5Sžo/109/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Z. Z., bytom E., právne zastúpeného JUDr. Daliborom Pavelkom, advokátom so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP4-2014/022500- 002/152/2014/Sla zo dňa 31. októbra 2014, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/307/2014-30 zo dňa 1. apríla 2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/307/2014-30 zo dňa 1. apríla 2015 p o t v r d z u j e.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 148,22 € na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-TN-OOP4-2014/022500- 002/152/2014/Sla zo dňa 31. októbra 2014 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Považská Bystrica, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-PB-OVVS-2014/003403-012 AP11,2014/078 zo dňa 21. júla 2014.

Žalobca poukázal na rozpornosť jednotlivých svedeckých výpovedí, s ktorými sa podľa jeho názoru správny orgán žiadnym spôsobom nevysporiadal. Napriek tomu, že svedectvá svedkov, ktoré majú preukazovať jeho vinu si na viacerých miestach odporujú alebo nemajú žiadnu výpovednú hodnotu, pre správne orgány boli dostatočným podkladom pre rozhodnutie o jeho vine. Naopak výpoveď samotného žalobcu ako aj osôb vypovedajúcich v jeho prospech správne orgány vyhodnotili ako nehodnoverné a právne irelevantné.

Na jednej strane je tu výpoveď S. Z., mal. Z. Z. a M. S., ktorí zhodne potvrdili vulgárne výroky žalobcu adresované S. Z. a na druhej výpoveď žalobcu a Z. Z.. Na základe uvedeného pristúpil správny orgán k hodnoteniu vierohodnosti jednotlivých výpovedí s prihliadnutím na ich vzájomné rozpory a dospel k záveru, že tvrdenie Z. Z. bolo spochybnené skutočnosťami uvádzanými samotnou svedkyňou a to tým, že sedela vo vozidle zaparkovanom zadnou časťou ku vchodu, na vozidle vybavenom tieniacimi fóliami, ktoré sťažujú výhľad, pričom dvere aj okná boli zatvorené. Podľa záverov prvostupňového správneho orgánu sa za tejto situácie nemohla objektívne vyjadriť k situácii, či medzi žalobcom a S. Z. došlo k nejakej komunikácii. M. S. v odôvodnení výslovne označil za nestranného svedka, čo má vyplynúť aj z dokumentácie OO PZ. Vierohodnosť svedka nespochybňuje, že ho nevidel žalobca, keďže ho nevidel ani S. Z..

Žalobca taktiež namietal, že správne orgány riadne nezistili, kde sa mal žalobca v čase spáchania priestupku nachádzať. Svojvoľne vychádzali z toho, že sa stál pri aute na strane vodiča, hoci z výpovede mal. Z. Z. vyplynulo, ak ho videl cez presklený priestup nad schránkami, tak musel stáť na strane spolujazdca. Rovnako spochybňoval, že svedok M. S. stál od miesta domnelého incidentu vo vzdialenosti 20 metrov, keď podľa neho išlo až o 40 metrov. Považoval potom za zvláštne, že správne orgány nemali pochybnosti o tom, že tento svedok mohol z takejto vzdialenosti detailne počuť nadávky a na druhej strane neprihliadali na výpoveď Z. Z., ktorá sedela v zaparkovanom aute, keď správne orgány uzavreli, že jej výpoveď nie je vierohodná lebo sedela chrbtom k vchodu, vozidlo malo tieniace fólie a okná vozidla boli zatvorené. Uvedenú argumentáciu považoval žalobca za absurdnú, keď tieniace fólie nespôsobujú zvukotesnosť, a ak mali byť nadávky také hlasné, že ich počul svedok M. S., tak by ich musela počuť v zaparkovanom vozidle aj Z. Z..

Žalobca taktiež poukazoval na časové nezrovnalosti a výpoveď svedka S. Z. v konaní o výkon rozhodnutia, ktoré je vedené na Okresnom súde Považská Bystrica.

Záverom konštatoval, že správne orgány rozhodli na základe nespoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom žalovaný sa snažil subjektívnymi interpretáciami svedeckých výpovedí a skutkového deja zhojiť nedostatky v dokazovaní Vzhľadom na uvedené žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

Z pripojeného administratívneho spisu zistil, že správne orgány dospeli k záveru, že žalobca spáchal priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“), ktorého sa mal dopustiť tým, že úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním tak, že dňa 14.03.2014 v čase okolo 18:03 hod. pred vchodom č. 6, panelového domu č. 1169/6, na ul. Pribinovej v Púchove vulgárne nadával S. Z., čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie hrubým správaním.

