5Sžk/1/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa (žalobcu): I. Y., bytom Y. XX, B. T. T., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, vo veci neúplného podania žalobcu z 11. júla 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/35/2018-12 z 10. septembra 2018, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/35/2018-12 z 10. septembra 2018 o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) uznesením č.k. 13S/35/2018-12 z 10.09.2018 podľa § 59 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) odmietol podanie žalobcu z 11.07.2018 a účastníkom podľa § 170 písm. a/ SSP náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, že mu dňa 16.07.2018 bolo doručené neúplné podanie žalobcu, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa žalobca mienil v rámci správneho súdnictva domáhať. Žalobca bol uznesením krajského súdu č.k. 13S/35/2018-9 z 18.07.2018 vyzvaný, aby uviedol riadne návrh výroku, ako presne má súd rozhodnúť, presné označenie napadnutého rozhodnutia a deň jeho vydania, prípadne označenie výrokov, ktoré napáda. Bol poučený o tom, že žalobný petit musí byť formulovaný tak, aby bol dostatočne určitý a súčasne zodpovedal tomu, ako môže v zmysle zákona č. 162/2015 Z.z. správny súd rozhodnúť. Žalobca bol zároveň vyzvaný na predloženie rozhodnutia, ktoré má byť predmetom súdneho prieskumu. Výroková časť uznesenia krajského súdu obsahuje poučenie, že ak podanie nebude doplnené, správny súd ho odmietne. Uvedené uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 01.08.2018. Žalobca ani na výzvu súdu svoje neúplné podanie nedoplnil, pričom žaloba neobsahuje riadny žalobný petit, čo bráni v ďalšom postupe súdu a znemožňuje vo veci ďalej konať.

3. Dňa 18.10.2018 bolo krajskému súdu doručené podanie žalobcu z 15.10.2018 označené ako „Odpor žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10.9.2018 sp.zn. 13S/35/2018-12“.

4. Krajský súd uznesením č.k. 13S/35/2018-19 z 29.10.2018 podľa § 59 ods. 1 SSP v spojení s § 445 ods. 1 SSP žalobcu vyzval, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil svoje podanie z 15.10.2018, ktoré by mohlo byť kasačnou sťažnosťou, a to aby uviedol, či svojím podaním mienil podať kasačnú sťažnosť, a v prípade, ak ide o kasačnú sťažnosť, aby jasne a zrozumiteľne uviedol sťažnostné body, t.j. v akom rozsahu a z akých dôvodov uvedených v § 440 SSP rozhodnutie súdu napáda a zároveň aby uviedol návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), ako má súd rozhodnúť. Krajský súd zároveň žalobcu poučil, že ak v určenej lehote svoju kasačnú sťažnosť uvedeným spôsobom nedoplní, môže byť odmietnutá podľa § 459 písm. e/ SSP. V odôvodnení uznesenia krajský súd poukázal na obsah podania žalobcu, v ktorom sa uvádza: „Krajský súd nemá hmotnoprávne postavenie orgánu verejnej moci. Online ma žalovaná lúpežná banda olúpila o základné práva, najmä nárok na právnu pomoc. Prejav vôle (uznesenie) páchateľov mi bolo doručené v rozpore s ich násilím (zákonom). Ústavný zákon o kolonizovaní Slovenskej republiky Európskou úniou bol uverejnený v Zbierke zákonov, kriminálnici! Vina je istá alebo neistá.“ Žalobca zároveň „nariadil“ najvyššiemu súdu, aby „dobrovoľne odstránil udržiavanie stavu proti ľudskosti“. Z uvedeného je podľa krajského súdu zrejmé, že podanie, ktoré žalobca učinil v súvislosti s odmietnutím jeho žaloby by mohlo byť kasačnou sťažnosťou, avšak nemá základné náležitosti predpísané zákonom, nie je z neho možné zistiť, z akých konkrétnych dôvodov považuje žalobca rozhodnutie krajského súdu za nezákonné. Uvedené uznesenie krajského súdu č.k. 13S/35/2018-19 z 29.10.2018 bolo žalobcovi doručené dňa 07.11.2018. Žalobca na toto uznesenie krajského súdu nijakým spôsobom nereagoval.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), skôr ako mohol pristúpiť k vecnému prejednaniu kasačnej sťažnosti bol povinný zistiť, či kasačná sťažnosť bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 443 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP). Po jej preskúmaní dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nemá zákonné náležitosti podľa § 445 ods. 1 SSP a preto je potrebné ju ako neprípustnú odmietnuť.

6. Podľa § 55 ods. 3 SSP každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.

7. Podľa § 57 ods. 1 SSP ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a/ ktorému správnemu súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis.

8. Podľa § 445 ods. 1 SSP v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 5 7 uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

9. Podľa § 459 písm. e/ SSP kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom, bol dodržaný postup podľa § 450 ods. 1 a nejde o prípady podľa § 449 ods. 2 písm. b/ a c/.

10. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bolo uznesenie, ktorým krajský súd podľa § 59 ods. 3 SSP odmietol žalobu žalobcu z dôvodu, že žalobca ani na výzvu súdu v lehote určenej súdom svoju neúplnú žalobu nedoplnil. Krajský súd v napadnutom uznesení žalobcu poučil o lehote na podanie kasačnej sťažnosti a náležitostiach kasačnej sťažnosti.

11. Kasačný súd porovnávajúc obsah kasačnej sťažnosti s požiadavkou uvedenou v § 445 ods. 1 SSP zistil, že žalobca v kasačnej sťažnosti neopísal rozhodujúce skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP kasačnú sťažnosť podal a taktiež žalobca v kasačnej sťažnosti neuviedol sťažnostný návrh. V kasačnej sťažnosti tak absentujú akékoľvek relevantnéskutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť záverov krajského súdu, v dôsledku čoho je nutné kasačnú sťažnosť žalobcu považovať za zmätočnú a neumožňujúcu preskúmať zákonnosť napadnutého uznesenia krajského súdu. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca bol riadne v napadnutom uznesení krajského súdu poučený o náležitostiach kasačnej sťažnosti. Žalobca ani napriek výzve krajského súdu uznesením č.k. 13S/35/2018-19 z 29.10.2018 na doplnenie kasačnej sťažnosti a poučeniu o následku jej nedoplnenia svoju neúplnú kasačnú sťažnosť nedoplnil. Kasačný súd preto postupom podľa § 459 písm. e/ SSP kasačnú sťažnosť žalobcu ako neprípustnú odmietol.

12. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania, nakoľko kasačná sťažnosť bola odmietnutá.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.