Najvyšší súd Slovenskej republiky 5Sžnč 11/07
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: MVDr. J. K., X. K. č. 116, zastúpený advokátom, JUDr. J. H., A. 3, X. K. proti odporcovi: Štátny ústav pre kontrolu liečiv, Kvetná 11, 825 08 Bratislava o návrhu na preskúmanie nečinnosti odporcu a o uložení povinnosti odporcovi rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti skončeniu štátnozamestnaneckého vzťahu vedeného pod sp. zn. 7293/2005 OÚ/MA, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobu z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Návrhom doručeným súdu dňa 23.7.2007 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť rozhodnúť o odvolaní navrhovateľa voči skončeniu štátnozamestnaneckého vzťahu vedeného pod sp. zn. 7293/2005 OÚ/MA, do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Zároveň žiadal o priznanie náhrady trov konania. Uviedol, že od 15.5.2000 bol v zamestnaneckom vzťahu s odporcom. Dňa 1.7.2002 bol zaradený do pozície štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe. Dňa 2.7.2005 skončil navrhovateľovi štátnozamestnanecký vzťah a bolo mu zaslané potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého vzťahu podľa § 43 ods. 1 písm. a zák. č. 312/2001 Z.z. o štátnej 5Sžnč 11/07
službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon) z dôvodu, že navrhovateľ nevykonal úspešne kvalifikačnú skúšku. Podľa navrhovateľa ho odporca nesprávne zaradil na vykonanie skúšky podľa Služobného predpisu č. 3 z 1.3.2004 v dôsledku nesprávneho zaradenia medzi zamestnancov v prípravnej štátnej službe. Navrhovateľ bol pôvodne zaradený do dočasnej štátnej služby a pripravoval sa na skúšku podľa Služobného predpisu č. 4 z 1.3.2004, ktorým sa vykonáva Skúšobný poriadok na vykonanie kvalifikačných skúšok štátnych zamestnancov v dočasnej štátnej službe a v stálej štátnej službe. Uvedený presun spôsobil neúspešnosť ústnej časti skúšky.
Na základe uvedených dôvodov navrhovateľ podal dňa 26.7.2005 voči potvrdeniu o ukončení štátnozamestnaneckého vzťahu odvolanie. Odporca doposiaľ o podanom odvolaní nerozhodol, vec vybavil len listom zn. 7293/2005 OÚ/MA zo dňa 22.9.2005. Dňa 7.6.2006 podal navrhovateľ návrh proti nečinnosti orgánu verejnej správy na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodol tak, že návrh zamietol z dôvodu neprípustnosti návrhu. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ nevyčerpal všetky zákonné prostriedky a neriešil vec prostredníctvom podania sťažnosti podľa zák. č. 152/1998 Z.z. Navrhovateľ podal dňa 12.4.2007 sťažnosť pre nečinnosť. Odporca vyriešil predmetnú sťažnosť listom zo dňa 14.5.2007, zn. Sť.-005/2007, v ktorom prezentoval svoje stanovisko, v zmysle ktorého považuje vec za vybavenú, pretože v danom prípade zákon nepripúšťa odvolanie voči potvrdeniu o skončení štátnozamestnaneckého vzťahu a sťažnosť je z toho dôvodu neopodstatnená.
Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 30.5.2002 žiadal o prijatie do prípravnej štátnej služby. Omylom bol dňom 1.7.2002 menovaný do dočasnej štátnej služby napriek skutočnosti, že nespĺňal zákonom určené podmienky – nemal k 1.4.2002 ešte odpracované celé dva roky v ŠÚKL. Po zistení tohto omylu bolo ihneď vydanie rozhodnutie o jeho zaradení do prípravnej štátnej služby s tým, že pôvodné mylné rozhodnutie je neplatné. Navrhovateľ uvedené rozhodnutie odmietol prevziať od nadriadenej osoby a fyzicky ho prevzal dňa 30.6.2005. Podľa názoru odporcu nebol navrhovateľ uvedený do omylu, pretože vzniknutá situácia mu bola osobne vysvetlená a jeho zaradeniu predchádzala jeho vlastná žiadosť o prijatie do prípravnej štátnej služby. Od 1.7.2002 začal navrhovateľ vykonávať prípravnú službu ako čakateľ, ktorému služobný útvar určil školiteľa. Požiadavka na vedomostný základ zamestnancov v dočasnej a prípravnej štátnej službe bola rovnaká, pričom obe skupiny zamestnancov mali spoločné odborné 5Sžnč 11/07
školenie. Navrhovateľ bol riadne upovedomený o termíne kvalifikačnej skúšky v prípravnej službe a nepodal žiadnu sťažnosť ani námietku voči druhu alebo obsahu kvalifikačnej skúšky. Navrhovateľ nevyhovel kritériám skúšky, ktorej sa dňa 1.7.2005 zúčastnil. Odporca na základe tohto dôvodu vydal v súlade s ust. § 43 ods. 2 zákona potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého vzťahu zo zákona podľa § 43 ods. 1 písm. a). V danej veci nie je odvolanie dôvodné a preto odporca žiadal návrh zamietnuť v plnom rozsahu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie podľa § 246 ods. 2 písm. b) O.s.p. v spojení s ust. § 250t ods. 4 dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
V konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy súd preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu iba z hľadiska námietok uplatnených v návrhu.
Predpokladom úspešnosti takéhoto návrhu je, aby vykonanie úkonov v správnom konaní, ktorých sa dožaduje navrhovateľ, určili príslušné procesné, ale aj hmotnosprávne normy.
Podľa § 39 ods. 1, 2, zákona v znení účinnom v čase skončenia štátnozamestnaneckého vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, štátnozamestnanecký pomer sa skončí
a) odvolaním zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 až 3,
b) na žiadosť štátneho zamestnanca (§ 41),
c) v skúšobnej lehote (§ 42) alebo
d) uplynutím dočasnej štátnej služby (§ 43).
Štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe zákona (§ 43).
V prípadoch skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa §§ 40 až 42 cit zákona, služobný úrad vydá o tejto skutočnosti rozhodnutie.
Podľa § 43 ods. 1 až 3 zákona o štátnej službe, štátnozamestnanecký pomer na základe zákona sa skončí dňom:
a) neúspešného vykonania alebo nevykonania skúšky na získanie osobitného
5Sžnč 11/07
kvalifikačného predpokladu podľa osobitného predpisu v lehote určenej
služobným úradom, b) uplynutia dočasnej štátnej služby,
c) nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol štátny zamestnanec odsúdený za úmyselný trestný čin, alebo ak výkon trestu nebol podmienečne odložený,
d) nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, e) ktorým štátny zamestnanec dovŕši vek 65 rokov s výnimkou štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe podľa § 25 ods. 2 písm. a) a c), alebo
f) uplynutia času zaradenia mimo činnej štátnej služby z dôvodov uvedených v § 33 ods. 1, ak štátneho zamestnanca nemožno opätovne zaradiť na štátnozamestnanecké miesto podľa § 35 ods. 2 a 3,
g) nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa zrušuje platnosť osvedčenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu, 5c) ak nebol trvale preložený podľa § 29 ods. 5.
Štátnozamestnanecký pomer predstaveného v politickej funkcii a predstaveného, ktorý je veľvyslancom v dočasnej štátnej službe (§ 25) a odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, sa skončí dňom uvedeným v rozhodnutí o odvolaní z tejto funkcie alebo dňom vzdania sa tejto funkcie.
Písomné potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona obsahuje údaj o dni, ktorým sa štátnozamestnanecký pomer skončil, a o dôvode skončenia. Písomné potvrdenie vydá vedúci úradu.
Na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak, sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.
Podľa § 53 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.
5Sžnč 11/07
V prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 43 osobitného zákona (zák. č. 312/2001 Z.z.), služobný úrad nie je oprávnený vydať rozhodnutie. Vedúci úradu vydá písomné potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona.
Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Činnosť predstavuje aktívny postup podľa procesných a hmotnoprávnych predpisov, ktoré správny orgán oprávňujú a súčasne zaväzujú na úkony v priebehu konania.
V danom prípade zákon neoprávňoval odporcu na vydanie rozhodnutia.
Vydanie potvrdenia o tom, že nastala skutočnosť presne vymedzená ustanovením § 43 zákona, nezakladá oprávnenie podať opravný prostriedok, t.j. odvolanie. V dôsledku tejto skutočnosti preto nemohol odporca na základe podania navrhovateľa zo dňa 26.7.2005 vyhovieť jeho návrhu a zrušiť vydané potvrdenie, pretože odvolanie nesmerovalo voči rozhodnutiu.
Uvedená zákonná prekážka bránila odporcovi, aby na základe podaného odvolania vo veci konal.
Vzhľadom na charakter správneho postupu pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona podľa § 43 zákona, by sa navrhovateľ mohol úspešne brániť v prípade nesúhlasu, žalobou o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.
Navrhovateľ v konaní nenamietal iný úkon alebo postup odporcu, ktorý by mal byť predmetom skúmania súdu, okrem podania odporcu zn. 7293/2005 OÚ/MA zo dňa 22.9.2005, ktorým zdôvodnil, prečo nemôže vyhovieť odvolaniu navrhovateľa. Súd sa z tohto dôvodu správnosťou iných úkonov odporcu nezaoberal.
5Sžnč 11/07
Na základe uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky nedôvodný návrh podľa § 250t ods. 4 OSP zamietol.
V zmysle ust. § 250t ods. 5 OSP navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania, pretože nemal úspech v konaní. Odporcovi zákonný nárok na ich náhradu nevznikol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. januára 2008
JUDr. Anna Elexová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: