Najvyšší súd

5Sžo/108/2010

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu npráp. M. K., bytom H., zastúpeného JUDr. I. V., advokátom so sídlom K., proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. p.: SLV-85/PK-2009 zo 16. septembra 2009, na odvolanie

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/225/2009-36 z 10. februára

2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalovaného   o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov   n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v   Bratislave zrušil podľa § 250j ods. 3

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozhodnutie žalovaného  

č. p.: SLV-85/PK-2009 zo 16. septembra 2009 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Rozhodol

tak s odôvodnením, že žalovaný v súdom stanovenej lehote nepredložil spisový materiál

v danej veci, ako ani vyjadrenie k žalobe, čím prakticky znemožnil súdu preskúmať

zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a nepredloženie správneho spisu je zákonným dôvodom

na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP a priznal žalobcovi náhradu trov konania v sume 292,38 eur titulom trov

právneho zastúpenia, lebo mal v konaní úspech.

Žalovaný napadol rozsudok súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podaným

odvolaním navrhujúc prvostupňový rozsudok zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu  

na ďalšie konanie, a to pre inú vadu majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205

ods. 2 písm. b/ OSP). Odvolanie odôvodnil tým, že spisový materiál spolu s vyjadrením

k podanej žalobe bol doručený prvostupňovému súdu dňa 14.01.2010 a napadnutý rozsudok

bol vydaný dňa 10.02.2010.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie navrhol odvolanie žalovaného

odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP (v spojení s § 246c ods. 1 OSP) odvolanie

odmietol, pretože bolo podané osobou, ktorá na jeho podanie nie je oprávnená. Poukazoval

na to, že správnym orgánom, ktorý rozhodoval vo veci v poslednom stupni bol Minister

vnútra Slovenskej republiky, avšak odvolanie je podané Ministerstvom vnútra Slovenskej

republiky. Alternatívne navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť, pretože žalovaný nesplnil

povinnosť vyjadriť sa na výzvu súdu k žalobe a doručiť konajúcemu súdu spis v určenej lehote.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednajúc vec

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) dospel k názoru,  

že napriek pochybeniu, ktorého sa súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní dopustil,

odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

Prvou otázkou, ktorú bolo potrebné si v rámci odvolacieho konania vyriešiť, bola

otázka prípustnosti odvolania, nakoľko prvostupňový súd, zrušil žalobou napadnuté

rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 3 OSP z dôvodu, že neboli predložené spisy

správneho orgánu.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako  

aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo

dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).

Od 01. októbra 2004 je v správnom súdnictve opravný prostriedok prípustný, len  

ak je to ustanovené v piatej časti (§ 246c ods. 1 veta druhá OSP). Výslovne ustanovené

znamená určenie rozhodnutia (uznesenia alebo rozsudku), proti ktorému možno použiť

opravný prostriedok a aj prípadné určenie, kedy je opravný prostriedok prípustný a kedy  

je už vylúčený.

Podľa § 250j ods. 3 OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa

okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu

orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho

predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok

dôvodov alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo

z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie

zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom  

a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.

Ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, súd uvedie

vo výroku rozsudku. Na posúdenie prípustnosti odvolania je rozhodujúci výrok rozsudku  

(§ 250j ods. 4 OSP).

Podľa § 250ja ods. 1 OSP proti rozsudku súdu podľa § 250j ods. 1 a 2 je prípustné

odvolanie.

Možnosť podať opravný prostriedok - odvolanie proti zrušujúcim rozsudkom

vydaným v konaní o žalobách podľa § 250j ods. 3 OSP nie je v piatej časti OSP upravená.

Z ustanovenia § 246c ods. 1 veta druhá OSP takto potom vyplýva, že proti týmto

rozhodnutia nie je odvolanie prípustné, nakoľko vzhľadom na konkrétnosť právnej úpravy

odvolania v piatej časti OSP použitie tretej časti OSP v súvislosti s pripustením odvolania

prakticky neprichádza do úvahy.

Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku krajského súdu ako aj konania, ktoré  

mu predchádzalo, vychádzajúc z obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie,

ktorým krajský súd „zrušuje rozhodnutie žalovanej zo dňa 05. decembra 2008, číslo: 4386/08 podľa § 250j ods. 3 OSP a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie“, síce nemalo byť

vydané, nakoľko aj keď žalovaný nepredložil administratívny spis v súdom požadovanej

lehote, t. j. do 04.01.2010, ale až 14.01.2010, v čase vydania rozhodnutia 10.02.2010 súd mal

už spis k dispozícii. Preto zrušenie rozhodnutia žalovaného pre nepredloženie

administratívneho spisu nebolo na mieste. Toto pochybenie prvostupňového súdu však  

nie je možné v odvolacom konaní odstrániť ani inak napraviť, nakoľko ak nie sú splnené

zákonom ustanovené podmienky prípustnosti opravného prostriedku a napriek tomu by  

sa odvolací súd týmto opravným prostriedkom vecne zaoberal, môže dôjsť k porušeniu

základného práva na spravodlivý proces (bližšie pozri napr. nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky   sp. zn. I. ÚS 356/06 z 10. októbra 2007 – www.concourt.sk).

Preto, ak krajský súd hoci nesprávne vzhľadom na doručenie požadovaného

administratívneho spisu ako aj vyjadrenie na žalobu ku dňu rozhodovania vo veci, zrušil

rozhodnutia žalovaného správneho orgánu podľa ustanovenia § 250j ods. 3 OSP a vec  

mu vrátil na ďalšie konanie, Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolaciemu

neostalo iné ako odvolanie žalovaného odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení

s ustanovením § 246c ods. 1 veta prvá OSP ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému odvolanie nie je prípustné, keďže v danej veci odvolanie Občiansky súdny poriadok

vo svojej piatej časti výslovne nepripúšťa a iný výklad by mohol byť porušením princípu

právnej istoty ako jednej obsahových náležitostí právneho štátu.  

K námietke žalobcu, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, Najvyšší súd

Slovenskej republiky dáva do pozornosti, že v správnom súdnictve žalovaným  

je pri rozhodnutiach vydaných v správnom konaní správny orgán, ktorý rozhodol  

v poslednom stupni, ako nositeľ konkrétnych právomocí. Bude to teda správny orgán, ktorý

rozhodol v správnom konaní o odvolaní alebo o rozklade, a pokiaľ príslušný zákon riadny

opravný prostriedok nepripúšťa, bude to správny orgán, ktorý rozhodol v prvom a súčasne  

aj v poslednom stupni (§ 250 ods. 4 OSP). Pri ústredných orgánoch štátnej správy (alebo

orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky) je žalovaným tento orgán,  

aj keď rozhodnutie vydal ten, kto stojí na jeho čele (minister, predseda, vedúci). Napríklad

ministerstvo je centralizovaným a monokratickým orgánom štátnej správy, na čele ktorého

stojí minister menovaný prezidentom na návrh predsedu vlády. Právnu subjektivitu  

má ministerstvo, ktoré je definované ako právnická osoba (§ 35 ods. 1 zákona č. 575/2001  

Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov). Minister nie je sám o sebe správnym orgánom, ale osobou stojacou v čele tohto

správneho orgánu. Pri rozhodovaní o rozklade rozhodovanie v prvom aj druhom stupni

správneho konania zostáva na úrovni správneho orgánu toho istého stupňa; ide vlastne  

o osobitný prípad opravy vlastného rozhodnutia. Svedčí o tom napríklad aj judikatúra

prvorepublikového Najvyššieho správneho súdu, konkrétne jeho nálezu z 23. októbra 1947  

č. 302/46-7 publikovaného v Bohuslavovej zbierke nálezov Najvyššieho správneho súdu  

vo veciach administratívnych pod číslom Boh. A 1729/47 30296, podľa ktorého ministerstvo

je úradom predstavujúcim súhrn osobných a vecných prostriedkov zorganizovaných  

do jedného celku za účelom výkonu určitého vymedzeného úseku verejnej správy.

Ministerstvo je organizované monokraticky; vedené je členom vlády menovaným

prezidentom na návrh predsedu vlády. Na základe týchto skutočností pojmy „ministerstvo“  

a „minister“ je možné považovať za pojmy identické; nejde preto o prekážku brániacu

rozhodnutiu o odvolaní (bližšie pozri napr. ZSP č. 54/2008). Takto potom ak ide

o rozhodovanie ústredného orgánu štátnej správy (alebo orgánu s pôsobnosťou pre celé

územie Slovenskej republiky) a rozklade rozhodoval vedúci tohto orgánu pasívne

legitimovaným účastníkom je tento orgán a nie ten, kto rozhodoval o rozklade.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 146 ods. 1 OSP  

per analogiam, keďže odmietnutím odvolania nedošlo k jeho vecnému vybaveniu a nebol

daný dôvod na rozhodnutie podľa § 146 ods. 2 OSP.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júla 2010

  JUDr. Jana Baricová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková