5Sžnč/3/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky obchodnej spoločnosti B., s. r. o., so sídlom S., zastúpenej JUDr. M., advokátkou, so sídlom H., proti

odporkyni Štátnej veterinárnej a potravinovej správe, so sídlom Botanická 17/45,

Bratislava, o návrhu proti nečinnosti odporkyne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky ukladá odporkyni Štátnej veterinárnej

a potravinovej správe, so sídlom Botanická 17/45, Bratislava v lehote do dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia   k o n a ť   a   r o z h o d n ú ť   vo veci návrhu

navrhovateľky zo dňa 03. decembra 2010 o vydanie zákazu distribúcie a umiestňovania na trh

na území Slovenskej republiky potraviny pod názvom, ktorého súčasťou je slovo: „bryndza“

alebo „bryndzový“, ktoré boli vyrobené v inom členskom štáte Európskeho spoločenstva

(Európskej únie) a ktorý obsahuje menej ako 50,0 hmotnostného percenta ovčieho syra

zo sušiny výrobku.

Odporkyňa   j e p o v i n n á   zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania 421,28

eura na účet jej právnej zástupkyne JUDr. M., advokátky, so sídlom H., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 03.02.2011 doplneným podaním z 18.08.2011 navrhovateľka žiadala,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní podľa § 250t Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len „OSP“) uložil odporkyni povinnosť konať a rozhodnúť vo veci vydania zákazu

distribúcie a umiestňovania na trh na území Slovenskej republiky potraviny pod názvom, 2

ktorého súčasťou je slovo: „bryndza“ alebo „bryndzový“, ktoré boli vyrobené v inom

členskom štáte Európskeho spoločenstva (Európskej únie) a ktorý obsahuje menej ako 50,0

hmotnostného percenta ovčieho syra zo sušiny výrobku, podanej navrhovateľom - B., s. r. o.,

S. dňa 03.12.2010. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania s tým, že tieto vyčísli neskôr.

Návrh odôvodnila tým, že dňa 03.12.2010 podala odporkyni podnet na vykonanie

úradnej kontroly potravín (resp. zahájenia konania, či už správneho alebo iného...), konkrétne

potravín súvisiacich s výrobou, distribúciou, označovaním a pod... pod názvom „bryndza“.

Tento podnet navrhovateľka adresovala okrem odporkyni aj Slovenskej obchodnej inšpekcii

a Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Na Ministerstvo pôdohospodárstva

Slovenskej republiky bol podnet podaný osobne do podateľne a odporkyni a Slovenskej

obchodnej inšpekcii poštou dňa 03.12.2011 tak, ako to vyplýva z podacieho hárku. Okrem

uvedeného navrhovateľka žiadala, aby kompetentné orgány vydali zákaz používať názov

„bryndza“, resp. „bryndzový“ v prípadoch výrobkov, ktoré nie sú vyrábané,

resp. distribuované v súlade s platnou legislatívou.

Dôvodom podnetu a žiadosti navrhovateľky na odporkyňu boli a sú nekalé praktiky

niektorých konkurentov pri výrobe, distribúcii a označovaní bryndze, nakoľko viacerí

výrobcovia a distribútori „bryndze“ nedodržiavajú zákonom stanovený pomer zložiek ovčieho

syra a hrudkového syra, ktorý bryndza musí obsahovať v súlade s platnými právnymi

predpismi na úseku výroby a označovania mliečnych výrobkov. Napriek tejto skutočnosti títo

výrobcovia (distribútori) výrobok označujú ako bryndza a predávajú ho za výrazne nižšie

ceny ako iní výrobcovia, ktorí dodržiavajú stanovené kritéria pre výrobu bryndze.

Vychádzajúc z príslušných ustanovení   zákonov navrhovateľka poukázala

na skutočnosti, že výrobky z Poľska, Maďarska, Česka, ktoré sa na území Slovenskej

republiky distribuujú pod názvom „bryndza“, prípadne aj s doplňujúcim názvom,

napr. „tatranská bryndza“, nespĺňajú podmienky pre označenie „bryndza“. Okrem uvedeného

tieto výrobky sú pod označením bryndza ponúkané za výhodnejšie ceny, v dôsledku čoho

znevýhodňujú predaj bryndze, ktorá spĺňa príslušné ustanovenie zákona, teda na označení

vlastne parazitujú.

Nečinnosť zo strany správneho orgánu spôsobuje navrhovateľke – výrobcovi bryndze,

ktorí dodržiava predpisy, obrovské škody a iné ekonomické problémy. Taktiež takýto postoj

má negatívny vplyv na producentov ovčieho mlieka. Nízka cena bryndze sa premieta

do nákupnej ceny ovčieho mlieka, a preto chovatelia postupne strácajú záujem o chov oviec

s mliečnou úžitkovosťou.

3

S poukazom na uvedené skutočnosti sa navrhovateľka podaním zo dňa 03.12.2010

obrátila na odporkyňu, ako aj na Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

a Slovenskú obchodnú inšpekciu s podnetom na vykonanie úradnej kontroly potravín,

resp. zahájenia konania, konkrétne potravín, súvisiacich s výrobou, distribúciou, označovaním

a pod... pod názvom „bryndza“ a zároveň žiadala, aby bol vydaný zákaz používať názov

„bryndza“, resp. „bryndzový“ v prípadoch výrobkov, ktoré nie sú vyrábané,

resp. distribuované v súlade s platnou legislatívou.

Na predmetný podnet oznámila navrhovateľke stanovisko (nie rozhodnutie) iba

Slovenská obchodná inšpekcia s tým, že v predmetnej veci nie je správnym orgánom, a preto

v danej veci nebude konať.  

Odporkyňa ku dňu podania tohto návrhu v lehote stanovej § 49 zákona č. 71/1967 Zb.

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny

poriadok“) vo veci nekonala a nerozhodla, a to i napriek skutočnosti, že odo dňa podania

podnetu navrhovateľkou uplynuli viac ako 2 mesiace, a navrhovateľku ani neupovedomila

o dôvodoch nekonania.

Navrhovateľka vo svojom   návrhu poukazovala na kritériá na výrobu a označovanie

bryndze. Uviedla, že v Potravinovom kódexe Slovenskej republiky -Výnose Ministerstva

pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky

č. 2143/2006-100 (ďalej aj „Potravinový kódex“), ktorý upravuje mlieko a výrobky z mlieka,

je bryndza definovaná ako „prírodný syr, vyrábaný zo zrejúceho ovčieho hrudkového syra

alebo zo zmesi zrejúceho ovčieho hrudkového syra a vykysnutého hrudkového syra, alebo

zo zmesi skladovaného ovčieho syra a vykysnutého hrudkového syra; bryndza musí

obsahovať najmenej 50,0 hmotnostného percenta ovčieho syra zo sušiny výrobku (§ 20

ods. 10 tretia časť 6 hlava Potravinového kódexu).

Poukázala aj na to, že v ustanovení § 21 ods. 6, 7 a 8 Potravinového kódexu

sú uvedené nasledovné požiadavky na kvalitu prírodných syrov:

A/ bryndza, podľa použitej suroviny použitej na jej výrobu sa člení na:

a/ ovčiu bryndzu, vyrábanú len z ovčieho hrudkového syra,

b/ zmesnú bryndzu, vyrábanú z ovčieho hrudkového syra a hrudkového syra,

c/ zmesnú bryndzu, vyrábanú zo skladovaného ovčieho syra a hrudkového syra.

B/ bryndza, podľa množstva tuku v sušine v hmotnostných percentách sa člení na:

a/ ovčiu bryndzu s obsahom tuku v sušine najmenej 48,

b/ plnotučnú zmesnú bryndzu s obsahom tuku v sušine najmenej 48,

c/ zmesnú bryndzu s obsahom tuku v sušine najmenej 38.

4

C/ bryndza podľa množstva sušiny v hmotnostných percentách sa člení na:

a/ ovčiu bryndzu s množstvom tuku v sušine najmenej 48,

b/ zmesnú bryndzu s množstvom tuku v sušine najmenej 44.

Názov „bryndza“, resp. prívlastok „bryndzový“ možno teda podľa § 25 uvádzať, len

ak je výrobok vyrobený v súlade s ustanoveniami § 20 a § 21 Potravinového kódexu ak ide

o bryndzu, na výrobu ktorej bol ako surovina použitý len hrudkový syr.

Potravinový kódex taktiež stanovuje požiadavky na zdravotnú neškodnosť, hygienu,

požiadavky na zloženie a kvalitu potravín, zložky ako aj technologické postupy používané

pri ich výrobe a požiadavky na balenie jednotlivých potravín, rozsah, spôsob ich označovania,

ich skladovanie, prepravu, manipuláciu s nimi a ich obeh, ako aj zásady na odber vzoriek

a ich vyšetrovanie. Tieto požiadavky a postupy je povinný dodržiavať každý, kto potraviny

vyrába, manipuluje s nimi a umiestňuje ich na trh (§ 3 ods. 1 a 2).

Z verejne dostupných informácií je navrhovateľovi známe, že povinnosti stanovené

zákonom nie sú zo strany niektorých výrobcov a distribútorov dodržiavané, a to bez postihu

v dôsledku porušenia zákonov.

V tejto súvislosti navrhovateľka poukázala aj na niektoré ustanovenia zákona

č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej aj „potravinový zákon“).

Podľa ustanovenia § 2 ods. 5 citovaného zákona, kvalita je celkový súhrn záväzne určených

vlastností a znakov výrobku, ktoré mu dávajú schopnosť uspokojovať konkrétne potreby

spotrebiteľa. Podľa ods. 12 tohto istého ustanovenia falšované potraviny sú potraviny, ktorých

vzhľad, chuť, zloženie alebo iné znaky sa zmenili tak, že sa znížila ich hodnota, a ktoré

sa spotrebiteľovi ponúkajú ako plnohodnotné pod zvyčajným názvom alebo iným klamlivým

spôsobom. Špecifický charakter je znak alebo súbor znakov, ktorými sa výrobok alebo

potravina zreteľne odlišuje od iných obdobných výrobkov alebo potravín patriacich

do tej istej kategórie. Výrobok alebo potravina musí byť vyrobený s použitím tradičných

surovín, alebo musí byť charakterizovaná tradičným zložením alebo spôsobom výroby, alebo

spracovaním, odrážajúcim tradičný typ výroby alebo spracovania. Podľa ustanovenia § 9

ods. 3 potravinového zákona, za klamlivé značenie podľa osobitného predpisu (§ 45 a 46

Obchodného zákonníka) sa pri označovaní potravín, umiestnených na trh, považuje také

označenie, ktoré uvádza spotrebiteľa do omylu, a to najmä z hľadiska vlastností potraviny,

najmä pokiaľ ide o charakter, identitu, vlastnosti, zloženie, množstvo, trvanlivosť, pôvod

alebo miesto pôvodu, spôsob výroby alebo spracovania.

Zákon o potravinách taktiež ustanovuje, že je zakázané na trh umiestňovať potraviny

klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom, pričom klamlivým 5

spôsobom ponúkania potravín na spotrebu je ústna alebo písomná informácia o potravine

oznamovaná predávajúcim spotrebiteľovi, ktorá je nepravdivá, zavádzajúca alebo skresľujúca

(§ 6).

Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ochrane spotrebiteľa“) zakotvuje zákaz klamať spotrebiteľa. Výrobca, predávajúci, dovozca

alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné,

nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku

alebo služby alebo o nákupných podmienkach (§ 5). Umiestnenie výrobkov s klamlivým

označením je možné považovať za nekalú obchodnú praktiku, ktorá je podľa zákona

o ochrane spotrebiteľa zakázaná. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé

konanie a klamlivé opomenutie konania a agresívna obchodná praktika. Obchodná praktika

sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí

rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne

informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže

uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna

vo vzťahu napr. k hlavným znakom výrobku, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká,

vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo a pod..

Smernica Európskej únie 2000/13/ES v 1.5 ods. 1 písm. c/ stanovuje,

že vo výnimočných prípadoch sa názov potraviny uvádzaný v štáte, v ktorom sa výrobok

vyrába, nemôže používať v členskom štáte, kde sa výrobok predáva, ak je potravina, ktorú

označuje, tak odlišná, čo sa týka zloženia alebo výroby od potraviny, známej pod takýmto

názvom, že ustanovenia podľa písm. b/ nie sú v členskom štáte, v ktorom sa výrobok predáva,

dostačujúce pre poskytnutie správnej informácie pre spotrebiteľov.

Potravinový kódex Slovenskej republiky prevzal toto ustanovenie v ustanovení

§ 4 ods. 4.

Navrhovateľka má s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, že odporkyňa

je nečinná, pričom ako účastník konania navrhovateľka ani nebola upovedomená o tom,

že by sa jednalo o zložitý prípad, v ktorom nie je možné rozhodnúť do 30 dní, resp. 60 dní.

Dokonca je zrejmé, že odporkyňa ani nepožiadala nadriadený orgán o predĺženie lehoty

na rozhodnutie.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že podnet navrhovateľky

z 03.12.2010 na vykonanie úradnej kontroly potravín jej   nebol kvalifikovaným spôsobom 6

doručený, nakoľko prípadné doručenie predmetného podnetu nie je zaznamenané

ani v administratívnom systéme na evidenciu doručenej a odoslanej pošty, preto nemohla

na jeho základe konať.

Vyslovila názor, že navrhovateľkin   podnet   na vydanie zákazu používať názov

bryndza, resp. bryndzový u výrobkov, ktoré nie sú vyrábané resp. distribuované v súlade

s platnou legislatívou, nie je podnetom na konanie a rozhodovanie podľa ustanovení

správneho poriadku, preto na jeho vybavenie nie je možné aplikovať ustanovenia o lehotách

upravené v tomto poriadku.

Súhlasila s navrhovateľkou, že Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej

republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 2143/2006-100 upravuje

mlieko a výrobky z mlieka ako aj definíciu bryndze a jej zloženie, pokiaľ ide o percentuálne

zastúpenie ovčieho hrudkového syra zo sušiny výrobku.   Tento výnos nebol notifikovaný

na úrovni Európskej únie (ďalej aj „EÚ), platí len pre slovenských výrobcov a nevzťahuje

sa na výrobky vyrobené v inom členskom štáte EÚ. Pre výrobky vyrobené v inom členskom

štáte platí § 7a zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

Poukázala, že kontrolou zo dňa 03.12.2009 našla Tatranskú bryndzu plnotučnú, ktorá

vykazovala nesúlad s § 9 ods. 10 Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej

republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 1187/2004-100, a preto začal

proti Tatranskej mliekami, a. s., K. správne konanie. Dňa 18.12.2009 vydal podľa § 4 ods. 4

uvedeného výnosu rozhodnutie č. k. 2714-1/2009-333, ktorým bolo zakázané

prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku T., a. s., distribuovať a umiestňovať na trh na

území Slovenskej republiky pod názvom potraviny, ktorého súčasťou je slovo: „bryndza“ syr,

ktorý bol vyrobený v inom členskom štáte Európskej spoločenstva, a ktorý obsahuje menej

ako 50,0 hmotnostného percenta ovčieho syra zo sušiny výrobku. Proti uvedenému

rozhodnutiu bol podaný opravný prostriedok a vec bolo postúpená príslušnému správnemu

orgánu na rozhodnutie.

Vzhľadom na uvedené navrhla návrh zamietnuť. Náhradu trov konania si neuplatnila.

K vyjadreniu odporkyne k návrhu navrhovateľka uviedla, že pokiaľ odporkyňa

poukázala na smernicu upravujúcu lehoty, jej obsah nesmie byť v rozpore právnymi

predpismi a ostatnými internými predpismi.

Podala podnet na vykonanie úradnej kontroly potravín, resp. zahájenia konania,

či už správneho alebo iného, a to konkrétne potravín súvisiacich s výrobou, distribúciou, 7

označovaním...pod názvom „bryndza“. Zároveň žiadala, aby odporkyňa vydala zákaz

používať názov „bryndza“ resp. „bryndzový‘“ v prípadoch výrobkov, ktoré nie sú vyrábané

resp. distribuované v súlade s platnou legislatívou. Podľa navrhovateľa kompetentný orgán

posudzuje každé podanie podľa jeho obsahu a v prípade, že podanie nemá všetky náležitosti

v zmysle zákona (správneho poriadku), vyzve ho na odstránenie vád podania, s poučením

o následkoch ich prípadného neodstránenia. Vo veci však vydá rozhodnutie, či už vyhovujúce

alebo zamietavé; nečinnosť mu neprináleží. Odporca síce v obdobnej veci konal, avšak

nie na podnet navrhovateľa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd vecne príslušný

na konanie v danej veci podľa § 246 ods. 2 písm. b/ OSP, preskúmal vec bez nariadenia

pojednávania (§ 250t ods. 4 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že návrh je dôvodný.

Navrhovateľka sa domáha súdnej ochrany pred tvrdenou nečinnosťou odporcu

návrhom podaným podľa § 250t OSP. Žiada, aby najvyšší súd uložil odporkyni konať

a rozhodnúť vo veci vydania zákazu distribúcie a umiestňovania na trh na území Slovenskej

republiky potraviny pod názvom, ktorého súčasťou je slovo „bryndza“ alebo „bryndzový“,

ktoré boli vyrobené v inom členskom štáte Európskeho spoločenstva (Európskej únie) a ktorý

obsahuje menej ako 50,0 hmotnostného percenta ovčieho syra zo sušiny výrobku, podanej

spoločnosťou B., s. r. o., S. zo dňa 03.12.2010.

Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán

verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym

predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu

verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal

prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Podľa § 250t ods. 4 OSP súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd

návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet

a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej

je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto

lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Právo na konanie bez zbytočných prieťahov je považované za súčasť práva na súdnu

ochranu. Toto právo sa však netýka iba konania na súde, ale aj konaní pred inými orgánmi, 8

ktoré rozhodujú o právach a záväzkoch fyzických a právnických osôb.. Takýmito právami

sú spravidla aj práva, ktorých proces podlieha súdnemu preskúmaniu v zmysle ustanovení

piatej časti OSP.

Nečinnosť správneho orgánu ako nezákonný a negatívny jav nastáva vtedy,

keď správny orgán vo veci nekoná (je pasívny), aj keď podľa zákona je povinný konať.

V prípadoch, keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgán konať,

je nečinnosť nezákonná a protiprávna. Je v hrubom rozpore so zásadou zákonnosti vo verejnej

správe.

Nečinnosťou orgánu verejnej správy sa teda rozumie jeho pasivita vo veciach, ktoré

mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky

na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho

orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môže

spočívať aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci

a vec vybaví iba listom alebo informáciou, prípadne záznamom v spise. V poslednom prípade

musí byť obsahom návrhu na začatie konanie tvrdenie, že v konaní niet žiadnej prekážky

na úkony správneho orgánu, a napriek tomu správny orgán nekoná, a toto nekonanie

je nečinnosťou. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré

obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony

a rozhodovať (k tomu pozri napr. rozhodnutia   Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. I. ÚS 225/08, sp. zn. III. ÚS 282/08, sp. zn. III. ÚS 70/09 – www.concourt.sk).

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 potravinového zákona tento zákon ustanovuje

podmienky výroby bezpečných potravín a ostatných požívatín, manipuláciu s nimi

a ich umiestnenie na trh v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa

na trhu potravín, ako aj úlohy a organizáciu úradnej kontroly potravín nad ich dodržiavaním.

Podľa § 6 ods. 4 písm. a/ až d/ potravinového zákona na trh je zakázané umiestňovať

potraviny iné ako zdravotne neškodné, klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu

klamlivým spôsobom, neznámeho pôvodu, po uplynutom dátume spotreby alebo dátume

minimálnej trvanlivosti.

9

Klamlivým spôsobom ponúkania potravín na spotrebu je ústna alebo písomná

informácia o potravine oznamovaná predávajúcim spotrebiteľovi, ktorá je nepravdivá,

zavádzajúca alebo skresľujúca (§ 6 ods. 5 potravinového zákona).

Podľa § 18 ods. 1 písm. a/, písm. b/ potravinového zákona úradná kontrola potravín

sa vykonáva na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie,

nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom.

Úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto

zákonom, potravinovým kódexom a osobitnými predpismi v oblastiach a na účel uvedený

v odseku 1; neuplatňuje sa, ak ide o metrologickú kontrolu a metrologický dozor, veterinárne

kontroly podľa osobitného predpisu, ako aj kontrolu krmív podľa osobitného predpisu (§ 18

ods. 2 potravinového zákona).

Orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b/ až e/ vykonávajú úradnú kontrolu potravín

podľa osobitného predpisu.   Úradná kontrola potravín sa môže vykonávať nepretržite;

ak z konania alebo charakteru kontrolovanej osoby vyplýva odôvodnený záver, že môže dôjsť

k ohrozeniu života alebo zdravia osoby poverenej výkonom kontroly, úradná kontrola

sa vykoná za spoluúčasti príslušníkov Policajného zboru (§ 6 ods. 3 potravinového zákona).

Podľa § 19 ods. 1 potravinového zákona orgány úradnej kontroly potravín v rámci

svojej pôsobnosti na základe zistení pri výkone úradnej kontroly potravín prijmú podľa

osobitného predpisu tieto opatrenia:

a/ zakážu umiestnenie potravín na trh na čas potrebný na vykonanie nevyhnutných kontrol

a analýz, ak existuje podozrenie, že potraviny sú škodlivé,

b/ zakážu umiestňovať na trh potraviny, pri ktorých sa potvrdila ich škodlivosť podľa písmena

a); ak sú už v predaji, vydajú príkaz na ich stiahnutie,

c/ pozastavia činnosť prevádzkarne alebo jej časti, uzatvoria potravinársky podnik alebo jeho

časť na čas potrebný na odstránenie nedostatkov, ak sa pri výkone kontroly zistí také

porušovanie osobitných predpisov, tohto zákona alebo potravinového kódexu, ktoré môže

mať za následok riziko pre bezpečnosť potravín; pri určovaní rizika pre bezpečnosť

potravín sa prihliada na charakter potravín, spôsob, akým sa s nimi manipuluje, balenie

a na postup, ktorému je potravina vystavená, skôr ako sa dostane k spotrebiteľovi,

a na podmienky, ktorým je potravina vystavená pri predaji alebo skladovaní,

10

d/ zakážu používanie prístrojov a zariadení negatívne ovplyvňujúcich bezpečnosť a kvalitu

potravín,

e/ prijmú ďalšie opatrenia, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Podľa § 23 ods. 1 písm. a/ potravinového zákona   orgány štátnej veterinárnej

a potravinovej správy uvedené v § 21 ods. 1 písm. c/ až e/ vykonávajú úradnú kontrolu

potravín nad výrobou, manipuláciou a umiestňovaním na trh potravín živočíšneho pôvodu

okrem poskytovania služieb spoločného stravovania.

Podľa § 31 ods. 2 potravinového zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú

všeobecné predpisy o správnom konaní okrem konania podľa § 20 ods. 10.

Podľa § 18 správneho poriadku konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo

na podnet správneho orgánu. Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených

záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo

povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí,

že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo

povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania

je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva (§ 14 ods. 1 ods. 2 správneho

poriadku).

Podľa § 49 ods. 1 správneho poriadku v jednoduchých veciach, najmä ak možno

rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne

bezodkladne.

V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán

povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch

rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto

lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade).

Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka

konania s uvedením dôvodov upovedomiť (§ 49 ods. 1 správneho poriadku).

V prejednávanej veci podľa tvrdení navrhovateľky odporkyňa je nečinná vo veci

jej návrhu na vykonanie úradnej kontroly potravín zo dňa 03.12.2010, pričom odporkyňa

namietla, že tento návrh jej nebol doručený. Z podacieho hárku opatreného odtlačkom úradnej 11

pečiatky pošty Bratislava 4, predloženého navrhovateľkou najvyšší súd zistil,

že navrhovateľka dňa 03.12.2010 podala na pošte zásielku, v uvedenom hárku evidovanú

pod. č. 29770297 adresovanú Štátnej veterinárnej a potravinovej správe, Botanická 17/45,

Bratislava. Samotné tvrdenie odporkyne, že doručenie predmetnej zásielky nemá zaevidované

v doručenej a odoslanej pošte, nevyvracia dôkaz navrhovateľky o doručení zásielky

odporkyni. Najvyšší súd k tomu dodáva, že návrh na začatie konania bol odporkyni doručený

aj cestou najvyššieho súdu dňa 08.07.2011, v dôsledku čoho nepovažoval za potrebné

pre preukázanie doručenia zásielky, požiadať podaciu poštu o oznámenie, kedy odporkyňa

predmetnú zásielku prevzala.

V podaní z 03.12.2010 navrhovateľka taktiež tvrdila, že je najväčšou a najstaršou

bryndziarňou na svete, ktorá vyrába bryndzu ako najtypickejší syr na Slovensku pod názvom

Bryndza Slatina. Poukázala na ustanovenia Potravinového kódexu Slovenskej republiky, ktoré

definujú bryndzu, jej zloženie a kvalitu a za akých podmienok možno na výrobku uviesť

názov bryndza, bryndzový. Ďalej uviedla, že ustanovenia § 2 ods. 5, § 6 a § 9 ods. 3 zákona

č. 152/1995 Z. z. definujú pojem falšované potraviny a klamlivé označovanie výrobkov

a zákaz ich umiestňovania na trhu. So zreteľom na uvedenú právnu úpravu upozornila

na nekalé praktiky niektorých konkurentov pri výrobe, distribúcii a označovaní bryndze,

nakoľko viacerí výrobcovia a distribútori bryndze nedodržiavajú zákonom stanovený pomer

zložiek ovčieho syra a hrudkového syra, ktorý bryndza musí obsahovať v súlade s platnými

právnymi predpismi na úseku výroby a označovania mliečnych výrobkov a na negatívny

dopad týchto praktík na producentov ovčieho mlieka, na cenu bryndze a parazitovanie iných

výrobcov. Navrhla preto, aby odporkyňa začala konať a rozhodla v oblasti kontroly potravín -

výroba, distribúcia,označovanie pod názvom bryndza.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberajúc sa aj aktívnou procesnou legitimáciu

navrhovateľky uvádza, že pojem účastník konania patrí ku kľúčovým pojmom správneho

poriadku, pretože prostredníctvom tohto subjektu dochádza v správnom konaní

k individualizácii abstraktných vzťahov upravených v hmotnoprávnych predpisoch. Legálna

definícia účastníka konania v správnom poriadku je formulovaná relatívne široko,

aby postihla čo najširší okruh subjektov, ktorých sa môže správne konanie dotknúť.

12

Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach,

právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom

chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom

konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených

záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

Účastník konania v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je definovaný

kombináciou troch všeobecných kritérií a jedného špeciálneho kritéria. Vo všetkých

prípadoch je znakom účastníka konania hmotnoprávny pomer fyzickej osoby alebo právnickej

osoby k veci, ktorá je predmetom konania. Hoci správny poriadok vymedzuje, kto

je účastníkom konania, odpoveď na to, na koho sa táto definícia vzťahuje, dávajú predpisy

hmotného práva. Až z týchto predpisov vyplýva okruh osôb, ktoré sú alebo ktoré sa môžu stať

nositeľmi práv a povinností, o ktorých správny orgán rozhoduje. Správny poriadok priznáva

postavenie účastníka každému, kto spĺňa procesné predpoklady, bez ohľadu

na to, či v skutočnosti spĺňa aj materiálne predpoklady.

S postavením účastníka zákon spája celý rad významných procesných práv

a povinností a správny orgán ako aj súd je povinný počas celého konania skúmať, či všetky

subjekty spĺňajú podmienky na priznanie postavenia účastníka.

Navrhovateľka je právnická osoba, predmetom činnosti ktorej okrem iného je výroba

mliečnych výrobkov a smotanových krémov, konkrétne aj bryndze. Tvrdila, že názov bryndza

či prívlastok bryndzový je uvádzaný aj na výrobkoch (ktoré sú ďalej distribuované), ktoré

nespĺňajú kvalitatívne požiadavky stanovené v § 20 a § 21 Potravinového kódexu, a toto svoje

tvrdenie doložila obalom, v ktorom bol zabalený výrobok označený ako bryndza plnotučná,

tami tatranská z 12.12.2010.

Z uvedeného vyplýva, že konanie výrobcov a distribútorov, ak by bolo preukázané,

napĺňa skutkovú podstatu klamlivo označených potravín, čo ustanovenie § 6 zákona

č. 152/1995 Z. z. zakazuje a je nesporné, že touto nekalou súťažou by boli minimálne

ohrozené práva navrhovateľky, ako výrobcu bryndze. Podľa názoru najvyššieho súdu

navrhovateľka môže byť uvedeným nekalým konaním na svojich právach dotknutá, preto

je vecne aktívne legitimovaná na podanie návrhu na vo veci distribúcie a umiestňovania na trh

na území Slovenskej republiky potraviny pod názvom, ktorého súčasťou je slovo: „bryndza“ 13

alebo „bryndzový“, ktoré boli vyrobené v inom členskom štáte Európskeho spoločenstva

a ktorý obsahuje menej ako 50,0 hmotnostného percenta ovčieho syra zo sušiny výrobku.

Úradnú kontrolu potravín, pôsobnosť orgánov úradnej kontroly potravín ako aj druhy

prijímaných opatrení   upravuje zákona č. 152/1995 Z. z.. Na konanie podľa zákona

č. 152/1995 Z. z. sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní okrem konania podľa

§ 20 ods. 10. Toto konanie sa skladá z dvoch štádií a to kontroly a prijatia opatrenia v zmysle

ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z..

Odporkyňa   žiadala návrh zamietnuť s poukazom na konanie a rozhodnutie, ktoré

vydala pod č. k. 2714-1/2009-333 a ktorým bolo zakázané spoločnosti T., a. s., K.

distribuovať a umiestňovať na trh na území Slovenskej republiky pod názvom potraviny,

ktorého súčasťou je slovo bryndza, syr, ktorý bol vyrobený v inom členskom štáte

Európskeho spoločenstva a ktorý obsahuje menej ako 50,0 hmotného percenta ovčieho syra

zo sušiny výrobku.   V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prekážka prv začatého konania

je daná vtedy, ak v inom konaní ide o tú istú vec, o čo ide v inom konaní. V prejednávanej

veci navrhovateľka nepodala návrh proti spoločnosti T., a. s., K. a neopísala skutok uvedený

z časového hľadiska v tomto konaní, v dôsledku čoho nebolo možné k námietke odporkyne

prihliadnuť.

Navrhovateľka sa neúspešne so svojim návrhom obrátila aj na Ministerstvo

pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

Keďže odporkyňa preukázateľne nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným

príslušným právnym predpisom a je v konaní nečinná, najvyšší súd podľa § 250t ods. 4 OSP

návrhu vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Podľa § 250t ods. 5 OSP navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov konania,

nakoľko súd návrhu vyhovel. Keďže podľa § 4 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1992 Zb. je súdne

konanie vo veciach nečinnosti orgánu verejnej správy od poplatku oslobodené

a navrhovateľka ani žiaden poplatok na účet súdu nezaplatila, jej trovy konania pozostávajú

z náhrady trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (prevzatie veci, podanie

žaloby, vyjadrenie k stanovisku žalovaného) po 123,50 eura, z paušálnej náhrady výdavkov

trikrát po 7, 41 eura a z dane z pridanej hodnoty, čo v medziach návrhu navrhovateľky 14

predstavuje celkom 421,28 eura (§ 11 ods. 4, § 16 ods. 2, § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb).

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e   j e   prípustné.

V Bratislave 27. októbra 2011

  JUDr. Jana Baricová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková