ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Bc. R. M., bytom X., právne zastúpený: JUDr. Marián Jusko, advokát so sídlom Račí potok 3, Košice, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, so sídlom Rampová 7, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORPZ-KE-OPP-181- 007/2015 zo dňa 29. októbra 2015, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/2/2016-62 zo dňa 6. apríla 2017, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/2/2016-62 zo dňa 6. apríla 2017 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. ORPZ-KE-OPP-181-007/2015 zo dňa 29. októbra 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Sťažovateľovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na úplnú náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len,,krajský súd“ alebo,,správny súd“) rozsudkom č.k. 6S/2/2016-62 zo dňa 6. apríla 2017 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len,,S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou a žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORPZ-KE-OPP-181-007/2015 zo dňa 29. októbra 2015. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodnutím č. ORPZ-KE-OPP-181-007/2015 zo dňa 29. októbra 2015 žalovaný podľa § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon č. 73/1998 Z.z.“) postupom podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie - disciplinárny rozkaz riaditeľa Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice Západ, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. 7 zo dňa
18.09.2015, ktorým bolo žalobcovi uložené podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 5% na dobu troch mesiacov za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že sa neoboznámil s vykonanou zmenou plánu služieb a toto oboznámenie nepotvrdil svojim podpisom aj s uvedením dátumu oboznámenia sa, čím uvedeným konaním došlo k porušeniu čl. 43 ods. 5 nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 22/2013 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru v znení neskorších zmien (ďalej len,,nariadenie č. 22/2013“). Uvedeným konaním žalobca porušil základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č 73/1998 Z.z., podľa ktorého je policajt povinný si plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.
3. Žalobca vo svojej žalobe nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že sa neoboznámil so zmenou plánu služieb, ktoré tvorilo podklad kvalifikácie jeho konania ako porušenie povinnosti policajta. Mal za to, že takýto záver absolútne nezodpovedá skutočnosti a teda je nepravdivý. K zmene plánovanej služby dňa 25.08.2015 v čase od 07.30 hod. do 19:30 hod. došlo dňa 24.08.2015 a zmena služby spočívala v zmene nástupu do služby, t.j. služba sa mala vykonať v čase od 04.00 hod. do 16:30 hod.. S uvedenou zmenou bol vyrozumený v nočných hodinách dňa 24.08.2015, pričom zmenenú službu aj riadne odslúžil. Tvrdenie o tom, že sa neoboznámil so zmenou služby je nepravdivé a dôkazom tohto tvrdenia, že sa so zmenou služby oboznámil je skutočné odslúženie zmenenej služby. Oboznámenie sa so zmenou plánu služieb policajt vykonáva pri prvom nástupe do služby po vykonaní zmeny plánu služieb. So zmenou plánu služieb bol skutočne oboznámený momentom vyrozumenia o zmene služby, ako aj pri nástupe na zmenenú službu. Zmyslom článku 43 ods. 5 nariadenia č. 22/2013 je zabezpečenie včasnosti oboznámenia sa s plánom služieb a zmenami v ňom vykonanými tak, aby bol naplnený jeho účel, t.j. aby policajti vykonali služby tak, ako sú v pláne naplánované. Akékoľvek neskoršie oboznámenie a potvrdenie nezodpovedá účelu uvedeného článku a je aj v rozpore s týmto článkom. Tretia veta článku 43 ods. 5 nariadenia č. 22/2013 obsahuje dve povinnosti pre policajta a to oboznámiť sa s plánom služieb, resp. s jeho zmenami a potvrdiť toto oboznámenie. Zabezpečenie prvej povinnosti vykonal policajt, ktorý ho telefonicky oboznámil so zmenou služby a následne sa po dostavení na pracovisko v zmenenom čase sám oboznámil so zmenou plánu služieb. Potvrdenie oboznámenia sa so zmenou služby vzhľadom na nočnú dobu a plnenie úloh v zmysle inštruktáže nedopatrením opomenul. Potvrdenie oboznámenia sa so zmenou služby by však vzhľadom na faktické vykonanie zmenenej služby malo len čisto administratívny charakter a takéto neskoršie potvrdenie oboznámenia sa so zmenou plánu služieb vykonal dňa 28.8.2015 v pláne služieb vedeným v zmysle článku 43 ods. 1 nariadenia č. 22/2013 vo forme elektronickej aplikácie. V zmysle uvedeného článku sú obidve formy vedenia plánu služieb rovnocenné. Opomenutie podpísať plán služby nemalo žiadny škodlivý účinok, a preto namietal aj výšku trestu, ktorý mu bol uložený. Ďalej uviedol, že odôvodnenie disciplinárneho rozkazu je v rozpore s výrokom rozkazu, nakoľko v samotnom odôvodnení je uvedené, že žalobca vykonal ďalšie služby a teda sa musel oboznámiť s plánom služieb, t.j. v disciplinárnom rozkaze existuje závažný rozpor medzi výrokom a jeho odôvodnením a nebol dostatočne zistený skutkový stav. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť mu s prihliadnutím na závažnosť previnenia, kde stupeň nebezpečnosti sa rovná nule bol uložený neprimeraný trest, teda rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Výrok disciplinárneho rozkazu neobsahuje špecifikáciu jeho disciplinárneho previnenia v tom zmysle, že nie je uvedený dátum, prípadne čas spáchania skutku a chýba špecifikácia zmeny plánu služieb, ktorú žalobca nepodpísal. Mal za to, že takýto nedostatok spôsobuje zameniteľnosť s iným skutkom a teda rozhodnutie je zmätočné a nepreskúmateľné. Orgán rozhodujúci o právach a povinnostiach je povinný riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, nielen stroho skonštatovať, o ktoré dôkazy sa opieral, avšak s absentujúcou úvahou. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého konania a jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky.
4. Krajský súd mal z obsahu pripojeného administratívneho spisu za preukázané, že pri kontrole plánov služieb policajtov dňa 04.09.2015 bolo zistené, že dňa 25.08.2015 došlo k zmene služby u žalobcu, táto zmena bola vykonaná dňa 24.08.2015 a týkala sa zmeny času nástupu do služby na skorší čas, teda, žeslužbu mal žalobca vykonať od 04:30 hod. do 16:30 hod.. S touto zmenou služby bol žalobca oboznámený telefonicky v nočných hodinách dňa 24.08.2015 a do služby dňa 25.08.2015 nastúpil od 04.30 hod. do 16:30 hod.. Žalobca už vo vyjadrení k začatiu disciplinárneho konania, ale aj v ďalších svojich písomných podaniach uviedol, že zmena výkonu služby dňa 25.08.2015 mu bola oznámená telefonicky, že do služby má nastúpiť nie od 07:30 hod. do 19:30 hod., ale došlo iba k zmene času od 04:30 hod. do 16:30 hod.. Do služby dňa 25.08.2015 riadne nastúpil a celú službu odslúžil. Je pravdou, že opomenul podpísať zmenu plánu služieb pri nástupe do služby dňa 25.08.2015, čo odôvodnil tým, že išlo o nočnú hodinu a plnenie úloh v zmysle inštruktáže. V pláne služieb vedených v elektronickej forme dňa 28.08.2015 vykonal zápis týkajúci sa dátumu a podpisu s oboznámení sa so zmenou plánu služby. Zmenu plánu služieb, ktorá je vyhotovená v písomnej forme nepodpísal.
5. Podľa krajského súdu v danom prípade bolo nesporné, že žalobca podľa plánu služieb mal nastúpiť do služby dňa 25.08.2015 v čase od 07:30 hod. do 19:30 hod., ale dňa 24.08.2015 došlo k zmene služby spočívajúcej v zmene nástupu do služby, na ktorú zmenu bol žalobca upozornený telefonicky. Žalobca dňa 24.08.2015 na zmenenú službu v čase od 04:30 hod. do 16:30 hod. riadne nastúpil a riadne túto službu aj vykonal. Po nástupe do služby žalobca tak, ako sám uviedol, opomenul podpísať plán zmeny služby, pretože na službu nastupoval v skorých ranných hodinách, resp. nočných hodinách a zameral sa na plnenie úloh v zmysle inštruktáže, teda medzi účastníkmi konania nebolo sporné to, že žalobca nepodpísal v písomnej forme zmenu plánu služieb. Teda uvedeným konaním porušil základné povinností policajta v zmysle § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z.. Porušením základných povinností policajta sa tento dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.. Za zistené disciplinárne previnenie bolo možné žalobcovi uložiť disciplinárne opatrenie v súlade s ustanovením § 53 zákona č. 73/1998 Z.z.. S prihliadnutím na povahu protiprávneho konania (nepodpísal pred nástupom do služby zmenu služby) na okolností (zmena bola vykonaná iba deň pred nástupom do služby, ktorú mal nastúpiť v nočných, resp. v skorých ranných hodinách) jeho následky (žalobca časovú zmenu, ktorá nastala pri nástupe do služby rešpektoval, teda včas nastúpil na zmenenú službu a celú riadne aj vykonal) mu bolo uložené primerané disciplinárne opatrenie, ktoré mu môže byť uložené podľa § 53 a to zníženie služobného platu o 5% na dobu 3 mesiacov.
6. K námietkam žalobcu, že z výroku disciplinárneho rozkazu nie je zrejmé, kedy sa mal dopustiť disciplinárneho previnenia krajský súd uviedol, že z odôvodnenia disciplinárneho rozkazu jednoznačne vyplýva, že disciplinárne opatrenie mu bolo uložené za to, že sa neoboznámil s vykonanou zmenou plánu služieb a toto oboznámenie nepotvrdil svojím podpisom aj s uvedením dátumu, pričom je účastníkom zrejmé, že išlo o deň 25.08.2015, keď žalobca nastúpil na zmenenú službu od 04:30 hod. do 16:30 hod. a že plán zmeny služieb nepodpísal ani nasledujúce dni, hoci vykonal celkom 5 služieb. Krajský súd vzhľadom na obsah odôvodnenia a obsah výroku disciplinárneho rozkazu mal za to, že v danom prípade by nemohlo dôjsť k zámene skutku, za ktorý bolo uložené žalobcovi disciplinárne opatrenie, naviac aj v priebehu celého disciplinárneho konania, ako aj súdneho konania účastníkom bolo jasné, kedy pred nástupom na zmenu služby žalobca nepodpísal plán zmeny služieb.
7. Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu týkajúcu sa rozporu medzi výrokom disciplinárneho rozkazu a jeho odôvodnením, keď z odôvodnenia disciplinárneho rozkazu, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného podľa krajského súdu jednoznačne vyplýva, že žalobcovi bolo vytýkané iba to, že dňa 25.08.2015 pred nástupom na zmenu po vykonanej zmene služieb v pláne služieb túto zmenu nepodpísal a v súvislosti so službami dňa 27.08.2015, 28.08.2015, 01.09.2015 a 02.09.2015 je uvedené iba to, že v tieto dni žalobca nastúpil riadne na službu podľa plánu, ale zmenu plánu služby ani pri nástupe do týchto služieb nepodpísal, resp. dodatočne nepodpísal zmenu plánu služieb, ktorá bola vykonaná dňa 24.08.2015. Teda nebolo mu kladené za vinu to, že by nepodpísal plán služieb pred nástupom v uvedené dní do služby.
8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca - sťažovateľ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) a odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p.) včas kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil naďalšie konanie.
9. Sťažovateľ v úvode kasačnej sťažnosti zopakoval žalobnú argumentáciu, ktorou namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pred krajským súdom. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom uviedol, že v danom prípade išlo o špecifickú situáciu, kedy mu bola oznámená zmena v pláne služieb telefonicky, pričom jeho služba mala začať skôr ako pôvodne naplánovaná. Rovnako aj krajský súd mal za preukázané, že sťažovateľ službu riadne odslúžil. Je preto nelogické tvrdenie, že sťažovateľ sa so službou riadne neoboznámil. Opätovne poukázal na to, že účelom podpísania plánu služieb sa sleduje včasnosť oboznámenia sa s vykonanými zmenami a v prípade problémov v súvislosti s vykonanou zmenou, na základe preukázateľných dokladov pre vyvodenie dôsledkov. Ďalej uviedol, že v disciplinárnom rozkaze je výslovne konštatované, že sa neoboznámil s vykonanou zmenou plánu, čo nie je pravdou, keďže aj krajský súd konštatoval, že sťažovateľ službu riadne odslúžil, avšak touto skutočnosťou sa správny súd absolútne nezaoberal. Preto aj uložený trest sa sťažovateľovi javí ako neprimeraný.
10. Ďalej namietal, že krajský súd pristúpil k hodnoteniu disciplinárneho rozkazu benevolentne aj napriek tomu, že práve výrok rozhodnutia má byť v rozhodnutí jednoznačne napísaný tak, aby nebol zamenený s iným. Nie je preto možné skutočnosti týkajúce sa času spáchania disciplinárneho previnenia zisťovať z odôvodnenia rozhodnutia. Uvedeným postupom bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces.
11. Záverom poznamenal, že krajský súd a ani žalovaný nevykladali príslušné ustanovenia právnych predpisov správne, resp. ich vykladali len po formálnej stránke, pričom svojim rozhodnutím prispievajú k šikanóznemu správaniu žalovaného pri nezmyselnom trestaní policajtov. Zdôraznil, že v prípade takto formalisticky vykladaných právnych predpisov by každý policajt musel byť postihovaný disciplinárnymi trestami niekoľkokrát mesačne, pretože takéto,,porušenia“ právnych predpisov spočívajúce vyslovene len v administratívnom opomenutí sa bežne stávajú.
12. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojich predošlých vyjadreniach, keď uviedol, že pri vydávaní rozhodnutí orgány verejnej správy vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci opierajúc sa o zákonné dôkazy. V plnom rozsahu sa preto stotožnil s rozsudkom krajského súdu a mal za to, že krajský súd vyčerpávajúcim spôsobom jasne a zrozumiteľne zodpovedal na všetky právne a skutkovo relevantné otázky a preto navrhol, aby kasačný sud napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
13. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného sa ruší a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.4.2019 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).
14. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačného konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým tento zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal ochrany jeho práv proti rozhodnutiu žalovaného, ktorým bolo žalobcovi uložené podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 5% na dobu troch mesiacov za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že sa neoboznámil s vykonanou zmenou plánu služieb a toto oboznámenie nepotvrdil svojim podpisom aj s uvedením dátumu oboznámenia sa, čím malo dôjsť k porušeniu čl. 43 ods. 5 nariadenia č. 22/2013. Žalobca mal týmto konaním resp. opomenutím porušiť základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. Najvyšší súd ako súd kasačný preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.
15. Podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.
16. Podľa článku 43 ods. 5 Vestníka policajného zboru, Zbierka nariadení Prezidenta policajného zboru, čiastka 22 zo dňa 30. decembra 2013 ten, kto schváli plán služieb, po jeho schválení zabezpečí oboznámenie sa s plánom služieb všetkými policajtmi tak, aby mohol následne toto oboznámenie preukázať. Uvedené oboznámenie a preukázanie sa týka aj zmien v pláne služieb. Každý policajt pri prvom nástupe do služby po schválení plánu služieb alebo po vykonaní zmeny v pláne služieb sa oboznámi s plánom služieb, alebo s vykonanou zmenou a toto oboznámenie potvrdí svojím podpisom aj s uvedením dátumu oboznámenia sa. Oboznámenie potvrdí priamo v pláne služieb na jeho druhej strane, alebo v osobitnej prílohe k plánu služieb. Pri zmene plánu služieb z dôvodu čerpania riadnej dovolenky, služobného voľna, alebo práceneschopnosti policajta sa zápis o zmene služby, ani oboznámenie nevykonajú.
17. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinnosti policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.
18. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac 3 mesiacov, c) zníženie hodnosti o 1 stupeň na dobu 1 roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci.
19. Podľa § 56 ods.1 a 2 zákona č.73/1998 Z.z. pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. 20. Jednou z povinnosti policajta upravených v čl. 43 ods. 5 nariadenia č. 22/2013 je i povinnosť policajta pri prvom nástupe do služby po schválení plánu služieb alebo po vykonaní zmeny v pláne služieb sa oboznámiť s plánom služieb, alebo s vykonanou zmenou a toto oboznámenie potvrdiť svojím podpisom aj s uvedením dátumu oboznámenia sa.
21. V predmetnej veci boli rozhodnutia orgánov verejnej správy vydané na tom skutkovom základe, že pri kontrole plánov služieb policajtov dňa 04.09.2015 bolo zistené, že dňa 25.08.2015 došlo k zmene služby u žalobcu, táto zmena bola vykonaná dňa 24.08.2015. Zmena sa týkala času nástupu do služby na skorší čas teda, že službu mal žalobca vykonať od 04:30 hod. do 16:30 hod. O tejto skutočnosti bol žalobca informovaný telefonicky v nočných hodinách dňa 24.08.2015 a do služby dňa 25.08.2015 nastúpil od 04.30 hod. do 16:30 hod..
22. Žalobca tak v priebehu administratívneho konania ako i v konaní pred krajským súdom poukazoval na to, že zmena výkonu služby dňa 25.08.2015 mu bola oznámená telefonicky, že do služby má nastúpiť nie od 07:30 hod. do 19:30 hod., ale došlo iba k zmene času od 04:30 hod. do 16:30 hod.. Do služby dňa 25.08.2015 riadne nastúpil a celú službu odslúžil. Nepopieral, že zmenu plánu služieb pri nástupe do služby dňa 25.08.2015 nepotvrdil svojim podpisom, čo odôvodnil tým, že išlo o nočnú hodinu a plnenie úloh v zmysle inštruktáže. V pláne služieb vedených v elektronickej forme dňa 28.08.2015 vykonal zápis týkajúci sa dátumu a podpisu s oboznámením sa so zmenou plánu služby. Zmenu plánu služieb, ktorá je vyhotovená v písomnej forme však nepodpísal.
23. Kasačný súd v súvislosti s posúdením otázky porušenia povinnosti vyplývajúcej žalobcovi z čl. 43ods. 5 nariadenia č. 22/2013 uvádza, že predmetné nariadenie ukladá policajtovi oboznámiť sa s vykonanou zmenou a toto oboznámenie potvrdiť svojím podpisom aj s uvedením dátumu oboznámenia sa pri prvom nástupe do služby po vykonaní zmeny v pláne služieb. Potvrdením zmenu plánu služby po nástupe policajta do služby uvedeným postupom je naplnená požiadavka oboznámenia sa s plánom zmeny služby. Vzhľadom na uvedené, za oboznámenie sa so zmenou plánu služby nemožno v zmysle tohto nariadenia považovať telefonické upozornenie o zmene plánu služby (tak ako to prezentoval žalobca), keďže toto má iba informatívny charakter. Žalobca teda nepostupoval v intenciách nariadenia č. 22/2013, nakoľko sa so zmenou plánu služby neoboznámil vyššie popísaným spôsobom. 24. V tejto súvislosti však kasačný súd považoval za potrebné upriamiť pozornosť na to, že pri posudzovaní otázky porušenia tejto povinnosti a naň nadväzujúcu disciplinárnu zodpovednosť policajta je nevyhnutné prihliadať i na účel sledovaný článkom 43 ods. 5 nariadenia č. 22/2013, ktorým je nepochybne zabezpečenie včasnosti oboznámenia sa s plánom služieb a zmenami v ňom vykonanými tak, aby bol naplnený jeho účel, t.j. aby policajti vykonali služby tak, ako sú v pláne naplánované. V danom prípade zmena výkonu služby dňa 25.08.2015 bola žalobcovi oznámená telefonicky, s tým, že do služby má nastúpiť nie od 07:30 hod. do 19:30 hod., ale došlo iba k zmene času od 04:30 hod. do 16:30 hod. Žalobca však napriek opomenutiu podpísať zmenu plánu služby do služby dňa 25.08.2015 riadne nastúpil a celú službu odslúžil.
25. Kasačný súd vychádzajúc z dôvodov kasačnej sťažnosti musel prisvedčiť argumentácii žalobcu, týkajúcej sa nedostatočného posúdenia škodlivého účinku protiprávneho konania žalobcu. Je potrebné uviesť, že na to, aby mohlo byť určité konanie kvalifikované ako protiprávne konanie (v danom prípade disciplinárne previnenie), je nutné naplnenie tak formálnych (zákonných) znakov ale i materiálneho znaku, ktorý je vyjadrením závažnosti - nebezpečnosti tohto konania. Túto skutočnosť je potrebné následne zohľadniť pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti policajta za disciplinárne previnenie a uložení príslušného disciplinárneho opatrenia, keďže nie každé porušenie povinnosti policajta dosahuje rovnakú intenzitu a s tým spojené ohrozenie záujmov chránených zákonom. Nazeranie na protiprávne konanie - disciplinárne previnenie čisto formálne je nielenže nesprávne, ale aj odporujúce zákonu. Každé protiprávne konanie, ktoré napĺňa znaky disciplinárneho previnenia, je potrebné skúmať aj z materiálneho hľadiska, pričom v tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na ustanovenie § 56 ods. 2 zákona č.73/1998 Z.z. (materiálny korektív). Predmetné ustanovenie vypočítava hľadiská, na ktoré treba pri posudzovaní závažnosti činu prihliadať. Ide o povahu protiprávneho konania, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Podľa názoru kasačného súdu orgány verejnej správy i krajský súd dostatočne a presvedčivo nezdôvodnili závažnosť porušenia povinnosti žalobcu (opomenutie žalobcu potvrdiť oboznámenie sa so zmenou plánu služieb) z hľadiska kritérií uvedených v ustanovení § 52 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., keď neuviedli, z akých dôvodov konanie žalobcu, (ktorý napriek porušeniu povinnosti potvrdiť zmenu plánu služieb nastúpil do služby) vyhodnotili ako protiprávne konanie - disciplinárne previnenie, dosahujúce takú intenzitu, ktorá odôvodňuje uloženie disciplinárneho opatrenia - zníženie služobného platu. Inými slovami orgány verejnej správy žalobcovi neposkytli zrozumiteľnú odpoveď na otázku z akých dôvodov posúdili konanie žalobcu ako disciplinárne previnenie a na základe čoho dospeli k záveru o nutnosti postihnúť žalobcu práve uvedeným (a nie iným) disciplinárnym opatrením v zmysle § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.. Ustanovenie § 56 ods. 2 zákona č.73/1998 Z.z. obsahuje výpočet skutočností, na ktoré všetky je povinný oprávnený orgán z disciplinárnou právomocou pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadať. Nepostačuje, ak oprávnený orgán v disciplinárnom rozkaze len uvedie a popíše skutočnosti, na ktoré prihliadol ale je nutné, aby ich vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti a vyvodil z nich logický záver odôvodňujúci uloženie konkrétneho disciplinárneho opatrenia. Z uvedeného je zrejmé, že tak orgány verejnej správy ako i krajský súd pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti žalobcu nevzali do úvahy všetky zákonom stanovené kritériá, pričom zvolené kritéria bez akéhokoľvek hodnotenia vo vzájomných súvislostiach iba heslovite a nezrozumiteľne vymenovali a vyvodili z nich dôvodnosť uloženia disciplinárneho opatrenia - zníženia služobného platu o 5% na dobu 3 mesiacov. Pokiaľ tak prvostupňový správny orgán neurobil a žalovaný túto vadu v odvolacom konaní neodstránil, zaťažil tak napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti.
26. Žalobca tak v podanej správnej žalobe ak i v kasačnej sťažnosti namietal, že výrok rozhodnutia ouložení disciplinárneho opatrenia neobsahuje špecifikáciu jeho disciplinárneho previnenia v tom zmysle, že nie je uvedený dátum, prípadne čas spáchania skutku a chýba špecifikácia zmeny plánu služieb, ktorú nepodpísal. Mal za to, že takýto nedostatok spôsobuje zameniteľnosť s iným skutkom a teda rozhodnutie je zmätočné a nepreskúmateľné. K uvedenej námietke žalobcu krajský súd uviedol, že z odôvodnenia Disciplinárneho rozkazu jednoznačne vyplýva, že disciplinárne opatrenie mu bolo uložené za to, že sa neoboznámil s vykonanou zmenou plánu služieb a toto oboznámenie nepotvrdil svojím podpisom aj s uvedením dátumu, pričom je účastníkom zrejmé, že išlo o deň 25.08.2015, keď žalobca nastúpil na zmenenú službu od 04:30 hod. do 16:30 hod. a že plán zmeny služieb nepodpísal ani nasledujúce dni, hoci vykonal celkom 5 služieb. Krajský súd vzhľadom na obsah odôvodnenia a obsah výroku disciplinárneho rozkazu mal za to, že v danom prípade by nemohlo dôjsť k zámene skutku, za ktorý bolo uložené žalobcovi disciplinárne opatrenie, naviac aj v priebehu celého disciplinárneho konania, ako aj súdneho konania účastníkom bolo jasné, kedy pred nástupom na zmenu služby žalobca nepodpísal plán zmeny služieb.
27. Podľa § 241 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.
28. Kasačný súd poukazuje na to, že disciplinárna zodpovednosť policajtov je upravená v tretej časti zákona č. 73/1998 Z.z.. Je potrebné upriamiť pozornosť na znenie ustanovenia § 47 tohto zákona, podľa ktorého služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Jej porušením vzniká u policajtov disciplinárna zodpovednosť. Ide o disciplinárne previnenie, ktoré je v ustanovení § 52 ods. 1 zákona definované ako zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. V disciplinárnom konaní je predmetom konania posudzovanie disciplinárneho previnenia policajta, ktorý sa ho dopustil na základe konania a v prípade jeho preukázania skutkom kladeným mu za vinu mu môže správny orgán za takéto previnenie uložiť disciplinárne opatrenie. Táto skutočnosť sa však musí premietnuť aj do výroku rozhodnutia, ktorým správny orgán rozhoduje vo veci samej. Konanie o disciplinárnom previnení a ukladanie disciplinárnych opatrení, vychádza zo zásad trestnoprávnej úpravy, v zmysle ktorej bez ohľadu na to, či ide o trestnú zodpovednosť podľa trestného práva, administratívne trestanie alebo disciplinárne trestanie, obvinený z porušenia právnej povinnosti má vždy právo vedieť, za ktorý skutok sa mu sankcia za porušenie právnej povinnosti ukladá, a preto vo výroku rozhodnutia, ktorým sa mu ukladá sankcia za disciplinárne previnenie, by mal byť skutok uvedený určitým spôsobom tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným skutkom. Z ustanovenia § 241 ods. 2 citovaného zákona, ktoré ustanovuje obsahové náležitosti výrokovej časti rozhodnutia výslovne nevyplýva povinnosť uviesť opis skutku, avšak požiadavka presného vymedzenia konkrétneho konania konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, za ktoré je subjekt postihovaný je podľa názoru kasačného súdu nevyhnutná z dôvodu posudzovania totožnosti skutku a právnej istoty účastníkov konania a je taktiež nevyhnutná pre celé sankčné konanie, najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a pre riadne zabezpečenie práva na obhajobu. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania, pretonepostačuje, ak sú jednotlivé skutkové údaje uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Riadne formulovaný výrok a v ňom konkrétny popis skutku, je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia, či sankcie boli uložené. Argumentácia krajského súdu, ktorý považoval obe rozhodnutia za súladné s vyššie popísanými požiadavkami na výrokovú časť rozhodnutia z dôvodu, že popis skutku - disciplinárneho previnenia ako i čas jeho spáchania bol účastníkom zrejmý resp. vyplýval z odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy je preto absolútne neprijateľná.
29. Obe preskúmavané rozhodnutia tak nezodpovedajú kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky na spravodlivé konanie, poskytujúce dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie rozhodnutia, teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených dôvodov podporujúcich výrok. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť spôsobilé na to, aby účastník konania (žalobca) mal možnosť účinne sa brániť proti jednoznačne a určito vyjadreným právnym záverom konajúcich orgánov, inak rozhodnutie ako celok nie je spôsobilé na prieskum zákonnosti v rámci ústavou garantovaného základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR).
30. Kasačný súd preto ustálil, že krajský súd postupoval v rozpore so zákonom, keď žalobu žalobcu zamietol. Kasačný súd preto podľa ustanovenia § 462 ods. 2 S.s.p. zmenil rozhodnutie krajského súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a 2 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi (sťažovateľovi) priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde. O výške náhrady trov konania na krajskom súde a kasačnom súde rozhodne podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 175 ods. 2 S.s.p. krajský súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný riadny opravný prostriedok.