ďalej upozornil, že v danom prípade rozhodnutie ONV finančného odboru v Rožňave   č.

Fin.88/ev.19/H/1962máj zo dňa 28.06.1963 nie je vyvlastňovacím rozhodnutím, ale ide

o rozhodnutie o zoštátnení nehnuteľného majetku patriaceho do vlastníctva súkromným vlastníkom podľa Vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb.. Keďže cena užívaných nehnuteľností

prevyšovala čiastku uvedenú v § 7 ods. 1 citovanej vyhlášky č. 88/1959 U. v. o náhrade sa

malo rozhodnúť podľa osobitného vykonávacieho predpisu (§ 11 vyhlášky).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti právneho predchodcu

navrhovateľky mohli prejsť do vlastníctva Československého štátu, konkrétne do vlastníctva

Štátneho rybárstva, n. p. v S. zoštátnením bez vyplatenia náhrady. Podľa názoru najvyššieho

súdu by tu mohol byť daný reštitučný titul uvedený v § 3 ods. 1 písm. n/ zákona č. 503/2003

Z. z. prípadne vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu aj podľa § 3 ods. 1 písm. o/ zákona č.

503/2003 Z. z. (prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu). Pochybil preto odporca, keď

navrhovateľkou uplatnený nárok bez ďalšieho dôvodu, že v danom prípade k prechodu

vlastníctva na štát došlo podľa Vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. o opatreniach týkajúcich

sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektora, ktorý reštitučný titul bol

riešený zákonom č. 403/1990 Zb., nepriznal s tým, že v danom prípade k prechodu vlastníctva

na štát došlo podľa Vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb., ktorý podľa názoru odporcu nie je

reštitučným titulom uvedeným v § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z..

Okrem toho odporca pochybil aj v tom, že nezisťoval, či v čase vydania rozhodnutia

č. Fin.88/ev.19/H/1962máj zo dňa 28.06.1963, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.08.1963, prešli do vlastníctva Československého štátu pozemky,

ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrili, alebo v tom čase podľa

skutočného stavu v prírode bol druh týchto pozemkov iný, než aký bol v tom čase vedený

v katastri nehnuteľností. Nebolo možné preto posúdiť, či sa na predmetné nehnuteľnosti

vzťahuje ustanovenie § 1 veta druhá zákona č. 503/2003 Z. z..

Nemožno pritom opomenúť ani nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej

aj „ústavný súd“) vo veciach sp. zn. III. ÚS 127/2010-35 z 22. júna 2010, sp. zn. IV. ÚS

209/2010–29   zo 16. septembra 2010, sp. zn. III. ÚS 185/2010–30 z 05. októbra 2010,

sp. zn. III. ÚS 212/2010-34 z 05. októbra 2010, ktorými boli zrušené rozsudky Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. 2Sžo/302/2008, sp. zn. 2Sžo/12/2009,

sp. zn. 1Sžo/247/2009 a sp. zn. 2Sžo/121/2009 v ktorých ústavný súd a v ktorých ústavný súd

vyslovil názor, že navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam (za splnenia ostatných

podmienok) sa vzťahuje na všetky prípady odňatia vlastníctva, ktoré boli ako reštitučné tituly

označené v osobitných predpisoch (reštitučných zákonoch), teda aj v zákone č. 403/1990 Zb., ktorý sa vzťahuje na následky majetkových krívd spôsobených fyzickým osobám

a súkromným právnickým osobám odňatím vlastníckeho práva k nehnuteľným a hnuteľným

veciam podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb..

Z hora uvedených dôvodov je napadnuté rozhodnutie odporcu vydané predčasne

a v rozpore so zákonom, a preto neboli podmienky na jeho potvrdenie krajským súdom, podľa

citovaného ustanovenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací toto rozhodnutie

súdu prvého stupňa zmenil tak, že rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie (§ 250ja ods. 3 veta prvá OSP s poukazom na § 250l ods. 2 OSP).

Úlohou odporcu, ktorý v ďalšom konaní pri novom prejednaní je viazaný právnym

názorom súdu (§ 250r a § 250ja ods. 4 OSP) bude zisťovať, či sa na predmetné nehnuteľnosti

vzťahuje ustanovenie § 1 veta druhá zákona č. 503/2003 Z. z., t. j. či v čase vydania

rozhodnutia ONV finančného odboru v Rožňave č. Fin.88/ev.19/H/1962máj zo dňa

28.06.1963 prešli do vlastníctva čsl. štátu pozemky, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny

fond alebo do neho patrili, alebo vtom čase podľa skutočného stavu v prírode bol druh týchto pozemkov iný, než aký bol v tom čase vedený v katastri nehnuteľností, ktorá skutočnosť

je pre úspešné uplatnenie nároku rozhodujúca, a v kladnom prípade posúdiť nárok

navrhovateľky podľa § 3 ods. 1 písm. n/ prípadne písm. o/ zákona č. 503/2003 Z. z., pričom bude potrebné zaoberať sa aj tým, či predmetné rozhodnutie bolo pôvodným vlastníkom

riadne doručené, a prečo predmetné nehnuteľnosti, hoci boli zapísané ako ostatná plocha,

komunikácia alebo vodná plocha - rybník a za určitým účelom boli vyvlastnené, tak boli

v roku 1998 odpredané fyzickým osobám.

Najvyšší súd pre úplnosť v súvislosti s odôvodnením rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 8Sžo/170/2008 z 09. novembra 2010 považuje

za potrebné dodať, že právnu situáciu v prípade Rybníkov H. nemožno považovať za nejasnú,

nakoľko uznesenia ústavného súdu vo veciach sp. zn. III. ÚS 287/2007-18 z 25. októbra 2007

a sp. zn. IV. ÚS 218/2010-27 z 03. júna 2010 boli vydané za celkom iného skutkového stavu

a iných skutkových okolností prípadu a pozemkov v kat. úz. H. sa vôbec netýkali.

O trovách konania súdneho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 250 ods. 1 OSP a § 151

ods. 1 a 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, nakoľko navrhovateľka trovy v zákonom stanovenej lehote nevyčíslila a iné trovy konania zo spisu ku dňu vyhlásenia

rozhodnutia nevyplývali.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. marca 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková