UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Ing. H. J., D. XX, U., právne zastúpený JUDr. Monikou Meňhertovou, advokátkou, Floriánska 16, Košice, proti odporcovi: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy vo veci zrušenia uznesenia kvalifikačnej komisie Národného inšpektorátu práce rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/51/06-49 zo dňa 29.10.2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky p r e d l ž u j e odporcovi, Národnému inšpektorátu práce, povinnosť konať a rozhodnúť vo veci štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa Ing. H. J. v lehote 60 dní od doručenia tohto uznesenia.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 04.10.2013, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) dňa 11.10.2013 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaradiť navrhovateľa na riadny výkon stálej štátnej služby v zmysle § 130 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 400/2009 Z.z.) v služobnom úrade Národný inšpektorát práce. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
Uznesením sp.zn. 3Sžnč/4/2013 z 12. marca 2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd“) v súlade s ustanoveniami § 250t O.s.p. Uložil odporcovi povinnosť konať a rozhodnúť vo veci štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa Ing. H. J. v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia. Uznesenie bolo odporcovi doručené dňa 27.3.2014.
Dňa 17.4.2014 podal odporca na Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na predĺženie lehoty s odôvodnením že nie je spôsobilý vec v danej lehote rozhodnúť z dôvodu komplikovaného právneho stavu, zložitosti prípadu, časovej náročnosti pre vykonanie právnej analýzy v nadväznosti na mnohé zákonného organizačné zmeny ktorými odporca ako zamestnávateľ od roku 2004 prešiel, v dôsledku čoho žiadal o predĺženie lehoty na rozhodnutie najmenej o 60 dní, v zmysle § 250t ods. 4 O.s.p.
Navrhovateľ sa napriek k doručenému návrhu na predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia odporcu k tomuto návrhu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec opätovne, bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4 veta prvá OSP) a na základe podaného návrhu, a obsahu spisu sp.zn. 3Sžnč/4/2013 a dospel k záveru, že žiadosti odporcu je možné vyhovieť.
V zmysle § 250t ods. 4 veta prvá a druhá OSP súd o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť.
Podľa § 250t ods. 4 veta tretia OSP súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného vzhľadom na zložitosť a rozsiahlosť veci, ktorá napokon vyplýva aj z obsahu základného súdneho spisu vo veci sp.zn. 3Sžnč/4/2013, no najmä vzhľadom na verejný záujem na riadnom zistení skutkového stavu veci, a tým aj na vydaní zákonného rozhodnutia najvyšší súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 250t ods. 3 veta tretia návrhu odporcu vyhovel a predĺžil mu lehotu na vydanie rozhodnutia o dva mesiace od doručenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 250u OSP za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu podľa § 250t môže súd na opakovaný návrh účastníka, ak je správny orgán naďalej nečinný, uložiť pokutu do 3 280 €, a to aj opakovane. Pred rozhodnutím o pokute si súd vyžiada stanovisko nadriadeného správneho orgánu.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 250u OSP najvyšší súd preto súčasne upozorňuje odporcu na účinky tohto ustanovenia, a to, že za nedodržanie lehoty uvedenej v tomto uznesení súdu už bude namieste uložiť mu pokutu do výšky 3 280 €, a to aj opakovane, ak to navrhovateľka opätovne navrhne.
O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250t ods. 5 tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko navrhovateľovi trovy konania nevznikli a odporcovi trovy konania neprináležia.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.