ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci sťažovateľky: Rímskokatolícka cirkev, farnosť Zbehy, so sídlom Zbehy 60, IČO: 34 013 997, zastúpenej JUDr. Jozefom Zámožíkom, PhD., advokátom so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy, so sídlom Námestie Slobody 6, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpeného MAPLE & FISH s.r.o., so sídlom Dunajská 15/A, Bratislava, IČO: 36 718 432, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11610/2016/B624-SV/16775/Ka zo 14. marca 2016, o kasačnej sťažnosti sťažovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/75/2016-113 zo 6. septembra 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/75/2016-113 zo 6. septembra 2016 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 11610/2016/B624-SV/16775/Ka zo 14. marca 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky p r i z n á v a sťažovateľke voči žalovanému úplnú náhradu trov konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky p r i z n á v a ďalšiemu účastníkovi voči žalovanému úplnú náhradu trov konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky n e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh sťažovateľky na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/75/2016-113 zo 6. septembra 2016 z a m i e t a.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 5S/75/2016-113 zo 6. septembra2016 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) správnu žalobu sťažovateľky o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11610/2016/B624-SV/16775/Ka zo 14. marca 2016 zamietol. Ďalšiemu účastníkovi podľa § 169 S.s.p. priznal úplnú náhradu trov konania. Náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 S.s.p. sťažovateľke a podľa § 168 S.s.p. žalovanému. Krajský súd podľa § 188 S.s.p. návrh sťažovateľky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
2. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad vo veciach vyvlastňovacieho konania podľa § 117a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) dňa 16. februára 2016 pod č. OU-NR-OVBP2-2016/006817-005 podľa § 114 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. rozhodol, že v súlade s § 108 zákona č. 50/1976 Zb. sa vo verejnom záujme sťažovateľke vyvlastňuje vlastnícke právo k pozemkom KN-E, nachádzajúcim sa v katastrálnom území F., parc.č. XXX. o výmere 11 560 m2, druh pozemku - orná pôda, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, parc.č. XXX o výmere 719 m2, druh pozemku - orná pôda, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, parc.č. XXX o výmere 1 529 m2, druh pozemku - orná pôda, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX a parc.č. XXX o výmere 1 730 m2, druh pozemku - orná pôda, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 100, Bratislava, IČO: 36 724 530 (teraz so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava) na účel podľa § 108 ods. 2 písm. o/ zákona č. 50/1976 Zb. a § 4a zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 175/1999 Z.z.“) pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“, k.ú. K., U., A., Q., U., F.. Stavebný úrad ďalej rozhodol, že za vyvlastnené pozemky patrí sťažovateľke náhrada podľa § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku č. 189/2015 z 13. júla 2015, vypracovaného ÚEOS - Komercia, a.s., Ružová dolina 27, Bratislava v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (ďalej len „vyhláška č. 492/2004 Z.z.“) vo výške 180 682,36 €, ktorú náhradu uhradí MH Invest, s.r.o. v lehote do 21 pracovných dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia prevodom na účet sťažovateľky. Stavebný úrad námietky sťažovateľky ohľadne výmeny pozemkov a správnosti znaleckého posudku zamietol. Rovnako stavebný úrad zamietol námietku sťažovateľky, týkajúcu sa finančnej náhrady za vyvlastnenie a sťažovateľku podľa § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkázal bez prerušenia konania na súd.
3. Žalovaný ako správny orgán príslušný podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v spojení s § 2 písm. b/ zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. <. a s § 8 ods. 1 písm. j/ zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy rozhodnutím č. 11610/2016/B624-SV/16775/Ka zo 14. marca 2016 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. zamietol odvolanie sťažovateľky a rozhodnutie stavebného úradu č. OU-NR-OVBP2- 2016/006817-005 zo 16. februára 2016 potvrdil.
4. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že medzi účastníkmi konania bolo sporné splnenie podmienky poskytnutia primeranej náhrady za vyvlastnenie. Správne orgány oboch stupňov postupovali podľa krajského súdu v súlade s § 36 zákona č. 71/1967 Zb., keď pre posúdenie primeranosti náhrady za vyvlastnený pozemok použili ako podklad znalecký posudok, ktorý bol v preskúmavanej veci vypracovaný ÚEOS - Komercia, a.s., ktorej znalec v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác je zapísaný v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a z ktorého dôvodu správne orgány nemali dôvod pochybovať o hodnovernosti tohto znaleckého posudku. Stavebný úrad postupoval podľa krajského súdu správne aj v prípade, keď sťažovateľku s požiadavkou o vyššiu náhradu za vyvlastnenie podľa § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. odkázal na súd, nakoľko sám nebol oprávnený o tomto rozhodnúť. Podaním občianskoprávnej žaloby proti navrhovateľovi vyvlastnenia môže sťažovateľka podľa názoru krajského súdu dosiahnuť spravodlivejšiu náhradu za vyvlastnenie ako jednostranným administratívnym rozhodnutím správneho orgánu na základe znaleckého posudku. K sťažovateľkou tvrdenej absencii odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prečo jej nemôže byť poskytnutá naturálna náhrada zavyvlastnený pozemok namiesto náhrady v peniazoch krajský súd poukázal na to, že podľa zákona č. 50/1976 Zb. ide o možnosť a nie povinnosť poskytnúť naturálnu náhradu za vyvlastnený pozemok a keď navrhovateľ vyvlastnenia nevlastní pozemky, ktoré by mohol ako naturálnu náhradu poskytnúť, nie je dôvod, aby sťažovateľke neposkytol finančnú náhradu.
5. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.]. V sťažnostných bodoch v súlade s § 440 ods. 2 S.s.p. a § 445 ods. 1 písm. c/ S.s.p. uviedla, že v konaní pred stavebným úradom a žalovaným, ako aj v správnej žalobe namietala nesprávne určenie náhrady za vyvlastňované pozemky v znaleckom posudku UEOS - Komercia, a.s. z dôvodu, že tento nebol vypracovaný v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z., keď v ňom za použitia metódy polohovej diferenciácie chýba analýza porovnateľných kúp. Skutočnosť, že trhová cena vyvlastňovanej nehnuteľnosti je určená znaleckým posudkom nezbavuje podľa sťažovateľky správny orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti a zistiť skutočný stav veci, týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnenie. Pre porovnanie odkázala na znalecký posudok č. 1/2016 z 16. januára 2016, vypracovaný znalcom Ing. J. F. pre účely vyvlastnenia pozemkov Rímskokatolíckej cirkvi Biskupstvo Nitra na výstavbu predmetného strategického parku, ktoré sú v priamom susedstve a vyznačujú rovnakým charakterom a kvalitou ako vyvlastňované pozemky sťažovateľky, avšak pri týchto pozemkoch stanovil znalec s použitím metódy polohovej diferenciácie a analýzy porovnateľných kúp cenu za meter štvorcový takmer o päťdesiat percent vyššiu. Na podporu svojich tvrdení sťažovateľka poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo/16/2008 zo 17. apríla 2008, sp.zn. 4Sžo/65/2015 z 5. mája 2015 a na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5S/101/2014 z 18. novembra 2014. Odvolajúc sa na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8 Sžo 221/2008 z 12. februára 2009 a sp.zn. 1Sžo/249/2008 z 13. januára 2009 uviedla, že tieto potvrdzujú jej argumentáciu o možnosti vykonania nového znaleckého dokazovania v správnom konaní podľa § 36 zákona č. 71/1967 Zb., o neobjektívnosti znaleckého posudku, vypracovaného na objednávku navrhovateľa vyvlastnenia a o povinnosti správneho orgánu prihliadať na vznesené námietky vyvlastňovaných subjektov, týkajúce sa znaleckého posudku. Sťažovateľka tiež namietala, že krajský súd uznal postup správnych orgánov, ktoré jej odmietli za vyvlastňované pozemky poskytnúť pozemky náhradné z dôvodu, že navrhovateľ vyvlastnenia také nevlastní. Poukázala na to, že navrhovateľ vyvlastnenia je právnická osoba, ktorá je stopercentnou dcérskou spoločnosťou žalovaného a pri príprave strategického parku vystupuje v mene Slovenskej republiky a teda je v priamej symbióze so štátom a zákonite disponuje pozemkami, ktoré by mohol sťažovateľke ponúknuť ako náhradu za vyvlastňované pozemky. Podľa § 111b zákona č. 50/1976 Zb. je povinnosťou navrhovateľa vyvlastnenia poskytnúť vyvlastňovanému subjektu náhradné pozemky v prípade, že z jeho strany bola prejavená vôľa na takejto forme náhrady za vyvlastnenie, prípadne je jeho povinnosťou získať pozemky, ktoré by mohli byť na tento účel vhodne použité. Sťažovateľka taktiež poukázala na možnosť prevodu vlastníckeho práva k pozemkom v správe Slovenského pozemkového fondu, ktorý podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách spravuje všetky poľnohospodárske pozemky vo vlastníctve štátu.
6. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, odvolávajúc sa na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 499/2011-25 z 22. novembra 2011 uviedol, že judikatúru, na ktorú sťažovateľka poukazuje, nie je možné aplikovať v prejednávanej veci, keď sa rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/65/2015 z 5. mája 2015 týka prípadu vyvlastnenia, v ktorom sa nepostupovalo podľa zákona č. 175/1999 Z.z. a ostatné rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave boli vyhlásené pred účinnosťou zákona č. 154/2015 Z.z., ktorým bol zákon č. 175/1999 Z.z. doplnený o § 4a ods. 4, v ktorom je pre účely stavieb, ktoré sú významnou investíciou upravený postup správneho orgánu v prípade nesúhlasu vyvlastňovaného s náhradou za vyvlastnenie, určenou znaleckým posudkom. Dodal, že zákon č. 175/1999 Z.z. je vo vzťahu k zákonu č. 50/1976 Zb. osobitným zákonom a že v zmysle § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. nebol stavebný úrad oprávnený konať a rozhodnúť o námietke sťažovateľky, tykajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie, ale bol povinný ju odkázať na súd. Preto nebol ani dôvod na nariadenie kontrolnéhoznaleckého dokazovania. Takýto postup by bol podľa žalovaného v rozpore s účelom § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z., ktorým je vyňať rozhodovanie o nezhodách medzi účastníkmi ohľadom hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností do civilného sporového konania a predísť tak k zbytočným prieťahom pri realizácii významnej investície. Uvedené podľa žalovaného vyplýva aj z dôvodových správ k zákonom č. 175/1999 Z.z. a č. 154/2015 Z.z.. Žalovaný poukázal na to, že v prípade, ak sťažovateľka využije svoje právo a podá (alebo už podala) žalobu podľa § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z., môže dôjsť k situácii, že sa bude domáhať ochrany toho istého subjektívneho práva v dvoch rôznych súdnych konaniach na dvoch rôznych súdoch. Navrhol v prípade, ak sťažovateľka takúto žalobu podala konanie prerušiť podľa § 100 ods. 2 písm. a/ S.s.p. a ak nepodala, konanie prerušiť podľa § 100 ods. 1 písm. a/ S.s.p. do uplynutia lehoty na jej podanie. K námietke sťažovateľky, že navrhovateľ vyvlastnenia jej mal poskytnúť náhradné pozemky žalovaný uviedol, že zákon č. 50/1976 Zb. v § 111b ods. 1 pripúšťa pri splnení určitých podmienok poskytnutie náhrady za vyvlastnenie formou náhradného pozemku, ktoré má pred náhradou v peniazoch prednosť. Jednou z týchto podmienok je, že navrhovateľ vyvlastnenia vlastní pozemky, ktoré môže vyvlastňovanému ponúknuť. Zákon č. 50/1976 Zb. neukladá navrhovateľovi vyvlastnenia povinnosť, aby za týmto účelom kupoval alebo inak získaval pozemky, a preto v prípade, že nedisponuje pozemkami spôsobilými na takúto zámenu, je možné náhradu za vyvlastnenie poskytnúť v peniazoch. V tomto prípade vlastní navrhovateľ vyvlastnenia výlučne pozemky, ktoré nadobudol za účelom realizácie dotknutej stavby. Argumentácia sťažovateľky, že navrhovateľ vyvlastnenia má byť posudzovaný ako imanentná súčasť štátu a z toho dôvodu mu náhradné pozemky môže poskytnúť ktorýkoľvek štátny subjekt ako napríklad Slovenský pozemkový fond nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Navrhovateľ vyvlastnenia je samostatná právnická osoba s iným právnym režimom ako Slovenský pozemkový fond. Slovenský pozemkový fond sa riadi právnymi predpismi, ktoré určujú spôsob nakladania s pozemkami, ktoré má v správe a poskytovanie náhradných pozemkov v súvislosti s vyvlastňovaním v týchto predpisoch absentuje.
7. Ďalší účastník vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že podaním správnej žaloby z dôvodu nesúhlasu s výškou náhrady za vyvlastnenie sťažovateľka obišla § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. Podľa neho nemožno tvrdiť, že ak vyvlastnený nie je spokojný s náhradou za vyvlastnenie, má na výber, či podá správnu žalobu alebo civilnú žalobu podľa § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. Zhodne so žalovaným poukázal na prednosť osobitného zákona č. 175/1999 Z.z. pred zákonom č. 50/1976 Zb., na účel § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z., ktorým je zefektívniť proces usporiadania majetkovoprávnych vzťahov pri realizácii významných strategických investícií, na § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z., ktorý podľa neho nedáva správnemu orgánu v prípade požiadavky vyvlastneného na vyššiu náhradu priestor na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania a na nemožnosť aplikácie judikatúry, na ktorú sa sťažovateľka odvoláva, v prejednávanej veci. Podľa ďalšieho účastníka § 111b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. síce dáva prednosť prideleniu náhradného pozemku pred poskytnutím náhrady v peniazoch, avšak len za predpokladu, že takéto majetkové vyrovnanie je možné. V tejto súvislosti uviedol, že vlastní iba pozemky určené na realizáciu dotknutého strategického parku a jeho povinnosťou je zabezpečiť ich využitie výlučne na tento účel. Pridelením takto nadobudnutých pozemkov sťažovateľke podľa § 111b ods. 1 zákona č. 175/1999 Z.z. by vzhľadom na činnosť sťažovateľky ako cirkevnej organizácie mohlo byť ohrozené naplnenie účelu, za ktorým boli tieto nadobudnuté a to by mohlo navyše ďalšieho účastníka vystaviť sankciám podľa § 5a ods. 3 zákona č. 175/1999 Z.z. Dodal, že je obchodnou spoločnosťou a fakt, že jeho spoločníkom je žalovaný mu negarantuje, že môže disponovať s pozemkami vo vlastníctve štátu, nakoľko on ako obchodná spoločnosť nemá žiadne zákonné možnosti ako primäť svojho spoločníka, aby vykonal konkrétny právny úkon vo vzťahu k jeho obchodnému partnerovi.
8. Sťažovateľka vo vyjadreniach k vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka zopakovala, že dôvodom podania správnej žaloby a kasačnej sťažnosti nebola neodôvodnená nespokojnosť s cenou za vyvlastnené pozemky, ale skutočnosť, že správne orgány dostatočne nepreskúmali skutočný stav veci, nezohľadnili argumentáciu sťažovateľky o nezákonnom postupe znalca pri vypracovaní znaleckého posudku a nedostatočne odôvodnili svoj postup najmä v časti možnosti poskytnutia naturálnej náhrady sťažovateľke za vyvlastnenie. Uviedla, že nespochybňuje, že zákon č. 175/1999 Z.z. je v postavení k zákonu č. 50/1976 Zb. špeciálnym predpisom, odmietla však, že účelom zákona č. 175/1999 Z.z. je meneniecharakteru a priebehu vyvlastňovacích konaní, keď štát, zastúpený právnickou osobou s jeho stopercentnou majetkovou účasťou, vyvlastňuje pozemky na výstavbu strategickej investície. Poukázala na to, že zákonodarca v § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. hovorí o nespokojnosti vyvlastňovaného s výškou náhrady za vyvlastnenie a nie o nezákonnosti znaleckého posudku. Postup podľa § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. by bol podľa sťažovateľky relevantný v prípade, ak by bol vo vyvlastňovacom konaní predložený znalecký posudok vypracovaný v súlade s metódami a postupmi ustanovenými vyhláškou č. 492/2004 Z.z., správne orgány by dostatočne odôvodnili, prečo považujú predložený znalecký posudok za správny a napriek tomu by bol vyvlastňovaný nespokojný s výškou náhrady za vyvlastnenie. Predmetom civilného sporového konania by v prípade ako uvádza § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. bolo vyriešenie sporu o náhrade za vyvlastnené pozemky a nie skúmanie zákonnosti postupu správnych orgánov, ktoré patrí do pôsobnosti správneho súdnictva. Pri tak vážnom zásahu do subjektívnych práv jednotlivca, akým je vyvlastnenie, nie je podľa sťažovateľky možné argumentovať účelom zákona č. 175/1999 Z.z., ktorým je zefektívniť proces prípravy územia na realizáciu strategického parku. Výklad zákona č. 175/1999 Z.z. žalovaným a ďalším účastníkom nemožno podľa sťažovateľky akceptovať, keďže by založil precedens, pri ktorom možno v každom vyvlastňovacom konaní, ktorého ústredným bodom je strategická investícia a kde bol vypracovaný nezákonný znalecký posudok a predložené dôvodné argumenty vyvlastňovaných subjektov, odkázať tieto na civilné sporové konanie s otáznou dĺžkou a výsledkom. Dodala, že neaplikovateľnosť judikatúry, na ktorú v konaní poukazuje, odvodzujú žalovaný a ďalší účastník od dátumu nadobudnutia účinnosti zákona č. 154/2015 Z.z. s nezohľadnením faktu, že sťažovateľkou prekladaná judikatúra smerovala na podporu jej argumentácie ohľadom nutnosti vypracovania zákonného a transparentného znaleckého posudku a povinnosti správnych orgánov riadne preskúmať skutkový stav a zohľadniť relevantné námietky vyvlastňovaných subjektov.
9. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.), podľa § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala sťažovateľka v zákonnej lehote (§ 443 ods. 1 S.s.p.) zastúpená právnym zástupcom (§ 449 ods.1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1 S.s.p.) a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je v zmysle § 462 ods. 2 S.s.p. potrebné zmeniť a preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Kasačný súd rozhodol o kasačnej sťažnosti bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.). Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 S.s.p. v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
10. Podľa § 2 ods. 1 a 2 S. s. p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
11. Podľa § 5 ods. 2 a 3 S.s.p. konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
12. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy správny súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi administratívnymi predpismi.
14. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúma aj administratívne konanie, ktoré vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy predchádzalo. Administratívnym konaním sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
15. V prejednávanej veci bolo predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného č. 11610/2016/B624-SV/16775/Ka zo 14. marca 2016, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. zamietol odvolanie sťažovateľky a potvrdil rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2016/006817-005 zo 16. februára 2016, ktorým Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad podľa § 108 zákona č. 50/1976 Zb. rozhodol, že sa vo verejnom záujme sťažovateľke vyvlastňuje vlastnícke právo k pozemkom, nachádzajúcim sa v katastrálnom území F., v prospech ďalšieho účastníka na účel podľa § 108 ods. 2 písm. o/ zákona č. 50/1976 Zb. a § 4a zákona č. 175/1999 Z.z. pre stavbu, ktorá je významnou investíciou s tým, že za vyvlastnenie patrí sťažovateľke náhrada podľa § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v sume 180 682,36 €, určená na základe znaleckého posudku č. 189/2015 z 13. júla 2015, vypracovaného ÚEOS - Komercia, a.s., Ružová dolina 27, Bratislava.
16. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
17. Podľa § 108 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu.
18. Podľa § 108 ods. 2 písm. o/ zákona č. 50/1976 Zb. vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov.
19. Podľa § 110 ods. 1 a ods. 3 veta prvá zákona č. 50/1976 Zb. vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu.
20. Podľa § 111 ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb. vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.
21. Podľa § 111b ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb. náhrada podľa § 111 sa poskytne v peniazoch, ak osobitný zákon alebo dohoda pôvodného vlastníka s novým vlastníkom nepripúšťa iný spôsob. Za právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno poskytnúť náhradu aj vo vecnom plnení. Ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok pridelením náhradného pozemku a vyvlastnený s tým súhlasí, tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Náhradu poskytne ten, na koho prechádza vlastnícke právo k pozemku alebo k stavbe alebo v prospech koho sa vyvlastnením zriadilo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
22. Podľa § 112 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 50/1976 Zb. vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Pokiaľ je navrhovateľom orgán príslušný na vyvlastňovacie konanie, ustanoví odvolací orgán, ktorý iný stavebný úrad v jeho pôsobnosti vykoná konanie a vydá rozhodnutie o vyvlastnení. Návrh na vyvlastnenie obsahuje označenie účastníkov konania, označenie vyvlastňovaného pozemku alebo stavby, navrhovaný rozsah a odôvodnenie požiadavky s uvedením účelu, na ktorý sa vyvlastnenie navrhuje, návrh náhrady a dôkaz o tom, žepokus o získanie práva k pozemku alebo k stavbe dohodou bol bezvýsledný. Podrobnosti o obsahu návrhu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis [§ 143 písm. c/]. Bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške ceny určenej podľa § 111 ods. 2 a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta.
23. Podľa § 113 ods. 1 a 3 zákona č. 50/1976 Zb. na prerokovanie návrhu na vyvlastnenie nariadi stavebný úrad ústne pojednávanie. Námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní podľa tohto zákona, sa neprihliada. Na túto skutočnosť sa musia účastníci konania výslovne upozorniť.
24. Podľa § 114 ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb. na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania vydá stavebný úrad rozhodnutie o vyvlastnení. Rozhodnutie o vyvlastnení okrem náležitostí ustanovených osobitným predpisom (zákon č. 71/1967 Zb.) určuje najmä a) predmet, rozsah a účel vyvlastnenia, b) náhradu za vyvlastnenie a spôsob jej úhrady, c) lehotu, do ktorej sa musí začať s užívaním pozemku a stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnili, d) podmienky na podanie žiadosti o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení.
25. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
26. Podľa § 3 ods. 1 a 5 zákona č. 71/1967 Zb. správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
27. Podľa § 32 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
28. Podľa § 34 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
29. Podľa § 36 veta prvá zákona č. 71/1967 Zb., ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca.
30. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
31. Podľa § 47 ods. 1 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
32. Podľa § 1 zákona č. 175/1999 Z.z. tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii.
33. Podľa § 4a ods. 1 a 4 zákona č. 175/1999 Z.z. na účel realizácie významnej investície možno za náhradu pozemok alebo stavbu vyvlastniť alebo vlastnícke právo k pozemku alebo stavbe obmedziť, ak je to vo verejnom záujme a nie je možné nadobudnúť právo k pozemku alebo stavbe dohodou. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. Ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán obce alebo ak v schválenom územnom pláne obce alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej investície, podkladom na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení je osvedčenie podľa § 3. Ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne.
34. Podľa § 2 písm. g/ vyhlášky č. 492/2004 Z.z. na účely tejto vyhlášky sa rozumie všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty.
35. Podľa názoru kasačného súdu žalovaný, ako aj stavebný úrad v preskúmavanej veci nepostupovali v intenciách vyššie citovaných právnych noriem a vo veci nedostatočne zistili skutkový stav, týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnenie a možnosti pridelenia náhradného pozemku sťažovateľke za vyvlastnené pozemky.
36. Ústavné predpoklady vyvlastnenia, ktoré musia byť v každom jednotlivom prípade nepochybne zistené a dané, vyplývajú priamo z čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého je vyvlastnenie možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
37. Vyvlastňovacie konanie a následné rozhodnutie o vyvlastnení musí byť v súlade nielen s Ústavou Slovenskej republiky, ale musí rešpektovať aj podmienky obsiahnuté v zákone č. 50/1976 Zb. a v preskúmavanej veci aj podmienky obsiahnuté v zákone č. 175/1999 Z. z.
38. V prejednávanej veci nebola medzi účastníkmi konania sporná otázka verejného záujmu a rozsahu vyvlastnenia. Spornou bola otázka zákonnosti určenia primeranej náhrady za vyvlastnenie správnym orgánom.
39. Zákon č. 50/1976 Zb. v § 111 ods. 2 a rovnako aj zákon č. 175/1999 Z.z. v § 4a ods. 4 predpokladá, že primeranosť náhrady za vyvlastňovanú nehnuteľnosť sa určuje podľa trhovej ceny, resp. všeobecnej hodnoty určenej znaleckým posudkom a keďže zákon č. 175/1999 Z z. nešpecifikuje pojem všeobecná hodnota, v súlade s § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. (aplikujúc § 4a ods. 1 veta druhá zákona č. 175/1999 Z.z.) je potrebné za ňu považovať cenu rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.
40. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa primeraná náhrada za vyvlastnenie zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu, všetkými tromi rovnocennými metódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien stavebných prác. Analýza porovnateľných kúpnych cien v znaleckom posudku nesmie chýbať. Znamená to, žeznalec oprie hodnotenie o porovnanie ceny za jeden meter štvorcový z viacerých, nedávno predávaných nehnuteľností. Všeobecná hodnota nehnuteľností je najpravdepodobnejšia cena ku dňu hodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo/16/2008 zo 17. apríla 2008, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo/63/2014 z 20. novembra 2014, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/65/2015 z 5. mája 2015).
41. Z rozhodnutia stavebného úradu č. OU-NR-OVBP2-2016/006817-005 zo 16. februára 2016 však nevyplýva, že náhrada za vyvlastnené pozemky zodpovedá ich trhovej cene tak, ako to predpokladá § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., keď cena vyvlastňovaných pozemkov bola stanovená len metódou polohovej diferenciácie a obsahom znaleckého posudku č. 189/2015 z 13. júla 2015, vypracovaného ÚEOS - Komercia, a.s., Ružová dolina 27, Bratislava nebolo zisťovanie trhovej ceny pozemkov v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (porovnávacia metóda).
42. Pre účely vyvlastňovacieho konania musí návrh na vyvlastnenie podľa § 112 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. obsahovať okrem iného aj návrh náhrady. Podľa názoru kasačného súdu skutočnosť, že trhová cena je určená znaleckým posudkom, nezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.) a úplne a presne zistiť skutočný stav, týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnenie (§ 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z., § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb.). Správny orgán je teda povinný skúmať, či návrh náhrady je zákonný, resp. či ide o primeranú náhradu za vyvlastňované pozemky. O to viac to platí v prípade, že zo strany dotknutého vlastníka boli vznesené vážne výhrady proti navrhnutej náhrade za vyvlastnenie, hoci podloženej znaleckým posudkom (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo/16/2008 zo 17. apríla 2008).
43. Zo spisového materiálu vyplýva, že sťažovateľka vo vyvlastňovacom konaní opakovane vzniesla námietku, že znalecký posudok č. 189/2015 z 13. júla 2015, nebol spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s., Ružová dolina 27, Bratislava vypracovaný v súlade so zákonom a že tento je neobjektívny z dôvodu, že bol vypracovaný na základe zadania navrhovateľa vyvlastnenia, čo sa podľa sťažovateľky premietlo do sumy náhrady za vyvlastnenie. Sťažovateľka na podporu svojich tvrdení navyše predložila vo vyvlastňovacom konaní znalecký posudok č. 1/2016 zo 16. januára 2016, vypracovaný znalcom Ing. J. F. pre účely vyvlastnenia pozemkov Rímskokatolíckej cirkvi Biskupstvo Nitra na výstavbu predmetného strategického parku, ktoré sú podľa sťažovateľky v priamom susedstve a vyznačujú rovnakým charakterom a kvalitou ako vyvlastňované pozemky sťažovateľky, avšak pri pozemkoch Rímskokatolíckej cirkvi Biskupstvo Nitra stanovil znalec s použitím metódy polohovej diferenciácie cenu za meter štvorcový takmer o päťdesiat percent vyššiu.
