Najvyšší súd
5Sžo/14/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny
Krajčovičovej, v právnej veci žalobcov - 1. M. T., bytom B., 2. Ľ. T., bytom B., oboch
zastúpených JUDr. Ľ. B., advokátkou so sídlom K., proti žalovanému Úradu geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky, Bratislava, Chlumeckého 2, za účasti
vedľajšieho účastníka JUDr. I. T., advokáta so sídlom R., správcu konkurznej podstaty
úpadcu J., spol. s r. o. v konkurze so sídlom M., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. LPO-1949/2006/BA z 26. júna 2006, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/322/2007-86 z 14. októbra 2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 2S/322/2007-86 z 14. októbra 2009 z m e ň u j e tak, že žalobu z a m i e t a.
Účastníkom ani vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 2 písm. a/
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného
č. LPO-1949/2006/Ba z 26. júna 2006, ako aj rozhodnutie Katastrálneho úradu v Banskej
Bystrici č. P 11/2006 zo dňa 03.03.2006. Týmto rozhodnutím Katastrálny úrad v Banskej
Bystrici vyhovel protestu Krajskej prokuratúry Banská Bystrica č. Kd 2129/05-7 zo dňa
13.12.2005 v zmysle § 24, § 26, § 27 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) a zrušil rozhodnutie Správy katastra
Banská Bystrica č. V-3441/2003 zo dňa 25. júna 2005, ktorým správa katastra povolila vklad
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - bytu č. X. do katastra nehnuteľností.
Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zrušenie rozhodnutia o povolení
vkladu vlastníctva v prospech žalobcov (č. V-3441/2003) na základe prokurátorského protestu
z dôvodu údajnej potreby vyčkania na právoplatnosť rozhodnutia o časovo predchádzajúcom
a zjavne nedôvodnom návrhu na vklad (č. V-237/2003) v nijakom ohľade neprispelo
k nastoleniu zákonnosti v prejednávanej veci, naopak vytvorilo priestor pre ďalšie obštrukcie
pri realizácii práva žalobcov na odkúpenie nájomného bytu za podmienok upravených
bytovým zákonom, ako to napokon veľmi presne konštatovala už Správa katastra Banská
Bystrica pri predložení podaného protestu nadriadenému Krajskému úradu Banská Bystrica.
K otázke právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C 53/00-449,
keďže sa argumentácia žalovaného v napadnutom rozhodnutí zhodovala s tvrdeniami
žalobcov, nebolo potrebné, aby krajský súd k tejto veci zaujímal osobitné stanovisko.
K otázke, či rozhodnutie o vyhovení protestu prokurátora a zrušení právoplatného rozhodnutia
správy katastra o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti a vrátení veci správe
katastra na ďalšie konanie podlieha súdnemu prieskumu. Krajský súd uviedol, že takéto
rozhodnutie nepochybne zasahuje do právneho postavenia žalobcov a je spôsobilé ukrátiť
ich na ich právach, pretože právoplatným zrušením rozhodnutia o vklade sa dotknutým
osobám odnímajú už raz právoplatne priznané účinky nadobudnutia vlastníctva
k nehnuteľnosti. Takéto rozhodnutie preto zo súdneho prieskumu podľa § 247 a nasl. OSP
vylúčiť nemožno. Z týchto dôvodov, krajský súd konštatoval, že napadnuté rozhodnutie ako
i prvostupňové rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto bolo
potrebné obidve rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. c/ OSP zrušiť a vrátiť žalovanému
na ďalšie konanie.
O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a vzhľadom
na úspech v konaní priznal žalobcom náhradu trov vynaložených na súdnom poplatku
za žalobu v sume 331,50 eura. Žalobcom nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia
advokátom, nakoľko si právna zástupkyňa tieto trovy nevyčíslila.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc
sa zmeny napadnutého rozsudku krajského súdu a zamietnutia žaloby. Poukazoval
na ustanovenie § 41 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“), podľa ktorého sa práva k tej istej nehnuteľnosti
zapisujú v poradí, v akom sa správe katastra doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny
o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra. Toto ustanovenie
zakotvuje zásadu priority zápisov, ktorá spočíva v tom, že práva k tej istej nehnuteľnosti
musia byť zapísané v poradí, v akom bola zmluva, verejná listina alebo iná listina na správu
katastra doručená. V danom prípade predmetná nehnuteľnosť - byt č. X. bola predmetom
kúpnej zmluvy, o ktorej sa rozhodovalo v konaní č. V - 237/2003 na Správe katastra Banská
Bystrica, pričom v čase vydania rozhodnutia č. V - 3441/2003 nebolo a ani k dnešnému dňu
nie je rozhodnutie č. V - 237/2007 právoplatné. Žalovaný tvrdil, že pokiaľ nie je právoplatne
rozhodnuté vo veci zápisu práva z listiny doručenej ako prvej, nemôže správny orgán
rozhodnúť o zápise práva k nehnuteľnosti z listiny doručenej správe katastra ako druhej.
Správa katastra až po právoplatnom ukončení konania o vklade práva č. V - 237/2003
rozhodne o návrhu na vklad doručený správe katastra ako druhý v poradí, t. j. návrh na vklad
pod č. V- 3441/2003.
Ďalej žalovaný poukazoval na to, že aj keď v danom prípade bola splnená podmienka
ustanovená v § 247 ods. 2 OSP, nebola splnená podmienka ustanovená v § 244 ods. 3 OSP a to, že musí ísť o rozhodnutie správneho orgánu vydané v správnom konaní, ktoré zakladá,
mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti žalobcov, alebo ktorými môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti žalobcov dotknuté. Rozhodnutím žalovaného totiž neboli
žalobcovia priamo ukrátení na svojich právach, pretože vyhovením protestu prokurátora
a zrušením rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. V – 3441/2003 sa vec vrátila
do štádia, kedy bude prvostupňový orgán opätovne rozhodovať o návrhu na vklad a až takéto
rozhodnutie, či už pozitívne alebo negatívne, je spôsobilé vyvolať zákonom predpokladané
účinky s priamym dosahom na práva alebo povinnosti žalobcov, ktoré podlieha
preskúmavaniu v súlade s § 244 a nasl. OSP. V tejto súvislosti žalovaný poukazoval
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 1Sžo/42/2008. Taktiež
poukazoval na rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/316/2006–38,
1S/318/2006-50 a 2S/319/2006-56, ktorý žaloby v obdobných veciach zamietol.
Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadali napadnutý
rozsudok krajského súdu potvrdiť. Uviedli, že nesúhlasia s názorom žalovaného, že zápis
vlastníckeho práva k bytu č. X. vykonaný v konaní pod č. V - 3441/2003 bol vykonaný
v rozpore s ustanovením § 31 ods. 1 až 3 a § 41 ods. 2 katastrálneho zákona a súhlasia
s názorom krajského súdu, ktorý uviedol, že „vzhľadom na to, že o návrhu žalobcov na vklad
vlastníckeho práva dňa 14.08.2003 (V-3441/2003) rozhodol správny orgán až po zamietnutí
návrhu na vklad v konaní V- 237/2003, konal podľa názoru súdu v slade s ustanovením § 41 ods. 2 katastrálneho zákona. Rozhodol najprv o tomto návrhu tak, že ho zamietol
a až po oboznámení sa so záväzným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
v tejto veci... následne rozhodoval o návrhu žalobcov v konaní V - 3441/2003“. Žalobcovia
uviedli, že žiadny z konajúcich orgánov sa doteraz nezaoberal v žalobe namietanou otázkou
absolútnej neplatnosti právneho úkonu – zmluvy, ktorá mala byť predmetom vkladového
konania V- 237/2003. Absolútnu neplatnosť zmluvy, ktorá bola predmetom konania
V- 237/2003 konštatoval Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku č. 23S/164/2003 zo dňa
21.01.2004 a Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č. 1Sž-o-KS 91/04 zo dňa
02.12.2004 a v konečnom dôsledku opakovane aj v rozsudku č. 5Sž-o-KS 7/2006 a v čase
rozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho práva k bytu žalobcov už túto neplatnosť mala
správa katastra preukázanú a potvrdenú. Ďalej žalobcovia zdôrazňovali, že absolútna
neplatnosť nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a pôsobí od počiatku, jej účinky pôsobia
definitívne, aj keby dôvod neplatnosti právneho úkonu dodatočne odpadol a takýto úkon
nemožno dodatočne zhojiť ani konvalidovať. Za takéhoto právneho stavu podľa názoru
žalobcov neplatný právny úkon nemohol vyvolať žiadne právne ani procesné účinky, a preto v danom prípade ani nemohla vzniknúť žiadna priorita práva ani listiny. Ďalej uviedli,
že samotná priorita doručených listín je v danom prípade pre rozhodovanie nedostačujúca,
pretože zásada priority zápisov v sebe obsahuje aj prioritu práv. Poukazovali na to, že pokiaľ
by teraz konajúci súd potvrdil postup katastrálneho úradu, a teda aj právny názor vyslovený
v proteste prokurátora ako správny, poskytol by právnu ochranu nikdy neexistujúcim právam
iného subjektu a poškodil by vlastnícke právo žalobcov a konal by tak v rozpore nielen
s ich právom na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd), ale aj s jednotlivými ustanoveniami OSP.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk (§ 156
ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného treba považovať za dôvodné.
Predovšetkým Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) zdôrazňuje,
že predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je zákonnosť rozhodnutí správnych
orgánov vydaných na základe vyhovenia protestu prokurátora.
Protest prokurátora je právnym prostriedkom, ktorým prokurátor vykonáva dozor
nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi
verejnej správy [§ 21 ods. 2 písm. a/ zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)].
Konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje,
či všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy, opatrením
alebo rozhodnutím bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Ak tento
zákon neustanovuje inak, na konanie o proteste prokurátora sa primerane vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní (§ 24 zákona o prokuratúre).
Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo
podať rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora
sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 27 ods. 1 písm. c/ zákona o prokuratúre, § 69 ods. 4 správneho poriadku).
Podľa § 69 ods. 1 správneho poriadku, ak sa protest prokurátora podal na správnom
orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému
protest smeruje, zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu.
Inštitút protestu prokurátora ako jeden zo špecifických prostriedkov dozoru
prokuratúry slúži predovšetkým na nápravu nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej správy
- na odstraňovanie právnych pochybení, ktoré vznikli v príslušnom konaní. V rámci tohto
dozoru prokuratúra uplatňuje svoju pôsobnosť vo vzťahu k orgánom verejnej správy tým,
že podaním protestu prokurátora možno vyvolať preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu
(ale nie priamo jeho zmenu alebo zrušenie). Podaním protestu prokurátora vzniká právny
vzťah medzi správnym orgánom a prokurátorom. Základným obsahom tohto vzťahu je právo
prokurátora žiadať vybavenie protestu (zrušiť právoplatné rozhodnutie alebo ho nahradiť
novým, ktoré bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi
predpismi) a povinnosť správneho orgánu rozhodnúť o proteste prokurátora. Treba zdôrazniť,
že od podania protestu až do vydania rozhodnutia o proteste nevzniká právny vzťah medzi účastníkmi konania a konajúcim správnym orgánom ani medzi účastníkmi konania
a prokurátorom - podanie protestu sa uskutočňuje nezávisle od vôle účastníka, a to aj vtedy,
ak dal k takému konaniu podnet.
Správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, má dve možnosti – buď protestu prokurátora
vyhovie alebo mu nevyhovie, resp. mu vyhovie iba čiastočne.
V prvom prípade ide o špeciálny prípad autoremedúry, pri ktorom sa nevyžaduje
súhlas účastníkov konania. Účastník konania má ale zákonné právo podať proti rozhodnutiu o proteste prokurátora riadny opravný prostriedok (§ 69 ods. 4 správneho poriadku).
Keďže predmetom odvolania (rozkladu) je rozhodnutie o proteste prokurátora, t. j. len
rozhodnutie vydané v konaní upravenom v § 69 správneho poriadku, v odvolaní (rozklade)
nie je možné napadnúť rozhodnutie vydané v správnom konaní o základe veci. Odvolanie
sa teda pripúšťa len v otázke, či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť.
To isté platí aj pre súdne preskúmavacie konanie podľa piatej časti OSP.
Jednou z podmienok postupu podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku „Rozhodnutie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych
orgánov“, t. j. preskúmavania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov
je, že návrhom napadnutým rozhodnutím a postupom správneho orgánu došlo k ukráteniu
na právach tej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá tento návrh podáva (§ 247 ods. 1 OSP),
ako aj, že ide o rozhodnutie, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti
fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 OSP).
V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky
(napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. III. ÚS 43/03,
I. ÚS 3/01, I. ÚS 37/95) požiadavka zakotvená v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(podľa ktorého kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej
správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon
neustanoví inak; z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí
týkajúcich sa základných práv a slobôd.) tiež nemôže byť závislá od toho, v akom type
(druhu) správneho konania (riadneho alebo mimoriadneho) sa rieši spor o právo, ktorý
vzhľadom na svoju povahu nemôže byť vylúčený z právomoci súdu.
Z týchto dôvodov môže byť predmetom preskúmania súdom aj právoplatné
rozhodnutie správneho orgánu vydané v konaní, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora.
Predmetom preskúmania súdom v tomto prípade však môžu byť len rozhodnutia vydané
v konaní o proteste prokurátora, nie pôvodné rozhodnutie správneho orgánu, ktoré bolo
protestom prokurátora napadnuté; úlohou súdu v takomto preskúmavacom konaní nie je riešiť
otázku zákonnosti predchádzajúceho rozhodnutia z hľadiska ich obsahu.
Nakoľko ustanovenie § 247 ods. 2 OSP dovoľuje všeobecným súdom, aby v správnom
súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmali len tie
rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov
a žalobcovia sa domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného v konaní o proteste
prokurátora, predmetom preskúmania súdom v prejednávanej veci mohla byť len zákonnosť
tohto rozhodnutia resp. aj zákonnosť rozhodnutia Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici,
ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora, a to z hľadiska, či protestu prokurátora malo
alebo nemalo byť vyhovené.
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom
v rozhodnom čase, práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú do listu vlastníctva a do súboru
popisných informácií katastra, tým sa stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi
katastra.
Podľa § 41 ods. 2 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam (odsek 1) sa zapisujú
v poradí, v akom sa správe katastra doručili návrhy na zápis do katastra, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Z obsahu pripojeného spisového materiálu mal najvyšší súd za preukázané,
že návrhom zo dňa 14.08.2003 podaným o 10:45 hod. na Správe katastra Banská Bystrica
žiadali žalobcovia v 1. a v 2. rade o povolenie vkladu bezpodielového spoluvlastníctva k bytu
č. X. na 8. poschodí bytového domu na M., súpisné číslo X. na postavenom na pozemku parc.
č. X.X. v k. ú. Banská Bystrica a k spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach označeného bytového domu, k pozemku zastavanom bytovým
domom a k priľahlému pozemku parc. č. X.X. o veľkosti 7212/441012, pričom tento návrh
bol zaevidovaný pod č. V-3441/2003.
Ďalej mal najvyšší súd za preukázané, že v tom čase už na Správe katastra Banská
Bystrica prebiehalo konanie o povolení vkladu k štyridsiatim šiestim bytom v bytovom dome
súp. č. X. na pozemku parc. č. X., k im prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach a príslušenstve k bytovému domu
a k zastavanému a priľahlému pozemku parc. č. X.X. na základe zmluvy o prevode
vlastníctva štyridsaťšesť bytov z 03.07.2002, ktorú uzavreli spoločnosť J., s. r. o. ako
predávajúci a spoločnosť P. & Y. A., s. r. o. ako kupujúcim. Návrh na vklad na základe tejto
zmluvy bol doručený Správe katastra Banská Bystrica dňa 27.01.2003 a bol zaevidovaný pod
č. V-237/2003. Správa katastra tento návrh v celom rozsahu zamietla, a to rozhodnutím zo
dňa 19.08.2003 č. V-237/2003. Na základe odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudkom zo dňa 02.12.2004 sp. zn. 1Sž-o-KS 91/04 toto rozhodnutie zrušil a vrátil správe
katastra na ďalšie konanie. V ďalšom konaní Správa katastra Banská Bystrica rozhodnutím zo
dňa 21.07.2005 č. V-237/2003 návrh na vklad čiastočne zamietla, a to ohľadne prevodu
vlastníctva k dvadsaťjeden bytom, medzi ktorými bol aj byt č. X. na 8. poschodí bytového
domu a ohľadne zostávajúcich dvadsaťpäť bytov konanie prerušila. Proti rozhodnutiu č. V-
237/2007 zo dňa 21.07.2005 do časti o zamietnutí návrhu na vklad podali účastníci zmluvy odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici pod č. k. 24Sp/26/2005-22,
ktorý rozsudkom zo dňa 10.11.2005 rozhodnutie správy katastra potvrdil. Tento rozsudok bol
ako vecne správny potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Sž-o-
KS-7/2006 zo dňa 25.01.2007. Následne bolo katastrálne konanie o návrhu na vklad č. V-
237/2007 na základe späťvzatia návrhu zastavené dňa 16.05.2007. Z uvedeného je preto
nepochybné, že konanie vedené na Správe katastra Banská Bystrica pod č. V-237/2007 bolo
právoplatne skončené až týmto dňom.
Vzhľadom k tomu, že o návrhu na vklad vedenom pod č. V-3441/2003, ktorý bol
doručený správe katastra ako druhý v poradí bolo rozhodnuté dňa 25.06.2005, čiže skôr ako
bolo právoplatne skončené konanie o prvom návrhu k totožnej nehnuteľnosti vedenej
na správe katastra pod č. V-237/2003, bol protest prokurátora dôvodný. Správa katastra
Banská Bystrica totiž porušila právnu normu ustanovenú v § 41 ods. 2 katastrálneho zákona,
keď povolila vklad vlastníckeho opráva k nehnuteľnosti na základe návrhu doručeného
na správu katastra ako druhý v poradí skôr, ako bolo právoplatne rozhodnuté o návrhu
na vklad vlastníckeho práva doručeného správe katastra ako prvého v poradí, čím porušila
zásadu prioritu zápisov do katastra nehnuteľnosti.
V danom prípade podľa názoru najvyššieho súdu nie je právne relevantné, že správa
katastra rozhodla až po zamietnutí návrhu na vklad podanom spoločnosťami J., s. r. o.
a P. & Y. A., s. r. o., ktorý návrhu žalobcov časovo predchádzal (V-237/2003), rozhodujúcim
v danej veci je, že toto rozhodnutie (V-237/2003) nebolo v čase rozhodovania o návrhu
č. V 3441/2003 právoplatné. Napokon nemožno ponechať bez povšimnutia skutočnosť, že
rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 13C/53/00-499 zo dňa 02.04.2003, ktorým
bol nahradený prejav vôle predávajúceho spoločnosti J., s. r. o. v zmluve zo dňa 13.08.2003,
ktorá bola predmetom návrhu na vklad č. V-3441/2003, bol uznesením Krajského súdu
v Banskej Bystrici č. k. 15Co/33/06-841 zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie
konanie.
Vychádzajúc z obsahu protestu prokurátora, ktorý odôvodnil tým, že boli porušené
stanovenia § 41 ods. 2 a § 31 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona a ustanovenia § 3 ods. 1 a 4
správneho poriadku, ani odvolací súd nezhliadol nijaký dôvod, pre ktorý by nemalo byť
protestu prokurátora vyhovené.
Krajský súd v Bratislave preto pochybil, keď napadnuté rozhodnutie ako
aj rozhodnutie Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z týchto dôvodov napadnutý
rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta prvá OSP a § 220 OSP zmenil tak,
že žalobu zamietol.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s poukazom § 151 ods. 1, 2
OSP tak, že žalobcom nepriznal ich náhradu, pretože neboli v tomto konaní úspešní,
žalovanému preto, že mu žiadne trovy nevznikli a vedľajšiemu účastníkovi preto,
že ich náhradu neuplatnil.
Záverom pre úplnosť veci, najvyšší súd poukazuje na to, že krajský súd súdny
poplatok žalobcovi nevyrubil správne pretože výška súdneho poplatku za žalobu v danom
prípade nebola 10.000,- Sk, ako rozhodol krajský súd (výzva z 08.02.2008 – č. l. 26),
ale 2.000,- Sk (66,- eur), a to titulom poplatku z návrhu na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby podľa položky 10 písmeno a/
Sadzobníka súdnych poplatkov ako Prílohy k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdnych poplatkoch“). Súdny poplatok vo výške 10.000,- Sk podľa položky 10 písmeno e/
Sadzobníka súdnych poplatkov ako Prílohy k zákonu o súdnych poplatkoch v znení účinnom
do 30.06.2007 nebol poplatkom z návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy na základe žaloby, ale išlo o poplatok za konanie o žalobách proti
rozhodnutiam a postupom ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov s pôsobnosťou
pre celé územie Slovenskej republiky, pričom pre platenie tohto poplatku v zákone o súdnych
poplatkoch nie je (resp. nebol) určený ani poplatník (§ 2 ods. 1 a ods. 4 veta druhá zákona
o súdnych poplatkoch) a povinnosť zaplatiť tento poplatok mohla vzniknúť až nadobudnutím
právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti
s rozhodnutím vo veci samej (§ 5 ods. 1 písm. h/ zákona o súdnych poplatkoch).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 07. decembra 2010
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková