5Sžo/126/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu RNDr. L. Z., S., zastúpeného JUDr. P. H., advokátom, B., proti žalovanému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch, Škultétyho č. 1577/8, Topoľčany, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 27. apríla 2009, č. j. A/2009/06396, č. z. A/2009/042982, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 12. januára 2010, č. k. 11S/74/2009-55, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre   z 12. januára 2010, č. k. 11S/74/2009-55   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým rozsudkom   z 12. januára 2010, č. k. 11S/74/2009-55 žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného z 27.04.2009 č. j. A/2009/06396, č. z. A/2009/042982, ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie zo 06.02.2007 č. j. A/2006/20585, č. z. A/2007/013430 o opätovnom zaradení žalobcu do štátnej služby, zamietol (§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „OSP“). Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej veci nie je sporné, že žalobca rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí rodiny v Bratislave zo dňa 20.11.2006 bol zaradený mimo činnú štátnu služby dňom 20.11.2006 ako štátny zamestnanec v stálej štátnej službe vo funkcii odborný radca – predstavený, riaditeľ a vedúci služobného úradu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch, pretože sa stal podozrivým zo spáchania trestného činu na základe oznámenia orgánov činných v trestnom konaní. Uvedené rozhodnutie žalobca prevzal 23.11.2006 a podal proti nemu odvolanie. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave rozhodnutím z 29.01.2007 č. AA/2007/006484 odvolanie zamietlo a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie. Žalobca bol v rozhodnutí riadne poučený o možnosti domáhať sa súdneho prieskumu tohto rozhodnutia, ale tak neurobil. Ďalej nepovažoval za sporné, že Úrad špeciálnej prokuratúry GP SR v Bratislave rozhodnutím z 11.12.2006 zrušil uznesenie vyšetrovateľa PZ, úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Západ v Nitre z 13.11.2006 z dôvodu jeho nezákonnosti, ktoré bolo doručené tomuto správnemu orgánu 27.12.2006, teda odpadli dôvody zmeny štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu podľa § 27 písm. k/ zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 312/2001 Z. z.“), z ktorej skutočnosti vychádzal i prvostupňový správny orgán, teda Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch a oznámil žalobcovi doplatenie funkčného platu po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby, teda žalobca čo sa týka mzdových nárokov, nebol poškodený. Dňa 06.02.2007 vydal i rozhodnutie o zmene štátnozamestnaneckého pomeru opätovného zaradenia štátneho zamestnanca (žalobcu) do štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby so zaradením odborný radca v stálej štátnej službe   – odbor 1.01 riadenie štátnej služby so sídlom Úrad práce, sociálnych veci a rodiny v Topoľčanoch. Krajský súd sa stotožnil s rozhodnutím žalovaného správneho orgánu, ktorý zrušil toto rozhodnutie s poukazom na skutočnosť, že rozhodnutie o zmene štátnozamestnaneckého pomeru, a to zaradenie žalobcu mimo činnej štátnej služby vydalo ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, a nie žalovaný, ktorý mal rozhodovať o jeho opätovnom zaradení. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave nevydal takéto rozhodnutie v zmysle ustanovení zákona o štátnej službe. Krajský súd vyslovil názor, že ak žalobca bol uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 28/2007 zo dňa 10.01.2007 odvolaný z funkcie riaditeľa a vedúceho služobného úradu, nebolo potrebné už vydávať takéto rozhodnutie, lebo z tohto aktu vlády postupom podľa § 5 ods. 5 a § 11 zákona č. 453/2003 Z. z. v znení novely účinnej od 01.01.2007 jednoznačne vyplýva, že i Vláda Slovenskej republiky bola toho názoru, že odpadli dôvody u žalobcu jeho zaradenia mimo činnej štátnej služby a samotným zrušením uznesenia vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, úradu boja proti korupcii zo dňa 13.11.2006 ako nezákonného, žalobca dňom 27.12.2006 bol opätovne zaradený ako štátny zamestnanec do štátnej služby na pôvodné miesto, teda do funkcie odborný radca – predstavený, riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch zo zákona i s funkciou vedúci služobného úradu. Krajský súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že žalovaný po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia súdom odstránil vytknuté procesné pochybenia a vydal rozhodnutie, ktoré nie je v rozpore so zákonom a ktorým žalobca nebol poškodený na svojich právach.

Námietku nedodržania zásady dvojstupňového správneho konania krajský súd neakceptoval a v tomto smere poukázal na § 125 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z. podľa ktorého na konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru sa vzťahuje Správny poriadok, len ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe obsahuje ustanovenia, ktoré upravujú postup správneho orgánu po podaní odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu a podľa § 138 ods. 1, 4 citovaného zákona, odvolacím orgánom je vedúci úradu, ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie. Vedúcim úradu v zmysle § 10 ods. 1 zákona o štátnej službe je služobne najvyšší predstavený všetkým zamestnancom v príslušnom služobnom úrade, teda v danom prípade je to riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch. Ustanovenia Správneho poriadku neprichádzajú v danej veci do úvahy vzhľadom na špeciálne ustanovenia zákona č. 312/2001 Z. z. o odvolacom konaní, ktoré sa na danú vec nevzťahujú.

O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, nakoľko v konaní nebol úspešný.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie, pretože krajský súd nesprávne právne vec posúdil. V odôvodnení odvolania poukázal na predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie krajského súdu v prejednávanej veci č. k. 30S/43/2007-99 z 27.01.2009, ktorým krajský súd zrušil druhostupňové rozhodnutie žalovaného vo veci opätovného zaradenia žalobcu do činnej štátnej služby a vrátil vec na nové konanie. V tomto rozhodnutí krajský súd vychádzal z právneho názoru, že žalovaný bol v zmysle zákona č. 312/2001 Z. z. povinný začať správne konanie podľa platných právnych predpisov, pričom krajský súd upozornil žalovaného, že si predovšetkým bude musieť ujasniť, podľa ktorého znenia príslušného právneho predpisu, t. j. zákona č. 312/2001 Z. z. bude postupovať a poukázal pri tom na ustanovenie §165g tohto zákona. Týmto právnym názorom súdu bol žalovaný v ďalšom konaní viazaný podľa § 250j ods. 6 OSP.

Žalovaný, napriek jednoznačne vyslovenému právnemu názoru krajského súdu, následne vydal rozhodnutie č. j. A/2009/06396, č. z. A/2009/042982 z 27.04.2009, ktorým zrušil rozhodnutie riaditeľa a vedúceho služobného úradu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch zo 06.02.2007 č. j. A/2006/20585, č. z. A/2007/013430 o opätovnom zaradení štátneho zamestnanca do štátnej služby, pričom ho ale odôvodnil tým, že v zmysle ustanovenia § 43 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z., sa údajne štátnozamestnanecký pomer žalobcu skončil dňom odvolania vládou Slovenskej republiky, t. j. 10.01.2007.

Zrušenie prvostupňového rozhodnutia žalovaný vydal na základe úplne iného právneho posúdenia veci. Tento jeho postup je v rozpore s ustanovením § 250j ods.6 OSP a taktiež ignoruje ustanovenie § 165g ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z. a takýto jeho postup označil za účelové porušenie jeho zákonných práv na spravodlivý proces, pretože podľa § 250j ods. 6 OSP, právnym názorom súdu je žalovaný v ďalšom konaní viazaný.

Zastával tiež názor, že krajský súd pri rozhodovaní v predmetnej veci postupoval zmätočne a v rozpore so zákonom, pretože v tej istej právnej veci vyslovil dva rozdielne právne názory na to, ako mal žalovaný pri opätovnom zaraďovaní žalobcu do činnej štátnej služby postupovať. Napadnutým rozhodnutím krajský súd vlastne ospravedlnil a konvalidoval postup správneho orgánu vykonaný v rozpore s predchádzajúcim právnym názorom súdu. Vyslovil presvedčenie, že uvedeným postupom krajský súd porušil právo žalobcu na spravodlivý proces a inú právnu ochranu.

Žalobca ďalej po poukaze na ustanovenie § 35 ods. 1 a 2 zákona č. 312/2001 Z. z. a ustanovenie § 27 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení platnom k 31.12.2006 uviedol, že hoci gramatický výklad nie je jediným výkladovým pravidlom pri výklade právnych noriem, z dikcie vyššie uvedených ustanovení je zrejmé, že zákon kogentne stanoví povinnosť opätovne zaraďovať štátneho zamestnanca ak odpadnú dôvody jeho zaradenia mimo činnej štátnej služby, pričom jednoznačne stanovuje, že orgánom na to určeným týmto špeciálnym zákonom je služobný úrad zamestnanca, a teda vôbec nie vláda a už vôbec nie akýmkoľvek postupom odlišným od postupu podľa príslušných ustanovení zákona č. 312/2001 Z. z.. Podľa žalobcu je absolútne neprijateľný názor, že by v prípade, keď zákon stanovuje správnemu orgánu formu právneho úkonu opätovného zaradenia, bolo nekonanie či nečinnosť považované za riadne vykonanie tohto úkonu (samotným zrušením obvinenia vyšetrovateľom bol údajne žalobca opätovne zaradený do činnej štátnej služby). Takýto právny výklad je v absolútnom rozpore so základnými právnymi charakteristikami právnych úkonov.

Právny názor súdu, že „samotným zrušením uznesenia vyšetrovateľa Prezídia policajného zboru, úradu boja proti korupcii zo dňa 13.11.2006 ako nezákonného, žalobca bol dňom 27.12.2006 opätovne zaradený ako štátny zamestnanec do štátnej služby na pôvodné miesto, teda do funkcie odborný radca – predstavený, riaditeľ ÚPSVaR v Topoľčanoch považoval za zmätočný a absolútne nesprávny.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 246c ods.1 veta prvá OSP a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V prejednávanej veci krajský súd na základe žaloby v zmysle ustanovenia § 247 OSP preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného z 27.04.2009 č. j. A/2009/06396, č. z. A/2009/042982, ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie zo 06.02.2007 č. j. A/2006/20585, č. z. A/2007/013430 o opätovnom zaradení žalobcu do štátnej služby.

Z obsahu administratívneho a súdneho spisu vyplýva, že žalobca bol 01.06.2004 vymenovaný za odborného radcu – predstaveného, riaditeľa Úradu práce, sociálnych veci a rodiny a vedúceho služobného úradu v Topoľčanoch, preto v konaniach týkajúcich štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu bolo potrebné postupovať podľa § 165g ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení platnom od 01.01.2007 podľa ktorého u štátneho zamestnanca, ktorý bol do 31. decembra 2006 vymenovaný do funkcie štatutárneho orgánu v služobnom úrade podľa osobitného predpisu a súčasne do funkcie vedúceho úradu v tomto služobnom úrade, sa postupuje podľa predpisov platných do 31. decembra 2006.

Právoplatným rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí rodiny v Bratislave z 20.11.2006 bol žalobca zaradený mimo činnú štátnu služby dňom 20.11.2006 ako štátny zamestnanec v stálej štátnej službe vo vyššie uvedenej funkcii odborný radca – predstavený, riaditeľ a vedúci služobného úradu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch, pretože sa stal podozrivým zo spáchania trestného činu na základe oznámenia orgánov činných v trestnom konaní. Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v Bratislave rozhodnutím z 11.12.2006 zrušil uznesenie vyšetrovateľa PZ, úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Západ v Nitre z 13.11.2006 z dôvodu jeho nezákonnosti.

Predmetom odvolacieho konania zostalo posúdenie právnej otázky, na základe akej skutočnosti žalobca po zrušení uznesenia orgánu činného v trestnom konaní mohol ďalej vykonávať činnú štátnu službu.

Krajský súd sa v ostatnom napadnutom rozsudkom odchýlil od svojho právneho názoru vyslovenom v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí a na základe totožných skutkových zistení vyvodil právny záver, že k zaradeniu žalobcu do výkonu štátnej služby došlo zo zákona.

V tejto súvislosti najvyšší súd považoval za potrebné poukázať na ustanovenie § 250j ods. 6 OSP, ktoré zabezpečuje, aby boli rešpektované právne závery súdu správnym orgánom.

Ak majú byť správne orgány viazané právnym názorom súdu, musí súd v odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia náležite uviesť, z akého právneho názoru pri posudzovaní danej veci vychádza. Správne orgány sú totiž viazané len takým právnym názorom, ktorý bol skutočným základom zrušujúceho rozsudku súdu. Vysloveným právnym názorom by správny orgán a ani súd nebol viazaný len ak by súd pri preskúmavaní rozhodnutia nebol viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom (§ 250i OSP) a skutkový stav by sa zmenil natoľko, že by bola vylúčená aplikácia právneho názoru súdu na tento nový skutkový stav.

Krajský súd sa v ostatnom zrušujúcom rozsudku odklonil od svojho skoršieho právneho názoru vysloveného v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, pričom tento svoj postup nijako neodôvodnil.

Procesným právom účastníka je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP a znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie.

Krajský súd z uvedených zásad súdneho prieskumu dôsledne nevychádzal, čím sa stalo jeho rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.

V súvislosti s predmetom konania najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že podľa § 27 písm. i/, k/ zákona č. 312/2001 Z. z. v znení platnom do 31.12.2006 zmenou štátnozamestnaneckého pomeru je zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu a opätovné zaradenie štátneho zamestnanca do štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby.

Opätovné zaradenie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby upravuje ustanovenie § 35 citovaného zákona. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení platnom do 31.12.2006 ak odpadnú dôvody zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu.

Podľa § 125 ods. 1, 2 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení platnom do 31.12.2006 konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Na konanie podľa odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 119 písm. k/ a l/ Ústavy Slovenskej republiky vláda rozhoduje v zbore o vymenúvaní a odvolávaní štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom a o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon.

Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby. Ustanovenia tohto zákona majú hmotnoprávny aj procesný charakter. Predmetom tohto zákona je okrem iného aj zmena štátnozamestnaneckého pomeru a konanie o nej.

Podľa názoru najvyššieho súdu, nesporne u žalobcu došlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru zaradením mimo činnú službu ( na základe právoplatného rozhodnutia správneho orgánu ) a neskôr odpadol dôvod tejto zmeny, (zrušenie uznesenia vyšetrovateľa PZ, úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Západ v Nitre z 13.11.2006) preto mal služobný úrad postupovať podľa § 35 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení platnom do 31.12.2006.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z týchto dôvodov odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu musel s poukazom na § 221 ods. 1 písm. f/ OSP v spojení s § 250ja ods. 3 posledná veta OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní krajský súd prejedá vec znova v medziach podanej žaloby, dôsledne sa vysporiada   s námietkami žalobcu a znova o žalobe rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní, súc viazaný právnym názorom najvyššieho súdu (§ 226 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).

V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd i o náhrade trov tohto konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. februára 2011

  JUDr. Jana Baricová, v. r.   predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: P. Slezáková