Najvyšší súd
5Sžo/108/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu npráp. M. K., bytom H., zastúpeného JUDr. I. V., advokátom so sídlom K., proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. p.: SLV-85/PK-2009 zo 16. septembra 2009, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/225/2009-36 z 10. februára
2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalovaného o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil podľa § 250j ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozhodnutie žalovaného
č. p.: SLV-85/PK-2009 zo 16. septembra 2009 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Rozhodol
tak s odôvodnením, že žalovaný v súdom stanovenej lehote nepredložil spisový materiál
v danej veci, ako ani vyjadrenie k žalobe, čím prakticky znemožnil súdu preskúmať
zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a nepredloženie správneho spisu je zákonným dôvodom
na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP a priznal žalobcovi náhradu trov konania v sume 292,38 eur titulom trov
právneho zastúpenia, lebo mal v konaní úspech.
Žalovaný napadol rozsudok súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podaným
odvolaním navrhujúc prvostupňový rozsudok zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie, a to pre inú vadu majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205
ods. 2 písm. b/ OSP). Odvolanie odôvodnil tým, že spisový materiál spolu s vyjadrením
k podanej žalobe bol doručený prvostupňovému súdu dňa 14.01.2010 a napadnutý rozsudok
bol vydaný dňa 10.02.2010.
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie navrhol odvolanie žalovaného
odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP (v spojení s § 246c ods. 1 OSP) odvolanie
odmietol, pretože bolo podané osobou, ktorá na jeho podanie nie je oprávnená. Poukazoval
na to, že správnym orgánom, ktorý rozhodoval vo veci v poslednom stupni bol Minister
vnútra Slovenskej republiky, avšak odvolanie je podané Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky. Alternatívne navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť, pretože žalovaný nesplnil
povinnosť vyjadriť sa na výzvu súdu k žalobe a doručiť konajúcemu súdu spis v určenej lehote.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednajúc vec
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) dospel k názoru,
že napriek pochybeniu, ktorého sa súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní dopustil,
odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
Prvou otázkou, ktorú bolo potrebné si v rámci odvolacieho konania vyriešiť, bola
otázka prípustnosti odvolania, nakoľko prvostupňový súd, zrušil žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 3 OSP z dôvodu, že neboli predložené spisy
správneho orgánu.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako
aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo
dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).
Od 01. októbra 2004 je v správnom súdnictve opravný prostriedok prípustný, len
ak je to ustanovené v piatej časti (§ 246c ods. 1 veta druhá OSP). Výslovne ustanovené
znamená určenie rozhodnutia (uznesenia alebo rozsudku), proti ktorému možno použiť
opravný prostriedok a aj prípadné určenie, kedy je opravný prostriedok prípustný a kedy
je už vylúčený.
Podľa § 250j ods. 3 OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu
orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho
predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok
dôvodov alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo
z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie
zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom
a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.
Ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, súd uvedie
vo výroku rozsudku. Na posúdenie prípustnosti odvolania je rozhodujúci výrok rozsudku
(§ 250j ods. 4 OSP).
Podľa § 250ja ods. 1 OSP proti rozsudku súdu podľa § 250j ods. 1 a 2 je prípustné
odvolanie.
Možnosť podať opravný prostriedok - odvolanie proti zrušujúcim rozsudkom
vydaným v konaní o žalobách podľa § 250j ods. 3 OSP nie je v piatej časti OSP upravená.
Z ustanovenia § 246c ods. 1 veta druhá OSP takto potom vyplýva, že proti týmto
rozhodnutia nie je odvolanie prípustné, nakoľko vzhľadom na konkrétnosť právnej úpravy
odvolania v piatej časti OSP použitie tretej časti OSP v súvislosti s pripustením odvolania
prakticky neprichádza do úvahy.
Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku krajského súdu ako aj konania, ktoré
mu predchádzalo, vychádzajúc z obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie,
ktorým krajský súd „zrušuje rozhodnutie žalovanej zo dňa 05. decembra 2008, číslo: 4386/08 podľa § 250j ods. 3 OSP a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie“, síce nemalo byť
vydané, nakoľko aj keď žalovaný nepredložil administratívny spis v súdom požadovanej
lehote, t. j. do 04.01.2010, ale až 14.01.2010, v čase vydania rozhodnutia 10.02.2010 súd mal
už spis k dispozícii. Preto zrušenie rozhodnutia žalovaného pre nepredloženie
administratívneho spisu nebolo na mieste. Toto pochybenie prvostupňového súdu však
nie je možné v odvolacom konaní odstrániť ani inak napraviť, nakoľko ak nie sú splnené
zákonom ustanovené podmienky prípustnosti opravného prostriedku a napriek tomu by
sa odvolací súd týmto opravným prostriedkom vecne zaoberal, môže dôjsť k porušeniu
základného práva na spravodlivý proces (bližšie pozri napr. nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 356/06 z 10. októbra 2007 – www.concourt.sk).
Preto, ak krajský súd hoci nesprávne vzhľadom na doručenie požadovaného
administratívneho spisu ako aj vyjadrenie na žalobu ku dňu rozhodovania vo veci, zrušil
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu podľa ustanovenia § 250j ods. 3 OSP a vec
mu vrátil na ďalšie konanie, Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolaciemu
neostalo iné ako odvolanie žalovaného odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení
s ustanovením § 246c ods. 1 veta prvá OSP ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti
ktorému odvolanie nie je prípustné, keďže v danej veci odvolanie Občiansky súdny poriadok
vo svojej piatej časti výslovne nepripúšťa a iný výklad by mohol byť porušením princípu
právnej istoty ako jednej obsahových náležitostí právneho štátu.
K námietke žalobcu, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, Najvyšší súd
Slovenskej republiky dáva do pozornosti, že v správnom súdnictve žalovaným
je pri rozhodnutiach vydaných v správnom konaní správny orgán, ktorý rozhodol
v poslednom stupni, ako nositeľ konkrétnych právomocí. Bude to teda správny orgán, ktorý
rozhodol v správnom konaní o odvolaní alebo o rozklade, a pokiaľ príslušný zákon riadny
opravný prostriedok nepripúšťa, bude to správny orgán, ktorý rozhodol v prvom a súčasne
aj v poslednom stupni (§ 250 ods. 4 OSP). Pri ústredných orgánoch štátnej správy (alebo
orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky) je žalovaným tento orgán,
aj keď rozhodnutie vydal ten, kto stojí na jeho čele (minister, predseda, vedúci). Napríklad
ministerstvo je centralizovaným a monokratickým orgánom štátnej správy, na čele ktorého
stojí minister menovaný prezidentom na návrh predsedu vlády. Právnu subjektivitu
má ministerstvo, ktoré je definované ako právnická osoba (§ 35 ods. 1 zákona č. 575/2001
Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov). Minister nie je sám o sebe správnym orgánom, ale osobou stojacou v čele tohto
správneho orgánu. Pri rozhodovaní o rozklade rozhodovanie v prvom aj druhom stupni
správneho konania zostáva na úrovni správneho orgánu toho istého stupňa; ide vlastne
o osobitný prípad opravy vlastného rozhodnutia. Svedčí o tom napríklad aj judikatúra
prvorepublikového Najvyššieho správneho súdu, konkrétne jeho nálezu z 23. októbra 1947
č. 302/46-7 publikovaného v Bohuslavovej zbierke nálezov Najvyššieho správneho súdu
vo veciach administratívnych pod číslom Boh. A 1729/47 30296, podľa ktorého ministerstvo
je úradom predstavujúcim súhrn osobných a vecných prostriedkov zorganizovaných
do jedného celku za účelom výkonu určitého vymedzeného úseku verejnej správy.
Ministerstvo je organizované monokraticky; vedené je členom vlády menovaným
prezidentom na návrh predsedu vlády. Na základe týchto skutočností pojmy „ministerstvo“
a „minister“ je možné považovať za pojmy identické; nejde preto o prekážku brániacu
rozhodnutiu o odvolaní (bližšie pozri napr. ZSP č. 54/2008). Takto potom ak ide
o rozhodovanie ústredného orgánu štátnej správy (alebo orgánu s pôsobnosťou pre celé
územie Slovenskej republiky) a rozklade rozhodoval vedúci tohto orgánu pasívne
legitimovaným účastníkom je tento orgán a nie ten, kto rozhodoval o rozklade.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 146 ods. 1 OSP
per analogiam, keďže odmietnutím odvolania nedošlo k jeho vecnému vybaveniu a nebol
daný dôvod na rozhodnutie podľa § 146 ods. 2 OSP.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. júla 2010
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková