Najvyšší súd

5Sžo/140/2010

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci o odvolaní žalobcu: S. A. B., s.r.o., ul. S., Ž., IČO: X., zastúpený JUDr. D. V., advokátom so sídlom ul. J., M.proti žalovanému:

Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, proti rozsudku Krajského súdu

v Žiline, č. k. 21S/53/2009-43 zo 16.02.2010 vo výroku o trovách konania takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline,

č. k. 21S/53/2009-43 zo 16.02.2010   p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom krajského súdu bolo zrušené rozhodnutie žalovaného, ktorým zmenil

výrok rozhodnutia Inšpektorátu práce Žilina, č. k. 151/2006-IZA-2.3/pok/R/2 z 21.04.2009

(v časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty tak, že uložil pokutu vo výške 200,- Eur

za porušenie povinností vyplývajúcich z § 129 ods. 1 ZP.) a krajský súd vec vrátil

žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v zrušujúcom rozsudku dôvodil tým, že

vo vzťahu k oprávnenosti uloženia pokuty bol správne zistený skutkový stav a samotné

uloženie pokuty za zistené porušenie pracovno-právneho predpisu bolo v súlade so zákonom.

Žalovaný však procesne pochybil, keď zmenil výšku pokuty bez toho, aby si ozrejmil, akú

výšku pokuty prvostupňový orgán uložil a odstránil zrejmú nesprávnosť jeho rozhodnutia

v číselnom vyjadrení výšky pokuty. Krajský súd súčasne nepriznal žalobcovi náhradu trov

konania s poukazom na to, že podľa ust. § 250k ods. 1 OSP druhá veta, môže tiež súd

rozhodnúť, že sa náhrada trov konania celkom alebo sčasti nepriznáva, ak sú na to dôvody

hodné osobitného zreteľa. Je nesporné, že rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie

správneho orgánu prvého stupňa bolo zrušené z dôvodu procesného pochybenia žalovaného,

pričom žalobca nenamietal v žalobných dôvodoch porušenie pracovno-právnych predpisov

jeho protiprávnym konaním, ktoré bolo zo strany žalovaného jednoznačne preukázané.

Možno potom povedať, že súd zrušil napadnuté rozhodnutie nie na základe nesprávneho skutkového zistenia a právneho záveru zo strany žalovaného, ale len z dôvodu neurčitosti

výroku rozhodnutia, ktorý vyplýva z rozporu medzi numerickým a slovným vyjadrením

výšky pokuty. Toto bolo jediné pochybenie žalovaného a v novom konaní podľa krajského

súdu vzhľadom na nesporný skutkový stav bude opätovne rozhodované o uložení sankcie.

V týchto okolnostiach videl súd dôvody hodné osobitného zreteľa a v zmysle uvedeného

je toho názoru, že boli splnené podmienky ust. § 250k ods. 1 druhá veta, preto nepriznal

žalobcovi trovy konania.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie v časti výroku o nepriznaní

náhrady trov konania. Poukázal na to, že splnil procesné predpoklady podľa § 250k ods. 1

OSP pre priznanie náhrady trov a nejestvujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre ich

nepriznanie. Spor vyvolal žalovaný svojím nesprávnym konaním a žalobca len poukázal

na protizákonné rozhodnutie správnych orgánov. Žiadal priznať náhradu trov za zaplatený

súdny poplatok 66,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 250,36 Eur.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal prvostupňový rozsudok vo výroku

o trovách konania v medziach podaného odvolania a dospel k záveru, že rozhodnutie

krajského súdu o nepriznaní trov konania je dôvodné.

Krajský súd sa vyporiadal so všetkými dôvodmi žaloby a o. i. konštatoval

nedôvodnosť podstatnej časti žaloby. Neuznal tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie žalovaného

je neplatným právnym úkonom a že zmenou rozhodnutia bola porušená zásada neuloženia

prísnejšej sankcie, než akú uložil prvostupňový orgán.

Pokiaľ krajský súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie, krajský súd jednoznačne

konštatoval formálnosť pochybenia vo výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu,

ktoré odvolací orgán neodstránil len čiastočne.

Nepochybným však zostalo skutkové zistenie a právne závery o dôvodnosti uloženia

sankcie pre porušenie pracovno-právnych predpisov žalovaným. Za tejto situácie nemožno

krajskému súdu vytknúť, že nepriznal náhradu trov konania žalobcovi z dôvodov hodných

osobitného zreteľa, ktoré podrobne v dôvodoch rozhodnutia uviedol. Odvolací súd len

poznamenáva, že aj sám žalobca mohol prvostupňový správny orgán upozorniť na zrejmú

nesprávnosť rozhodnutia (rozpor v numerickom a slovnom vyjadrení výšky sankcie) a sám

z povahy veci po 01.01.2009 mohol vykonať prepočet sankcie zo Sk na Eur. Dôvodom

podania žaloby však nebola len a výlučne uvedená zrejmá nesprávnosť, ale vecný nesúhlas

so samotným uložením pokuty, čo bolo aj podľa odvolacieho súdu prvotnou motiváciou

sporu.

Z týchto dôvodov odvolací súd prvostupňové rozhodnutie vo výroku o trovách

konania potvrdil. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania žalobcovi náhrada trov

odvolacieho konania nepatrí (§ 250k á contr. OSP)

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. augusta 2010

JUDr. Ida H a n z e l o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková