Najvyšší súd
5Sžo/156/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny
Krajčovičovej v právnej veci navrhovateľky L., bytom H., zastúpenej Ing. Š. Č., A. – T.,
C.T., proti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu v Rožňave, Šafárikova 71,
Rožňava, za účasti Slovenského pozemkového fondu Bratislava, regionálneho odboru
Rožňava, Šafárikova 36, Rožňava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti
rozhodnutiu odporcu č. 2009/00060-Sax, ev. č. 2009/001472 z 08. júna 2009 a o odvolaní
navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 2Sp/5/2009 – 53
z 23. marca 2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského v Košiciach,
č. k. 2Sp/5/2009–53 z 23. marca 2010 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporcu
č. 2009/00060-Sax, ev. č. 2009/001472 z 08. júna 2009 z r u š u j e a vec v r a c i a
odporcovi na ďalšie konanie.
Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) potvrdil
podľa § 250q Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozhodnutie odporcu
č. 2009/00060-Sax ev. č. 2009/001472 z 08. júna 2009, ktorým odporca rozhodol podľa § 5
ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení
zákona č. X./1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z. z.“) tak, že navrhovateľka
nespĺňa podmienky zákona uvedené v § 3, a preto jej nemožno navrátiť vlastníctvo
k pozemku v katastrálnom území H. zapísané v pozemnoknižnej vložke č. X. ako parcela č.
X., X., X., v pozemnoknižnej vložke č. X. ako parcela č. X., v pozemnoknižnej vložke č. X.
ako parcela X., v pozemnoknižnej vložke č. X. ako parcela č. X., v pozemnoknižnej vložke č.
X. ako parcela č. X., v pozemnoknižnej vložke X. ako parcela č. X., v pozemnoknižnej vložke
č. X. ako parcela č. X., X., v pozemnoknižnej vložke č. X. ako parcela č. X., X., X., X.
a v pozemnoknižnej vložke č. X. ako parcela č. X., X., X. a X. a zároveň jej nepriznal náhradu
za uvedené pozemky. Dôvodil tým, že v konaní bola preukázaná zákonná prekážka pre
nesplnenie podmienok v § 3 zákona č. 503/2003 Z. z., nakoľko odňatie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb., bolo reštitučným titulom
zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd, ktorý
nadobudol účinnosť dňom 01.11.1990, a podľa ktorého reštitučný nárok bolo možné uplatniť
v lehote 6 mesiacov od účinnosti zákona, ktorý právny titul prechodu pozemkov na štát
v ustanovení § 3 zákona č. 503/2003 Z. z. uvedený nie je.
Krajský súd stotožniac sa s právnym názorom odporcu považoval jeho rozhodnutie
za vecne správne majúc tiež za to, že v ustanovení § 3 zákona č. 503/2003 Z. z. sú dôvody
na navrátenie vlastníctva (reštitučné tituly) taxatívne uvedené a odporca správne v rozhodnutí
uviedol, že rozšírenie o iné dôvody nie je prípustné.
Krajský súd neprihliadol ani na námietku navrhovateľky, že Správa katastra
v Rožňave nezákonne povolila vklad vlastníckeho práva na základe rozhodnutia ONV,
finančného odboru z 28.06.1963 č. Fin.88/ev.19/H/1962máj, pretože konanie o preskúmanie
rozhodnutia odporcu nie je možné preskúmavať rozhodnutie správy katastra, keďže ide
o samostatné správne konanie a rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP s použitím § 2501 ods. 2
OSP a navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní nebola
úspešná.
Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie nestotožniac
sa s právnym názorom krajského súdu a namietajúc, že konanie odporcu ako aj súdu
je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Poukázala na to, že pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania, sú od r. 1954
zatopené vodným dielom Rybníky H., pričom s vlastníkmi a spoluvlastníkmi pred samotnou
výstavbou vodného diela štát, resp. iný štátny subjekt neuzatvoril nájomnú zmluvu a rovnako
štát, resp. iný štátny subjekt pozemky nevykúpil. Týmto postupom došlo k porušeniu
vodoprávneho povolenia. V roku 1963 chcel štát cestou Rozhodnutia Finančného odboru
ONV Rožňava číslo: Fin.88/ev.19/H/1962máj, zo dňa 28.06.1963 toto zoštátnenie pôdy pri
porušení základných ľudských práv legalizovať. Fin. odbor – ONV Rožňava, nielenže
nezákonne odňal pôdu, ale aj právnym predchodcom reštituentov odníma právo odvolať sa,
lebo z 376 vlastníkom rozhodnutie doručuje až: „dvom najväčším sedliakom v dedine“,
ktorým v prípade, že rozhodnutie Fin. odboru ONV Rožňava napadnú, hrozí vysídlením z obce H.
Tiež poukázala na to, že vtedajšie Stredisko geodézie v Rožňave vidiac celý rad
nezákonnosti v konaní, nezapísalo prevod vlastníctva fyzických osôb na štát a tento stav trval
až do roku 1997. Vlastníci zatopených pozemkov nemali právny titul na uplatnenie nároku
podľa zákona č. 403/1990 Zb., lebo v lehote danej týmto zákonom nebola ani povinná osoba
ani oprávnená osoba. Po nezákonnom zápise zatopených pozemkoch pod rybníkmi H.
od 20.07.2007 vlastníci majú povinnú osobu Východoslovenský rybársky podnik š. p. M..
Tiež poukazovala na to, že Východoslovenský rybársky podnik š. p. M., následne vlastníctvo
previedol delimitačným protokolom v prospech Slovenského pozemkového fondu (teraz už
zrušený List Vlastníctva č. X./ k. ú. H.). Slovenský pozemkový fond Bratislava následne
zatopené pozemky predal pre súkromné osoby (bývalý pracovníci Východoslovenského
rybárskeho podniku š. p. M.).
Na základe vyššie uvedených skutočností žiadala, aby odvolací súd zrušil rozsudok
prvostupňového súdu, ako aj rozhodnutie odporcu a zároveň odporcovi uložil rozhodnúť
o reštitučnom nároku navrhovateľky podľa § 3 ods. 1 písm. n/ zákona č. 503/2003 Z. z.. Tiež
žiadala uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy konania.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadal napadnutý rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, zotrvávajúc na svojom názore, navrhovateľka
nesplnila povinné podmienky § 3 zákona č. 503/2003 Z. z. keďže z dôkazov, ktoré boli
v konaní preukázané vyplynulo, že pozemky, ku ktorým si uplatnila reštitučný nárok, prešli
na štát podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. a § 11 Vyhlášky č. 88/1959 Úradného
vestníka o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického
sektora, ktorý právny titul prechodu pozemkov na štát v ustanovení § 3 zákona č. 503/2003
Z.z. nie je uvedený.
K vyjadreniu pripojil aj rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Sžo/12/2009 zo dňa 18.11.2009, 1Sžo/247/2009 zo dňa 17.02.2010 a 2Sžo/121/2009
zo dňa 24.02.2010, ktorými jeho rozhodnutia potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), okrem pripojeného spisového
materiálu sa oboznámil aj s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
127/2010-35 z 22. júna 2010, sp. zn. IV. ÚS 209/2010–29 zo 16. septembra 2010, sp. zn. III.
ÚS 185/2010–30 z 05. októbra 2010, sp. zn. III. ÚS 212/2010-34 z 05. októbra 2010,
s uzneseniami Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 287/2007-18
z 25. októbra 2007 a sp. zn. IV. ÚS 218/2010-27 z 03. júna 2010, s rozsudkami Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. 6Sžo/240/2008 zo 14. októbra 2009,
sp. zn. 8Sžo/40/2010 z 30. septembra 2010, sp. n. 8Sžo/170/2008 z 09. novembra 2010
a sp. zn. 3Sžo/139/2010 zo 14. decembra 2010 a dospel k záveru, že pre potvrdenie
rozhodnutia odporcu neboli dané zákonné dôvody.
Predmetom súdneho preskúmavacieho konania podľa tretej hlavy piatej časti OSP
bolo rozhodnutie odporcu, ktorým nevrátil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v ňom
uvedeným a navrhovateľke ani nepriznal právo na náhradu (§ 6 ods. 2 a 3 zákona č. 503/2003
Z. z.) za tieto nehnuteľnosti, pretože na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľka nespĺňa podmienky ustanovené v § 3 zákona č. 503/2003 Z. z., t. j. nemá
zákonný reštitučný titul.
Zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom je jedným zo zákonov
reštitučného charakteru, ktorého cieľom vyjadreným v jeho preambule je spolu s ostatnými
reštitučnými zákonmi (napr. zákonom č. X./1991 Zb. v platnom znení, zákonom č. 330/1991
Zb. v znení noviel - § 37 až § X.) zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých
majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období vo vzťahu
k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov
straty majetku.
Účelom zákona č. 503/2003 Z. z. je teda navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré
nebolo vydané podľa osobitného predpisu (zákon č. X./1991 Zb. o úprave vlastníckych
vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov),
a to oprávneným osobám podľa § 2 ods. 2 zákona a za podmienok, že k odňatiu vlastníctva
k predmetným pozemkom v rozhodnom období (§ 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.) došlo
spôsobom uvedeným v § 3 zákona č. 503/2003 Z. z..
Reštitučné konanie podľa zákona č. 503/2003 Z. z. je osobitým druhom správneho
konania, na ktoré sa v zmysle § 5 ods. 3 zákona č. 503/2003 Z. z. vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Pozemkový úrad je teda
pri rozhodovaní podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. tiež povinný postupovať podľa
jednotlivých ustanovení správneho poriadku a pri ich aplikácii vychádzať zo základných
zásad správneho konania (§ 3 správneho poriadku).
Je teda najmä viazaný zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 správneho poriadku),
v intenciách ktorej je povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy ako
aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv
osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu
a spoločnosti.
Súc viazaný správnym poriadkom, je pozemkový úrad ako správny orgán
s právomocou rozhodovať podľa zákona č. 503/2003 Z. z. povinný zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z tejto jeho povinnosti zistiť
úplný stav veci tiež vyplýva, že nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie
dôkazov (§ 32 ods. 1 správneho poriadku). Stav veci musí byť zistený presne, čo znamená,
že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu vecí je základným
predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu.
Správny orgán je povinný hodnotiť každý dôkaz samostatne a potom všetky dôkazy
vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náležite odôvodniť
v odôvodnení rozhodnutia (§ 34 ods. 5 a § 47 ods. 3 správneho poriadku).
Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva
k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia
k pozemkom, ktoré tvoria:
a/ poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,
b/ lesný pôdny fond.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku
podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu
v období od 25. februára 1948 do 01. januára 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“)
spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.
Podľa § 3 ods. 1 písm. n/ zákona č. 503/2003 Z. z. oprávneným osobám sa navráti
vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku
znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia
náhrady.
Podľa § 3 ods. 1 písm. o/ zákona č. 503/2003 Z. z. oprávneným osobám sa navráti
vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku
prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) poukazuje i na dôvodovú
správu k ustanoveniu § 3 návrhu zákona č. 503/2003 Z. z., ktorá uvádza, že reštitučné tituly (dôvody nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam) sú totožné s reštitučnými
titulmi podľa ostatných reštitučných zákonov.
Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Citovanými zákonnými ustanoveniami a uvedenými zásadami sa odporca dostatočne
neriadil.
Súd z obsahu spisového materiálu zistil, že finančný odbor Okresného národného
výboru v Rožňave na žiadosť žiadateľa Štátneho rybárstva, n. p. v S. podľa Vládneho
nariadenia č. 15/1959 Zb. a § 11 vyhlášky č. 88/1959 Úradného vestníka o opatreniach
týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektoru vydal dňa
28.06.1963 rozhodnutie č. Fin.88/ev.19/H/1962máj, ktorým nehnuteľnosti v katastrálnom
území H. uvedené vo výkaze plôch ku geometrickému plánu a súpisu nehnuteľností zo dňa
30.11.1961 č. 0-920-72-1/2-2 vyhotoveného Strediskom geodézie v Košiciach prešli do vlastníctva Československého štátu, konkrétne do správy Štátneho rybárstva, n. p. v S.
dňom právoplatnosti uvedeného rozhodnutia (15.08.1963). Tieto nehnuteľnosti sa na základe
uvedeného rozhodnutia stali súčasťou vodného diela Rybníky, stavba ktorá bola povolená
rozhodnutím Rektorátu pre výstavbu v Košiciach zo dňa 18.01.1954 a právnym nástupcom
Štátneho rybárstva, n. p. v S. sa stal na základe delimitačného protokolu z 27.04.1997
Východoslovenský rybársky podnik, š. p. M., ktorý tieto nehnuteľnosti odovzdal
Slovenskému pozemkovému fondu v Bratislave, ktorý kúpnou zmluvou z 29.05.1998 predal
fyzickým osobám.
Z vyjadrenia Okresného súdu v Rožňave zo dňa 16.10.2007 (ktoré bolo aj súčasťou
spisového materiálu vo veci Najvyššieho súdu slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/240/2008)
vyplýva, že do depozitu Štátneho notárstva nebola vložená žiadna náhrada za odňaté pozemky
v katastrálnom území H. patriacich do vlastníctva pôvodných vlastníkov a prevedených do
vlastníctva Československého štátu – do správy Štátneho rybárstva, n. p. v S.. Okresný súd
ďalej upozornil, že v danom prípade rozhodnutie ONV finančného odboru v Rožňave č.
Fin.88/ev.19/H/1962máj zo dňa 28.06.1963 nie je vyvlastňovacím rozhodnutím, ale ide
o rozhodnutie o zoštátnení nehnuteľného majetku patriaceho do vlastníctva súkromným vlastníkom podľa Vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb.. Keďže cena užívaných nehnuteľností
prevyšovala čiastku uvedenú v § 7 ods. 1 citovanej vyhlášky č. 88/1959 U. v. o náhrade sa
malo rozhodnúť podľa osobitného vykonávacieho predpisu (§ 11 vyhlášky).
Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti právneho predchodcu
navrhovateľky mohli prejsť do vlastníctva Československého štátu, konkrétne do vlastníctva
Štátneho rybárstva, n. p. v S. zoštátnením bez vyplatenia náhrady. Podľa názoru najvyššieho
súdu by tu mohol byť daný reštitučný titul uvedený v § 3 ods. 1 písm. n/ zákona č. 503/2003
Z. z. prípadne vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu aj podľa § 3 ods. 1 písm. o/ zákona č.
503/2003 Z. z. (prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu). Pochybil preto odporca, keď
navrhovateľkou uplatnený nárok bez ďalšieho dôvodu, že v danom prípade k prechodu
vlastníctva na štát došlo podľa Vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. o opatreniach týkajúcich
sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektora, ktorý reštitučný titul bol
riešený zákonom č. 403/1990 Zb., nepriznal s tým, že v danom prípade k prechodu vlastníctva
na štát došlo podľa Vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb., ktorý podľa názoru odporcu nie je
reštitučným titulom uvedeným v § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z..
Okrem toho odporca pochybil aj v tom, že nezisťoval, či v čase vydania rozhodnutia
č. Fin.88/ev.19/H/1962máj zo dňa 28.06.1963, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.08.1963, prešli do vlastníctva Československého štátu pozemky,
ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrili, alebo v tom čase podľa
skutočného stavu v prírode bol druh týchto pozemkov iný, než aký bol v tom čase vedený
v katastri nehnuteľností. Nebolo možné preto posúdiť, či sa na predmetné nehnuteľnosti
vzťahuje ustanovenie § 1 veta druhá zákona č. 503/2003 Z. z..
Nemožno pritom opomenúť ani nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej
aj „ústavný súd“) vo veciach sp. zn. III. ÚS 127/2010-35 z 22. júna 2010, sp. zn. IV. ÚS
209/2010–29 zo 16. septembra 2010, sp. zn. III. ÚS 185/2010–30 z 05. októbra 2010,
sp. zn. III. ÚS 212/2010-34 z 05. októbra 2010, ktorými boli zrušené rozsudky Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. 2Sžo/302/2008, sp. zn. 2Sžo/12/2009,
sp. zn. 1Sžo/247/2009 a sp. zn. 2Sžo/121/2009 v ktorých ústavný súd a v ktorých ústavný súd
vyslovil názor, že navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam (za splnenia ostatných
podmienok) sa vzťahuje na všetky prípady odňatia vlastníctva, ktoré boli ako reštitučné tituly
označené v osobitných predpisoch (reštitučných zákonoch), teda aj v zákone č. 403/1990 Zb., ktorý sa vzťahuje na následky majetkových krívd spôsobených fyzickým osobám
a súkromným právnickým osobám odňatím vlastníckeho práva k nehnuteľným a hnuteľným
veciam podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb..
Z hora uvedených dôvodov je napadnuté rozhodnutie odporcu vydané predčasne
a v rozpore so zákonom, a preto neboli podmienky na jeho potvrdenie krajským súdom, podľa
citovaného ustanovenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací toto rozhodnutie
súdu prvého stupňa zmenil tak, že rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (§ 250ja ods. 3 veta prvá OSP s poukazom na § 250l ods. 2 OSP).
Úlohou odporcu, ktorý v ďalšom konaní pri novom prejednaní je viazaný právnym
názorom súdu (§ 250r a § 250ja ods. 4 OSP) bude zisťovať, či sa na predmetné nehnuteľnosti
vzťahuje ustanovenie § 1 veta druhá zákona č. 503/2003 Z. z., t. j. či v čase vydania
rozhodnutia ONV finančného odboru v Rožňave č. Fin.88/ev.19/H/1962máj zo dňa
28.06.1963 prešli do vlastníctva čsl. štátu pozemky, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny
fond alebo do neho patrili, alebo vtom čase podľa skutočného stavu v prírode bol druh týchto pozemkov iný, než aký bol v tom čase vedený v katastri nehnuteľností, ktorá skutočnosť
je pre úspešné uplatnenie nároku rozhodujúca, a v kladnom prípade posúdiť nárok
navrhovateľky podľa § 3 ods. 1 písm. n/ prípadne písm. o/ zákona č. 503/2003 Z. z., pričom bude potrebné zaoberať sa aj tým, či predmetné rozhodnutie bolo pôvodným vlastníkom
riadne doručené, a prečo predmetné nehnuteľnosti, hoci boli zapísané ako ostatná plocha,
komunikácia alebo vodná plocha - rybník a za určitým účelom boli vyvlastnené, tak boli
v roku 1998 odpredané fyzickým osobám.
Najvyšší súd pre úplnosť v súvislosti s odôvodnením rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 8Sžo/170/2008 z 09. novembra 2010 považuje
za potrebné dodať, že právnu situáciu v prípade Rybníkov H. nemožno považovať za nejasnú,
nakoľko uznesenia ústavného súdu vo veciach sp. zn. III. ÚS 287/2007-18 z 25. októbra 2007
a sp. zn. IV. ÚS 218/2010-27 z 03. júna 2010 boli vydané za celkom iného skutkového stavu
a iných skutkových okolností prípadu a pozemkov v kat. úz. H. sa vôbec netýkali.
O trovách konania súdneho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 250 ods. 1 OSP a § 151
ods. 1 a 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, nakoľko navrhovateľka trovy v zákonom stanovenej lehote nevyčíslila a iné trovy konania zo spisu ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia nevyplývali.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. marca 2011
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková