5Sžk/25/2018

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): L.. J. L., bytom W. XX/XXX, P. M. L., zastúpeného JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom so sídlom Plynárenská 1, Michalovce, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 80/2016 z 29. júna 2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/172/2016-46 z 24. októbra 2017, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/172/2016-46 z 24. októbra 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a krajskému súdu na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 5S/172/2016-46 z 24.10.2017 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 80/2016 z 29.06.2016. Podľa § 167 ods. 1 SSP krajský súd žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému nepriznal.

2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že rozhodnutím Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, sekcia špeciálneho stavebného úradu pracovisko Košice č. 5678/2012/S4-V-Rt z 27.08.2012 bolo vydané stavebné povolenie pre stavebníka Železnice SR Bratislava pre stavbu: Trakčná meniareň Borša - modernizácia, časť: Trakčná meniareň Borša, ktorá sa bude realizovať na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX/X v k.ú. Q. vo vlastníctve SR, v správe ŽSR. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca ako účastník stavebného konania odvolanie nepodal.

3. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky vydalo dňa 04.03.2016 kolaudačné rozhodnutie č. 8993/2016/C343-SŽDD/15217 stavebníkovi Železnice SR, GR, Odbor investorský, Bratislava pre stavbu Trakčná meniareň Borša, modernizácia a Spínacia stanica VeľkýHoreš. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, v ktorom uviedol, že elektrické vedenie tvoriace súčasť uvedenej stavby sa nachádza aj na pozemku č. XXX v k.ú. Q., ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Tento pozemok sa podľa žalobcu nenachádza v stavebnom povolení č. 5678/2012/S4-V-Rt z 27.08.2012 z čoho vyplýva, že stavba bola realizovaná v rozpore s vydaným stavebným povolením a to v čase neprítomnosti vlastníka pozemku bez jeho vedomia a povolenia prechodu cez jeho pozemok.

4. O rozklade žalobcu rozhodlo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR rozhodnutím ministra č. 80/2016 č. 18021/2016/D220-SLP/39197-M, ktorým zamietlo rozklad žalobcu a potvrdilo správnosť kolaudačného rozhodnutia z 04.03.2016 č. 8993/2016/C343-SŽDD/15217. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že predmetná stavba bola realizovaná v súlade so stavebným povolením, v ktorom bolo určené aj miesto napojenia existujúceho vzdušného elektrického vedenia. Žalobca bol účastníkom stavebného konania, pričom v tomto konaní preukázateľne neuplatnil voči tejto stavbe žiadne námietky ani pripomienky. Jeho námietka zmyslená v rámci kolaudačného konania, že predmetná kolaudovaná stavba bola zrealizovaná aj na jeho pozemku v rozpore so stavebným povolením bola preto zamietnutá ako nepravdivá a neopodstatnená.

5. K námietke žalobcu, že kolaudovaná stavba bola zrealizovaná na pozemku žalobcu v rozpore so stavebným povolením krajský súd uviedol, že mal za preukázané, že stavba sa nerealizovala na pozemku žalobcu ale na pozemkoch vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Železníc SR. Práce sa realizovali na susednom pozemku parc. č. XXX a ako nástup na tento pozemok bola použitá iná prístupová cesta, ktorá nenarušila pozemok žalobcu. V rámci predmetnej stavby sa na pozemku žalobcu žiadna výstavba nerealizovala, došlo k úprave uhla odbočenia vzdušného vedenia a tým k zväčšeniu ochranného pásma vzdušného vedenia VVN 110 kV o ploche 9,96 m2.

6. Odvolanie sa žalobcu na § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka považoval krajský súd za právne irelevantné z dôvodu, že stavba VVN 110 kV vedenia bola zrealizovaná za účinnosti zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny a vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní jej umiestnenie strpieť z dôvodu existencie zákonného vecného bremena v prospech vtedajšieho vlastníka a prevádzkovateľa VSD a.s. s tým, že oprávnenie zodpovedajúce vecným bremenám platí dodnes.

7. V závere krajský súd skonštatoval, že kolaudačné konanie neslúži na doplnenie stavebného konania a na námietky, ktoré mali byť vznesené v stavebnom konaní podľa § 61 stavebného zákona alebo ešte v predchádzajúcom územnom konaní, sa neprihliada. Taktiež v kolaudačnom konaní nie je možné rozhodovať o odstránení stavby podľa § 88 Stavebného zákona.

8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

9. V dôvodoch uviedol, že elektrické vedenie, ktoré tvorí súčasť stavby dráhy: Trakčná meniareň Borša

- modernizácia, časť: Trakčná meniareň Borša, ktorá stavba mala byť realizovaná na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXXX/X v k.ú. Q. vo vlastníctve SR, v správe ŽSR, sa nachádza na parcele č. XXX k.ú Q., ktorá je v osobnom vlastníctve žalobcu. Nakoľko uvedená parcela sa v stavebnom povolení nenachádza, mal žalobca za to, že kolaudovaná stavba nebola realizovaná v súlade so stavebným povolením a teda je nezákonná. 10. Pokiaľ krajský súd uviedol, že žalobca neuplatnil žiadne námietky na ústnom pojednávaní pred vydaním stavebného povolenia a taktiež sa proti stavebnému povoleniu neodvolal, žalobca namietal, že nebol riadne upozornený na možnosť podania námietok už v rámci stavebného konania pred vydaním stavebného povolenia.

11. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný listom z 02.02.2016 oznámil žalobcovi začatie kolaudačného konania. Nakoľko toto bolo spojené s ústnym pojednávaním, žalobca v súlade s § 80 ods. 2 stavebného zákona uplatnil námietku, že rozhodnutie o stavebnom povolení nepovoľuje stavbu: Trakčná meniareňBorša - modernizácia, časť: Trakčná meniareň Borša na parcele č. XXX k.ú. Q..

12. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že existujú dôvodné pochybnosti o zákonnosti postupu zriaďovania vzdušného elektrického vedenia VVN 110 kV, ako aj zákonnosti postupu pri úpravách jeho ochranného pásma.

13. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu uviedol, že námietky, ktoré žalobca uplatnil v kolaudačnom konaní sa týkali otázok, ktoré boli posudzované pred vydaním stavebného povolenia. Stavebný úrad konal so žalobcom ako s účastníkom stavebného konania, boli mu riadne doručované dokumenty, zúčastnil sa ústneho pojednávania. Ak nemal žalobca vedomosť, že námietky musia byť vznesené riadne a včas, je nutné uplatniť zásadu „neznalosť zákona neospravedlňuje“.

14. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca v kasačnej sťažnosti neuvádza žiadne právne posúdenie veci krajským súdom, ktoré považuje za nesprávne. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 M Cdo 4/2009. Dodal, že žalobca v kasačnej sťažnosti nespochybňuje to, aké právne normy krajský súd použil a ako ich aplikoval alebo interpretoval. Všetky tvrdenia, ktoré žalobca v kasačnej sťažnosti uvádza, majú podľa žalovaného charakter vecných tvrdení, ktoré boli premetom dokazovania a nemôžu byť preskúmavané na základe kasačnej sťažnosti.

15. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (453 ods. 1 a 2 SSP) a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Kasačný súd rozhodol o kasačnej sťažnosti bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

17. Predmetom kasačného konania bol rozsudok, ktorým krajský súd podľa § 190 SSP zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 80/2016 z 29.06.2016. Napadnutým rozhodnutím minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol rozklad žalobcu a potvrdil kolaudačné rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, sekcia železničnej dopravy a dráh, odbor dráhového stavebného úradu č. 89993/2016/C343-SŽDD/15217 z 04.03.2016 stavebníkovi Železnice Slovenskej republiky, Generálne riaditeľstvo, odbor investorský, pre stavbu dráhy: „Trakčná meniareň Borša, modernizácia a Spínacia stanica Veľký Horeš“.

18. Na uvedenú stavbu: „Trakčná meniareň Borša - modernizácia, časť: Trakčná meniareň Borša“ bolo Úradom pre reguláciu železničnej dopravy, sekcia špeciálneho stavebného úradu, pracovisko Košice vydané stavebníkovi Železnice Slovenskej republiky stavebné povolenie č. 5678/2012/S4-V-Rt z 27.08.2012 s tým, že stavba sa bude realizovať na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX/X v k.ú. Q. vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Železníc Slovenskej republiky.

19. Podľa § 32 ods. 1 SSP účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 32 ods. 3 SSP ďalšími účastníkmi sú tí, a) ktorí boli účastníkmi administratívneho konania, b) na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv a povinností so žalobcom alebo účastníkmi administratívneho konania musí tiež vzťahovať rozhodnutie správneho súdu,

c) ktorých za účastníkov označuje zákon.

21. Podľa § 33 SSP, ak sa od začatia konania nekoná s niekým, o ktorého právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa má konať, len čo sa o tom správny súd dozvie, vydá uznesenie, ktorým ho priberie do konania ako účastníka konania.

22. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.

23. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že v predmetnej veci sa kolaudačné konanie začalo na návrh stavebníka Železnice Slovenskej republiky. Orgán verejnej správy prvého stupňa a žalovaný vo veci konali a rozhodnutia doručovali okrem stavebníka aj ďalším účastníkom kolaudačného konania. Napriek tomu s týmito účastníkmi administratívneho konania krajský súd v preskúmavacom konaní ako s účastníkmi konania v zmysle § 32 ods. 1 v spojení s § 32 ods. 3 písm. a/ SSP nekonal.

24. Preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy môže priamo konštituovať alebo deklarovať práva určitým fyzickým alebo právnickým osobám, resp. sa môže priamo dotýkať práv takýchto osôb. Pokiaľ tieto osoby mali v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, postavenie účastníkov konania, mohli by byť na svojich subjektívnych právach dotknutí aj rozhodnutím správneho súdu. Preto tieto osoby musia mať možnosť byť účastníkom konania pred správnym súdom.

25. Po zabezpečení administratívneho spisu by mal správny súd predovšetkým verifikovať okruh účastníkov administratívneho konania a s týmito začať konať ako s ďalšími účastníkmi konania v zmysle § 32 ods. 3 písm. a/ SSP. V správnom súdnictve totiž platí, že okruh účastníkov konkrétneho konania je vopred normatívne daný, bez ohľadu na to, koho za účastníkov konania označí žalobca vo svojej žalobe.

26. Správny súd teda pri identifikácii účastníkov konania vychádza najskôr z podanej správnej žaloby, pričom okruh účastníkov následne verifikuje podľa administratívneho spisu. Ak správny súd zistí, že s niekým ako s účastníkom konania nekoná, v zmysle § 33 SSP ho uznesením priberie do konania.

27. Povinnosťou krajského súdu pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci bolo ustáliť okruh účastníkov konania v intenciách § 32 ods. 1 v spojení s § 32 ods. 3 písm. a/ SSP. Krajský súd svojím postupom odňal právo na spravodlivý proces dotknutým účastníkom administratívneho konania, ktorým právo byť účastníkom konania pred správnym súdom zaručuje § 32 ods. 1 v spojení s § 32 ods. 3 písm. a/ SSP, a teda im znemožnil, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP).

28. Základný rámec práva na spravodlivé súdne konanie (práva na spravodlivý proces), aplikovateľný pre správne súdne konanie, je obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 71/97 z 15.10.1998).

29. Kasačný súd považuje za potrebné dodať, že ustanovenie § 453 ods. 2 SSP (viazanosť kasačného súdu dôvodmi kasačnej sťažnosti) nemôže predstavovať prekážku pre aplikáciu ústavne zaručených práv, v tomto prípade práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I. ÚS 1419/07 zo 06.05.2009, podľa ktorého „Viazanosť súdneho prieskumu na žalobné body je zásadne správna, avšak nemožno ju absolutizovať. Uplatnenie dispozičnej zásady v správnom súdnictve nemôže byť v rozpore s povahou práv, ktorým je poskytovaná ochrana, a v konečnom dôsledku so samotným účelom konania, ktorým je spravodlivá ochrana skutočných subjektívnych verejných práv; v tomto zmysle je potrebné interpretovať i jednotlivé ustanovenia s. ř. s., v ktorých sa dispozičná zásada premieta“.

30. Kasačný súd ďalej považuje za potrebné poukázať na to, že žalobca v konaní pred krajským súdom ako aj v kasačnej sťažnosti namietal, že kolaudovaná stavba nebola realizovaná v súlade so stavebným povolením, keď v zmysle stavebného povolenia mala byť stavba realizovaná na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXXX/X v k.ú. Q. vo vlastníctve SR, v správe ŽSR, avšak elektrické vedenie, ktoré tvorí súčasť tejto stavby sa nachádza na parcele č. XXX k.ú Q., ktorej vlastníkom je žalobca a ktorá parcela v stavebnom povolení uvedená nie je.

31. Podľa § 76 ods. 1 stavebného zákona dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

32. Podľa § 81 ods. 1 stavebného zákona v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.

33. Stavebné konanie ako aj kolaudačné konanie sú v podstate dva ucelené druhy konaní, ktoré síce na seba v ich jednotlivých fázach nadväzujú, avšak majú odlišný predmet konania.

34. V stavebnom konaní príslušný stavebný úrad skúma najmä splnenie podmienok, uvedených v § 62 stavebného zákona, a finálne v kladnom prípade vydá časovo obmedzené stavebné povolenie, v ktorom určí záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Nadobudnutím právoplatnosti sa považuje stavebné konanie za právoplatné skončené.

35. Následne až po dokončení stavby prichádza do úvahy konanie, ktoré je upravené v stavebnom zákone pod názvom „Kolaudácia stavieb“, kedy dokončenú stavbu možno užívať až po vydaní kolaudačného rozhodnutia. Predmet kolaudačného konania je vymedzený v § 81 ods. 1 stavebného zákona. Účelom kolaudačného konania je zistiť, či dokončená stavba alebo stavebné práce sa vykonali podľa podmienok určených v územnom pláne zóny alebo v územnom rozhodnutí. Ďalej zisťuje stavebný úrad, či stavba bola realizovaná podľa dokumentácie overenej stavebným úradom a či boli dodržané podmienky stavebného povolenia. Stavebný úrad skúma aj podmienky užívania stavby, najmä z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a bezpečnosti technických zariadení.

36. Pre obe konania, stavebné aj kolaudačné, je typická koncentračná zásada. Táto zásada je vyjadrená v § 61 ods. 1 a § 80 ods. 2 stavebného zákona, pričom špecifikom tejto zásady je to, že účastníci konania môžu uplatniť námietky a stanoviská najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne.

37. Kasačný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu dospel k záveru, že krajský súd sa so žalobnou námietkou žalobcu, že dotknutá stavba nebola zrealizovaná v súlade so stavebným povolením, náležite v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal.

38. Pokiaľ krajský súd k tejto námietke žalobcu uviedol, že kolaudačné konanie neslúži na doplnenie stavebného konania a na námietky, ktoré mali byť vznesené v stavebnom konaní podľa § 61 stavebného zákona alebo ešte v predchádzajúcom územnom konaní sa neprihliada, kasačný súd poukazuje na to, že v zmysle § 81 ods. 1 stavebného zákona je povinnosťou stavebného úradu v kolaudačnom konaní skúmať aj súlad dokončenej stavby so stavebným povolením.

39. Ak teda účastník v kolaudačnom konaní včas uplatní námietku nesúladu dokončenej stavby so stavebným povolením, je úlohou stavebného úradu sa s takouto námietkou náležite v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia vysporiadať, o to viac, keď aj samotné ustanovenie § 81 ods. 1 stavebného zákona ukladá stavebnému úradu sa v kolaudačnom konaní okrem iného zaoberať sa aj otázkou súladudokončenej stavby so stavebným povolením.

40. Z kolaudačného rozhodnutia ako aj z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca námietku o tom, že stavba nebola zrealizovaná v súlade so stavebným povolením, v kolaudačnom konaní vzniesol, a orgány verejnej správy oboch stupňov sa touto námietkou v preskúmavaných rozhodnutiach aj zaoberali. Z obsahu žaloby vyplýva, že uvedená námietka bola podstatnou žalobnou námietkou žalobcu, preto úlohou krajského súdu bolo náležite sa s touto námietkou v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadať. Krajský súd v bodoch 26. a 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku iba prevzal a zopakoval závery orgánov verejnej správy oboch stupňov, obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného a kolaudačného rozhodnutia, bez právneho posúdenia. Pod právnym posúdením sa rozumie činnosť, pri ktorej správny súd podriadi skutkový a právny stav veci pod príslušnú právnu normu. V odôvodnení správny súd odcituje túto právnu normu a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlí, ktoré zo skutkových okolností a právnych argumentov odôvodňujú aplikáciu práve tejto právnej normy. Správny súd sa tiež vyjadrí, ako túto právnu normu interpretuje.

41. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

42. Kasačný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že postup krajského súdu a odôvodnenie napadnutého rozsudku v prejednávanej veci nezodpovedá zákonným požiadavkám na spravodlivý proces. Odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu nemožno považovať za presvedčivé a spĺňajúce požiadavky uvedené v ustanovení § 139 ods. 2 SSP. Konkrétnosť žalobných námietok musí nájsť svoje adekvátne premietnutie do konkrétnosti argumentácie správneho súdu v odôvodnení jeho rozhodnutia.

43. Právo na spravodlivý proces zahŕňa právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci, do ktorého okrem iného patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu.

44. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Úlohou krajského súdu bude ustáliť okruh účastníkov konania v intenciách § 32 ods. 1 v spojení s § 32 ods. 3 písm. a/ SSP, pribrať do konania účastníkov administratívneho konania v zmysle § 33 SSP, konať s nimi, prejednať vec v medziach podanej žaloby, vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie dostatočne náležite a presvedčivo odôvodniť tak, aby bolo v súlade s ústavným právom účastníka konania na spravodlivé súdne konanie. 45. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, v súlade s § 467 ods. 3 SSP krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

46. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011, § 139 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.