5Sžo/1/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Obec Veľký Blh, 980 22 Veľký Blh, IČO: 00 319 198, právne zastúpený advokátom JUDr. Marianom Dzuroškom, advokátska kancelária, so sídlom Hviezdoslavova 468/31, 979 01 Rimavská Sobota, proti žalovanému Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 041 01 Košice, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.k. S/2013/02049-2.1,O-120/2013 zo dňa 9. júla 2013, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/257/2013-31 zo dňa 16. októbra 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/257/2013-31 zo dňa 16. októbra 2013 p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.k. S/2013/02049-2.1,O-120/2013 zo dňa 9. júla 2013, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici č. 3/13-1.O/pok/r. zo dňa 7. mája 2013 podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpektoráte práce za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3, konkrétne za porušenie § 6 ods. 1 písm. i/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci spočívajúce v tom, že účastník konania ako zamestnávateľ - Obec Veľký Blh neurčil bezpečný pracovný postup pre čistenie studne v obci Veľký Blh zamestnancovi S. V., nar. XX.XX.XXXX a umožnil, že počas odsúvania železobetónového poklopu studne traktorom dňa 26.09.2012 boli v studni postihnutý S. V. a N. D., pričom počas výstupu S. V. zo studne súbežne s odsunom poklopu traktorom došlo k jeho pritlačeniu poklopom o betónovú stenu studne. K smrti S. V. dňa 20.10.2012 došlo v priamej súvislosti s pomliaždeninami srdca, ktoré utrpel pri pracovnom úraze dňa 26.09.2012, t.j. správny orgán považoval za preukázanú príčinnú súvislosť medzi pracovným úrazom a smrťou postihnutého. Za uvedené porušenie uložil žalobcovi pokutu vo výške 33 000,- €, a to v najmenšej možnej výške tak, akoto ukladá zákon č. 125/2006 Z.z.

Krajský súd v Banskej Bystrici posudzujúc správnosť záverov správnych orgánov pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3, § 19 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 1 písm. i/ zákona č. 125/2006 Z.z., a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby je v súlade so zákonom.

Krajský súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, ktorý vytýkal žalovanému, resp. správnemu orgánu prvého stupňa nesprávnosť záverov, ku ktorým dospel pri rozhodovaní, keďže z vykonaného dokazovania, najmä vyjadrení jednotlivých zamestnancov, zamestnávateľov, ale aj z listinných dôkazov, vyplýva skutočnosť, že zo strany postihnutého neboli zistené nedostatky v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Podľa krajského súdu bola preukázaná aj skutočnosť, že zamestnávateľ neurčil bezpečný pracovný postup postihnutému pri čistení studne a umožnil postihnutému, aby počas odsúvania železobetónového poklopu traktorom ostal v studni. K tvrdeniu žalobcu, že ak by poškodený rešpektoval výzvy, aby zo studne počas posunu poklopu nevychádzal, k jeho zraneniam by nebolo došlo, krajský súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že nie je prípustné nahrádzať príčinu tohto úrazu vznikom ďalšieho nebezpečného stavu, t.j. zotrvaním zamestnancov v studni počas manipulácie so železobetónovým poklopom nad ich hlavami. Krajský súd má za to, že nebola preukázaná skutočnosť, že postihnutý S. V. išiel vykonávať čistenie studne svojvoľne, keď mal predtým svojvoľne opustiť určené miesto výkonu práce - zber smetia po obci. Uviedol, že z dôkazov vykonaných správnym orgánom, najmä vyjadrení ostatných zamestnancov, ale aj zástupcov zamestnávateľa, je zrejmé, že postihnutý vykonával zber smetia po obci v doobedňajších hodinách a studňu čistil v poobedňajších hodinách s vedomím zamestnávateľa, priamo v prítomnosti koordinátora prác a starostu obce, ktorí nemali voči tomu žiadne námietky. Konštatoval, že nezasiahli do spôsobu vykonávania čistenia studne, najmä odťahovania železobetónového poklopu traktorom za pomoci tyče v čase, keď v studni boli dvaja zamestnanci. Z uvedeného podľa názoru krajského súdu vyplýva, že zo strany zamestnávateľa nebol určený bezpečný pracovný postup nakoľko podľa § 6 ods. 1 písm. i/ zákona č. 124/2006 Z.z. je zamestnávateľ povinný určovať bezpečné pracovné postupy. Krajský súd má za to, že porušenie zákonom stanovenej povinnosti je správnym deliktom právnickej osoby postihované bez ohľadu na zavinenie, keďže sa jedná o objektívnu zodpovednosť a žalobca nepredložil resp. neoznačil také dôkazy, ktoré by ho mohli zbaviť zodpovednosti za zistené porušenie povinnosti určovať bezpečné pracovné postupy.

Podľa názoru krajského súdu, príčinná súvislosť medzi zisteným porušením povinností zo strany žalobcu s pracovným úrazom S. V. bola preukázaná znaleckým posudkom zo dňa 09.11.2012. Uviedol, že výsledky znaleckého posudku boli zohľadnené už v protokole z vykonanej inšpekcie práce, ku ktorému sa vyjadroval žalobca, pričom jeho stanoviská boli zapracované v dodatku k protokolu. Súd prvého stupňa vyhodnotil námietku žalobcu o potrebe prerušenia správneho konania a vyčkania výsledku šetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou poskytovanej nebohému S. V. v čase hospitalizácie za nedôvodnú. Krajský súd uviedol, že jednak zo záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplýva záver o nezanedbaní zdravotníckej starostlivosti jej poskytovateľom, ale aj z dôvodu, že výsledok úradu by nemal vplyv na rozhodnutie žalovaného. Ďalej uviedol, že tiež z lekárskeho nálezu zo dňa 19.10.2012 vyplýva, že poranenie S. V. bolo klasifikované ako ťažká ujma na zdraví, pričom zákon ukladá Inšpektorátu práce uložiť zamestnávateľovi pokutu, ak v dôsledku porušenia zákonných povinností vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej vo výške 33 000,- €.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k OSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca žiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil z dôvodu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo napadnutý rozsudok súd prvého stupňa zmenil tak, že zruší žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.Zároveň si uplatnil trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Žalobca mal za to, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav, neakceptoval navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobca vo svojom odvolaní namietal tvrdenie krajského súdu, že nebol určený bezpečný pracovný postup pri čistení studne, keďže podľa jeho názoru zamestnávateľ v raňajších hodinách pri nástupe do práce aj za účasti poškodeného zrealizoval riadne poučenie aj o bezpečnom postupe pri čistení studne v rámci ktorého boli všetci prítomní osobitne upozornení na to, že vchádzať do studne a vychádzať z nej je možné len po hliníkovom rebríku. Nesúhlasí s tvrdením, že dôvodom vzniknutého následku bola skutočnosť, že poškodený s ďalšou osobou sa počas posunu poklopu nachádzali v studni. Zároveň uviedol, že samotná skutočnosť, že postihnutý S. V. sa po svojvoľnom zostupe počas posunu poklopu nachádzal v studni, neviedlo k úrazu. Podľa jeho názoru, k uvedenému došlo z dôvodu, že postihnutý S. V. svojvoľne nerešpektoval upozornenia ďalších osôb, ktoré sa tam nachádzali a tento rozhodol presunúť otvor z jedného miesta na druhé miesto. Dodal, že nebolo ničím preukázané, aby dno studne vzhľadom na jeho priemer a rozmery poklopu malo predstavovať nebezpečenstvo pre dve osoby, ktoré sa tam nachádzali.

Má za to, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil tvrdenie žalovaného, že postihnutý S. V. bol pridelený v doobedňajších hodinách na výkon inej práce a nie na čistenie studne. Je toho názoru, že postihnutý svojvoľne opustil určené miesto výkonu práce a iniciatívne, v rozpore s pôvodne určeným výkonom činnosti sa zapojil do prác súvisiacich s čistením studne a týmto svojím zavinením porušil právne a ostatné predpisy a pokyny riadiacich pracovníkov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Nesúhlasí s odôvodnením uvedeným v rozhodnutí krajského súdu, podľa ktorého bola preukázaná príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom a smrťou postihnutého S. V.. Zastáva názor, že ak by bolo zranenie postihnutého S. V. život ohrozujúce, nemohlo by sa stať, že by bol dňa 02.10.2012, t.j. po šiestich dňoch, prepustený z liečenia v ústavnej starostlivosti. Taktiež spochybnil objektívnosť záverov znaleckého posudku č. 33/2012 vypracovaného MUDr. A. F. a MUDr. K. I. ohľadom charakteru zranení, ale tiež adekvátnosti poskytnutia potrebnej zdravotnej starostlivosti. Z uvedeného dôvodu žalobca požiadal listom zo dňa 04.12.2012 Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Banskej Bystrici o prešetrenie postupu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti postihnutému S. V., ktorý oznámil žalobcovi listom č. 3858/2012/602/po 2411/2012 zo dňa 11.12.2012, že začal iniciovať šetrenie formou dohľadu a o výsledku ho bude písomne informovať. Uvedenú skutočnosť žalobca oznámil Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici, ktorý rozhodnutím z 13.02.2013 prerušil správne konanie vo veci uloženia pokuty. Následne však Inšpektorát práce v Banskej Bystrici aj napriek absencii výsledkov šetrenia vydal napadnuté rozhodnutie a uložil žalobcovi likvidačnú pokutu vo výške 33 000,- €. Na záver žalobca namietal, že krajský súd neakceptoval požiadavku žalobcu na doplnenie dokazovania, t.j. pokračovania v prešetrení zdravotnej starostlivosti Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Podaním zo dňa 23.05.2014 žalobca doplnil svoje odvolanie, v ktorom zotrval na svojom stanovisku že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom a smrťou zamestnanca S. V.. Správny orgán a následne Krajský súd sa pri rozhodovaní uspokojili len so závermi znaleckého posudku zo dňa 09.11.2012 ktorý bol vypracovaný na požiadanie obvodného oddelenia policajného zboru vo Veľkom Blhu, z ktorého vyplýva, že poranenia, ktoré utrpeli S. V. boli v príčinnej súvislosti s týmto úrazom zo dňa 26.09.2012 a smrť bola v priamej súvislosti s týmito poraneniami pláže znalcami nebolo zistené zanedbanie zdravotnej starostlivosti poskytnuté S. V.. Žalobca má za to že so zdravotnou dokumentáciou S. V. bolo manipulované, nikde sa nenachádza zmienka o vážnom poškodení vnútorných orgánov a zdravotný stav poškodeného nekorešponduje so správami uvedenými zdravotnej dokumentácie po jeho návrate z nemocnice. Vzhľadom na túto skutočnosť sa žalobca obrátil na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý však dňa 26.03.2013 oznámil ukončenie šetrenia podnetu z dôvodu že Ministerstvo zdravotníctva SR, odňalo štatút poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nemocnice v Rimavskej Sobote. Takto nebolo vykonané objektívne šetrení je príčinnej súvislosti medzi pracovným úrazom a smrťou poškodeného pracovníka.

Žalobca žiadal aby Najvyšší súd napadnutý rozsudok Krajského súdu Banskej Bystrici zrušil navrhovateľ mohol na ďalšie konanie alebo rozsudok zmenil tak že zruší rozhodnutia žalovaných správnych orgánov.Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 11.12.2013, v ktorom uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 23S/257/2013 zo dňa 16.10.2013, ktorý považuje za vecne správny a zákonný. Žalovaný má za to, že zodpovednosť žalobcu bola preukázaná vykonaným dokazovaním, tak ako to vyplýva z jeho rozhodnutia a predložených vyjadrení. Podľa jeho názoru sa jedná o objektívnu zodpovednosť žalobcu, nie je potrebné preukazovať jeho zavinenie. Na záver uviedol, že na zistené skutočnosti, že v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa utrpel zamestnanec pracovný úraz s následkom smrti, nemôže mať zásadný vplyv ani prípadný nový záver Úradu pre dohľad nad zdravotnú starostlivosť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 246c ods.1 prvá veta OSP a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk <., www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.

Podľa § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy OSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.

V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.k. S/2013/02049-2.1,O-120/2013 zo dňa 9. júla 2013, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici č. 3/13-1.O/pok/r. zo dňa 7. mája 2013 podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpektoráte práce za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3, konkrétne za porušenie § 6 ods. 1 písm. i/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci spočívajúce v tom, že účastník konania ako zamestnávateľ - Obec Veľký Blh tým, že neurčil bezpečný pracovný postup pre čistenie studne v obci Veľký Blh zamestnancovi S. V., nar. 05.04.1965 a umožnil, že počas odsúvania železobetónového poklopu studne traktorom ZETOR 6911 dňa 26.09.2012 boli v studni zamestnanci S. V. a N. D., pričom počas výstupu S. V. zo studne súbežne s odsunom poklopu traktorom došlo k jeho pritlačeniu poklopom o betónovú stenu studne.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.

Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000,- €, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000,- €.

Podľa § 6 ods. 1 písm. i/ zákona č. 124/2006 Z.z., zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti aochrany zdravia pri práci je povinný určovať bezpečné pracovné postupy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku Krajského súdu a preto sa v súlade s § 219 ods. 2 OSP obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a dodáva, že závery prvostupňového súdu o okolnostiach zdržiavania sa postihnutého v studni z ktorej za traktorom odstraňoval poklop sú logické a nie je reálne sa domnievať že potom ako postihnutý vykonával sme smetiach po obci v doobedňajších hodinách by sám z ničoho nič čistila prítomnosti koordinátora prác studňu počas odťahovania železobetónového poklopu traktorom. Žalobca nijako nepreukázal že by postihnutý vykonával samostatne iniciatívne iné práce než mu boli určené. Takisto je v zrejmom nesúlade s akýmikoľvek ani najzákladnejšími bezpečnostnými predpismi aby počas manipulácie s tak ťažkým poklopom traktorom, boli studni dvaja zamestnanci.

Príčinná súvislosť medzi zisteným porušením povinnosti zo strany žalobcu a pracovným úrazom poškodeného bola jednoznačne preukázaná znaleckým posudkom zo dňa 09.11.2012. Žalobca nijakým zásadným argumentom nevyvrátil jeho závery. Takisto je správny názor že výsledok šetrenia úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nie je podstatný pre posúdenie veci, nakoľko nikto nespochybňuje poranenia poškodeného, ktoré bolo klasifikované minimálne ako ťažká ujma na zdraví, pričom žalobca dostal najnižšiu možnú pokutu, v dôsledku čoho je irelevantné či smrť poškodeného bola zavinená prípadnou neodbornou lekárskou starostlivosťou.

Vzhľadom na vyššie uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v medziach podaného odvolania dospel k záveru, že námietky žalobcu vznesené v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku nie sú dôvodné, a preto rozhodol podľa § 219 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.