5Sžo/131/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V   MENE   SLOVENSKEJ   REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Baricovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v právnej veci

žalobcu R. R., bytom P. proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru,

Krajský dopravný inšpektorát, Kollárova 31, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. KRP-35/DI-ODV-2008 zo 04. marca 2008 a rozhodnutia

Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát Galanta č. ORP-

1213/DI-4-2007 zo 07. januára 2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súde

v Trnave z 26. novembra 2009, č. k. 14S/11/2009-47, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave   z 26. novembra 2009, č. k. 14S/11/2009-47   m e n í   tak, že rozhodnutie žalovaného  

č. KRP-35/DI-ODV-2008 zo 04. marca 2008   z r u š u j e   a vec   v r a c i a žalovanému  

na ďalšie konanie. Súčasne   z r u š u j e   aj prvostupňové rozhodnutie Okresného

dopravného inšpektorátu Galanta č. ORP-1213/DI-4-2007 zo 07. januára 2008.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol žalobu, ktorou

sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného správneho

orgánu č. KRP-35/DI-ODV-2008 zo 04. marca 2008 a jeho následného zrušenia a vrátenia

veci na ďalšie konanie. Žalovaný uvedeným rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie

Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát Galanta,  

č. ORP-1213/DI-4-2007 zo 07. januára 2008 podľa ktorého žalobca porušil § 4 ods. 2 písm. a/

zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších

predpisov, následkom čoho bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1

písm. i/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o priestupkoch“) a bola mu uložená sankcia podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch.

Podľa odôvodnenia rozsudku krajského súdu správne orgány dostatočne zistili

skutkový stav a vyvodili z neho správny právny záver.

Žalovaný, aj prvostupňový správny orgán vykonali riadne dokazovanie, výsledkom

ktorého bolo zistenie tej skutočnosti, že žalobca viedol osobné motorové vozidlo, ktoré

nespĺňalo podmienky na prevádzku na pozemných komunikáciách, nakoľko farba ani VIN

nesúhlasila s osvedčením o evidencii (OE). Napokon ani žalobca nespochybnil tieto

skutočnosti a sám ich uviedol v správe o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky a tiež v žalobe. Námietke žalobcu ohľadom uloženej sankcie

za spáchaný priestupok – zákaz činnosti, krajský súd nevyhovel, pretože ako prvostupňový

správny orgán, tak aj odvolací správny orgán postupovali pri uložení sankcie v súlade  

s ustanovením § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch, kde za predmetný priestupok je možné

uložiť pokutu do 10.000,- Sk a zákaz činnosti do jedného roka. Znamená to teda, že správny

orgán správne, v súlade so zákonom uložil žalobcovi kumulatívne pokutu a zákaz činnosti,

a to len v strede možného postihu (5.000,- Sk a 5 mesiacov zákazu činnosti). Žalobca síce

prejavil súhlas zaplatiť pokutu vo výške 5.000,- Sk (čo vyplýva zo žaloby), avšak nesúhlasil

so zákazom činnosti, pretože je podnikateľom. Krajský súd poukázal, že dikcia zákona hovorí

jasne o povinnosti uložiť kumulatívnu sankciu, t. j. pokutu a zákaz činnosti.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP a neúspešnému

žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. V odôvodnení

odvolania potvrdil skutočnosť, že viedol motorové vozidlo Peugeot 405, ktoré nemalo OEV  

a farba a VIN tohto vozidla nesúhlasila s dokladmi od vozidla. Avšak vozidlo viedol v nedeľu

o 5 hodine ráno z obce Pata do svojho trvalého bydliska, nakoľko žiadna odťahová  

služba nebola ochotná previesť toto vozidlo na vzdialenosť 5 km. Priestupok sa stal   18. novembra 2007 a v ten istý deň v popoludňajších hodinách dal vozidlo odtiahnuť

odťahovou službou z Pustých Sadov do Trnavy na šrotovisko, kde bolo zošrotované. Uvedené

vozidlo nechcel používať v bežnej premávke. Použil ho jednorázovo iba na prepravu z Paty

do Pustých Sadov, kde mohol z neho vymontovať potrebné náhradné diely. V aute

neprepravoval iné osoby. Odobratie vodičského preukazu považoval za tvrdý trest, pretože  

je vodičom z povolania platiacim lízingy a pôžičku a je živiteľom rodiny. Priestupku  

si je vedomý, avšak vzhľadom na uvedené skutočnosti, mu mal byť uložený nižší trest.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutia ako vecné správne

potvrdiť, nakoľko žalobcovi bolo spoľahlivo preukázané spáchanie skutku. Tvrdenie žalobcu,

že išiel na šrotovisko označil za účelové, v rozpore so správou o objasňovaní skutku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia

bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta

prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu  

(§ 247 ods. 1 OSP).

V prejednávanej veci bolo úlohou súdu preskúmať na základe žaloby zákonnosť

rozhodnutia a postupu správneho orgánu – Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský

dopravný inšpektorát č. KRP-35/DI-ODV-2008 zo 04. marca 2008 a rozhodnutie  

Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát Galanta  

č. ORP-1213/DI-4-2007 zo 07. januára 2008.

Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného

vyplýva, že dňa 18. novembra 2007 viedol žalobca osobné motorové vozidlo značky Peugeot

405, EČ G., pričom bol predpísaným spôsobom zastavený hliadkou policajného zboru a bolo zistené, že nesúhlasí OEV farba a VIN číslo vozidla. Žalobca na mieste uviedol

a vlastnoručne podpísal, že vozidlo bolo dovezené zo zahraničia, nakoľko nemal na čom ísť,

tak EČ G. namontoval na toto vozidlo. O uvedenom bola tiež vyhotovená fotodokumentácia.

Vychádzajúc z pripojeného spisu ako i doterajšieho priebehu konania dospel odvolací

súd k záveru, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu  

nie sú takými námietkami, s ktorými by spochybnil správnosť zistenia skutkového stavu.

Prvostupňový, druhostupňový správny orgán a krajský súd správne vyvodili zodpovednosť

žalobcu za priestupok, nakoľko bolo dostatočne preukázané, že žalobca svojím konaním

naplnil všetky znaky skutkovej podstaty priestupku uvedené v § 22 ods. 1 písm. i/ zákona

o priestupkoch (v znení v čase spáchania priestupku), podľa ktorého sa priestupku dopustí ten,

kto vedie vozidlo vyradené z cestnej premávky alebo vozidlo vyradené z evidencie vozidiel,

alebo vozidlo, ktoré nie je opatrené evidenčným číslom, ak tejto povinnosti podlieha,  

alebo vozidlo, ktoré nespĺňa podmienky na používanie v cestnej premávke, za čo bol uznaný

za vinného z priestupku a bola mu podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch uložená pokuta 5.000,- Sk a 5 mesiacov zákazu činnosti.

Z podaní žalobcu vyplýva, že uznáva svoju zodpovednosť za priestupok,  

ale vzhľadom na okolnosti, za ktorých sa skutok stal ako aj jeho osobné pomery, nesúhlasil

však s výškou uloženej sankcie.

Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmery  

sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky,  

na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa,

ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom  

alebo disciplinárnom konaní.

Podľa § 51 priestupkového zákona ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené

inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.  

To znamená, že povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní v konaní o priestupkoch  

je postupovať aj podľa jednotlivých ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní

(správny poriadok) v znení neskorších predpisov a pri ich aplikácii vychádzať zo základných

zásad správneho konania (§ 3 správneho poriadku). Správny orgán je viazaný zásadou

zákonnosti (§ 3 ods. 1 správneho poriadku), v intenciách ktorej   je povinný v konaní  

a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne.

V zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov (napr. R 61/2001, R 33/2004,

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/78/2008 z 08. októbra 2009)

v prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie

sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané

na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia

je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej

výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého  

má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu,

jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie,

ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby.

Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, zaväzuje súdy a orgány

verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú

protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania.

K tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá podľa § 157 ods. 2 OSP a podľa  

§ 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť,  

ale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou

spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov  

a účastníkovi konania sa postupom súdu odníme možnosť konať pred súdom (§ 221 písm. f/

OSP) a súčasne postupujú aj v rozpore čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.

Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia k určeniu druhu a výmery uloženej sankcie uviedol, že prihliadol na § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení

neskorších predpisov, na závažnosť priestupku, na spôsob jeho spáchania, na jeho následky,

na okolnosti za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa,

ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom,  

alebo disciplinárnom konaní. Druhostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia

v súvislosti s touto otázkou konštatoval, že prvostupňový správny orgán posúdil dôkaznú

situáciu v súlade so zákonom a vymeral sankciu v súlade so zákonom. A napokon

odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu k otázke uloženia sankcie a jej výške obsahuje,  

že správny orgán správne, v súlade so zákonom uložil žalobcovi kumulatívne pokutu a zákaz

činnosti, a to len v strede možného postihu (5.000,- Sk a 5 mesiacov zákazu činnosti), pričom

povinnosť uložiť kumulatívnu sankciu, t. j. pokutu a zákaz činnosti, vyplýva priamo  

zo zákona.

Odvolací súd nemohol vzhľadom na vyššie uvedené ponechať bez povšimnutia

skutočnosť, že rozhodnutia o uložení sankcie a jej výške sú nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov a v konaní došlo k podstatnej vade konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť

rozhodnutia. Nápravu v konaní je možné dosiahnuť len zmenou prvostupňového rozsudku

a zrušením žalovaných rozhodnutí správnych orgánov podľa § 250ja ods. 3 prvá veta OSP.

V novom konaní správny orgán prejedná uloženie sankcie za priestupok a rozhodne o nej

s tým, že rozhodnutie v tejto časti odôvodní tak, aby z toho odôvodnenie bolo dostatočne

zrejmé, akými úvahami sa správny orgán pri uložení výšky pokuty riadil a aké kritéria pritom zohľadnil, včítane námietok žalobcu týkajúcich sa okolností, za ktorých sa skutok stal  

ako aj žalobcových osobných pomerov.

Úspešnému žalobcovi vzniklo podľa § 250k ods. 1 OSP právo na náhradu trov

odvolacieho konania. Žalobca si však žiadne trovy neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP), preto  

mu ich náhradu súd nepriznal.  

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. augusta 2010

JUDr. Jana Baricová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková