UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Bratislava IV, Saratovská 1/A, 844 61 Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava Devínska Nová Ves, Novoveská 17/A, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Bardáč s.r.o., Búdková 4, 811 04 Bratislava, za účasti: 1/ R. Q., K., 2/ S. Q., K. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3453/2011/Ti z 20. apríla 2011, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/295/2012-81 zo 17. mája 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/295/2012-81 zo 17. mája 2016 r u š í a vec v r a c i a súdu na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd") rozsudkom č.k. 5S/295/2012-81 zo 17. mája 2016 napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 3453/2011/Ti z 20. apríla 2011 zrušil podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. e/ OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi napriek úspech v konaní nepriznal náhradu trov konania a pribratým účastníkom nepriznal náhradu trov konania, pretože si ich neuplatnili a v konaní nemali úspech.
2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 244 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v intenciách dôvodov uvedených v žalobe (§249 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuly súdu a na internetovej stránke Krajského súdu v Bratislave najmenej 5 dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
3. Krajský súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalovaný 20. apríla 2011 vydal rozhodnutie o súpisnom čísle, ktorým určil pre stavbu postavenú v obci: Bratislava - MČ Devínska Nová Ves v časti obce: Devínska Nová Ves na ulici: Istrijská súpisné číslo: 7104, na parc.č. 1673/13 (podľageometrického plánu č. 5/2009 zo dňa 24.01.2009, ktorý vypracovala Ing. M. I., geodetické práce, Blagoevova 24, 851 04 Bratislava). Ide o stavbu: hospodárky objekt, ktorá bola skolaudovaná. Kolaudačné rozhodnutie - povolenie užívania vydal Okresný úrad Bratislava IV, Karloveská č. 2, 842 10 Bratislava, odbor životného prostredia, Hanulova 5/a pod č. 2002/3369/Y/29/Ma/08H dňa 30.09.2002, právoplatné 28. októbra 2002. Dňa 16. apríla 2012 obdržal žalovaný protest prokurátora č. Pd 98/11-8 z 11. apríla 2012, ktorým navrhol rozhodnutie Mestskej časti Bratislava Devínska Nová Ves z 20. apríla 2011 č. 3453/2011/Ti o určení súpisného čísla 7104 hospodárskej budove na pozemku parc.č. 1673/13 na Istrijskej ulici v Bratislave, k.ú. H., v lehote do 30 dní od doručenia protestu prokurátora napadnuté rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti v celom rozsahu zrušiť. Žalovaný vydal 23. apríla 2012 rozhodnutie č. 3199/2012/Ti, ktorým nevyhovel Okresnej prokuratúre IV č. Pd 98/11-8 z 11. apríla 2012.
4. Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžo/98/2014 z 24. februára 2016 bolo uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/295/2012-52 z 20. mája 2014 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že súd nesprávne nepostupoval, keď konanie podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil, nakoľko bola podaná oneskorene. Najvyšší súd konštatoval, že žaloba žalobcu bola podaná včas a preto sa mal žalobou zaoberať meritórne. V ďalšom konaní malo byť úlohou krajského súdu prejednať vec v medziach podanej žaloby, dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu a znovu o nej rozhodnúť. Súd v novom konaní zistil, že žalobca sa žalobou doručenou dňa súdu 6. septembra 2012 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného z 20. apríla 2011, č. 3453/2011/Tia, a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím určil súpisné číslo 7104 hospodárskej budove na pozemku parc.č. 1673/13 na Istrijskej ulici v Bratislave, k.ú. H..
5. Krajský súd dal do pozornosti žalobcovi, že rozhodnutie o určení súpisného čísla budovy nie je rozhodnutím vydaným podľa Správneho poriadku, ale je nesporne rozhodnutím vydaným v správnom konaní, nakoľko išlo o proces, ktorý viedol k vydaniu správneho rozhodnutia. Aj výsledkom takéhoto správneho konania musí byť zákonné rozhodnutie správneho orgánu vydaného na základe a v súlade s konkrétnymi hmotnoprávnymi normami. Zásada zákonnosti sa vzťahuje na celý priebeh správneho konania, ale i na vydané rozhodnutie.
6. Súd považoval za potrebné zdôrazniť, že žalovaný nepostupoval pri vydaní rozhodnutia v súlade ustanovenia § 6 ods. 3 písm. h/ vyhl.č. 31/2003 Z.z., pretože rozhodnutie náležite neodôvodnil a nevysporiadal sa s umiestnením stavby na pozemku parc.č. 1673/2 uvedenom v kolaudačnom rozhodnutí z 30. septembra 2002 a s umiestnením stavby na pozemku parc.č. 1673/13 uvedenom v napadnutom rozhodnutí. Je potrebné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že skolaudovaná stavba je totožná so stavbou, pre ktorú určil súpisné číslo s poukazom na odlišné parcelné čísla pozemkov, na ktorých sa stavba nachádza. Taktiež je potrebné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný vo výrokovej časti ako i v odôvodnení poukázal iba na geometrický plán č. 5/2009, ktorého obsah nevyložil.
7. Krajský súd mal za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepresvedčivé a nepreskúmateľné a nie je náležite odôvodnené a preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
II.
8. Žalovaná podala prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu proti rozsudku krajského súdu včas kasačnú sťažnosť, v ktorej sa domáhala, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
9. Žalovaná uviedla, že vôbec nemala informáciu o tom, že vec, v ktorej bol rozsudok vyhlásený 17. mája 2016 sa nachádza v štádiu konania pred krajským súdom, nakoľko posledné žalovanej známe rozhodnutie vo veci bolo uznesenie krajského súdu z 20. mája 2014, č.k. 5S/295/2012-52, ktorým bolo konanie v danej veci zastavené. Po tom čo žalobkyňa podala odvolanie, bola vec predloženáNajvyššiemu súdu na rozhodnutie.
10. Uznesenie najvyššieho súdu sp.zn. 6Sžo/98/2014 však podľa žalovanej jej nikdy nebolo doručené, a tak po vrátení veci na krajský súd, nemala vedomosť o tom, že sa opäť vec nachádza na krajskom súde. Žalovaná sa domnieva, že uvedené môže byť spôsobené tým, že krajský súd doručoval napadnutý rozsudok na predchádzajúcu adresu právneho zástupcu žalovanej a je možné, že i predmetné uznesenie najvyššieho súdu doručoval na prechádzajúcu adresu právneho zástupcu žalovanej.
11. V dôsledku vyššie uvedeného, má žalovaná za to, že nemohla pred krajským súdom realizovať žiadne svoje procesné práva a povinnosti, preto došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces.
III.
12. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OPS), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je potrebné priznať úspech.
13. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP"), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti OSP predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
14. Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti OSP začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
15. Žalovaný podal voči rozsudku krajského súdu opravný prostriedok nazvaný kasačná sťažnosť. Vzhľadom k tomu, že krajský súd vyhlásil napadnutý rozsudok 17. mája 2016, t.j. za účinnosti OSP a zároveň aj poučil žalobcu o možnosti podať odvolanie, nie kasačnú sťažnosť, bude najvyšší súd posudzovať predmetné podanie podľa obsahu ako odvolanie.
16. Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
17. Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z priloženého spisu za preukázané, že uznesenie najvyššieho súdu sp.zn. 6Sžo/98/2014 z 24. februára 2016 bolo 14. novembra 2016 doručené do priečinku Mestskej časti Bratislava Devínska Nová Ves (č.l. 97) pritom bol žalovaný v konaní riadne zastúpený splnomocneným právny zástupcom.
18. Podľa § 49 ods. 1 OSP, ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku sa doručuje iba zástupcovi.
19. S poukazom na vyššie citované ustanovenie, upriamuje odvolací súd pozornosť na skutočnosť, že ak má účastník zástupcu na celé konanie, súd je povinný doručovať tomuto zástupcovi. V prípade, že súd doručí napr. rozhodnutie len účastníkovi a nie jeho splnomocnenému právnemu zástupcovi, ide o doručenie neúčinné. Nemožno opomenúť ani fakt, že dôsledkom neúčinného doručenia uznesenia najvyššieho súdu je jeho neprávoplatnosť. Krajský súd teda rozhodol žalovanou napádaným rozsudkom vo veci meritórne, a to skôr než vôbec zrušujúce uznesenie najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť.
20. Odvolací súd v tomto smere dáva za pravdu tvrdeniam žalovanej, že neúčinným doručením rozhodnutia došlo k porušeniu práv žalovanej na spravodlivý proces.
21. V ďalšom konaní je prvostupňový súd povinný konať v zmysle vyššie uvedeného a to doručiť uznesenie najvyššieho súdu splnomocnenému právnemu zástupcovi žalovanej a následne opätovne vo veci rozhodnúť.
22. Podľa § 224 ods. 3 OSP <., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
23. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a v kontexte s vyššie citovaným ustanovením o trovách odvolacieho konania rozhodne krajský súd.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.