ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Bc. K. A., bytom V., právne zast. JUDr. Jánom Dorkinom, so sídlom Nám. Baníkov 17/33, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: Poľovnícke združenie Šafárikovo, 982 01 Tornaľa, IČO: 35 994 762, zast. Q.B.F. VYRVA, s.r.o., so sídlom Mierová 48/B, 821 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti a postupu rozhodnutia žalovaného č. 1/2014 ČS zo dňa 20. mája 2014, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/108/2014-43 zo dňa 17. septembra 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/108/2014-43 zo dňa 17. septembra 2014 p o t v r d z u j e.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jánovi Dorkinovi, vo výške 83,89 € do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 250j ods. 2 písm. d/, e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1/2014 ČS zo dňa 20. mája 2014 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - výboru žalovaného č. 1/2014V zo dňa 18. februára 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Druhostupňový správny orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Výboru Poľovníckeho združenie Šafárikovo č. 1/2014V zo dňa 18. februára 2014, ktorým bol žalobca uznaný vinný z porušenia § 6 ods. 3 písm. c/, g/, h/ stanov poľovníckeho združenia tým, že svojimi ústnymi výrokmi porušil poľovnícku disciplínu a domáci poriadok Poľovníckeho združenia, keď na členskej schôdzi Poľovníckeho združenia dňa 11.01.2014 verejne pred členmi Poľovníckeho združenia osočoval poľovníckeho hospodára a členov výboru výrokmi: „celé konanie voči jeho osobe je vykonštruované a vymyslené zo strany výboru“ a viackrát slovne napadol poľovníckeho hospodára, keď mu opakoval „aj na teba príde rad“. Za porušenie stanov mu bolo uložené podľa § 9 ods. 1 písm. c/ stanov poľovníckeho združenia disciplinárne opatrenie - vylúčenie z Poľovníckeho združenia Šafárikovo podľa § 13 ods. 1 písm. c/ stanov Poľovníckehozdruženia.
Krajský súd v Bratislave posudzujúc správnosť záverov správnych orgánov pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 77 ods. 1, 2 a § 79 ods. 1, 2 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, § 1, § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a § 6 ods. 3 stanov poľovníckeho združenia a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozhodovanie poľovníckeho združenia o právach a povinnostiach člena poľovníckeho združenia je správnym konaním, na ktoré sa aplikuje Správny poriadok, pričom výkon práva poľovníctva je výlučne viazaný na členský princíp a tento charakter nezmenil ani zákon č. 274/2008 Z.z. o poľovníctve. Krajský súd nesúhlasil s názorom žalovaného, že konanie nepodlieha režimu správneho poriadku a taktiež, že v tomto konaní neplatí zásada materiálnej pravdy a stačí iba väčšinové hlasovanie nadpolovičnej väčšiny členov poľovníckeho združenia o vylúčení člena z poľovníckeho združenia. Krajský súd zistil z obsahu prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia, že odôvodnenie týchto rozhodnutí neobsahuje náležité odôvodnenie v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ale ani odôvodnenie v zmysle § 11 ods. 5 disciplinárneho poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu. Ďalej uviedol, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia taktiež nedostatočne vysporiadal s rozhodujúcou námietkou žalobcu v odvolaní, keď tvrdil, že neporušil svoje povinnosti podľa stanov, a že na členskej schôdzi dňa 11.01.2014 si iba bránil svoje práva počas prerokovania predchádzajúceho disciplinárneho opatrenia č. 2/2013 (tiež vylúčenie z poľovníckeho združenia), ktorého rozhodnutie bolo na tejto členskej schôdzi aj zrušené.
Krajský súd má za to, že označenie dátumu v písomnom vyhotovení rozhodnutia žalovaného č. 1/2014 ČS je nesprávne, keďže z vyjadrenia žalovaného, ale aj z textu odôvodnenia rozhodnutia, je podľa názoru krajského súdu zrejmé, že členská schôdza sa uskutočnila dňa 10.05.2014. V danom prípade, podľa krajského súdu, mal byť označený na rozhodnutí správne dátum 10.05.2014, kedy došlo k rozhodovaniu o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu č. 1/2014V. Dodal, že čas vydania rozhodnutia nemožno zamieňať s časom vypracovania rozhodnutia, pretože takéto nesprávne označenie má za následok nevykonateľnosť rozhodnutia. Krajský súd nesúhlasil ani s námietkou žalovaného, že disciplinárne previnenia členov má riešiť Slovenská poľovnícka komora, a teda, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný. Krajský súd zdôraznil, že v danom prípade je druhostupňovým správnym orgánom žalovaný, t.j. Poľovnícke združenie Šafárikovo, ktorého základnou organizačnou zložkou je členská schôdza. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 534,53 €.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný žiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zamietne žalobu žalobcu a rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu potvrdí v celom rozsahu. Zároveň žiadal zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie krajského súdu má vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný uviedol, že krajský súd uplatnil použité právne predpisy, najmä § 79 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, ust. § 11 ods. 5 disciplinárneho poriadku Slovenského poľovníckeho združenia, ust. § 1 správneho poriadku a ust. § 6 ods. 3 stanov poľovníckeho združenia, neformálnym spôsobom bez toho, aby ich skutočný zmysel poznal reálnym výkladom a aplikoval právny predpis, ktorý sa na tento konkrétny prípad nevzťahuje. Žalovaný zastáva názor, že pri uplatnení logického dôkazu a maiori ad minus sa na konania pred disciplinárnymi orgánmi poľovníckeho združenia správny poriadok nevzťahuje, vychádzajúc z ust. § 77 ods. 2 zákona o poľovníctve, ktoré je podľa jeho názoru lex specialis, v spojení s ust. § 2 ods. 1 Disciplinárneho poriadku Slovenskej poľovníckej komory. Žalovaný ďalej uviedol, že Poľovnícke združenie Šafárikovo je právnickou osobou, ktorá má vlastnú subjektivitu a pri svojej činnosti sa spravuje zákonom o poľovníctve a svojimi vnútornými predpismi, nie je preto viazané internými predpismi Slovenského poľovníckeho zväzu, ktorá je daná iba členstvom vrátane členstvom členov poľovníckeho združenia. Zastáva názor, že na daný prípad nie je možné aplikovať ust. § 11 ods. 5Disciplinárneho poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu, keďže disciplinárne previnenie žalobcu ako člena Poľovníckeho združenia Šafárikovo riešili disciplinárne orgány Poľovníckeho združenia Šafárikovo a nie disciplinárne orgány Slovenského poľovníckeho zväzu. Podľa názoru žalovaného, žalobca trpí nedostatkom osobných vlastností poľovníka ako záruky legálneho uskutočňovania poľovníctva a poľovníckeho hospodárenia v poľovníckom združení v súvislosti s § 6 ods. 3 stanov poľovníckeho združenia.
Žalovaný ďalej zastáva názor, že krajský súd s následkom iniuria urobil aplikáciu právnej normy, ktorá je v rozpore s jej normatívnym textom ustanoveným v zákone a v rozpore s pravidlami výkladu v spojení s právnym predpisom, ktorý sa na tento konkrétny prípad nevzťahuje.
Žalovaný vytýkal krajskému súdu, že sa nezaoberal skutkovým stavom veci, pre ktorý je žalobca disciplinárne stíhaný napriek tomu, že tento skutkový stav potvrdila členská schôdza poľovníckeho združenia v postavení odvolacieho orgánu dňa 11.01.2014 na základe priamych poznatkov jeho členov v postavení svedkov hlasovaním nadpolovičnej väčšiny všetkých členov poľovníckeho združenia za vylúčenie žalobcu z poľovníckeho združenia v nadväznosti na ustanovenie § 13 ods. 2 stanov poľovníckeho združenia, s prihliadnutím aj na jeho predchádzajúce skutky uvedené v „Správe o činnosti Poľovníckeho združenia Šafárikovo od členskej schôdze konanej dňa 07.09.2013“. Zdôraznil, že opakované porušovanie poľovníckej disciplíny žalobcom potvrdzuje aj dokumentácia z disciplinárneho stíhania žalobcu za skutok ulovenia kanca bez povolenia na lov a proti výslovnému zákazu lovu. Žalovaný sa vo svojom odvolaní nestotožňuje s názorom krajského súdu, že z obsahu odôvodnení rozhodnutí nie je vôbec zrejmé, z akého skutkového stavu a z akých dôkazov vychádzal žalovaný pri svojom rozhodovaní, naopak, zastáva názor, že uvedeným opomenutím krajský súd nielenže nedostatočne zistil skutkový stav veci, ale zároveň poprel základný princíp ustálenia skutkového deja odmietnutím priamych poznatkov členmi disciplinárnych orgánov poľovníckeho združenia. Nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu krajským súdom podľa názoru žalovaného je aj v tom, že krajský súd považoval za rozhodujúce tvrdenie žalobcu, že neporušil svoje povinnosti podľa stanov a na členskej schôdzi dňa 11.01.2014 si iba bránil svoje práva počas prerokovania predchádzajúceho disciplinárneho opatrenia č. 2/2013. Podľa názoru žalovaného, krajský súd sa zameriaval na procesné vady v konaní, nevyužil ustanovenie § 250g OSP, keď si nevyžiadal od žalovaného potrebné doklady a ďalšie písomné vyjadrenia žalovaného.
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 02.12.2013 na odvolanie žalovaného uviedol, že sa plne stotožňuje s vysloveným právnym názorom krajského súdu a navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach, ktoré uviedol v priebehu konania pred krajským súdom. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby Najvyšší súd SR napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil a zároveň žiadal náhradu trov konania vo výške 83,89 €.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 246c ods.1 prvá veta OSP a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech.
Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Výboru PZ Šafárikovo č. 1/2014 V zo dňa 18.02.2014, ktoré potvrdil žalovaný ako odvolací orgán, o uložení disciplinárneho opatrenia žalobcovi podľa § 13 ods. 1 písm. d/ Stanov Poľovníckeho združenia Šafárikovo, ktorým bolo jeho vylúčenie z poľovníckeho združenia. Dôvodom vylúčenia žalobcu z poľovníckeho združenia bolo hrubé porušenie povinnosti člena poľovníckeho zväzu tým že, porušil § 6 ods. 3 písm. c/, g/, h/ stanov PZ Šafárikovo.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
Podľa § 244 ods.1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).
Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 32 ods. 1 zákona o č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá a) je neziskovou organizáciou, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, b) má sídlo na území Slovenskej republiky, c) je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, d) riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, disciplinárnym previnením je konanie držiteľa poľovného lístka, ktoré nevykazuje znaky trestného činu, 34) priestupku podľa § 76 alebo iného správneho deliktu podľa § 78 a je v rozpore s disciplinárnym poriadkom vydaným komorou. Podľa § 77 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, disciplinárne previnenie rieši komora podľa disciplinárneho poriadku.
Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 79 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na a) posúdenie projektu podľa § 6 a 7, b) zaradenie poľovného revíru do kvalitatívnej triedy podľa § 8, c) evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13, d) vymenovanie a odvolanie poľovníckeho hospodára podľa § 19 a členov poľovníckej stráže podľa § 28, e) schválenie alebo zmenu poľovníckych plánov podľa § 30, f) vydanie povolenia podľa § 56 ods. 1 a 3, g) rozhodovanie ministerstva podľa § 72 okrem písmena d), h) rozhodovanie okresného úradu v sídle kraja podľa § 73 okrem písmena c), i) rozhodovanie okresného úradu podľa § 74 ods. 1 písm. h) a i) a § 74 ods. 2 okrem ukladania pokút za iné správne delikty podľa § 78.
Podľa § 1 ods. 1 správneho poriadku, tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiachfyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 1 ods. 2 správneho poriadku, správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu v odvolaní namietanom rozsahu dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd nezistil, že by krajský súd ako súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkový stav však nebol ani podľa názoru odvolacieho súdu správnym orgánom dostatočne zistený. Správne konanie je ovládané určitými zásadami, z ktorých jednou je aj zásada materiálnej pravdy, ktorá vyjadruje požiadavku, aby správny orgán úplne a presne zistil skutočný stav a zaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie. Úplnosť zistenia podkladom znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam.
Najvyšší súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaného, že na správne konanie pred disciplinárnymi orgánmi poľovníckeho združenia sa nevzťahuje zákon o správnom konaní, pretože v predmetnej veci sa jednalo o rozhodovanie o právach a povinnostiach člena poľovníckeho združenia.
V danej veci je nesporné, že došlo k vylúčeniu žalobcu z Poľovníckeho združenia Šafárikovo, keď bol uznaný za vinného z porušenia § 6 ods. 3 písm. c/, g/, h/ stanov PZ. Správny orgán však v zmysle citovaných ustanovení nedostatočne zistil skutočný stav, pričom nebolo zrejmé, z akých dôkazov vychádzal žalovaný pri svojom rozhodovaní. To, či bol skutočný stav zistený úplne a správne, musí vyplývať aj z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov: na skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Taktiež v súvislosti s právnym posúdením nie je dostatočné citovanie príslušných ustanovení, ale je potrebné, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovýmzistením a právnym posúdením. Uvedené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu absentovalo, pričom sa žalovaný taktiež nevysporiadal s námietkou žalobcu v odvolaní, keď tvrdil, že neporušil svoje povinnosti podľa stanov, a že na členskej schôdzi konanej dňa 11.1.2014 si iba bránil svoje práva počas prerokovania predchádzajúceho disciplinárneho opatrenia č. 2/2013 (taktiež vylúčenie z poľovníckeho združenia), ktoré rozhodnutie bolo na tejto členskej schôdzi zrušené, na základe čoho dospel krajský súd k správnemu záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu pre nedostatok dôvodov.
Najvyšší súd dodáva, že v správnom súdnictve nie je v záujme, aby súdy nahrádzali činnosť správnych orgánov, ale aby poskytovali ochranu v prípade zásahu do práv fyzickej alebo právnickej osoby prieskumom rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V súlade s uvedeným považuje odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu za vecne správny a plne poukazuje na jeho odôvodnenie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a priznal v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu za jeden úkon právnej služby vo výške vyčíslenej žalobcom, ktorú si uplatnil v nižšej výške ako stanovuje vykonávací predpis, a to v sume 83,89 € - podanie odvolania v sume 61,87 € + 1 x režijný paušál á 8,04 € + DPH v sume 13,98 € (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 3 písm. b/, § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.