ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci sťažovateľa (žalobcu): Poľovnícky spolok MEDZIHORIE, so sídlom Šarišské Dravce 222, IČO: 42 235 481, zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Masarykova 10, Prešov, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OÚ-PO-PLO-2016/052695-3/Žu z 20. decembra 2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 4S/7/2017-113 z 11. júla 2017, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 4S/7/2017-113 z 11. júla 2017 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného Okresný úrad Prešov, pozemkový a lesný odbor č. OÚ- PO-PLO-2016/052695-3/Žu z 20. decembra 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Sťažovateľovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na úplnú náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č.k. 4S/7/2017-113 z 11.07.2017 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OÚ-PO-PLO-2016/052695-3/Žu z 20.12.2016 a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení rozsudku správny súd uviedol, že na základe žiadosti žalobcu o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru Demjanka, uzavretej dňa 03.02.2016 s vlastníkmi poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Demjanka, žalovaný napadnutým listom č. OÚ-PO-PLO- 2016/052695-3/Žu z 20.12.2016 žalobcovi oznámil, že zmluvu v zmysle § 16 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) nezaeviduje, nakoľko na užívanie uvedeného poľovného revíru je uzavretá platná zmluva z 02.01.2016 pre Poľovnícke združenie Demjanka č. 2, Šarišské Dravce, IČO: 31 300 529.
3. Správny súd konštatoval, že žalobou napadnuté opatrenie žalovaného podlieha prieskumu súdu, keďže sa jedná o správny akt vydaný ohľadom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby priamo dotknuté.
4. Správny súd mal za to, že v rámci preskúmania žalobou napadnutého opatrenia, ktorým žalovaný rozhodol o žiadosti žalobcu o zaevidovanie zmluvy uzavretej s vlastníkmi poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Demjanka z 03.02.2016, nemôže preskúmavať okolnosti, ktoré predchádzali zaevidovaniu zmluvy, týkajúcej sa toho istého poľovného revíru Demjanka, uzavretej dňa 02.01.2016 medzi vlastníkmi poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Demjanka a Poľovníckym združením Demjanka č. 2.
5. Žalovaný postupoval podľa správneho súdu v súlade s § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve, ak nezaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru Demjanka, uzavretú medzi žalobcom a vlastníkmi poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Demjanka dňa 03.02.2016 z dôvodu, že zaevidoval skôr uzavretú zmluvu z 02.01.2016, týkajúcu sa toho istého poľovného revíru.
6. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.
7. V kasačnej sťažnosti žalobca namietal, že správny orgán žalobou napadnuté rozhodnutie odôvodnil výlučne skoršou evidenciou zmluvy pre inú poľovnícku organizáciu, týkajúcej sa užívania dotknutého poľovného revíru. Žalobca zastával názor, že správny súd sa mal zaoberať žalobnými dôvodmi, v zmysle ktorých je napadnuté opatrenie žalovaného nezákonné z dôvodu, že skoršia zmluva nemala byť zaevidovaná. Žalovaný nepostupoval podľa žalobcu v súlade so zákonom, keď zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru Demjanka z 02.01.2016, pretože sa nedostatočne zaoberal splnením zákonných podmienok.
8. Žalovaný podľa žalobcu zaevidoval zmluvu pre Poľovnícke združenie Demjanka č. 2 bez toho, aby skúmal, či túto zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru Demjanka, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Podľa názoru žalobcu je správny orgán pri evidencii takejto zmluvy povinný skúmať, kto je vlastníkom pozemkov v poľovnom revíri a aké sú ich výmery. Len na základe takto vykonaného dokazovania môže správny orgán zistiť skutočný podiel hlasov vlastníkov, a to jednak tých, ktorí boli na zhromaždení osobne zúčastnení, ako aj tých, ktorí splnomocnili iné osoby. Povinnosť správneho orgánu preskúmať v rámci konania predchádzajúceho evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru vlastnícku štruktúru pozemkov v poľovnom revíri vyplýva podľa žalobcu aj z rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/26/2013 z 08.10.2013.
9. Žalobca poukázal na to, že na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov dňa 13.11.2015 nedošlo k zaprezentovaniu sa splnomocnených zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov na základe platných splnomocnení, z ktorých by bol jednoznačne vyplynul záver o tom, koľko vlastníkov akej rozlohy poľovných pozemkov sa zhromaždenia zúčastnili a následne hlasovali a ako a či vôbec došlo k riadnemu prijatiu uznesení tak, ako boli zachytené v notárskej zápisnici N 478/2015, Nz 41157/20165, NCRIs 52111/2015 z 07.12.2015. 10. Ďalej žalobca namietal, že z čl. 9 Stanov Urbáru pozemkové spoločenstvo Krivany vyplýva, že o hospodárení tohto spoločenstva a nakladaní so spoločným majetkom rozhoduje zhromaždenie, ktoré sa zvoláva najmenej raz za rok. Pôsobnosť zhromaždenia je upravená aj v Zmluve o pozemkovom spoločenstve, v zmysle ktorej (čl. V ods. 5 písm. e/) rozhoduje zhromaždenie o spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti. Z notárskej zápisnice z 07.12.2015 však podľa žalobcu vyplýva, že za Urbár pozemkové spoločenstvo Krivany sa zhromaždenia zúčastnili predseda a podpredseda a títo nepredložiližiadne doklady svedčiace o dodržaní postupu podľa Stanov Urbáru pozemkové spoločenstvo Krivany a Zmluvy o pozemkovom spoločenstve. Oprávnenie hlasovať za vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na zhromaždení dňa 13.11.2015 nezisťoval ani žalovaný pred evidenciou zmluvy, čo je zrejmé z listu žalovaného č. OU-PO-OO- 2015/050052-03 z 03.12.2015 a z listu z 13.05.2016.
11. Takmer totožná situácia sa podľa žalobcu týkala aj Pozemkového spoločenstva vlastníkov v obci Vislanka, za ktoré na zhromaždení dňa 13.11.2015 hlasoval štatutárny zástupca, hoci zo Zmluvy o pozemkovom spoločenstve z 29.06.2014 je zrejmé, že orgánom spoločenstva rozhodujúcim o hospodárení spoločenstva a spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti je výlučne valné zhromaždenie (čl. VI., bod 1., písm. d/). Ani z odpovede žalovaného z 27.05.2016 na žiadosť o poskytnutie informácie nevyplýva, že by žalovaný pred evidenciou zmluvy skúmal, či sa uskutočnilo valné zhromaždenie, na ktorom by sa rozhodlo o nakladaní so spoločnou nehnuteľnosťou tak, že bude prenajatá Poľovníckemu združeniu Demjanka č. 2. Podľa žalobcu je namieste sa domnievať, že ani vo vzťahu k tomuto subjektu sa žalovaný absolútne nezaoberal tým, či vôbec štatutár mohol na zhromaždení dňa 13.11.2015 hlasovať a rozhodnúť o prenajatí pozemkov začlenených do poľovného revíru Demjanka. Štatutár, ktorý za Pozemkové spoločenstvo vlastníkov v obci Vislanka hlasoval na zhromaždení dňa 13.11.2015 zároveň nijako nepreukázal svoje oprávnenie a zo zápisnice ani nevyplýva, že by naň bol dotazovaný. O uvedenom svedčí podľa žalobcu aj záznam na ôsmej strane notárskej zápisnice, keď U.. A. žiadal predložiť poverenie z valného zhromaždenia Pozemkového spoločenstva vlastníkov v obci Vislanka, pričom jeho žiadosti nebolo vyhovené s konštatovaním, že zvolávatelia zhromaždenia takýmto poverením nedisponujú. Rovnako nebolo podľa žalobcu zisťované oprávnenie hlasovať na zhromaždení dňa 13.11.2015 A. U. za Lesné a pozemkové družstvo Demjanka - Buková obce Torysa.
12. Žalobca poukázal aj na to, že zhromaždenia sa zúčastnil štatutár spoločnosti Jagerslovakia, s.r.o., ktorej predmetom podnikania je vykonávanie poľnohospodárskej činnosti na pozemkoch jednotlivých vlastníkov, ktorí svoje nehnuteľnosti prenajali na poľnohospodársku činnosť. Aj keď z nájomnej zmluvy z 01.01.2011 vyplýva, že nájomca Jagerslovakia, s.r.o. je oprávnený na podpísanie nájomnej zmluvy s poľovným združením uchádzajúcim sa o vykonávanie práva poľovníctva, podľa názoru žalobcu toto ustanovenie nájomnej zmluvy nemožno vykladať extenzívne v tom zmysle, že je tejto spoločnosti udelená plná moc na podpísanie akejkoľvek zmluvy o užívaní poľovného revíru a už vôbec nie na to, aby štatutár spoločnosti sám hlasoval na zhromaždení, na ktorom sa prenájom poľovného revíru prerokovával.
13. Ďalej žalobca spochybňoval zastupovanie obce Šarišské Dravce U.. O. I. na základe plnomocenstva, udeleného mu starostom obce, aby sa zúčastňoval a hlasoval na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, začlenených do poľovného revíru Demjanka. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že podľa § 11 ods. 4 písm. a/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení je rozhodovanie o nakladaní s majetkom obce zverené výlučne obecnému zastupiteľstvu. Zhromaždenia sa zúčastnil aj primátor Mesta Lipany rovnako bez splnomocnenia vyplývajúceho z uznesenia mestského zastupiteľstva Mesta Lipany. U.. O. I. sa zúčastnil zhromaždenia aj ako splnomocnený zástupca Obce Poloma. Plná moc bola starostom obce U.. O. I. udelená takisto bez toho, že by existovalo uznesenie obecného zastupiteľstva pre udelenie splnomocnenia na nakladanie s dotknutými pozemkami obce v poľovnom revíri Demjanka.
14. Žalobca namietal aj to, že zhromaždenia dňa 13.11.2015 sa osobne chceli zúčastniť aj iné osoby ako splnomocnení zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Demjanka, a to U.. U. J. (štatutár žalobcu), O.. P. J. a X.. Z. D., avšak zvolávatelia zhromaždenia ich bez uvedenia dôvodu odmietli zaregistrovať počas prezentácie a to napriek predloženiu splnomocnení od vlastníkov poľovných pozemkov, listov vlastníctva a prehľadov parciel poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Demjanka. Týmto postupom zvolávatelia podľa žalobcu znemožnili časti vlastníkov poľovných pozemkov využiť ich hlasovacie práva na zhromaždení v súvislosti s nakladaním s nehnuteľnosťami v ich vlastníctve.
15. Vzhľadom na uvedené sa žalovaný podľa žalobcu pri evidencii zmluvy z 02.01.2016 nezaoberal tým, či došlo k splneniu zákonom požadovaných podmienok na evidenciu zmluvy, keď neskúmal, či subjekty,ktoré sa zhromaždenia zúčastnili a hlasovali, boli oprávnené hlasovať za vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri Demjanka, aké boli skutočné výmery hlasujúcich a teda, či vôbec došlo k platnému schváleniu uznesenia, ktorým bolo postúpené právo užívania poľovného revíru Demjanka Poľovníckemu združeniu Demjanka č. 2. 16. Podľa žalobcu bolo potrebné poukázať aj na to, že dňa 02.02.2016 sa konalo ďalšie valné zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom revíri Demjanka, ktorého zvolávateľmi boli O. A., U.. A. A., Slovenský pozemkový fond zastúpený U.. M. A., M. a U. ako vlastníci a splnomocnení zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Demjanka. Na toto zhromaždenie sa dostavili aj U.. O. I. a K. K., ktorí boli zvolávateľmi zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov konaného dňa 13.11.2015, na ktorom údajne zastupovali vlastníkov poľovných pozemkov vo výmere: U.. O. I. - 1448,63 ha, t.j. 27,46% výmery, K. K. - 291,61 ha, t.j. 5,52% výmery, O. W. 10,77 ha, t.j. 0,20%, A. W. 12,1596 ha, t.j. 0,23%. Na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konanom dňa 02.02.2016 sa tieto isté osoby preukázali splnomocnením na zastupovanie len vlastníkov poľovných pozemkov vo výmere: U.. O. I. 0,3350 ha, K. K. 0,1654 ha, O. W. 0,4807 a A. W. 2,0936 ha.
17. Žalobca spochybňoval, že samotné zvolanie zhromaždenia vlastníkov na 13.11.2015 sa neuskutočnilo zákonom predpísaným spôsobom, teda že toto zhromaždenie bolo zvolané zástupcami najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Demjanka. Skutočnosť, či zvolávatelia zhromaždenia skutočne disponovali plnými mocami vlastníkov minimálne jednej tretiny poľovných pozemkov nebola nijakým spôsobom na zhromaždení preukázaná, nevyplýva zo zápisnice a ani žalovaný sa ňou pred evidenciou zmluvy nezaoberal.
18. V závere žalobca namietal, že zistenie skutkového stavu žalovaným pred evidenciou zmluvy z 02.01.2016 nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci.
19. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojom vyjadrení k žalobe a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (453 ods. 1 a 2 SSP) a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Kasačný súd rozhodol o kasačnej sťažnosti bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).
21. Predmetom kasačného konania bol rozsudok, ktorým správny súd podľa § 190 SSP zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OÚ-PO-PLO-2016/052695-3/Žu z 20.12.2016.
22. Kasačný súd z administratívneho spisu zistil, že dňa 28.01.2016 bola žalovanému doručená žiadosť Poľovníckeho združenia Demjanka č. 2 o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru Demjanka, uzavretej dňa 02.01.2016 medzi vlastníkmi poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Demjanka a Poľovníckym združením Demjanka č. 2.
23. Dňa 04.10.2016 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu o evidenciu zmluvy o užívaní toho istého poľovného revíru Demjanka, uzavretej dňa 03.02.2016 medzi vlastníkmi poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Demjanka a žalobcom.
24. Žalovaný na základe žiadosti Poľovníckeho združenia Demjanka č. 2 k 05.12.2016 zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru Demjanka z 02.01.2016, uzavretú medzi vlastníkmi poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Demjanka a Poľovníckym združením Demjanka č. 2 (Zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Demjanka č. OÚ-PO-PLO-2016/050760-3/Žu z
05.12.2016).
25. Napadnutým oznámením č. OÚ-PO-PLO-2016/052695-3/Žu z 20.12.2016 žalovaný žalobcovi oznámil, že zmluvu o užívaní Poľovného revíru Demjanka, uzavretú dňa 03.02.2016 medzi vlastníkmi poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Demjanka a žalobcom v zmysle § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve nezaeviduje, nakoľko na užívanie poľovného revíru Demjanka je zaevidovaná platná zmluva z 02.01.2016, uzavretá medzi vlastníkmi poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Demjanka a Poľovníckym združením Demjanka č. 2. Žalovaný v oznámení odkázal na stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 3816/2015-720 z 26.11.2015, podľa ktorého ak sú okresnému úradu predložené na zaevidovanie dve zmluvy o užívaní toho istého poľovného revíru, okresný úrad sa najskôr zaoberá tou zmluvou, ktorá bola uzavretá skôr.
26. Podľa § 5 ods. 1 až 7 zákona o poľovníctve (1) Vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zhromaždenie“). (2) Na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov. (3) Zhromaždenie zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zvolávateľ“) počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia. (4) Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. (5) Prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných. (6) Na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. (7) Zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona.
27. Podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve (1) O využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len „užívanie poľovného revíru“) rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5. (2) Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.
28. Podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve (1) Užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50 % výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b) poľovníckej organizácii podľa § 32, c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50% výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.
29. Podľa § 14 ods. 1 až 3 zákona o poľovníctve (1) Zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. (2) Zmluva sa uzatvára na desať rokov v oblastiach s chovom malej a srnčej zveri a na 15 rokov v oblastiach s chovom jelenej zveri odo dňa jej evidencie podľa § 16 ods. 1; zmluva o užívaní samostatnej zvernice a bažantnice sa uzatvára najmenej na dobu 10 rokov. (3) Zmluva musí obsahovať najmä: a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy, b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom.
30. Podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve (1) Evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. (2) Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.
31. Podľa § 79 ods. 1 a ods. 2 písm. c/ zákona o poľovníctve (1) Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13.
32. Zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru je individuálny správny akt, na ktorého základe sa zavŕši postúpenie užívania poľovného revíru jeho vlastníkom, resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru, na niektorý zo subjektov podľa § 13 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o poľovníctve. Účinnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru je podmienená jej zaevidovaním príslušným okresným úradom. Teda až po zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru sa možno domáhať úspešného plnenia na jej základe.
33. Napriek tomu, že na konanie o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 13 zákona o poľovníctve sa nevzťahuje Správny poriadok (§ 79 ods. 2 písm. c/ zákona o poľovníctve), okamihom zaevidovania, resp. nezaevidovania takejto zmluvy oprávnený zo zmluvy nadobúda právo (resp. mu nebolo priznané právo) na užívanie poľovných pozemkov uznaného poľovného revíru a súčasne z toho plynúce povinnosti (§ 25 zákona o poľovníctve). Rozhodnutie orgánu verejnej správy na úseku poľovníctva o zaevidovaní, resp. nezaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru preto podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve.
34. Proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorého účelom je priznať jej právne účinky, majúce za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností v súvislosti s užívaním poľovného revíru, je teda špecifickým administratívnym procesom, ktorý vzhľadom na jeho uvedený účel musí tiež korešpondovať a napĺňať ústavný účel zákonnosti vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V intenciách uvedeného tak možno konštatovať, že aj keď sa podľa § 79 ods. 2písm. c/ zákona o poľovníctve na toto administratívne konanie nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, aj napriek tomu ide o správny proces, pretože sa uskutočňuje pred správnym orgánom, a teda aj v tomto procese, v záujme zachovania princípu zákonnosti, musia byť dodržané jeho limity proklamované v § 3 Správneho poriadku (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 721/2016-39 z 08.03.2017).
35. V nadväznosti na uvedené, ako aj vzhľadom na § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve možno konštatovať, že činnosť správneho orgánu (okresný úrad) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická, majúca formálno- technický charakter. Správny orgán predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podľa zákona o poľovníctve, v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu.
36. Okresný úrad je v konaní o evidencii predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru povinný skúmať, či o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 11 ods. 1 zákona o poľovníctve), či zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá medzi vlastníkom poľovného revíru resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru a oprávnenou osobou podľa § 13 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o poľovníctve, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 14 zákona o poľovníctve) a či ju podpísali vlastníci poľovných pozemkov, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve) resp. prostredníctvom zástupcov, splnomocnených na uzavretie zmluvy na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5 zákona o poľovníctve. V konaní je taktiež potrebné písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka konal a v akom rozsahu a kedy bola plná moc udelená. Žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru obsahuje ako povinnú prílohu notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve), pričom táto notárska zápisnica musí obsahovať prílohu, ktorou je listina prítomných s náležitosťami uvedenými v § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve. Je úlohou žalovaného ako správneho orgánu zhromaždiť podklady, z ktorých vyplynie, či boli zákonné podmienky pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru splnené (pozri napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/72/2014 zo 06.10.2015, sp.zn. 3Sžk/15/2017 z 21.03.2018, sp.zn. 7Sžo/66/2016 z 25.04.2018).
37. Ako už bolo vyššie uvedené, v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve je súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. V tejto súvislosti dáva kasačný súd do pozornosti, že notár v notárskej zápisnici podľa § 64 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) osvedčuje skutočnosť, ktorú bol schopný vnímať svojimi zmyslami, teda osvedčuje opis deja, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti. Notár nevykonáva právne hodnotenie a nepotvrdzuje súlad zaznamenaného skutkového stavu so zákonom. V žiadnom prípade nemožno takto spísanú notársku zápisnicu chápať ako osvedčenie, že daný dej sa aj uskutočnil v súlade so zákonom, teda že boli splnené všetky podmienky, ktoré právne predpisy na daný dej vyžadujú. Notár nevstupuje do daného deja, neposkytuje právne rady a ani neusmerňuje priebeh deja (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžk/15/2017 z 21.03.2018).
38. Z uvedeného vyplýva, že notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov nenahrádza prieskumnú činnosť správneho orgánu, či boli splnené zákonné podmienky na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru.
39. Povinnosťou správneho orgánu v priebehu procesu posudzovania dokumentov predložených na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru je aj vylúčenie negatívnych podmienok evidencie v zmysle § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve, podľa ktorého okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo akzmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.
40. Zo skutkových okolností v prejednávanej veci vyplýva, že žalovanému boli doručené dve žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru Demjanka. Ako prvá, dňa 28.01.2016, bola žalovanému doručená žiadosť Poľovníckeho združenia Demjanka č. 2 o evidenciu zmluvy, uzavretej dňa 02.01.2016 vlastníkmi poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Demjanka s Poľovníckym združením Demjanka č. 2. Druhá v poradí, dňa 04.10.2016, bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu o evidenciu zmluvy, uzavretej dňa 03.02.2016 vlastníkmi poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Demjanka so žalobcom. Žalovaný dňa 05.12.2016 zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru Demjanka z 02.01.2016 pre Poľovnícke združenie Demjanka č. 2 a následne z tohto dôvodu podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve rozhodol o nezaevidovaní zmluvy o užívaní dotknutého poľovného revíru z 03.02.2016, uzavretú vlastníkmi poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Demjanka so žalobcom s tým, že žalovaný sa prioritne zaoberal tou zmluvou, ktorá bola uzavretá skôr.
41. Účelom § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve je nepochybne zamedziť vzniku sporov ohľadom užívania poľovného revíru z dôvodu existencie viacerých, platne uzavretých zmlúv a zabrániť tak situáciám, aby v danom poľovnom revíri vykonávalo právo poľovníctva súbežne viac subjektov uvedených v § 13 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o poľovníctve.
42. Vychádzajúc z právnej úpravy § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve, evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru bráni skutočnosť, že k totožnému poľovnému revíru je už zaevidovaná iná, platne uzavretá zmluva.
43. Na základe uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že za situácie, kedy boli žalovanému predložené na evidenciu dve zmluvy o užívaní toho istého poľovného revíru, bolo skutočnosťou, rozhodujúcou pre vydanie rozhodnutia o nezaevidovaní neskôr uzavretej zmluvy podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve (t.j. z dôvodu, že na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva), nielen časové hľadisko uzavretia predložených zmlúv, ale aj to, či v prípade skôr uzavretej zmluvy boli splnené podmienky ustanovené zákonom na postúpenie užívania poľovného revíru zmluvou podľa § 13 zákona o poľovníctve a na jej následnú evidenciu.
44. Je na úvahu (ktorá však presahuje riešenie a odôvodnenie tohto rozhodnutia), či je správna prax, ktorú správny orgán uplatňuje pri ustanovení § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. v platnom znení, a to že celá evidencia zmluvy predstavuje iba akt, že príslušný pracovník zapíše iba to, že zmluva je zaevidovaná a pripojí dátum a podpis v prípade, že si je vedomý, že v čase zaevidovania majú podobnú žiadosť o zaevidovanie inej zmluvy na ten istý poľovný revír, aj iní záujemcovia.
45. Správny orgán konajúci v zmysle § 16 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. v platnom znení je povinný podľa názoru súdu v oznámení o nezaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru sa vysporiadať aj s dôvodmi, pre ktoré takto rozhodol, nakoľko z logiky veci je zrejmé, že len jedna predložená zmluva môže spĺňať zákonné požiadavky na evidenciu, čiže musí ozrejmiť na základe akej správnej úvahy dospel k záveru, že žiadosti o zaevidovanie zmluvy nevyhovel. Aj v prípade takéhoto oznámenia sa jedná o individuálny správny akt, s ktorým sú spojené práva a povinnosti, bez ohľadu na to o akom type správneho konania sa rieši spor o právo, ktoré vzhľadom na svoju povahu nemôže byť vylúčené z právomoci súdu, z čoho potom vyplýva nevyhnutnosť jeho odôvodnenia tak, aby bolo preskúmateľné. Rozhodne nepostačuje iba konštatovanie, že bolo zaevidovaná už iná zmluva, ale je potrebné preskúmateľné odôvodnenie, z ktorého je zrejmé prečo a ktorá zmluva bola zaevidovaná a z akých dôvodov dospel správny orgán, že účastníci zaevidovanej zmluvy splnili zákonné požiadavky na evidenciu zmluvy, najmä posúdenie, či konali so skutočnými vlastníkmi, so zodpovedajúcimi výmerami, ako aj či súhlasy vlastníkov boli bezchybné.
46. S uvedenou skutočnosťou (splnenie zákonných podmienok na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru Demjanka z 02.01.2016 pre Poľovnícke združenie Demjanka č. 2) sa však žalovaný v napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom nevysporiadal. Samotné konštatovanie žalovaného o platnostizmluvy z 02.01.2016, a teda splnenia zákonných podmienok na jej evidenciu, bez uvedenia skutočností a relevantných ustanovení zákona, na základe ktorých žalovaný k tomuto záveru dospel, sa kasačnému súdu javí ako nepostačujúce, a to vzhľadom na uvedené povinnosti okresného úradu v procese posudzovania žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru a tiež vzhľadom na závažnosť napadnutého rozhodnutia, v dôsledku ktorého nebolo žalobcovi priznané právo na užívanie dotknutého poľovného revíru.
47. Dokonca ani z rozhodnutia žalovaného č. OÚ-PO-PLO-2016/050760-3/Žu z 05.12.2016 o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru Demjanka z 02.01.2016 pre Poľovnícke združenie Demjanka č. 2 nevyplýva, na základe akých skutočností žalovaný dospel k záveru, že v tomto prípade boli splnené zákonné podmienky na evidenciu tejto zmluvy. Žalovaný v predmetnom rozhodnutí len konštatoval súlad predloženej zmluvy s ustanoveniami zákona o poľovníctve.
48. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že procesným právom účastníka správneho konania je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
49. Podstatnou obsahovou náležitosťou rozhodnutia (opatrenia) správneho orgánu je aj jeho odôvodnenie, ktoré plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania
- posilňovať dôveru účastníkov správneho konania v správnosť rozhodovania. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov.
50. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené, a ich právny význam. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením.
51. Riadne odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu vyžaduje, aby sa správny orgán jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Na skutočnosť, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, sa vyžaduje špecifická odpoveď zo strany správneho orgánu.
52. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších vád, ktorou môže byť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie zaťažené. Nesporne ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie (alebo ich časť) preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie alebo opatrenie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté alebo prečo bolo rozhodnuté práve tak.
53. Správny súdny poriadok rozlišuje dva druhy nepreskúmateľnosti rozhodnutia, a to nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. 54. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k jeho rozhodnutiu, čo je podľa názoru kasačného súdu, vzhľadom na vyššie uvedené, evidentnou vadou žalobou napadnutého rozhodnutia.
55. V tejto súvislosti považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že cieľom zákonodarcu, napriek vylúčeniu použitia Správneho poriadku v procese evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 13 zákona o poľovníctve, nebolo zakotviť do právneho poriadku prostriedok dosahovania nezákonných rozhodnutí (postupov, opatrení).
56. Ako už kasačný súd uviedol, okresný úrad, ktorému osobitný právny predpis (zákon o poľovníctve) zveril pôsobnosť pri správe poľovníctva, je ako orgán verejnej správy povinný postupovať v súlade so zásadou zákonnosti, ktorá vyjadruje požiadavku na súladnosť postupov a rozhodovania správnych orgánov s právnymi predpismi. Tým je vylúčená akákoľvek svojvôľa správneho orgánu rozhodovať o tom, od koho bude povinnosti ustanovené zákonom vyžadovať a od koho nie.
57. A teda pri porušení základných pravidiel správneho konania (§ 3 Správneho poriadku) a na nich nadväzujúcich inštitútov správneho konania - požiadavka na spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci (§ 3 ods. 5, § 32 ods. 1, § 46 Správneho poriadku) a na riadne odôvodnenie rozhodnutia (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku) je túto skutočnosť možné orgánu verejnej správy vytýkať v rámci prieskumu jeho rozhodnutia (opatrenia) správnym súdom.
58. Nad rámec kasačný súd v súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí bdelým) podotýka, že žalobcovi nebráni, aby podal podnet podľa zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, na základe ktorého by prokurátor prešetril všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či zaevidovaním zmluvy o užívaní poľovného revíru z 02.01.2016, uzavretej medzi vlastníkmi poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Demjanka a Poľovníckym združením Demjanka č. 2 došlo resp. nedošlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu.
59. Na základe uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom, nakoľko trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, a keďže správny súd žalobu zamietol, kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP rozsudok správneho súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
60. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať vo vyššie načrtnutej línii, prejednať vec, znovu vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. 61. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, orgán verejnej správy je viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).
60. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a 2 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a § 175 ods. 1 SSP tak, že úspešnému sťažovateľovi (žalobcovi) priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde.
61. O výške náhrady trov konania na krajskom súde a kasačnom súde rozhodne podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 2 SSP krajský súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
62. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011, § 139 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.