UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: O. K., bytom K., právne zastúpený: JUDr. Juraj Sopko, advokát so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP2-2014/00005-HUB zo dňa 28. februára 2014, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/139/2014-33 zo dňa 26. novembra 2015, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/139/2014-33 zo dňa 26. novembra 2015 p o t v r d z u j e.
Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením č.k. 7S/139/2014-33 zo dňa 26.11.2015 postupom podľa § 250d ods. 3 prvá veta O.s.p. zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP2-2014/00005-HUB zo dňa 28.02.2014, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Spišská Nová Ves, odboru pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie č. OU-SN-OCDPK-2013/00152 zo dňa 12.11.2013, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 8 ods. 2 zákona č. 25/2007 Z.z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch za spáchanie priestupku podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 25/2007 Z.z., ktorého sa žalobca dopustil tým, že viedol motorové vozidlo Renault, EČ: S. po vymedzenom úseku diaľnice D1 v smere Poprad - Spišský Štvrtok, bez preukázania úhrady mýta, čím porušil povinnosti ustanovené v § 3 ods. 1 a ods. 2 písm. a/, c/, d/ zákona č. 25/2007 Z.z. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-OOP2- 2014/00005-HUB zo dňa 28.02.2014 bolo doručené žalobcovi dňa 20.03.2014. Keďže žalobca podal žalobu na súd dňa 03.12.2014, pričom lehota na podanie žaloby uplynula dňa 20.05.2014, krajský súddospel k záveru, že žalobca podal žalobu po uplynutí zákonom stanovenej lehoty v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p., t.j. po uplynutí dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia žalovaného.
3. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom poukázal na to, že krajský súd jeho žalobu akceptoval, keďže žalobcu vyzval, aby si na zastupovanie v konaní zvolil advokáta a zaplatil súdny poplatok. Všetky náležitosti, ktoré mu boli uložené krajským súdom žalobca splnil a preto napadnuté uznesenie považuje za neprijateľné. Záverom žiadal. aby mu súd v súvislosti so zmeškaním lehoty na podanie žaloby udelil výnimku z tvrdosti zákona.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
5. Podľa § 491 ods. 1 zákona NR SR č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
7. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
8. Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
9. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
10. Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.
11. Podľa § 57 ods. 1 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
12. Podľa § 57 ods. 2 O.s.p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
13. Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
14. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie zákonnosti uznesenia krajského súdu, ktorým konanie o žalobe podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil z dôvodu, že žaloba bola podaná oneskorene.
15. Z vyššie citovaných ustanovení O.s.p. vyplýva povinnosť žalobcu podať žalobu na súde v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Ide o lehotu procesnoprávnu, čo znamená, že lehota je zachovaná aj v prípade, že žaloba adresovaná súdu bola v posledný deň lehoty podaná na pošte. Pod pojmom „oneskorene podanej žaloby" v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p. treba rozumieť, že žaloba bola podaná po dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia správnehoorgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inú lehotu. Zákon zároveň vylúčil možnosť odpustenia zmeškania tejto lehoty.
16. Najvyšší súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU- KE-OOP2-2014/00005-HUB zo dňa 28.02.2014 bolo doručené žalobcovi do vlastných rúk dňa 20.03.2014. Vzhľadom na absenciu inej zákonnej úpravy lehoty, dňom 21.03.2014 začala žalobcovi plynúť dvojmesačná lehota na podanie žaloby. Posledným dňom tejto lehoty bol deň 21.05.2014. Žalobca podal žalobu na krajskom súde osobne dňa 03.12.2014. Je teda zrejmé, že žalobca podal žalobu po uplynutí dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia žalovaného. K odvolacej námietke žalobcu, že krajský súd ho vyzval na zaplatenie súdneho poplatku a ustanovenie advokáta, čím jeho návrh akceptoval, odvolací súd uvádza, že po podaní návrhu na súd, je súd povinný skúmať splnenie všetkých procesných podmienok na začatie konania, medzi ktoré patrí okrem iného v konaniach o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov, povinné právne zastúpenie žalobcu advokátom (§ 250a O.s.p.), ktoré má zabezpečiť podanie kvalifikovaného návrhu, ale aj splnenie poplatkovej povinnosti v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. Vzhľadom na to, že predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie o uložení pokuty za spáchanie priestupku t.j. išlo o konanie, na ktoré sa v zmysle § 250a O.s.p. nevzťahuje povinné právne zastúpenie, výzvu krajského súdu považoval odvolací súd za nadbytočnú a nehospodárnu, pričom nesplnenie tejto povinnosti nemohlo mať za následok zastavenie konania. Uvedené platí aj vo vzťahu k výzve krajského súdu na zaplatenie súdneho poplatku, keď krajský súd nepostupoval podľa pol. 10 písm. b/ sadzobníka, ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb., ale žalobcu vyzval na zaplatenie súdneho poplatku v nesprávnej výške podľa pol. 10 písm. c/ sadzobníka. Dôvodom zastavenia konania krajským súdom však nebol nedostatok povinného právneho zastúpenia, ani nezaplatenie súdneho poplatku a preto odvolací súd uvedené nedostatky nepovažoval za spôsobilé spochybniť správnosť záveru krajského súdu o oneskorenom podaní žaloby. V súvislosti so žiadosťou žalobcu o „udelenie výnimky z tvrdosti zákona“, odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že ustanovenie § 250b ods. 1 veta druhá O.s.p. výslovne vylučuje možnosť súdu zmeškanie lehoty na podanie žaloby odpustiť. Nedodržanie stanovenej lehoty na podanie žaloby predstavuje neodstrániteľný nedostatok konania, ktorý má za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť.
17. Odvolací súd poukazujúc na vyššie uvedené dospel k záveru, že v predmetnej právnej veci nebola splnená podmienka včasnosti podania žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného v zmysle ustanovenia § 250b ods. 1 O.s.p. Krajský súd postupoval správne, keď konanie podľa§ 250d ods. 3 O.s.p. zastavil a preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a §250k ods. 1 O.s.p, keďže žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovaný právo na náhradu trov konania zo zákona nemá.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.