5Sžo/138/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateliek: 1/ Bc. L.Z., bytom T., 2/ Ing. G.Z., bytom D., proti odporkyni: Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, so sídlom Ružová dolina 27, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 5. apríla 2013, sp.zn. V-4687/13, o odvolaní navrhovateľky v 1. rade proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.k. 9Sp 54/2013-18 z 13. septembra 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľky v 1. rade o d m i e t a.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) rozsudkom č.k. 9Sp 54/2013-18 z 13. septembra 2013 podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1965 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len „katastrálny zákon“) potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 5. apríla 2013, sp.zn. V-4687/13, ktorým zamietla návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo zmluvy o odstúpení od darovacej zmluvy zo dňa 4. januára 2013, keď dospela k záveru, že predloženou dohodou sa vlastnícke právo neprevádza, došlo ňou k odstúpeniu od predchádzajúcej darovacej zmluvy. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže navrhovateľky v konaní nedosiahli úspech a odporkyňa ich náhradu neuplatňovala.

Navrhovateľka v 1. rade podala proti vyššie uvedenému rozhodnutiu na krajskom súde dňa 13. mája 2015 odvolanie e-mailom, ktoré doplnila podaním, ktoré odovzdala navrhovateľka v 1. rade na poštovú prepravu dňa 18.5.2015.

Odporca odvolací návrh nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanienavrhovateľky v 1. rade je potrebné odmietnuť.

Odvolací súd zistil, že navrhovateľke v 1. rade bolo napadnuté rozhodnutie krajského súdu doručené dňa 23. októbra 2013. Najvyšší súd mal za preukázané, vychádzajúc z doručenky na č.l. 22 spisu, že dňa 23.10.2013 navrhovateľka v 1. rade prevzala rozhodnutie, ktoré podpísala svojím vlastnoručným podpisom. Na základe tejto skutočnosti bola vyhotovená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti s vyznačeným dátumom 15.11.2013.

Lehota na podanie odvolania stanovená v § 204 ods. 1 OSP začala navrhovateľke v 1. rade plynúť 24. októbra 2013 a uplynula dňom 7. novembra 2013, ktorý bol jej posledným dňom.

Navrhovateľka v 1. rade teda podala odvolanie po uplynutí lehoty na podanie odvolania.

Následne, krajský súd reklamoval nedodanie doručenky od navrhovateľky v 1. rade (L. G.) na č.l. 28, hoci v spise nechýbala, avšak na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa mal v prípade eventuálnych pochybností predovšetkým prešetriť okolnosti doručenia rozhodnutia, t.j. ktorá osoba a kedy prevzala predmetnú zásielku. Na základe oznámenia Slovenskej pošty, a.s., zo dňa 14.02.2014 (č.l. 31), zásielku prevzala navrhovateľka v 1.rade (L. G.) osobne dňa 30.12.2013. V zmysle uvedeného, spis bol uložený do archívu (č.l. 33) a to aj napriek skutočnosti, že došlo k nezrovnalostiam v dátume doručenia rozhodnutia navrhovateľke v 1. rade, L. G..

Podaním zo dňa 12.11.2014 (č.l. 34) a e-mailom zo dňa 18.11.2014 (č.l. 37), navrhovateľka v 1. rade (L. G.), v zastúpení Ing. G., na základe dodatočne doloženej plnej moci zo dňa 07.01.2008 (č.l. 38), žiadala o odstránenie doložky právoplatnosti a riadne doručenie predmetného rozhodnutia, keďže má za to, že z oboch doručeniek je zrejmé, že obe rozhodnutia prevzala jedna a tá istá osoba a teda rozsudok nebol účinne doručený jednému z účastníkov konania. Ďalej žiadala zrušenie uznesenia o povinnosti uhradiť súdny poplatok za podanie opravného prostriedku.

V zmysle výzvy zo dňa 08.01.2015 (č.l. 39), krajský súd požiadal Poštu Bratislava I o oznámenie, kto a na základe čoho prevzal dňa 23.10.2013 zásielku adresovanú L.Z.. Podaním zo dňa 05.03.2015 (č.l. 40- 41), Pošta Bratislava I. uviedla, že zásielka adresovaná navrhovateľke v 1. rade došla na dodávaciu poštu Bratislava I. dňa 21.10.2013, kedy bol vykonaný prvý pokus o doručenie. Nakoľko adresát na odovzdávacom mieste nebol zastihnutý, poštová doručovateľka zanechala adresátovi v domovej listovej schránke výzvu o opakovanom doručení. Opakované doručenie bolo uskutočnené dňa 22.10.2013, kedy poštová doručovateľka zanechala adresátovi oznámenie o uložení zásielky a v ten istý deň bola zásielka uložená na pošte počas uplynutia odbernej lehoty. Ďalej uviedla, že neeviduje žiadosť adresáta o doplnkové a dispozičné služby, zásielka bola na pošte vydaná splnomocnencovi dňa 23.10.2013 na základe splnomocnenia overeného oprávneným orgánom - osvedčením vystaveným u notára č. O 71443/2009. Na záver uviedla, že Pošta Bratislava I. nemôže poskytnúť fotokópiu splnomocnenia.

Zástupca navrhovateľky v 1. rade na vyjadrenie pošty uviedol e-mailom zo dňa 9. marca 2015, že L. G. sa v čase doručovania zásielky nezdržiavala v mieste doručenia, nakoľko v tom čase sa zdržiavala v zahraničí. Opätovne žiadal o riadne doručenie rozhodnutia, odstránenie doložky právoplatnosti a zrušenie uznesenia o povinnosti uhradiť súdny poplatok za podanie opravného prostriedku.

Krajský súd opätovne doručoval rozhodnutie navrhovateľke v 1. rade, L. G. (č.l. 48), ktorá osobne prevzala zásielku dňa 28.04.2015, ktorú podpísala svojim vlastnoručným podpisom. E-mailovým podaním a podaním osobne doručeným krajskému súdu dňa 28.04.2015, zástupca navrhovateľky v 1. rade uviedol, že má za to, že rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a opakovane žiadal o zrušenia uznesenia o povinnosti uhradiť súdny poplatok za podanie opravného prostriedku.

Výzvou zo dňa 06.05.2015 krajský súd žiadal navrhovateľku v 2. rade, Ing. G. G., a Ing. G. o doloženie splnomocnenia overeného oprávneným orgánom - Osvedčenie vystavené u notára č. O 71443/2009 na preberanie zásielok do vlastných rúk pre L. G.; na výzvu súdu nereagovali.

Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

Vzhľadom na to, že navrhovateľka v 1. rade podala odvolanie oneskorene, odvolací súd postupujúc podľa citovaného zákonného ustanovenia § 218 ods. 1 písm. a/ OSP odvolanie navrhovateľky v 1. rade odmietol. Odvolací súd sa nemohol zaoberať obsahom napadnutého rozhodnutia, pretože zistil niektorý z dôvodov, ktorý vedie k nemeritórnemu rozhodnutiu, a preto odvolanie navrhovateľky v 1.rade nebolo možné vecne prejednať a o ňom rozhodnúť.

Najvyšší súd má za to, že rozhodnutie bolo riadne doručené osobe splnomocnenej navrhovateľkou v 1. rade na doručovanie, t.j. navrhovateľke v 2. rade. Dokladom o doručení písomnosti súdu je tzv. doručenka (čl. 22), ktorá má povahu verejnej listiny v zmysle § 134 OSP. Súd vychádza z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri doručení a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. Ustanovenie § 45 ods. 2 OSP upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke (namieta, že zásielku neprevzala oprávnená osoba), je povinný o tom súdu predložiť dôkaz, a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie. V danom prípade nebolo preukázané, že by zásielku prevzala iná než splnomocnená osoba (č.l. 40). Skutočnosť, že rozhodnutie neprevzala navrhovateľka v 1. rade osobne (L. G.), ale ho prevzala ňou splnomocnená osoba, navrhovateľka v 2. rade (Ing. G. G.) na základe splnomocnenia overeného oprávneným orgánom - Osvedčením vystaveným u notára č. O 71443/2009, nemá vplyv na účinky doručenia. Rozhodnutie teda nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.2013.

Najvyšší súd si v tejto súvislosti dovoľuje poukázať na právny názor vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 363/2011 z 24. augusta 2011, „pokiaľ sťažovateľ splnomocnil vo svojom mene na preberanie poštových zásielok vrátane zásielok určených do vlastných rúk splnomocnenca, musí znášať aj následky spojené s právnymi účinkami ich riadneho doručenia, resp. so začatím riadneho plynutia lehôt na podanie zákonom prípustných opravných prostriedkov, tak ako keby si bol tieto prevzal osobne.“

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá s poukazom na § 146 ods. 1 písm. c/ OSP per analogiam, keďže odmietnutím odvolania nedošlo k jeho vecnému vybaveniu a nebol daný dôvod na rozhodnutie podľa § 146 ods. 2 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.