44. Stavebný úrad sa s týmito námietkami sťažovateľky náležitým spôsobom nevysporiadal. Konštatoval len, že pri určení výšky náhrady za vyvlastňované pozemky vychádzal zo znaleckého posudku č. 189/2015 z 13. júla 2015, vypracovaného znaleckou organizáciou ÚEOS - Komercia, a.s., Ružová dolina 27, Bratislava, zapísanou v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre odbor stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác pod č. 900197 a z dôvodu, že správny orgán hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom, nie je oprávnený znalecký posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky.
45. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že na odborné posúdenie zistenia primeranej náhrady za vyvlastnenie a objasnenie nezrovnalostí pri zisťovaní navrhnutej ceny mal správny orgán možnosť, použijúc primerane § 36 zákona č. 71/1967 Zb., ustanoviť znalca, ktorý by nebol žiadnym spôsobom (ani na základe zadania) viazaný na navrhovateľa vyvlastnenia. Znaleckým posudkom, obstaraným si stavebným úradom, určí sa potom zákonom požadovaná primeraná náhrada za vyvlastňované pozemky v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom ako cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti vtom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo/16/2008 zo 17. apríla 2008).
46. Uvedený nedostatok neodstránil ani žalovaný, keď námietky sťažovateľky, týkajúce sa zákonnosti a objektívnosti znaleckého posudku č. 189/2015 z 13. júla 2015 vyhodnotil za irelevantné s odôvodnením, že zákon č. 175/1999 Z.z. je vo vzťahu k všeobecnému zákonu č. 50/1976 Zb. osobitným zákonom, ktorý v prípade stavieb, ktoré sú významnou investíciou upravuje v § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. postup správnych orgánov vo vyvlastňovacom konaní v prípade, ak vyvlastnený uplatní požiadavku na vyššiu náhradu za vyvlastnenie. Vzhľadom na túto osobitnú zákonnú úpravu neboli stavebný úrad a ani žalovaný oprávnení konať a rozhodnúť o námietke sťažovateľky, týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie, pričom sťažovateľka sa s takouto požiadavkou môže obrátiť na súd žalobou proti navrhovateľovi vyvlastnenia.
47. Uvedené namietal žalovaný a ďalší účastník aj v konaní pred správnym súdom, ako aj v kasačnom konaní, odvolávajúc sa navyše na účel zákona č. 175/1999 Z. z., ktorým je zefektívniť proces usporiadania majetkovoprávnych vzťahov pri realizácii významných strategických investícií.
48. Kasačný súd nespochybňuje, že zákon č. 175/1999 Z.z. je vo vzťahu k zákonu č. 50/1976 Zb. osobitným predpisom, čo nakoniec vyplýva aj z § 4a ods. 1 veta druhá zákona č. 175/1999 Z.z. Kasačný súd však v tejto súvislosti poukazuje na to, že samotný zákon č. 175/1999 Z.z. v § 4a ods. 4 ukladá správnemu orgánu povinnosť určiť náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku a keďže zákon č. 175/1999 Z. z. nešpecifikuje pojem všeobecná hodnota, v súlade s § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. (aplikujúc § 4a ods. 1 veta druhá zákona č. 175/1999 Z.z.) je potrebné za ňu považovať cenu rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite, a teda nie cenu určenú len z polohy (umiestenia) nehnuteľnosti, o vyvlastnení ktorej sa koná. Ako už bolo vyššie uvedené, takýto postup pri určení primeranej náhrady za vyvlastnenie v preskúmavanej veci dodržaný nebol.
49. Z uvedeného dôvodu, keď zákon č. 175/1999 Z.z., rovnako ako zákon č. 50/1976 Zb., ukladá správnemu orgánu povinnosť určiť primeranú náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene (všeobecnej hodnote) určenej na základe znaleckého posudku, vyhodnotil kasačný súd ako neopodstatnenú námietku žalovaného a ďalšieho účastníka, týkajúcu sa nemožnosti na prejednávanú vec aplikovať judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorú sa sťažovateľka v konaní odvolávala, ktorá práve rieši zákonný postup správneho orgánu pri určení primeranej náhrady za vyvlastnenie.
50. Rovnako kasačný súd nespochybňuje ani to, že účelom zákona č. 175/1999 Z.z. je zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou, čo napokon taktiež vyplýva z § 1 tohto zákona. Kasačný súd však má za to, že tým nemožno ospravedlniť nezákonnosť vyvlastňovacieho konania na účel realizácie významnej investície, spočívajúcu v nedodržaní zákonného postupu správneho orgánu pri určení primeranej náhrady za vyvlastnenie.
51. Kasačný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že odkázať vyvlastneného s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie na súd podľa § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. možno iba v prípade, ak bol zo strany správneho orgánu dodržaný zákonný postup pri určení primeranej náhrady za vyvlastnenie a vyvlastnený aj napriek tomu požaduje vyššiu náhradu za vyvlastnenie.
52. Ako nedôvodný vyhodnotil kasačný súd návrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. a/ S.s.p. z dôvodu, že neprebieha konanie o niektorej z otázok podľa § 131 S.s.p., ktorú súd nie je oprávnený v tomto konaní riešiť. Kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodný aj návrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 100 ods. 2 písm. a/ S.s.p., nakoľko vyriešenie otázky sumy náhrady za vyvlastnenie v konaní podľa § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z z., ak aj takéto prebieha, nemá význam pre rozhodnutie súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal.
53. Sťažovateľka v žalobe a v kasačnej sťažnosti okrem nedostatočného zistenia skutkového stavu ohľadne sumy náhrady za vyvlastnenie namietala aj nedostatočné zistenie skutkového stavu vo veci možného poskytnutia primeranej náhrady za vyvlastnenie formou náhradných pozemkov.
54. Podľa názoru kasačného súdu správny orgán pri rozhodovaní nevychádzal z riadne zisteného skutkového stavu veci, keď v konaní nevykonal žiadne dokazovanie za účelom zistenia možnosti poskytnutia náhrady za vyvlastnenie vo forme náhradného pozemku a v rozhodnutí len uviedol ďalšieho odôvodnenia, že podľa vyjadrenia navrhovateľa vyvlastnenia tento pozemkami, ktoré by mohol použiť na zámenu, nedisponuje. Zo strany sťažovateľky bola prejavená vôľa na majetkové vyrovnanie formou pridelenia náhradného pozemku (§ 111b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.), a preto bolo povinnosťou správneho orgánu v tomto smere vykonať dokazovanie, či navrhovateľ vyvlastnenia vlastní pozemky, ktoré by bolo možné prideliť sťažovateľke ako náhradné, resp. či môže za týmto účelom nejaké pozemky získať. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v zmysle § 111b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok pridelením náhradného pozemku, ak s tým vyvlastnený súhlasí, má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Z uvedeného dôvodu bude potrebné, aby správny orgán aj v tomto smere doplnil dokazovanie, aby skutkový stav ohľadne možnosti poskytnutia primeranej náhrady za vyvlastnenie formou náhradných pozemkov bol nepochybne zistený.
55. Kasačný súd poukazuje na to, že správny orgán vo vyvlastňovacom konaní, keďže postupuje aj v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. (§ 140 zákona č. 50/1976 Zb.), je povinný rešpektovať jeho základné zásady, ku ktorým nepochybne patrí aj zásada materiálnej pravdy, teda presné a úplné zistenie skutkového stavu veci za splnenia podmienky zaobstarania si potrebných dôkazov. Táto zásada je obsiahnutá nielen v § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb., ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1 a § 46). Stavebný úrad a žalovaný boli teda povinní vykonať všetky dôkazy pre úplne a presné zistenie skutkového stavu, týkajúceho sa primeranej náhrady za vyvlastnenie a možnosti pridelenia náhradného pozemku sťažovateľke za vyvlastnené pozemky.
56. Kasačný súd na základe uvedeného konštatuje, že krajský súd v preskúmavanej veci rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie žalovaného trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, ale považoval za potrebné rozhodnúť podľa § 462 ods. 2 S.s.p. v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
57. O nároku sťažovateľky na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 S.s.p. a § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 175 ods. 1 S.s.p. a § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že úspešnej sťažovateľke priznal voči neúspešnému žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania na krajskom súde a kasačnom súde.
58. O nároku ďalšieho účastníka na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 S.s.p. a § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 175 ods. 1 S.s.p. a § 169 S.s.p. tak, že ďalšiemu účastníkovi priznal voči neúspešnému žalovanému úplnú náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu správny súd uložil.
59. O nároku žalovaného na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 S.s.p. a § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 175 ods. 1 S.s.p. a § 168 S.s.p. tak, že neúspešnému žalovanému náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde nepriznal.
60. O výške náhrady trov konania na krajskom súde a kasačnom súde rozhodne v súlade s § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení § 467 ods. 1 S.s.p. krajský súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
61. Podľa § 447 ods. 1 S.s.p. kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutéhorozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
62. Kasačný súd z dôvodu, že sťažovateľka návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/75/2016-113 zo 6. septembra 2016 nijakým spôsobom neodôvodnila a kasačný súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného, tento návrh sťažovateľky podľa § 188 S.s.p. v spojení s § 447 ods. 2 veta posledná S.s.p. zamietol.
63. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.