ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci sťažovateľa (žalobcu): Poľovnícky klub „Kulháň", so sídlom Zlatníky 299, IČO: 31 202 594, zastúpeného štatutárnym zástupcom T., proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, Trenčín, za účasti: 1. LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zastúpené JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, so sídlom Námestie slobody 2, Revúca, 2. Lesné prídelové pozemkové spoločenstvo Zlatníky, so sídlom Zlatníky 42, IČO: 42 284 716, 3. Urbárske pasienkové pozemkové spoločenstvo Zlatníky, so sídlom Obecný úrad, Zlatníky, IČO: 35 626 810, 4. Pozemkové spoločenstvo Lesné družstvo Borčany - Malé Hoste - Zlatníky, so sídlom Zlatníky 268, IČO: 36 123 501, 5. J. L., bytom S. XXX, 6. Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 7. Š. R., bytom S. XXX, 8. L. R., bytom S. XXX, 9. J. L., bytom S. XXX, 10. Obec Zlatníky, so sídlom Zlatníky 42, IČO: 00 311 367 a zúčastnenej osoby: A R A V E R a.s., so sídlom M. R. Štefánika 26, Trenčín, IČO: 00 679 291, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP4-2016/002199-016 z 10. marca 2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/117/2016-134 zo 16. mája 2017, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/117/2016-134 zo 16. mája 2017 z a m i e t a.
Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č.k. 11S/117/2016-134 zo 16.05.2017 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP4-2016/002199-016 z 10.03.2016. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť ďalšiemu účastníkovi v 1. rade úplnú náhradu trov konania. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení rozsudku správny súd uviedol, že predmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia správnych orgánov o neschválení zmluvy č. 5593/08-30 o nájme výkonu práva poľovníctva - postúpenie výkonu práva poľovníctva v spoločnom poľovnom revíri R., uznanom rozhodnutím Okresného úradu v Bánovciach nad Bebravou č. PPLH-729/1998 z 23.09.1998, ktorého celková výmera je 3330,3027 ha. Zmluva bola uzavretá dňa 29.04.2008 medzi žalobcom ako nájomcom a prenajímateľom Lesy SR, š.p. (vlastník 2780,2388 ha) na obdobie 10 rokov. K tejto zmluve pristúpil aj prenajímateľ Spoločníci lesného spoločenstva Báleš a spol. (vlastníci 36,489 ha) zmluvou uzavretou so žalobcom ako nájomcom dňa 02.06.2008. Správne konanie vo veci schvaľovania zmluvy začalo dňa 07.05.2008.
3. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/225/2014 z 03.08.2015 bola Okresnému úradu Bánovce nad Bebravou, pozemkový a lesný odbor uložená povinnosť konať a vydať rozhodnutie v konaní vedenom pod č. OU-BN-PLO-2014/002591 vo veci schvaľovania zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva v Poľovnom revíri R. pre nájomcu Poľovnícky klub Kulháň, v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia.
4. Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím č. OU-BN-PLO- 2015/000120-045 zo 07.10.2015 podľa § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. zmluvu o nájme výkonu práva poľovníctva v spoločnom poľovnom revíri R. neschválil. Medzi dôvody rozhodnutia uviedol zaevidovanie zmluvy vlastníkov spoločného poľovného revíru R. dňa 26.08.2010 podľa zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 274/2009 Z.z.“), keď zaevidovaniu tejto zmluvy nebránila existencia žiadnej inej platnej zmluvy, nakoľko zmluva, ktorú uzavrel žalobca nebola schválená podľa § 16 zákona č. 23/1962 Zb. Ďalším dôvodom bola skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy bol poľovný revír R. vyhradeným revírom, čo vyplýva z rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 4454/2008-420 z 19.11.2008, a takúto zmluvu nie je možné schváliť pre rozpor so zákonom, pretože vlastníci poľovných revírov nemohli v čase vyhradenia poľovného revíru zmluvou o nájme postúpiť výkon práva poľovníctva inej právnickej osobe. Záverom správny orgán poukázal na to, že uzavretú zmluvu pred jej schválením nie je možné brať ako zmluvu uzavretú platne a účinne, a preto ak sa majoritný prenajímateľ (Lesy SR) v čase schvaľovania zmluvy rozhodol od zmluvy odstúpiť, je povinnosťou orgánu štátnej správy takto prejavenú vôľu akceptovať a predloženú zmluvu neschváliť.
5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie o neschválení zmluvy potvrdil. Poukázal na § 16 ods. 4 písm. f/ zákona č. 23/1962 Zb. a na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy bol poľovný revír R. vyhradeným poľovným revírom, čo znamená, že v tom čase bol prenájom výkonu práva poľovníctva vylúčený ex lege. Výkon práva poľovníctva bol právoplatne vyhradený rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 607/2000- 720/44 v zmysle § 18 zákona č. 23/1962 Zb. v čase od 04.02.2000 do 28.05.2010, v ktorom období nikto z vlastníkov poľovných pozemkov nemohol nakladať s výkonom práva poľovníctva a teda ani uzatvárať zmluvu o nájme. Žalovaný sa tiež stotožnil s názorom prvostupňového orgánu o rešpektovaní vôle majoritného vlastníka, ktorý od zmluvy uzavretej so žalobcom odstúpil a opakovane prejavoval vôľu, aby zmluva nebola schválená. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sžr/58/2013, týkajúce sa rešpektovania slobodnej vôle účastníka zmluvy. K námietke týkajúcej sa protizákonného zaevidovania inej zmluvy podľa zákona č. 274/2009 Z.z. dňa 26.08.2010 žalovaný uviedol, že v predmetnom konaní nie je oprávnený preskúmavať platnosť a zákonnosť tejto evidencie, uvedené je výlučne v právomoci súdu v rámci správneho súdnictva. Evidencia inej zmluvy je však v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/88/2014 zákonnou prekážkou na schválenie zmluvy žalobcu.
6. Ďalej správny súd uviedol, že z rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 607/2000-720/44 z 03.02.2000 vyplýva, že poľovný revír R. bol vyhradeným poľovným revírom (§ 18 zákona č. 23/1962 Zb.) od 04.02.2000 a jeho obhospodarovaním boli poverené Lesy SR, š.p.
7. Rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 4262/2007-720 z 20.03.2008bolo vyhradenie zrušené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.05.2010, čo znamená, že od uvedeného dňa už poľovný revír R. nebol vyhradeným poľovným revírom.
8. Opatrením Obvodného lesného úradu v Trenčíne č. 0/2010/00481 z 26.08.2010 bola zaevidovaná v zmysle zákona č. 274/2009 Z.z. zmluva č. 2010/99/000196-210 z 24.08.2010 na výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri R..
9. K námietke žalobcu, že žalobou napadnuté rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to zo zákona nebol oprávnený, správny súd uviedol, že ako prvostupňový správny orgán vo veci rozhodoval Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, ktorý podľa zákona č. 23/1962 Zb. je príslušný v konaní o schvaľovanie zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva a o odvolaní proti jeho rozhodnutiu rozhodoval žalovaný ako príslušný orgán podľa § 4 ods. 2, 3 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy. Správny súd poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy vedenom pod sp.zn. 13S/225/2014, ktoré inicioval žalobca, pričom jeho návrhu súd vyhovel a uložil vo veci konať a rozhodnúť Okresnému úradu Bánovce nad Bebravou, pozemkový a lesný odbor. Pokiaľ žalobca tvrdil, že ako prvostupňový orgán mal vo veci konať a rozhodovať Krajský lesný úrad Trenčín, správny súd poukázal jednak na skutočnosť, že krajské lesné úrady boli podľa § 1 písm. f/ zákona č. 345/2012 Z.z o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov zrušené od 01.01.2013 a tiež na to, že predchádzajúce rozhodnutia krajského lesného úradu v danej veci boli zrušené nadriadeným orgánom (Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky), pričom v rozhodnutí č. 3474/2011-720 z 28.09.2011 nadriadený orgán vyslovil, že Krajský lesný úrad v Trenčíne nesprávne rozhodoval vo veci ako prvostupňový orgán, v rozpore s § 6 správneho poriadku a § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb.
10. Správny súd dospel k záveru, že neschválenie zmluvy o výkone práva poľovníctva v poľovnom revíri R. bolo dôvodné. Správne orgány správne prihliadli k vôli prenajímateľa (Lesy SR, š.p.), ktorú v priebehu konania oznámil správnemu orgánu a to, že vzhľadom k novým skutočnostiam (požiadavka na vytvorenie modelového objektu pre výskum diviačej zveri) odstúpil od uzavretej zmluvy a žiadal o neschválenie nájomnej zmluvy so žalobcom vzhľadom k tomu, že uvedený poľovný revír by mohol slúžiť pre potreby vedeckého výskumu, poradenstva a vzdelávania v oblasti poľovníctva a ochrany prírody (žiadosť z 11.06.2008). V tejto súvislosti správny súd uviedol, že platnosť nájomnej zmluvy je podmienená schválením príslušného správneho orgánu (§ 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb.) a pokiaľ nenadobudla zmluva platnosť, nebola ani účinná voči tretím osobám. Nie je v právomoci správnych orgánov posudzovať platnosť, či neplatnosť odstúpenia od zmluvy, správny orgán posudzuje predloženú zmluvu len podľa podmienok stanovených príslušným zákonom, t.j. zákonom č. 23/1962 Zb., pričom rešpektuje vôľu zmluvných strán.
11. Správny súd poukázal tiež na to, že v danom prípade išlo o vyhradený poľovný revír aj v čase, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva, ktorá bola predmetom schválenia. Správne orgány aj na túto skutočnosť správne prihliadli, pretože v období vyhradenia poľovného revíru, vlastníci pozemkov v poľovnom revíri nemohli uzavrieť nájomnú zmluvu o výkone práva poľovníctva. Bolo v právomoci Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky poveriť výkonom tohto práva štátnu organizáciu.
12. Skutočnosť, že na rozhodnutí o zrušení vyhradenia poľovného revíru R. bola pôvodne nesprávne vyznačená právoplatnosť je v danom prípade podľa správneho súdu irelevantná, nakoľko rozhodnutie správneho orgánu nenadobúda právoplatnosť jej vyznačením, ale splnením podmienok stanovených zákonom, teda doručením rozhodnutia účastníkom konania a nemožnosťou uplatnenia opravných prostriedkov proti nemu.
13. Správne orgány podľa názoru správneho súdu správne posúdili aj ďalší dôvod, pre ktorý nebolo možné zmluvu schváliť a to zaevidovanie inej zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. Zmluva, ktorá bola žalobcom predložená na schválenie (uzavretá za účinnosti zákona č. 23/1962 Zb.) nebola schválená pred účinnosťou zákona č. 274/2009 Z.z. a teda ku dňu účinnosti tohto zákona(01.09.2009) nenadobudla platnosť, nebola spôsobilá vyvolať účinky existencie zmluvy o postúpení práva poľovníctva a preto táto skutočnosť nebránila zaevidovaniu inej zmluvy, ktorá spĺňala zákonom stanovené podmienky. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v § 16 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. prekážkou schválenia zmluvy podľa zákona č. 23/1962 Zb. je aj evidencia zmluvy k totožnému poľovnému revíru. Pokiaľ žalobca tvrdil, že zaevidovanie zmluvy č. 2010/99/000196-210 z 24.08.2010 podľa zákona č. 274/2009 Z.z. je neplatné, správny súd uviedol, že žalobca pokiaľ sa cítil byť ukrátený na svojich právach evidenciou uvedenej zmluvy, mal právo podať v zákonnej lehote žalobu na správny súd o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia.
14. Aj námietku o zaujatosti zamestnancov správneho orgánu I.. I. F. a I.. R. G. považoval správny súd za nedôvodnú. O zaujatosti I.. F. bolo rozhodnuté dňa 13.11.2012 rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Trenčíne č. 2012/00550 a v odôvodnení sú uvedené všetky relevantné skutočnosti, ktoré aj podľa názoru správneho súdu nenavodzujú právny záver o potrebe jeho vylúčenia podľa § 9 ods. 1 Správneho poriadku. Aj keď o zaujatosti tohto zamestnanca rozhodoval jeho nadriadený I.. S., ktorý bol následne rozhodnutím Krajského lesného úradu v Trenčíne z 29.11.2012 č. 2012/00254-12 vylúčený z konania vo veci schvaľovania predmetnej zmluvy, v čase rozhodovania o námietke zaujatosti vylúčený nebol. Uvedenou skutočnosťou sa nadriadený správny orgán zaoberal v odôvodnení rozhodnutia o vylúčení Ing. S. s tým, že išlo o úkon uskutočnený v súlade s § 11 ods. 2 Správneho poriadku. O námietke zaujatosti I.. R. G. rozhodol žalovaný dňa 14.12.2015 pod č. OU-TN-OOP-2015/034058-004 a správny súd sa stotožnil s názorom o nezaujatosti tejto zamestnankyne. Pokiaľ žalobca poukazoval v žalobe na jej nekompetentnosť, s jeho názorom sa správny súd, vzhľadom na správnosť napadnutých rozhodnutí, nestotožnil a zároveň uviedol, že nejde o dôvod, pre ktorý by mohla byť vylúčená z konania.
15. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, alebo aby napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Podaním z 12.07.2017 žalobca kasačnú sťažnosť doplnil.
16. V kasačnej sťažnosti a v jej doplnení žalobca namietal, že odstúpenie od zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva Lesmi SR, š.p. nebolo možné, pretože takáto možnosť nevyplývala z uzavretej zmluvy a ani z § 48 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a Lesmi SR š.p. spĺňala všetky podmienky na jej schválenie a zákonodarca v § 16 zákona č. 23/1962 Zb. nepočítal s tým, že by orgán verejnej správy zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky podľa zákona č. 23/1962 Zb., neschválil.
17. Ďalej žalobca poukázal na to, že zákon č. 274/2009 Z.z. nepozná termín vyhradený poľovný revír a ani neupravuje pod iným názvom analogický právny inštitút. Zotrval na tom, že rozhodnutie o zrušení vyhradenia si práva poľovníctva v poľovnom revíri R. nadobudlo právoplatnosť dňa 14.04.2008. V tejto súvislosti uviedol, že ak sa pani R., predsedníčka pozemkového spoločenstva cítila byť na svojich právach poškodená a ako účastníčka opomenutá, hoci ju podľa názoru žalobcu podľa § 46 zákona č. 23/1962 Zb. zastupoval Slovenský pozemkový fond Bratislava, mala možnosť do dvoch mesiacov podať žalobu na súd a dožadovať sa doručenia rozhodnutia, proti ktorému mala právo podať rozklad. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžp/20/2011, 8Sžp/20/2012, 5Sžp/8/2011, R 899/11). Podľa žalobcu bolo účelové rozhodnutie ministerstva z 19.11.2008, ktorým síce bola potvrdená nezákonnosť rozhodnutia o povolení obnovy konania o zrušenie vyhradenia si práva poľovníctva, ale v rozpore so zákonom minister konštatoval, že rozhodnutie o zrušení vyhradenia si práva poľovníctva nebolo doručené všetkým účastníkom konania.
18. Zmluva vlastníkov spoločného poľovného revíru R. o jeho užívaní č. 2010/99/000196-210 z 23.08.2010, ktorá bola zaevidovaná bývalým Obvodným lesným úradom v Trenčíne dňa 26.08.2010, je podľa žalobcu absolútne neplatným právnym úkonom, pretože bola uzavretá v rozpore so zákonom č. 274/2009 Z.z. a Občianskym zákonníkom, z dôvodov, ktoré žalobca uviedol už v podanej žalobe a ktoré v kasačnej sťažnosti rekapituloval. V tejto súvislosti s poukazom na rozsudok Najvyššieho súduSlovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/72/2014 uviedol, že príslušný orgán v konaní o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru je povinný skúmať zmluvu uzavretú podľa zákona č. 274/2009 Z.z. Napriek tomu, správny súd, opierajúc sa zrejme o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžo/88/2014 z 30.09.2015, zaujal stanovisko, že nie je oprávnený posudzovať platnosť zmluvy č. 2010/99/000196-210 z 24.08.2010 na výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri R.. Z tohto dôvodu žalobca navrhol, aby o kasačnej sťažnosti rozhodol veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
19. Ďalej žalobca namietal, že na základe rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky z 28.09.2011, ktorým bolo zrušené rozhodnutie bývalého Krajského lesného úradu v Trenčíne č. 211/0005725 zo 17.05.2011 a vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, nebolo možné bez výrokovej časti prikázať, aby v prvom stupni rozhodoval bývalý Obvodný lesný úrad v Trenčíne, keď podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku odvolací orgán pri zrušení rozhodnutia môže vec vrátiť len tomu správnemu orgánu, ktorý ho vydal.
20. Žalobca namietal aj to, že Ing. S. v čase po vznesení námietky jeho predpojatosti rozhodoval o predpojatosti podriadeného zamestnanca I.. F., čím došlo k porušeniu § 11 ods. 1 a 2 správneho poriadku.
21. Ku kasačnej sťažnosti žalobcu sa vyjadril žalovaný. K námietke o nemožnosti odstúpiť od zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sžr/58/2013 z 26.04.2014 a uviedol, že na základe prejavenej vôle majoritného vlastníka pozemkov začlenených do poľovného revíru R. (odstúpenie od zmluvy, žiadosť o neschválenie zmluvy) správne orgány nemohli dospieť k inému záveru, ako že zmluvu nemožno schváliť.
22. K námietke týkajúcej sa vyznačenia doložky právoplatnosti na rozhodnutí o zrušení vyhradenia poľovného revíru R. žalovaný uviedol, že doložka právoplatnosti a vykonateľnosti vyznačená na príslušnom rozhodnutí sa považuje za verejnú listinu do času, kým sa nepreukáže opak. Je žiaduce, aby nesprávne vyznačená doložka právoplatnosti bola opravená v správnom konaní.
23. Žalovaný poukázal tiež na to, že opomenutý účastník uplatňuje svoje práva na súde, iba pokiaľ mu správny orgán rozhodnutie nedoručoval. K evidencii zmluvy č. 2010/99/000196-210 z 23.08.2010 žalovaný uviedol, že táto je platná a postup jej evidencie bol vykonaný v súlade so zákonom. Argumenty žalobcu o nekompetentnosti zamestnancov správneho orgánu nie sú podľa žalovaného dôvodom na ich vylúčenie pre predpojatosť.
24. V závere žalovaný uviedol, že v prejednávanej veci nie sú splnené zákonné podmienky na predloženie veci na rozhodnutie veľkému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keďže z rozhodnutí, ktoré žalobca v kasačnej sťažnosti uviedol, žiadny konflikt v rozhodovacej činnosti senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva.
25. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
26. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (453 ods. 1 a 2 SSP) a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Kasačný súd rozhodol o kasačnej sťažnosti bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).
27. Predmetom kasačného konania bol rozsudok, ktorým správny súd podľa § 190 SSP zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP4-2016/002199-016 z 10.03.2016.
28. Kasačný súd z administratívneho spisu zistil, že rozhodnutím Okresného úradu v Bánovciach nad Bebravou, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. PPLH-729/1998 z 23.09.1998 bol uznaný poľovný revír R..
29. Rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 607/2000-720/44 z 03.02.2000 došlo k vyhradeniu výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri R. podľa § 18 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb., a to od 04.02.2000. Obhospodarovaním poľovného revíru boli poverené Lesy Slovenskej republiky, š.p. 30. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky rozhodnutím č. 4262/2007-720 z 20.03.2008 zrušilo vyhradenie si výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri R.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť podľa vyznačenej doložky dňa 28.05.2010.
31. Dňa 29.04.2008 uzavreli Lesy Slovenskej republiky, š.p. ako prenajímateľ (majoritný vlastník pozemkov začlenených do poľovného revíru R. o výmere 2780,2388 ha) a žalobca ako nájomca podľa zákona č. 23/1962 Zb. zmluvu č. 5593/08-30 o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri R.. K tejto zmluve pristúpili Spoločníci Lesného spoločenstva Báleš a spol. ako prenajímateľ (vlastník pozemkov začlenených do poľovného revíru R. o výmere 36,4891 ha) a to zmluvou uzavretou so žalobcom ako nájomcom dňa 02.06.2008.
32. Správne konanie o schválenie uvedených zmlúv bolo začaté dňa 07.05.2008.
33. Prenajímateľ Lesy Slovenskej republiky, š.p. dňa 23.07.2008 od zmluvy č. 5593/08-30 z 29.04.2008 písomne odstúpil.
34. Opatrením Obvodného lesného úradu v Trenčíne č. 0/2010/00481 z 26.08.2010 bola v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. zaevidovaná zmluva vlastníkov spoločného poľovného revíru R. č. 2010/99/000196-210 z 24.08.2010 na výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri R. pre užívateľa Lesy Slovenskej republiky, š.p.
35. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 13S/225/2014-69 z 03.08.2015 uložil Okresnému úradu Bánovce nad Bebravou, pozemkový a lesný odbor povinnosť konať a vydať rozhodnutie vo veci schvaľovania zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva v Poľovnom revíri R., pre nájomcu Poľovnícky klub "Kulháň" (žalobca), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Predmetné konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy prebiehalo na návrh žalobcu.
36. Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím č. OU-BN-PLO- 2015/000120-045 z 07.10.2015 podľa § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. neschválil zmluvu č. 5593/08- 30 o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri R. uzavretú medzi prenajímateľom Lesy Slovenskej republiky, š.p. a žalobcom ako nájomcom, ako aj zmluvu z 02.06.2008 uzavretú medzi prenajímateľom Spoločníci Lesného spoločenstva Báleš a spol. a žalobcom ako nájomcom. Ako dôvody neschválenia týchto zmlúv prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že v čase podpisu zmluvy bol poľovný revír R. vyhradeným poľovným revírom podľa § 18 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb., a teda takúto zmluvu nie je možné schváliť pre jej rozpor so zákonom, majoritný prenajímateľ Lesy Slovenskej republiky, š.p. od zmluvy odstúpil a na užívanie poľovného revíru R. už bola skôr zaevidovaná iná zmluva vlastníkov spoločného poľovného revíru R. č. 2010/99/000196-210 z 24.08.2010 na výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri R. pre užívateľa Lesy Slovenskej republiky, š.p.
37. Žalovaný rozhodnutím č. OU-TN-OOP4-2016/002199-016 z 10.03.2016 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie o neschválení zmlúv potvrdil. V odôvodnení uviedol, že správne prvostupňový orgán verejnej správy prihliadol na slobodnú vôľu majoritného vlastníka, ktorý od zmluvy odstúpil a opakovane prejavoval vôľu, aby žalobca poľovný revír R. neužíval. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžr/58/2013 z 26.04.2014. Žalovaný mal tiež za to, že v čase uzavretia zmluvy bol poľovný revír R. vyhradeným poľovnýmrevírom (od 04.02.2000 do 28.05.2010), a teda v tom čase bol prenájom výkonu práva poľovníctva vylúčený ex lege. Poukázal aj na to, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia došlo k zaevidovaniu zmluvy č. 2010/99/000196-210 z 26.08.2010 o užívaní poľovného revíru R. pre užívateľa Lesy Slovenskej republiky, š.p. podľa zákona č. 274/2009 Z.z., čo vytvorilo zákonnú prekážku pre schválenie žalobcom predložených zmlúv.
38. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
39. Podľa § 14 ods. 1 až 3 zákona č. 23/1962 Zb. (1) O výkone práva poľovníctva rozhoduje vlastník poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír, ak ide o poľovné pozemky toho istého vlastníka (ďalej len „vlastník poľovného revíru“), alebo vlastníci poľovných pozemkov zlúčených alebo pričlenených do uznaného poľovného revíru (ďalej len „vlastníci spoločného poľovného revíru“). (2) Vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu právo poľovníctva vykonávať sami (§ 2 ods. 2), alebo môžu tento výkon za odplatu prenajať (§ 16). Pri nájme výkonu práva poľovníctva je jeho súčasťou oprávnenie vstupovať v nevyhnutnej miere na poľovné pozemky. (3) Výkon práva poľovníctva možno prenajať poľovníckemu združeniu (§ 4) alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe, pre ktoré platí § 4 primerane.
40. Podľa § 16 ods. 1 a ods. 4 písm. f/ zákona č. 23/1962 Zb. (1) Zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva musí sa uzavrieť písomne na čas 10 rokov. Pre platnosť tejto zmluvy, jej zmenu alebo predĺženie treba schválenie okresného národného výboru. (4) Zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva zaniká rozhodnutím o vyhradení výkonu práva poľovníctva podľa § 18 ods. 1 (písm. f/). 41. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva môže z dôvodov všeobecného záujmu, a ak ide o záujem ochrany prírody, v dohode s Ministerstvom školstva a kultúry, obmedziť alebo zastaviť výkon práva poľovníctva v niektorých poľovných revíroch, určiť podmienky jeho výkonu a vydať pokyny pre schvaľovanie plánu poľovníckeho hospodárenia a lovu v takýchto poľovných revíroch, prípadne zriadiť v nich rezervácie pre zver a urobiť opatrenia na zabezpečenie starostlivosti o ne. Z uvedených dôvodov môže si Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva vyhradiť v niektorých poľovných revíroch za odplatu výkon práva poľovníctva a poveriť ním niektorú štátnu organizáciu.
42. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
43. Podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 274/2009 Z.z. (1) Evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. (2) Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.
44. Podľa § 80 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z.z. správne konanie začaté pred 1. septembrom 2009 sa dokončí podľa doterajšieho právneho predpisu.
45. Schválenie zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva podľa § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. je individuálny správny akt, na ktorého základe sa zavŕši postúpenie užívania poľovného revíru na účely výkonu práva poľovníctva jeho vlastníkom resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru na niektorý zo subjektov podľa § 14 ods. 3 zákona č. 23/1962 Zb. Účinnosť zmluvy o postúpení výkonu právapoľovníctva je podmienená jej schválením príslušným orgánom verejnej správy na úseku poľovníctva. Teda až po schválení zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva sa možno domáhať úspešného plnenia na jej základe. 46. Okamihom (ne)schválenia takejto zmluvy oprávnený zo zmluvy nadobúda právo (resp. mu nebolo priznané právo) na užívanie poľovného revíru na účely výkonu práva poľovníctva a súčasne z toho plynúce povinnosti. Rozhodnutie o schválení resp. neschválení zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva preto podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve.
47. Proces schvaľovania zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva, ktorého účelom je priznať jej právne účinky, majúce za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností v súvislosti s užívaním poľovného revíru na účely výkonu práva poľovníctva, je teda špecifickým administratívnym procesom, ktorý vzhľadom na jeho uvedený účel musí tiež korešpondovať a napĺňať ústavný účel zákonnosti vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. A teda aj v tomto procese, v záujme zachovania princípu zákonnosti, musia byť dodržané jeho limity proklamované v § 3 Správneho poriadku.
48. V nadväznosti na uvedené možno konštatovať, že činnosť orgánu verejnej správy, disponujúceho zákonným oprávnením schvaľovať zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva, nie je iba automatická, majúca formálno-technický charakter. Orgán verejnej správy predloženú zmluvu schváli až po preskúmaní podmienok podľa zákona č. 23/1962 Zb., v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu.
49. Napriek tomu, že § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. bližšie neupravuje obsah ani rozsah preskúmavania zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva predloženej na schválenie, neznamená to, že dotknuté orgány verejnej správy môžu postupovať svojvoľne, ale v zmysle § 3 Správneho poriadku sú povinné dodržiavať základné pravidlá správneho konania a predovšetkým postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Nesporne orgán verejnej správy na úseku poľovníctva nie je len púhe registračné miesto, ale predstavuje orgán s autoritatívnym oprávnením rozhodnúť o účinnosti predloženej zmluvy s konštitutívnym účinkom do budúcnosti (ex nunc), preto za minimálnu požiadavku na obsah a rozsah prieskumu pred schválením zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva možno považovať povinnosť preskúmania jej súladu so zákonom č. 23/1962 Zb., ale nepochybne aj s ďalšími platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vzhľadom na to, že predmetom schvaľovania, a teda aj predchádzajúceho skúmania je zmluva (dvojstranný právny úkon), t.j. občianskoprávny inštitút, nemožno z okruhu relevantných právnych predpisov vylúčiť ani Občiansky zákonník.
50. Absencia podrobnejšej právnej úpravy postupu pri schvaľovaní zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva v zákone č. 23/1962 Zb. nemôže znamenať svojvôľu orgánu verejnej správy, najmä ak predpoklady na konkrétny postup možno vyvodiť z inej relevantnej právnej úpravy (Správneho poriadku), a teda nemôže byť na ujmu účastníkov pri uplatnení legitímnej požiadavky na schválenie predloženej zmluvy (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/74/2009 z 09.03.2010).
51. Zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva je zmluva, na ktorú sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka s tým, že osobitný zákon, t.j. zákon č. 23/1962 Zb. vyžaduje, aby bola uzavretá v písomnej forme na obdobie 10 rokov (§ 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb.) a aby ju uzavreli subjekty vymedzené v § 14 ods. 1, 3 zákona č. 23/1962 Zb., teda vlastník poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír (vlastník poľovného revíru) alebo vlastníci poľovných pozemkov zlúčených alebo pričlenených do uznaného poľovného revíru (vlastníci spoločného poľovného revíru) a poľovnícke združenie alebo iná právnická alebo fyzická osoba, pre ktorú platí primerane § 4 zákona č. 23/1962 Zb.
52. V § 16 ods. 4 zákona č. 23/1962 Zb. sú taxatívne vymenované prípady, kedy zmluva o postúpenívýkonu práva poľovníctva zaniká. V zmysle § 16 ods. 4 písm. f/ zákona č. 23/1962 Zb. zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva zaniká rozhodnutím o vyhradení výkonu práva poľovníctva podľa § 18 ods. 1.
53. Zo skutkových okolností prejednávanej veci vyplýva, že rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 607/2000-720/44 z 03.02.2000 došlo k vyhradeniu výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri R. podľa § 18 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb., a to od 04.02.2000. Vyhradenie trvalo do 29.05.2010, kedy v zmysle vyznačenej doložky nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 4262/2007-720 z 20.03.2008 o zrušení vyhradenia si výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri R.. A teda poľovný revír R. bol vyhradený v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. v období od 04.02.2000 do 29.05.2010. Zmluvu o postúpení výkonu práva poľovníctva uzavrel žalobca s Lesmi Slovenskej republiky, š.p. dňa 29.04.2008. K tejto zmluve pristúpili Spoločníci Lesného spoločenstva Báleš a spol. ako prenajímateľ zmluvou uzavretou so žalobcom ako nájomcom dňa 02.06.2008.
54. Ako už bolo vyššie uvedené orgán verejnej správy na úseku poľovníctva je v konaní o schválenie zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva povinný skúmať súlad predloženej zmluvy so zákonom č. 23/1962 Zb.
55. Kasačný súd poukazuje na to, že v čase, keď si Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky vyhradilo v Poľovnom revíri R. výkon práva poľovníctva v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb., jeho vlastníci neboli oprávnení zmluvou podľa § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. postúpiť výkon práva poľovníctva v tomto poľovnom revíri inému poľovníckemu združeniu alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe. Uvedené možno vyvodiť aj z toho, že samotný zákon č. 23/1962 Zb. s rozhodnutím o vyhradení výkonu práva poľovníctva podľa § 18 ods. 1 spájal zánik zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva. 56. Z uvedeného vyplýva, že zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri R., predložené žalobcom na schválenie, boli uzavreté v rozpore so zákonom č. 23/1962 Zb., keďže boli uzavreté v čase, keď bol dotknutý poľovný revír vyhradený podľa § 18 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb., a teda ide o prípad absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
57. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Preto právne účinky, t. j. práva a povinnosti z takto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú, a platí, že zmluva nebola uzavretá, teda k postúpeniu výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri R. žalobcovi fakticky nedošlo. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemožno podľa platného právneho stavu spätne zhojiť ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou).
58. Ak teda orgán verejnej správy prvého stupňa predložené zmluvy neschválil z dôvodu, že tieto boli uzavreté v rozpore so zákonom č. 23/1962 Zb. v čase, keď dotknutý poľovný revír bol vyhradený podľa § 18 ods. 1 zákona č. 23/1963 Zb., z ktorého dôvodu jeho vlastníci neboli oprávnení zmluvou podľa § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. postúpiť výkon práva poľovníctva v tomto poľovnom revíri žalobcovi, vec správne právne posúdil. V súlade so zákonom bol preto aj postup žalovaného, ktorý z tohto dôvodu žalobou napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie o neschválení žalobcom predložených zmlúv potvrdil.
59. K námietke žalobcu, že na rozhodnutí Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 4262/2007-720 z 20.03.2008 o zrušení vyhradenia výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri R. bola pôvodne vyznačená právoplatnosť dňa 14.04.2008, kasačný súd uvádza, že doložka právoplatnosti nie je právnou skutočnosťou, ktorá by mala vplyv na právne vzťahy účastníkov správneho konania, takýto vplyv má len právoplatnosť rozhodnutia ako taká, ktorá nastane, keď sú splnené zákonné podmienky. Doložke právoplatnosti svedčí prezumpcia správnosti, pokiaľ sa nepreukáže opak. V tomto prípade bolo v konaní o povolenie obnovy konania o zrušenie vyhradenia výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri R. preukázané, že rozhodnutie o zrušení vyhradenia výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri R. nebolo doručené všetkým účastníkom konania. Uvedené vyplýva z rozhodnutia Ministrapôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 4454/2008-420 z 19.11.2008, v ktorom je konštatované, že „prvostupňové rozhodnutie MP SR č. 4262/2007-720 zo dňa 20. marca 2008 o zrušení vyhradenia výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri R. podľa § 18 zákona nie je dodnes právoplatné z dôvodu, že nebolo doručené všetkým účastníkom konania“.
60. Pokiaľ žalobca v tomto konaní namietal nezákonnosť citovaného rozhodnutia ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 4454/2008-420 z 19.11.2008, z ktorého dôvodu považoval vyznačenie doložky právoplatnosti na rozhodnutí o zrušení vyhradenia výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri R. dňa 29.05.2010 za nesprávne, kasačný súd dáva do pozornosti žalobcu, že uvedené rozhodnutie ministra a následný postup Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky na jeho podklade v konaní o zrušenie vyhradenia výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri R., nie sú predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní a zároveň žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by dotknuté rozhodnutie ministra bolo zrušené ako nezákonné resp. že by bola konštatovaná nezákonnosť postupu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky v konaní o zrušenie vyhradenia výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri R. na jeho podklade.
61. Rozhodnutie o zrušení vyhradenia výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri R., po jeho doručení všetkým účastníkom konania, nadobudlo podľa vyznačenej doložky právoplatnosť dňa 29.05.2010. Týmto dňom nastali právne účinky rozhodnutia. Poľovný revír R. bol teda vyhradený v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. v období od 04.02.2000 do 29.05.2010, t.j. aj v čase uzavretia zmlúv o postúpení výkonu práva poľovníctva predložených žalobcom na schválenie podľa § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb.
62. Neobstoja ani námietky žalobcu, že ak sa účastník, ktorému rozhodnutie o zrušení vyhradenia výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri R. nebolo doručené, cítil byť na svojich právach poškodený a ako účastník opomenutý, mal možnosť podať žalobu na súd a dožadovať sa doručenia tohto rozhodnutia. Inštitút opomenutého účastníka upravoval § 250b ods. 2 OSP, podľa ktorého ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie. V prípade rozhodnutia o zrušení vyhradenia výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri R. bol nedostatok spočívajúci v jeho nedoručení všetkým účastníkom tohto konania odstránený samotným správnym orgánom, z ktorého dôvodu by postup podľa § 250b ods. 2 OSP nebol opodstatnený.
63. K námietke žalobcu, že zákon č. 274/2009 Z.z. nepozná termín vyhradený poľovný revír a ani neupravuje pod iným názvom analogický právny inštitút, a preto nebolo možné predložené zmluvy neschváliť z dôvodu, že boli uzavreté v čase vyhradenia poľovného revíru R., kasačný súd uvádza, že správne konanie o schválenie žalobcom predložených zmlúv bolo začaté dňa 07.05.2008 a teda v zmysle § 80 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z.z. sa malo dokončiť podľa doterajšieho právneho predpisu, t.j. podľa zákona č. 23/1962 Zb., čo znamená, že orgán verejnej správy na úseku poľovníctva bol v konaní o schválenie žalobcom predložených zmlúv povinný skúmať ich súlad so zákonom č. 23/1962 Zb. a prihliadnuť na skutočnosť, že v čase ich uzavretia bol poľovný revír R. vyhradený podľa § 18 ods. 1 tohto zákona. Kasačný súd na tomto mieste opakovane poukazuje na to, že absolútna neplatnosť zmluvy pôsobí priamo zo zákona a od počiatku, a teda platí, že zmluva nebola uzavretá a k postúpeniu výkonu práva poľovníctva žalobcovi fakticky nedošlo. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemožno spätne zhojiť ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou). Preto skutočnosť, že zákon č. 274/2009 Z.z. pojem vyhradený poľovný revír nepozná, nie je pre posúdenie prejednávanej veci právne významná.
64. K námietke o nemožnosti odstúpenia Lesov Slovenskej republiky, š.p. od zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva, uzavretej so žalobcom dňa 29.04.2008, kasačný súd uvádza, že odstúpiť možno iba od zmluvy, ktorá bola uzavretá platne. Avšak už len samotná skutočnosť, že zmluvy, predložené žalobcom na schválenie, boli uzavreté v rozpore so zákonom, t.j. sú absolútne neplatné, je prekážkou ich schválenia podľa § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. To isté platí aj vo vzťahu k námietkežalobcu o nezákonnosti rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Trenčíne č. 0/2010/00481 z 26.08.2010, ktorým bola v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. zaevidovaná zmluva vlastníkov spoločného poľovného revíru R. č. 2010/99/000196-210 z 24.08.2010 na výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri R. pre užívateľa Lesy Slovenskej republiky, š.p.
65. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že účelom § 16 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. je nepochybne zamedziť vzniku sporov ohľadom užívania poľovného revíru z dôvodu existencie viacerých, platne uzavretých zmlúv a zabrániť tak situáciám, aby v danom poľovnom revíri vykonávalo právo poľovníctva súbežne viac subjektov. Vychádzajúc z právnej úpravy § 16 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru bráni skutočnosť, že k totožnému poľovnému revíru je už zaevidovaná iná, platne uzavretá zmluva. V danom prípade zaevidovaniu zmluvy z 24.08.2010 však nebránila iná, platne uzavretá zmluva, keď ako už bolo vyššie uvedené, v prípade zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva, uzavretej medzi Lesmi Slovenskej republiky, š.p. a žalobcom, išlo o absolútne neplatný právny úkon. Rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Trenčíne č. 0/2010/00481 z 26.08.2010 o zaevidovaní zmluvy č. 2010/99/000196-210 z 24.08.2010 navyše nie je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní. Ako už uviedol správny súd, pokiaľ sa žalobca cítil byť ukrátený na svojich právach rozhodnutím o zaevidovaní zmluvy z 24.08.2010, mal sa domáhať ochrany na správnom súde a žiadať o preskúmanie jeho zákonnosti. Kasačný súd k uvedenému dodáva, že ani prípadné zrušenie rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Trenčíne č. 0/2010/00481 z 26.08.2010 o zaevidovaní zmluvy č. 2010/99/000196-210 z 24.08.2010 pre nezákonnosť by pre žalobcu neprivodilo v konaní o schválenie ním predložených zmlúv priaznivejšie rozhodnutie, nakoľko ako už bolo uvedené, už len samotná skutočnosť, že zmluvy, predložené žalobcom na schválenie, boli uzavreté v rozpore so zákonom č. 23/1962 Zb., t.j. sú absolútne neplatné, je prekážkou ich schválenia podľa § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb.
66. Čo sa týka námietky žalobcu, že vo veci rozhodoval nepríslušný orgán verejnej správy, kasačný súd uvádza, že vecnú a miestnu príslušnosť obvodného lesného úradu určoval § 56 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, v zmysle ktorého štátnu správu na úseku lesného hospodárstva vykonáva obvodný lesný úrad, ktorý zároveň vykonáva aj štátnu správu v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi (zákon č. 23/1962 Zb.). Pôsobnosť zrušených obvodných úradov prevzali od 01.10.2013 okresné úrady. Ako prvostupňový správny orgán vo veci rozhodol Okresný úrad Bánovce nad Bebravou a o odvolaní proti jeho rozhodnutiu rozhodoval žalovaný ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy. Pokiaľ žalobca namietal, že ako prvostupňový orgán mal vo veci konať a rozhodnúť Krajský lesný úrad Trenčín, kasačný súd uvádza, že krajské lesné úrady boli zrušené od 01.01.2013. Predchádzajúce rozhodnutia krajského lesného úradu v danej veci boli zrušené nadriadeným orgánom Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, pričom v rozhodnutí č. 3474/2011-720 z 28.09.2011 nadriadený orgán vyslovil, že Krajský lesný úrad v Trenčíne nesprávne rozhodoval vo veci ako prvostupňový orgán, v rozpore s § 6 Správneho poriadku a § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. Rovnako Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 13S/225/2014-69 z 03.08.2015 uložil povinnosť vo veci konať a rozhodnúť Okresnému úradu Bánovce nad Bebravou, pozemkový a lesný odbor, pričom toto konanie prebiehalo na návrh žalobcu.
67. Námietky žalobcu o nekompetentnosti zamestnancov konajúceho správneho orgánu nie sú dôvodom na ich vylúčenie pre predpojatosť. Rovnako takýmto dôvodom nie sú ani okolnosti, ktoré spočívajú v rozhodovacej činnosti zamestnanca správneho orgánu. Z uvedeného dôvodu skutočnosti namietané žalobcom nenavodzujú záver o potrebe vylúčenia zamestnancov I.. I. F. a I.. R. G. z prejednávania a rozhodovania veci podľa § 9 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorých je z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený zamestnanec správneho orgánu, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti alebo zamestnanec správneho orgánu, ktorý sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa.
68. V prejednávanej veci neboli splnené podmienky na predloženie veci na rozhodnutie veľkému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa § 22 ods. 1 písm. a/ SSP, keď kasačný súd rozhodol vsúlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach a pri svojom rozhodovaní nedospel k právnemu názoru, ktorý by bol odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ani z rozhodnutí, na ktoré žalobca v kasačnej sťažnosti poukázal, žiadny konflikt v rozhodovacej činnosti senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva.
69. Kasačný súd vyhodnotil námietky žalobcu vznesené v kasačnej sťažnosti ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia správneho súdu, a preto kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
70. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi (žalobcovi), ktorý v kasačnom konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP). Žalovanému kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). Ďalším účastníkom kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola súdom uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli a kasačný súd nevzhliadol ani dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie práva ďalším účastníkom na náhradu ďalších trov konania (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP).
71. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011, § 139 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.