Krajský súd v Trenčíne sa podrobne oboznámil so skutkovým a právnym stavom súdenej veci, so súdnym ako i s administratívnym spisom a konštatoval, že správne orgány v nedostatočnom rozsahu zistili skutkový stav a na základe zisteného stavu rozhodli. Z tohto dôvodu je rozhodnutie žalovaného nezákonné.

Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - ďalej len „správny poriadok“).

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ a e/zákona č. 372/1990 Zb. objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku. Uloží sa sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, uloží ochranné opatrenie, uložípáchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.

Podľa § 58 ods. 2 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú správne orgány, ktoré sú príslušné prejednať zistené priestupky, ak priestupok zistili v rozsahu svojej pôsobnosti alebo ak im priestupok oznámil iný orgán (§ 56 ods. 1), ktorý nie je oprávnený priestupok prejednať podľa tohto alebo iného zákona.

Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) alebo na základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

Podľa § 59 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. správne orgány a orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú povinné v rozsahu svojej pôsobnosti prijímať oznámenia o priestupkoch a čo najskôr ich vybavovať.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ a e/ zákona č. 372/1990 Zb. orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené vyžadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb, vyžadovať vysvetlenie od štátnych orgánov alebo obcí, vyžadovať odborné vyjadrenie od príslušných orgánov, vykonávať alebo vyžadovať úkony potrebné na zistenie totožnosti osôb a ich pobytu, vyžadovať predloženie potrebných podkladov, najmä spisov a iných písomných materiálov.

Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) záznam alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku objasňovania priestupku.

Podľa § 60 ods. 3 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3)predloží správu o výsledku objasňovania priestupku po zistení páchateľa priestupku príslušnému správnemu orgánu, ak tu nie sú dôvody na postup podľa písmen a/ a c/.

Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh (§ 68 ods. 1).

Podľa § 67 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní.

Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.

Podľa § 83 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní.

Podľa § 83 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. na podanie návrhu podľa odseku 2 sú oprávnení účastníci konania (§ 72) v rozsahu, v akom sú oprávnení podať odvolanie (§ 81).

Podľa § 83 ods. 5 zákona č. 372/1990 Zb. pri preskúmavaní rozhodnutia o priestupku súdom sa postupuje podľa osobitných predpisov (§ 244 a nasl. O.s.p.).

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb aprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 32 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitostí.

Podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.

Ako bolo uvedené vyššie Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia a procesných postupov predchádzajúcich jeho vydaniu konštatuje, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Konanie o priestupkoch je vo svojej podstate konaním o trestnom obvinení, v ktorom platí zásada prezumpcie neviny. Vina obvineného musí byť teda bez pochybnosti preukázaná. Záver o vine pritom musí vychádzať z dostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého možno vinu obvineného bez pochybností dôvodiť. V opačnom prípade správne orgány musia v zmysle zásady „in dubio pro reo“, priestupkové konanie zastaviť.

Súd má za to, že v danej veci neboli výsluchy jednotlivých svedkov vykonané tak, aby z nich bolo možné zistiť všetky relevantné skutočnosti pre posúdenie veci, tak aby sa správny orgán mohol kvalifikovane vysporiadať s ich prípadnými rozpormi, námietkami žalobcu a v končenom dôsledku mohol ustáliť skutkový stav tak, tak aby mohol o veci v súlade so zákonom rozhodnúť.

Svedkovia neboli dostatočne vypočutí k jednotlivým detailom incidentu, ktorý sa mal podľa oznamovateľa stať dňa 14.03.2014 o 18.03 hod. pred miestom jeho trvalého bydliska v Púchove. Na základe takto nedostatočne zisteného stavu nie je možné uzavrieť podstatné skutkové okolnosti a to kde v čase incidentu mal presne žalobca podľa jednotlivých svedkov stáť, v akej vzdialenosti bolo od vchodu zaparkované jeho auto, kde presne stál v čase tvrdeného incidentu svedok M. S. a podobne. V administratívnom spise sa nenachádza žiaden nákres miesta incidentu, vyhotovený správnym orgánom, z ktorého v ktorom by boli jednotlivé vzdialenosti uvedené, bola označená trasa cesty svedka M. S., poloha vozidla a podobne. Uvedené zistenia sú pritom podstatné aj pre posúdenie pravdivosti a vierohodnosti výpovede svedka M. S., ktorý by mal byť jediným nezainteresovaným svedkom. Zadministratívneho spisu nevyplýva kadiaľ presne mala viesť trasa cesty tohto svedka, v akej vzdialenosti sa nachádzal, a či teda mohol z takejto vzdialenosti vidieť zreteľne osobu žalobcu, počuť komunikáciu medzi ním a S. Z.. Súčasne neboli správnymi orgánmi zisťované aj ďalšie okolnosti podstatné pre posúdenie vierohodnosti tohto svedka a to jeho vzťah k S. Z., prípadne k ostatným svedkom alebo obvinenému. Rovnako, napriek písomným dokladom, ktoré predložil počas priestupkového konania žalobca, správny orgán nezisťoval skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie vierohodnosti svedka, oznamovateľa S. Z., ktorý má podľa dostupných informácii problematický a konfliktný vzťah so žalobcom.

Súd súčasne poukázal na určitý paradox v hodnotení dôkazov a v logickej úvahe správneho orgánu, keď vo všeobecnosti považoval výpoveď svedkyne Z. Z. za nevierohodnú, keďže sedela chrbtom ku vchodu, v zavretom aute, s oknami s tieniacimi fóliami. Z uvedeného dôvodili, že nemohla počuť komunikáciu medzi žalobcom a S. Z.. Hoci však sedela chrbtom, jej výpovedi v časti, v ktorej sa vyjadrovala práve tomu, čo mala vidieť (a nie počuť, t.j. k miestu, kde sa mal žalobca nachádzať) uverili, odkazovali na ňu a vychádzali z nej. Uvedený selektívny prístup k jej výpovedi je nelogický. Žiadnym spôsobom sa pritom správne orgány nevysporiadali s tým, či vzhľadom na vzdialenosť auta od miesta incidentu mohla táto svedkyňa prípadnú komunikáciu žalobcu počuť, najmä ak správne orgány vychádzali z toho, že ju mohol zreteľne počuť svedok M. S., ktorý bol nepochybne vo väčšej vzdialenosti. Rovnako súd poukazuje na to, že žalovaný pri hodnotení výpovede mal. Z. Z. vychádzal z jeho prvej výpovede, ktorá však bola vykonaná v prítomnosti jeho otca, ktorý bol súčasne oznamovateľom priestupku a nie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného bude vyššie vytknuté vady vo svojom ďalšom konaní odstrániť.

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktorá predstavuje náhradu za zaplatený súdny poplatok v sume 35,- € a trov právneho zastúpenia v celkovej sume 284,08 €.

Žalovaný v podanom odvolaní proti rozsudku krajského súdu žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne a účastníkom konania náhradu trov konania neprizná. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu uvedenom v § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., že podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. v konaní došlo v vadám, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a taktiež, že podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., pretože rozhodnutie prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

Podľa § 250j ods. 3 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.

Žalovaný má za to, že súd prvého stupňa nepreskúmaval rozhodnutie žalovaného len v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale žalobu rozšíril, keď na str. 10 svojho rozsudku poukazoval na skutočnosť, že žalovaný vychádzal z prvej výpovede svedka mal. Z. Z., pričom túto skutočnosť vo svojom napadnutom rozhodnutí žalovaný netvrdil a neuviedol ju ani žalobca v žalobe.

Žalovaný svoje odvolanie odôvodnil tým, že skutkový stav veci bol dostatočne zistený, nakoľko bolivypočutí všetci svedkovia, ktorí priamo vnímali kritickú udalosť, pričom žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, riadne rozviedol svoju úvahu, ktorou sa riadil, keď uznal obvineného a teraz aj žalobcu Z. Z. vinným zo spáchania predmetného priestupku s dôrazom na jednotlivé znaky skutkovej podstaty priestupku, ktoré svojím konaním naplnil.

Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, vykonali všetky dostupné dôkazné prostriedky na zistenie skutočného stavu veci, pričom žalobca, ktorý bol ako obvinený jediným účastníkom konania, mal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a nebol ukrátený na žiadnom zo svojich práv. Vyhotovovanie akýchkoľvek nákresov miesta incidentu považuje žalovaný za účelové tvrdenie, ktoré nemá žiadny vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu považuje za správne a a to zo stránky vecnej ako i zo stránky formálnej. Súd sa riadne vysporiadal so všetkými hmotnoprávnymi ako i procesnoprávnymi otázkami a vydal rozhodnutie, ktoré je zákonné.

Žalobca sa v žiadnom smere nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, ktorou zdôvodňuje podané odvolanie. V prvom rade žalobcovi nie je zrejmé kedy a akým spôsobom mal súd „žalobu rozšíriť“ keďže súd žiaden takýto procesný postup vo veci nezvolil.

Súd postupoval v otázke hodnovernosti prvej výpovede mal. Z. Z., z ktorej vychádzali správne orgány pri svojom rozhodovaní správne, keďže táto výpoveď bola preukázateľne učinená za osobnej prítomnosti oznamovateľa, ktorý mohol na mal. Z. Z. pôsobiť. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného (ako i prvostupňového správneho orgánu) ako celok a to na tom základe, že vo veci bol nedostatočne zistený skutkový stav veci.

Žalobca sa v žiadnom smere nemôže stotožniť s tvrdeniami žalovaného, že skutkový stav nebol dostatočne zistený a prvostupňový správny orgán riadne rozviedol svoju úvahu, ktorou sa riadil pri konštatovaní, že žalobca je vinný zo spáchania priestupku. Práve naopak, v správnom konaní sa nepodarilo bez pochybností preukázať, že by sa žalobca dopustil konania, za ktoré bol uznaný vinným, keď jeho vina bola skonštatovaná na základe nehodnoverných a vzájomne si odporujúcich svedeckých výpovedí, čo malo za priamy následok to, že obe rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v rozpore so zákonom.

Vo vzťahu k situačným nákresom žalobca uviedol, že tieto názorne preukazujú nelogickosť výpovedí svedkov, z ktorých žalovaný ako i prvostupňový orgán pri svojom rozhodovaní vychádzali a práve naopak sú ďalším indikátorom toho, že rozhodnutia správnych orgánov sú nesprávne.

Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca žiada, aby Najvyšší súd SR ako odvolací súd rozhodol vo veci tak, že napadnuté rozhodnutie sa potvrdzuje a zároveň zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

Pre prípad, že súd rozhodne bez nariadenia pojednávania, že žalobca bude v odvolacom konaní úspešný, uplatňuje si nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 13a odsek 1 Vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhláška“) za nasledovný právny úkon: písomné podanie vo veci samej. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje v zmysle § 11 odsek 4 Vyhlášky sumu 139,83 €. Za každý úkon právnej služby je uplatňovaný režijný paušál v sume 8,39 €. Účtovaný je jeden úkon právnej služby 139,83 € + 8,39 € = 148,22 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, bezodvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámené verejné vyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk <., najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je vecne správny a dodáva, že súd postupoval v otázke hodnovernosti prvej výpovede mal. Z. Z., z ktorej vychádzali správne orgány pri svojom rozhodovaní správne, Pokiaľ ide o námietky o vierohodnosti svedeckých výpovedí Najvyšší súd má za to, že v administratívnom spise je ich vierohodnosť dostatočne preukázaná. Nemožno tak súdu vytýkať, ak pri preskúmavaní spisového materiálu vedeného v správnom konaní zistil i ďalšie pochybenia a nezrovnalosti v postupe prvostupňového správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu veci, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkoch zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len,,rozhodnutie správneho orgánu“).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súd v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmava zákonnosť právoplatných správnych rozhodnutí a o to išlo aj v predmetnej veci, tzn. že súdne konanie nepredstavuje,,predĺženie“ resp.,,pokračovanie“ správneho konania. Aj podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR je v správnom súdnictve nevyhnutné prihliadať na špecifiká vyplývajúce z postavenia právnomoci všeobecných súdov, ktoré nie sú pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy súdmi skutkovými, ale súdmi, do právomoci ktorých patrí predovšetkým preskúmania právnych otázok týkajúcich sa postupu a rozhodnutia tohto orgánu (I. ÚS 217/2015).

Z uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalovaného nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, s ktorým sa stotožnil v celom rozsahu, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na potvrdenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia dodáva, že z obsahu súdneho a administratívneho spisu zistil, že krajský súd sa náležite a v súlade so zákonom vyporiadal so všetkými relevantnými námietkami pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci zistenia a posúdenia protiprávneho konania zo strany žalobcu. Protiprávne konanie žalobcu, ktorým došlo k spáchaniu priestupku je vo výroku prvostupňového rozhodnutia ako aj v rozhodnutí o odvolaní vymedzené dostatočne určite. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v obidvoch rozhodnutiach bolo náležite vyhodnotené hodnotenie dôkazov.

K námietke „rozšírenia dôvodov uvedených v žalobe“ ohľadom výpovede mal. Z. Z. treba uviesť, že žiaden vyššie označený procesný úkon súd nevykonal a použitie relevantných faktov z predloženého administratívneho spisu, ktorým súd odôvodňuje svoje závery v súvislosti so zisteným skutkovým stavom a preskúmavaním postupu a rozhodnutia správneho orgánu, nie je možné považovať za „rozšírenie“ žalobných dôvodov, keď sa týkajú skutku a námietok uvedených v žalobe samej.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania. Advokát žalobcu vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania podľa § 11 ods. 4vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. (ďalej len „Vyhláška“). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje v zmysle § 11 odsek 4 Vyhlášky sumu 139,83 €. Za každý úkon právnej služby je uplatňovaný režijný paušál v sume 8,39 €. Účtovaný je jeden úkon právnej služby 139,83 € + 8,39 € = 148,22 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.