5Sžk/13/2019

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcov (sťažovateľov): 1. Š. F., bytom S. XXXX/XX, F., 2. Bc. P. F., bytom S. XXXX/XX, F., oboch zastúpených Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO: 47 251 654, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej X. X., X. X. A. P. X, F., N. Ú.: X. P.. H. D., bytom S. XXXX/XX, F., 2. P.. Y. D., bytom S. XXXX/XX, F., obaja zastúpení Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO: 47 251 654, 3. G. H. W., bytom S. XXX/XX, O., 4. G.. G. W., bytom S. XXX/XX, O., obaja zastúpení JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom so sídlom Štefánikova 8, Poprad, 5. P. D., bytom S. XXXX/XX, F., 6. O. D., bytom S. XXXX/XX, F., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OVBP2- 2017/29805/79619/ŠSS-FA z 9. augusta 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 6S/41/2017-97 z 27. novembra 2018, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 6S/41/2017-97 z 27. novembra 2018 z a m i e t a. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 6S/41/2017-97 z 27. novembra 2018 z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 6S/41/2017-97 z 27.11.2018 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OVBP2- 2017/29805/79619/ŠSS-FA z 09.08.2017, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcov a účastníkov konania v 1. a 2. rade a potvrdil rozhodnutie Mesta Poprad č. 2558/1177/2017-OSP-To z 19.04.2017, ktorým ako príslušný stavebný úrad podľa § 85 ods. 2 v spojení s § 66, § 39 a § 39a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) povolilo stavbu „Prestavba rodinného domu na predajňu a byt vpodkroví“ súp.č. XXXX na S. na pozemkoch parc.č. XXXX, XXXX/X, k.ú. Q. pre navrhovateľov G.. H. W. a G.. G. W.. Krajský súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal, žalobcom podľa § 167 SSP, žalovanému podľa § 168 SSP a ďalším účastníkom podľa § 169 SSP.

2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že námietka žalobcov, že povolená stavba je v rozpore s územným plánom Mesta Poprad je nedôvodná. Podľa platného územného plánu Mesta Poprad sú podľa grafickej časti parcely č. KN-C XXXX, XXXX/X, k.ú. Q. určené ako funkčná plocha bývania v zástavbe rodinných domov s doplnkovou funkciou občianskej vybavenosti s označením - BR1.022. Podľa regulačných listov záväznej časti územného plánu Mesta Poprad na funkčnej ploche BR1.022 je okrem hlavného využitia bývania v rodinných domoch prípustná ako doplnková funkcia občianska vybavenosť (obchod a služby). Doplnková funkcia občianskej vybavenosti - obchod, služby môžu byť umiestnené len k stavbe s funkciou podľa prípustného využitia, pričom doplnková funkcia nepresahuje 50 % bilancovanej plochy.

3. Podľa predloženej projektovej dokumentácie celková podlahová plocha bytu je 92,32 m2 a celková podlahová plocha predajne je 68,57 m2. Podlahové plochy bytu a predajne spolu tvoria 160,89 m2, pričom 50 % z tejto bilancovanej plochy je 80,445 m2. Z uvedeného vyplýva, že podlahová plocha predajne nepresahuje 50 % tak, ako to vyžaduje územný plán Mesta Poprad. Podlahová plocha suterénu, ktorý tvoria skladové priestory bytu a kotolňa, je o veľkosti 31,44 m2. V zmysle projektovej dokumentácie je táto zahrnutá v celkovej podlahovej ploche bytu.

4. Autorizovaný architekt G.. arch. U. C. vo vyjadrení z 11.11.2016 uviedol, že pokiaľ ide o skladové priestory predajne, tieto sú integrované a sú súčasťou predajne. Správne orgány tak mali za preukázané, že podlahovú plochu suterénu zahrňujúcu skladové priestory pre byt nie je možné zahrnúť do celkovej podlahovej plochy predajne. Skladové priestory bytu umiestnené v suteréne a skladové priestory predajne, ako jej súčasti, sú dva samostatné priestory a nemožno ich zamieňať, ani kumulovať.

5. Krajský súd poukázal na to, že v zmysle § 46 stavebného zákona za projektovú dokumentáciu zodpovedá projektant. Ani stavebný úrad ani účastníci konania nie sú oprávnení napadnúť obsah projektovej dokumentácie. Projektant stavby je verejnoprávnym prvkom, ktorý zodpovedá za splnenie požiadaviek verejného záujmu, t.j. voči stavebnému úradu, obci, dotknutým orgánom a zodpovedá aj za splnenie požiadaviek na odborný výkon činnosti voči verejnoprávnym profesijným komorám, preto sa mu podľa § 59 písm. e/ Stavebného zákona priznáva postavenie účastníka stavebného konania v časti projektu stavby.

6. K námietke žalobcov, že stavebný úrad tvrdením, že nie sú ohrozené záujmy spoločnosti a že nie sú neprimerane obmedzené či ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania, a že stavebný úrad neprimerane zvýhodnil stavebníkov na úkor ostatných účastníkov, krajský súd poukázal na § 126 ods. 1 a § 140b ods. 1 Stavebného zákona a uviedol, že vplyv navrhovanej stavby na okolitú zástavbu sa posudzuje na základe vyjadrení dotknutých orgánov. V danom prípade sa vyjadril Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade, ako príslušný orgán štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva. Mesto Poprad rozhodnutím z 24.01.2017 povolilo podľa § 3b ods. 1 cestného zákona zriadenie vjazdu z miestnej komunikácie ul. S. nachádzajúcej sa na pozemku KN-C parc. č. XXXX/X, k.ú. Q. na pozemok KN-C parc. č. XXXX/X, k.ú. Q. k navrhovaným odstavným plochám podľa predloženej dokumentácie odsúhlasenej Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Slovenskej republiky, Okresným dopravným inšpektorátom v Poprade z 22.12.2016. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Poprade vydalo súhlasné stanovisko zo 07.07.2016 s realizáciou stavby z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavby. Okresný úrad Poprad, pozemkový a lesný odbor stanoviskom z 01.12.2016 taktiež súhlasil s navrhovaným zámerom na parc. KN-C č. XXXX/X v k. ú. Q.. Stavebný úrad teda vychádzal zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov, ktorých obsah je pre správny orgán záväzný. Z predložených stanovísk dotknutých orgánov vyplýva, že z hľadiska nimi sledovaných a chránených záujmov navrhovanú stavbu v predmetnej lokalite je možné povoliť.

7. Námietku, že žalovaný neposudzoval náležitým spôsobom argumentáciu žalobcov a ostatnýchúčastníkov konania, považoval krajský súd taktiež za nedôvodnú.

8. S námietkou, že v čase rozhodovania stavebného úradu bolo zrejmé, že stavebníci vykonali prestavbu bez príslušných dokumentov, a že stavebné konanie nahradilo v rozpore so zákonom konanie o dodatočnom povolení stavby sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia podľa názoru krajského súdu dostatočne vysporiadal. Poukázal pritom na § 85 ods. 2 Stavebného zákona, ktoré pojednáva o zmene v spôsobe užívania stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby, upresňuje vecné podmienky, pri ktorých sa vyžaduje rozhodnutie stavebného úradu o zmene užívania stavby a zároveň rieši procesný postup v konaní. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že pred začatím konania podľa § 85 Stavebného zákona stavebný úrad vykonal na stavbe štátny stavebný dohľad a zistil, že na stavbe boli realizované stavebné úpravy, ktoré sú udržiavacími prácami podľa § 139b ods. 15 písm. b/ až e/ Stavebného zákona, pri ktorých nie je potrebné ani ohlásenie. Je v pôsobnosti stavebného úradu zhodnotiť skutočnosti, ktoré boli predmetom zisťovania a v tomto prípade porušenie Stavebného zákona zistené nebolo. Stavebný úrad v danom prípade konal na základe podaného návrhu stavebníka zo 14.06.2016 na povolenie zmeny v užívaní stavby so stavebnými úpravami podľa § 85 Stavebného zákona. Nakoľko bolo konanie začaté z podnetu stavebníka, nie z podnetu stavebného úradu, stavebný úrad stavbu posúdil tak, že túto možno povoliť v riadnom konaní. Krajský súd sa stotožnil s názorom stavebného úradu, že neboli zistené také nedostatky, ktoré by naplnili skutkovú podstatu tzv. nelegálnej stavby, preto nemal dôvod postupovať podľa § 88a Stavebného zákona.

9. Na základe uvedeného dospel krajský súd k záveru, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil a rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil.

10. Proti rozsudku krajského súdu podali v zákonnej lehote žalobcovia ako sťažovatelia kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a h/ SSP. 11. V dôvodoch uviedli, že tvrdenie žalovaného, že suterén patrí k bytu je účelové a nesprávne a vzbudzuje pochybnosti, ktorá časť podlahovej plochy kam patrí. Z pohľadu využitia jednotlivých priestorov je to predovšetkým kotolňa, ktorá zabezpečuje ústredné vykurovanie cez spoločné rozvody pre celý dom, patrí rovnako pre byt tak pre predajňu (nebytové priestory) a v podstatnej miere mení pomer bytových a nebytových častí. Z vyjadrení žalovaného vyplynulo, že ostatná časť suterénu (mimo kotolne) je považovaná za skladové priestory, t. j. nebytové časti domu. Krajský súd podľa sťažovateľov nesprávne posúdil kotolňu a skladové priestory z hľadiska ich skutočného využitia a preto dospel aj k nesprávnemu záveru, že doplnková funkcia nepresahuje 50 % bilancovanej plochy. Podľa sťažovateľov sa projektant nevysporiadal s účelom využitia suterénu a nesprávne určil pomer bytových a nebytových priestorov. Čo sa týka lokality objektu, ktorého sa administratívne rozhodnutie týka, ide podľa sťažovateľov o obytnú zónu a preto doplnková funkcia maximálne 50 % musí byť dodržaná, čo sa v tomto prípade nestalo.

12. Nesprávnosť zistení a následné nesprávne právne posúdenie súdom je podľa sťažovateľov možné podporiť aj zistením súdu s tvrdením samotného žalovaného, ktorý uvádza, že skladové priestory sú podľa predloženej projektovej dokumentácie, ako aj podľa vyjadrenia projektanta súčasťou predajne (suterénu). S týmto rozporom tvrdení samotného projektanta sa nevysporiadal ani krajský súd, pričom zo základov elementárnej logiky vyplýva, že nie je možné ten istý priestor v dome priradiť naraz aj k predajni aj k bytu.

13. Zriadením predajne gumárenských a priemyselných výrobkov nie sú podľa sťažovateľov splnené základné predpoklady na občiansku vybavenosť a jej doplnkovú funkciu v obytnej zóne. Krajský súd podľa sťažovateľov nesprávne právne posúdil charakter prevádzky, ktorá v žiadnom prípade nespĺňa účel a charakter občianskej vybavenosti a preto sa na ňu nemá vzťahovať možnosť daná regulačným listom k územnému plánu Mesta Poprad.

14. Za nesprávny považovali sťažovatelia aj záver krajského súdu, že žalovaný sa dostatočne vysporiadal s nezákonným stavom, keď dodatočne povolil nelegálnu stavbu dotknutého objektu.

15. Sťažovatelia mali za to, že krajský súd sa odklonil od ustálenej praxe Najvyššieho súdu v Slovenskej republiky, pričom poukázali na konania sp.zn. 2Sžo/59/2010 a sp.zn. 8Sžp/1/2011. 16. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.

17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnutý rozsudok krajského súdu považuje za vecne správny a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

18. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (453 ods. 1 a 2 SSP) a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcov nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Kasačný súd rozhodol o kasačnej sťažnosti bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

19. Predmetom kasačného konania bol rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6S/41/2017-97 z 27.11.2018, ktorým podľa § 190 SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OVBP2-2017/29805/79619/ŠSS-FA z 09.08.2017, ktorým podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcov a ďalších účastníkov konania v 1. a 2. rade a potvrdil rozhodnutie Mesta Poprad č. 2558/1177/2017-OSP-To z 19.04.2017, ktorým ako príslušný stavebný úrad podľa § 85 ods. 2 v spojení s § 66, § 39 a § 39a Stavebného zákona povolilo stavbu „Prestavba rodinného domu na predajňu a byt v podkroví“ súp.č. XXXX na S. na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX/X, k.ú. Q. pre navrhovateľov G.. H. W. a G.. G. W..

20. Kasačný súd po preskúmaní rozsudku krajského súdu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení rozsudku krajského súdu. Závery krajského súdu spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

21. Hlavným dôvodom podanej kasačnej sťažnosti bol nesúhlas sťažovateľov s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého, je povolená stavba v súlade s územným plánom Mesta Poprad. Sťažovatelia rozpor dotknutej stavby so záväznou časťou územného plánu mesta vzhliadli v tom, že v prípade lokality stavby, ktorej sa administratívne rozhodnutie týka, ide o obytnú zónu, pričom nebola dodržaná doplnková funkcia občianskej vybavenosti (obchod, služby) maximálne 50% bilancovanej plochy.

22. Podľa § 43b ods. 1 Stavebného zákona bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria a) bytové domy, b) rodinné domy, c) ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov.

23. Podľa § 45 ods. 1 Stavebného zákona vybrané činnosti, ktorých výsledok má vplyv na ochranu verejných záujmov vo výstavbe (ďalej len „vybrané činnosti vo výstavbe“), sú a) projektová činnosť, b) vedenie uskutočňovania stavieb, c) vybrané geodetické a kartografické činnosti.

24. Podľa § 45 ods. 2 Stavebného zákona projektovou činnosťou sa rozumie a) vypracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie,

b) vypracovanie dokumentácie potrebnej na vydanie územného rozhodnutia, c) vypracovanie projektu stavieb potrebného na vydanie stavebného povolenia vrátane statických a dynamických výpočtov konštrukcií stavieb a projektového energetického hodnotenia.

25. Podľa § 45 ods. 4 Stavebného zákona vybrané činnosti vo výstavbe môžu vykonávať len fyzické osoby, ktoré získali oprávnenie na výkon týchto činností (ďalej len „oprávnená osoba“) podľa osobitných predpisov. Oprávnené osoby sú povinné pri tejto činnosti chrániť verejné záujmy.

26. Podľa § 46 ods. 1 Stavebného zákona projektant vykonáva projektovú činnosť a zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie podľa § 45 ods. 2. Projektant vypracovaného projektu stavby zodpovedá aj za jeho realizovateľnosť. Statický výpočet musí byť vypracovaný v takej forme, aby bol kontrolovateľný. Projektant je povinný prizvať na vypracovanie častí územnoplánovacích podkladov, návrhu územnoplánovacej dokumentácie alebo projektu stavby ďalších oprávnených projektantov, ak nie je oprávnený niektorú časť vypracovať sám.

27. Podľa § 66 ods. 1 Stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

28. Podľa § 85 ods. 1 Stavebného zákona stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84.

29. Podľa § 85 ods. 2 Stavebného zákona zmenu v užívaní stavby ktorá je spojená so zmenou stavby, prerokuje stavebný úrad pri stavebnom konaní a po jej dokončení vykoná kolaudáciu zmeny stavby. Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby spočívajúcou v stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby a nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, môže prerokovať stavebný úrad v spojenom konaní o zmene v užívaní stavby podľa odseku 1.

30. Podľa § 85 ods. 3 Stavebného zákona zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmenách podľa odseku 1 a 2, stavebný úrad nepovolí, ak sú v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie.

31. Podľa § 126 ods. 1 Stavebného zákona ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov.

32. Podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákonastanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

33. Podľa územného plánu Mesta Poprad schváleného uznesením mestského zastupiteľstva č. 48/1998, ktorého záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením Mesta Poprad č. 5/1998 dňa 02.02.1998, v znení dodatku č. 1/2017 zo 17.03.2017, sú dotknuté parcely č. KN-C XXXX, XXXX/X, k.ú. Q. určené ako funkčná plocha bývania v zástavbe rodinných domov s doplnkovou funkciou občianskej vybavenosti s označením - BR1.022. Podľa regulačných listov záväznej časti územného plánu Mesta Poprad na funkčnej ploche BR1.022 je okrem hlavného využitia bývania v rodinných domoch prípustná doplnková funkcia občianskej vybavenosti - obchod a služby. Stavby s doplnkovou funkciou môžu byť umiestnené len k stavbe s funkciou podľa prípustného využitia, pričom doplnková funkcia nesmie presahovať 50% bilancovanej plochy.

34. Kasačný súd sa oboznámil s obsahom pripojeného spisu orgánu verejnej správy, najmä s projektovou dokumentáciou vypracovanou odborne spôsobilou osobou v súlade s § 45 ods. 1 písm. a/ Stavebného zákona v spojení s § 45 ods. 4 Stavebného zákona, ktorá bola jedným z podkladov pre vydanie rozhodnutia stavebného úradu č. 2558/1177/2017-OSP-To z 19.04.2017. Podľa predloženej projektovej dokumentácie bude po prestavbe dotknutý rodinný dom pozostávať z bytovej jednotky s podlahovou plochou 92,32 m2 a predajne s podlahovou plochou 68,57 m2. Z uvedeného vyplýva, že podlahová plocha predajne nepresahuje 50% bilancovanej plochy, tak ako to vyžaduje územný plán Mesta Poprad.

35. K námietke sťažovateľov, že krajský súd nesprávne posúdil kotolňu a skladové priestory z hľadiska ich skutočného využitia a preto dospel aj k nesprávnemu záveru, že v danom prípade doplnková funkcia nepresahuje 50 % bilancovanej plochy, kasačný súd s poukazom na projektovú dokumentáciu a na vyjadrenie autorizovaného architekta G.. arch. U. C. z 11.11.2016 uvádza, že podlahová plocha suterénu, ktorý tvoria skladové priestory bytu a kotolňa je zahrnutá v celkovej podlahovej ploche bytu a pokiaľ ide o skladové priestory predajne, tieto sú integrované a sú súčasťou predajne.

36. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že stavebný úrad vo svojom rozhodnutí v záväznej podmienke č. 1 pre umiestnenie a uskutočnenie stavby určil, že stavba sa má realizovať podľa dokumentácie overenej v tomto konaní. Táto a aj ďalšie podmienky sú preto pre navrhovateľov záväzné.

37. Za nedôvodnú považoval kasačný súd aj námietku sťažovateľov, že zriadením predajne priemyselného tovaru nie sú splnené základné predpoklady na občiansku vybavenosť a jej doplnkovú funkciu v obytnej zóne. Kasačný súd uvádza, že územný plán Mesta Poprad neupravuje, aké obchody a služby možno v obytnej zóne (v rodinnom dome) umiestniť.

38. Zároveň kasačný súd poukazuje na stanoviská dotknutých orgánov, ktoré boli súhlasné, vyplýva z nich, že z hľadiska nimi sledovaných a chránených záujmov navrhnutú stavbu v predmetnej lokalite je možné povoliť. Požiadavky dotknutých orgánov boli stavebným úradom v rozhodnutí zapracované do podmienok pre umiestnenie a uskutočnenie stavby.

39. Kasačný súd tak mal za preukázané, že stavebný úrad preskúmal návrh s podkladmi rozhodnutia a vychádzajúc z platného územného plánu Mesta Poprad uzavrel, že navrhovaná stavba je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Poprad. Stavebný úrad teda pri svojom rozhodovaní posudzoval, či podaný návrh nie je v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie (nakoľko posúdenie tejto otázky je zásadné pre povolenie navrhovanej stavby), pričom dospel k záveru, že rozpor návrhu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie neexistuje. Takéto posúdenie je plne v kompetencii stavebného úradu s prihliadnutím na záväzné stanoviská dotknutých orgánov.

40. K námietke sťažovateľov, že stavebný úrad povolil nelegálnu stavbu, kasačný súd uvádza, žestavebný úrad vykonal na stavbe štátny stavebný dohľad a zistil, že na stavbe boli realizované stavebné úpravy, ktoré sú udržiavacími prácami podľa § 139b ods. 15 písm. b/ až e/ Stavebného zákona, pri ktorých nie je potrebné ani ohlásenie. Patrí do pôsobnosti stavebného úradu zhodnotiť skutočnosti, ktoré boli predmetom zisťovania, pričom v tomto prípade porušenie Stavebného zákona zistené nebolo, a preto nebol dôvod na postup podľa § 88a Stavebného zákona.

41. Na základe uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd posúdil danú vec po právnej stránke správne, podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec vzťahuje, vychádzajúc z podkladov obsiahnutých v spise orgánu verejnej správy.

42. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu, kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcov ako nedôvodnú zamietol podľa § 461 SSP.

43. Sťažovatelia zároveň navrhli priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok podľa § 447 ods. 1 SSP.

44. Podľa § 447 ods. 1 SSP kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

45. Podľa § 447 ods. 2 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189 okrem lehôt podľa § 187 ods. 1 a 3. 46. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

47. Kasačný súd dospel po preskúmaní návrhu sťažovateľov k záveru, že neboli splnené podmienky ustanovené v § 447 ods. 1 SSP na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, pretože nebolo sťažovateľmi preukázané, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu im hrozí závažná ujma.

48. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok alebo návrh zamietne. Kasačný súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.

49. Hrozbu závažnej ujmy musí sťažovateľ nielen deklarovať, ale v súlade s § 121 SSP o dôkaznej povinnosti aj preukázať. Sťažovatelia v návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti síce tvrdili, že povinnosť strpieť zriadenie dotknutej prevádzky je vážnou ujmou a zásadným zásahom do práv sťažovateľov, avšak samotnú závažnosť, ako aj tvrdenie o vzniku ujmy žiadnym spôsobom nepreukázali.

50. Vzhľadom na to, že podľa kasačného súdu nenastali také výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali nutnosť priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti, kasačný súd s poukazom na § 447 ods. 2 veta posledná SSP v spojení s § 188 SSP návrh sťažovateľov na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol.

51. Nakoľko nebolo preukázané už splnenie prvej podmienky na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, a to hrozba závažnej ujmy, kasačný súd sa nezaoberal tým, či priznanie odkladného účinkukasačnej sťažnosti nie je v rozpore s verejným záujmom.

52. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľom, ktorí v kasačnom konaní nemali úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP). Žalovanému kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, lebo neboli splnené podmienky podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Ďalším účastníkom kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP).

53. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 139 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.