5Sžnz/3/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: SLOVAKIA INTERNATIONAL, s.r.o., Turčianska 16, Bratislava, IČO: 31 690 416, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SLIVKA & LEČKOVÁ, s.r.o., sídlom Turčianska 16, Bratislava, advokát JUDr. Roman Slivka, CSc., proti odporcovi: Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1, Bratislava, IČO: 30844789, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, jednomyseľne

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Návrhom zo dňa 27. marca 2015, ktorý došiel Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 01.04.2015 navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcovi konať a rozhodnúť podľa § 144 ods. 5 písm. a/ zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch vo veci opatrenia na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov - vynútenia povinnosti uskutočniť úkony vedúce k vyhláseniu povinnej ponuky na prevzatie všetkých akcií emitenta Slovenské energetické strojárne a.s. podľa § 118g zákona č. 566/2001 Z.z. a to najneskôr do 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Zároveň navrhovateľ žiadal nahradiť trovy konania vo výške 355,72 €, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že je akcionárom verejnej akciovej spoločnosti Slovenské energetické strojárne a.s. (ďalej len „SES a.s.“). Akcie nadobudol na základe zmluvy o prevode od spoločnosti VETUS s.r.o..

Spoločnosť VETUS s.r.o. sa podnetom zo dňa 25.05.2012 obrátila na odporcu s požiadavkou o prešetrenie, či nedošlo k porušeniu § 118g zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOCP“). Spoločnosť VETUS s.r.o. a následne aj navrhovateľ podnet doplnili písomnými podaniami zo dňa 13.02.2013, 13.03.2014 a nakoniec sa písomným podaním obrátili priamo na guvernéra odporcu o prešetrenie postupu odporcu vo veci podnetov. Navrhovateľ do dnešného dňa nemá vedomosť o tom, či a ako odporca vo veci koná a či vydal rozhodnutie. Povinnáponuka do dnešného dňa nebola uskutočnená a ani nedošlo k jej zverejneniu. Subjekty, ktoré porušili zákon, naďalej bez dôsledkov ovládajú emitenta SES, hoci tento je subjektom štátom garantovaného dohľadu nad finančným trhom. Navrhovateľ pripúšťa, že platná právna úprava v § 112 až § 134 ZOCP je zjavne neefektívna a ťažko realizovateľná, namieta však že odporca minimálne od času, kedy mu bol doručený prvý podnet zo strany navrhovateľa, nekonal s dostatočnou efektívnosťou a nevyužil ani tie zákonné možnosti, ktoré má k dispozícii. Odporca ako orgán dohľadu nad kapitálovým trhom, nekoná spôsobom tým, že je nečinný a prieťahmi v konaní naďalej spôsobuje navrhovateľovi škodu spočívajúcu v nemožnosti vynútenia plnenia zákonom uložene povinnosti voči subjektu, ktorý porušuje ustanovenia zákona.

Platná právna úprava Slovenskej republiky svojimi procesnými ustanoveniami fakticky vylučuje navrhovateľa ako poškodený subjekt z možnosti uplatnenia akýchkoľvek práv v konaní vo veci dohľadu nad finančným trhom. Odníma mu postavenie účastníka konania.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu návrh zamietnuť a nepriznať navrhovateľovi náhradu trov konania. Uviedol, že navrhovateľ nie je dohliadaným subjektom odporcu a nie je ani účastníkom konania vedeného odporcom, nemá zákonný nárok na oboznámenie sa s pripojeným spisovým materiálom. Odporcovi bol dňa 28.05.2012 doručený podnet spoločnosti VETUS, minoritného akcionára SES, vo veci preverenia zmeny v osobe, ktorý nadobudla kontrolný podiel na hlasovacích právach spojených s akciami spoločnosti SES v roku 2008, konkrétne zo spoločnosti J& T FINANCE GROUP SE na inú spoločnosť čím by tejto spoločnosti vznikla povinnosť vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie všetkých akcií spoločnosti SES. Odporca listom zo dňa 01.06.2012 odpovedal na podnet spoločnosti VETUS. Dňa 21.01.2015 bola odporcovi doručená žiadosť Advokátskej kancelárie zastupujúcej navrhovateľa o prešetrenie postupu odporcu vo veci podnetov spoločnosti VETUS a navrhovateľa. Odporca uvádza, že môže konať len vo veciach, ktoré sú v jej pôsobnosti. Odporca nie je oprávnený vstupovať do podnikateľských aktivít spoločnosti SES, resp. jej akcionárov, pretože tieto nie sú predmetom dohľadu odporcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. b/ O.s.p. preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4 veta prvá O.s.p.) a v senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Z podaného návrhu je zrejmé, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáha postupu súdu podľa ustanovenia § 250t ods. 1 O.s.p, t.j. štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej „Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy“.

Vôľou zákonodarcu vyjadrenou v zákonnej úprave ustanovenej v § 250t O.s.p. bolo zabezpečiť ochranu práv fyzických alebo právnických osôb, ak orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvoduspôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný tak, že sa fyzická alebo právnická osoba môže domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy konať a rozhodnúť.

V danom prípade predmetom preskúmania je postup odporcu podľa § 250t O.s.p.

Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Podľa § 250t ods. 4, 8 O.s.p., súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Z vyššie citovaného ustanovenia § 250t ods. 8 O.s.p. v spojení s § 247 ods. 1 O.s.p., vyplýva, že predpokladom priznania uvedenej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe súdom je preukázanie, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom, a to tým, že je v konaní nečinný a jeho nečinnosťou sú alebo by mohli byť práva alebo právom chránené záujmy fyzickej alebo právnickej osoby, domáhajúcej sa takejto ochrany návrhom, porušené alebo inak dotknuté.

V prvom rade sa najvyšší súd zaoberal otázkou jeho právomoci konať o uvedenom návrhu navrhovateľa. Z administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že vo veci nie je začaté žiadne konanie podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok), ani iné konanie podľa osobitného predpisu, v tomto prípade zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom v znení neskorších predpisov, týkajúce sa navrhovateľa. Ako aj uviedol sám navrhovateľ v návrhu, nie je účastníkom konania, nie je dohliadanou osobou. Predpokladom možnej nečinnosti správneho orgánu musí byť začatie administratívneho konania v ktorom môže tvrdená nečinnosť nastať (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.01.2009, sp.zn. 3Sžnč/19/2008).

V tomto prípade sa navrhovateľ domáha, aby súd uložil odporcovi povinnosť konať voči tretej osobe - SES a.s.. Uviedol, že bol podaný podnet zo strany spoločnosti VETUS s.r.o. a následne navrhovateľom o prešetrenie možného porušenia § 118g ZOCP adresovaný odporcovi. Znamená to, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu podľa § 250t ods. 1 O.s.p., pretože petit jeho návrhu na odstránenie nečinnosti sa týka tretej osoby - SES a.s., ktorá je účastníkom základného konania o dohľade (dohliadaným, prešetrovaným subjektom).

Na základe vyššie uvedených dôvodov, najvyšší súd návrh navrhovateľa podľa § 250t ods. 4 O.s.p. zamietol.

O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250t ods. 5 O.s.p. tak, že navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.