UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T. V., X., zastúpený advokátom JUDr. Dušan Mikuláš, sídlom Nejedlého 12, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská informačná služba, Vajnorská 39, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia riaditeľa Slovenskej informačnej služby zo dňa 16. októbra 2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/297/2013-31 zo dňa 18. septembra 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/297/2013-31 zo dňa 18. septembra 2014 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením zastavil konanie a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil krajský súd tým, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.10.2013. Žalobca má za to, že žalovaný tým, že o jeho odvolaní proti fiktívnemu rozhodnutiu nerozhodol, ale mu len odpovedal listom zo dňa 16.10.2013, došlo na základe § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len „info zákon“) k vydaniu fiktívneho rozhodnutia dňa 16.10.2013, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu. Na účely info zákona, Slovenská informačná služba je štátnym orgánom, ktorý v súlade s § 2 ods. 1 je povinný sprístupňovať informácie za podmienky, že tieto nepredstavujú evidencie a informačné systémy a údaje z nich, pretože na evidencie a informačné systémy SIS a na sprístupňovanie údajov z nich sa ustanovenia info zákona nevzťahujú (§ 17 ods. 9 zákona č. 46/1993 Z.z.). Ustanovenie § 17 ods. 9 zákona č. 46/1993 Z.z. priamo vylučuje aplikáciu osobitného predpisu, ktorým v zmysle poznámky pod čiarou k § 17 ods. 9 zákona č. 46/1993 Z.z. je info zákon. Bez akýchkoľvek pochybností je teda pôsobnosť info zákona vo vzťahu k predmetu žiadosti žalobcu vylúčená práve § 17 ods. 9 zákona č. 46/1993 Z.z., keďže žalobcom požadované informácie požívajú statusy informácií obsiahnutých v spravodajských dokumentáciách a teda sú spracúvané, vrátane ichuchovávania práve v tých evidenciách a informačných systémoch, ktoré slúžia na spracúvanie a uchovávanie údajov získaných v súvislosti s plnením úloh SIS. Žalovaný nebol povinnou osobou sprístupniť požadované informácie, preto nemohol o žalobcovej žiadosti rozhodnúť ani v pozitívnom ani v negatívnom zmysle. Dôvodom nevyhovenia žiadosti nebol právny status požadovaných informácií, ale existencia zákonnej prekážky podľa § 17 ods. 9 zákona č. 46/1993 Z.z., spočívajúca vo vylúčení právneho režimu sprístupňovania informácií podľa info zákona. Konanie podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je konaním limitovaným predmetom, pričom žalobca sa v posudzovanej veci domáhal zrušenia neexistujúceho rozhodnutia správneho orgánu. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je splnená podmienka konania, aby konanie malo spôsobilý predmet zodpovedajúci zákonnej úprave, pričom nedostatok tejto podmienky je neodstrániteľný, krajský súd konanie podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. konanie zastavil.
Právne odôvodnil krajský súd svoje rozhodnutie ustanoveniami § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 info zákona, § 17 ods. 9 zákona č. 46/1993 Z.z. o slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p..
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd len konštatuje, že § 17 ods. 9 zákona č. 46/1993 Z.z. priamo vylučuje aplikáciu osobitného predpisu - info zákona. Ustanovenie § 17 ods. 9 bolo do zákona č. 46/1993 Z.z. vložené na základe zákona č. 192/2011 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle dôvodovej správy jediným účelom novely bola komplexnejšia zákonná úprava spracúvania osobných údajov v podmienkach SIS. Keďže Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 95/46/EHS sa nevzťahuje na spracovanie osobných údajov pre účely verejnej bezpečnosti, bezpečnosti štátu, obrany a pod. je nevyhnutné túto problematiku riešiť v zákone 46/1993. Žalobca ďalej poukazuje na § 17 ods. 8 písm. c/ zákona č. 46/1993 Z.z., na základe ktorého je povinný riaditeľ SIS vydať interný predpis, kde okrem iného upraví sprístupňovanie údajov vedených v evidencii a informačných systémoch žalovaného. Ak by žiadna informácia nemohla byť sprístupňovaná, neexistoval by dôvod, aby riaditeľ SIS vydával interný predpis. Výnimka vzťahujúca sa na nesprístupňovanie informácií z evidencií by jednoznačne musela byť stanovená priamo zákonom, nestačí interný predpis riaditeľa SIS. Ďalej žalobca má za to, že požadované informácie nie sú a ani nemôžu byť považované za informácie z evidencií a informačných systémov žalovaného. Pojem informácia z evidencie nemožno zamieňať s informáciou, na ktorú záznam v evidencii odkazuje, pretože ide o materiálne zásadné rozličné informácie. Pokiaľ teda § 17 ods. 9 zákona č. 46/1993 Z.z. ustanovuje výluku nielen na sprístupňovanie odpisu osobných údajov z evidencií a informačných systémov žalovaného, táto výluka sa vzťahuje len na informácie zo samotných evidencií, do ktorých sú zapisované len čiastkové údaje o dokumentoch, podaniach a informáciách, s ktorými žalovaný každodenne pracuje.
Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj najvyšší súd), ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k právnemu záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť a rozhodnutie krajského súdu je vecne správne.
Najvyšší súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca požiadal e-mailom doručeným žalovanému dňa 02.09.2013 o sprístupnenie informácií podľa info zákona a to kópií: 1. Žiadosti SIS o použitie informačno-technických prostriedkov na základe ktorej bolo vydané rozhodnutie KS BA, sp.zn. Ntt/3/D-2879/2005. 2. Žiadosti SIS o použitie informačno-technických prostriedkov na základe ktorej bolo vydané rozhodnutie KS BA, sp.zn. Ntt/3/D-482/2006. 3. Informácií, ktoré SIS vypracovala vďaka používaniu informačno-technických prostriedkov, ktoré schválil KS BA rozhodnutím sp.zn. Ntt/3/D-482/2006 a rozhodnutím Ntt/3/D-2879/2005.
Podľa § 2 ods. 1 info zákona, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
Podľa § 3 ods. 1 info zákona, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
Podľa § 17 ods. 9 zákona č. 46/1993 Z.z., na spracúvanie osobných údajov informačnou službou, na evidencie a informačné systémy informačnej služby a na sprístupňovanie údajov z nich sa nevzťahujú osobitné predpisy. 2b)
Poznámka pod čiarou k ustanoveniu § 17 ods. 9 zákona č. 46/1993 Z.z. znie:
- Zákon č. 428/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov
- Zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodám prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov
Najvyšší súd dospel k právnemu záveru, že uznesenie krajského súdu o zastavení konania z dôvodu nedostatku predmetu konania je vecne správne.
Predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve malo byť v zmysle žaloby žalobcu fiktívne rozhodnutie riaditeľa SIS, ktorým potvrdil rozhodnutie SIS.
Najvyšší súd sa plne stotožňuje s právnymi závermi krajského súdu, že žalovaný v dôsledku vylúčenia aplikácie info zákona nie je povinnou osobou v zmysle tohoto zákona a nemá teda podľa tohoto zákona povinnosť konať a rozhodovať. Postup podľa info zákona je vylúčený ustanovením § 17 ods. 9 zákona č. 46/1993 Z.z.. Preto predmetom žaloby nemohlo byť fiktívne rozhodnutie podľa info zákona, keďže fikcia v danom prípade ani nenastala. Krajský súd nemohol teda vecne prejednať žalobu žalobcu z dôvodu neexistencie predmetu konania.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
O vylúčení aplikácie info zákona pre žalovaného nemá najvyšší súd pochybnosť. Vyplýva to aj z účelu zákona č. 46/1993 Z.z. obsahujúceho špeciálny režim poskytovania informácií SIS. Námietky žalobcu v odvolaní považuje najvyšší súd za bezpredmetné, pretože žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií bola podaná výlučne podľa info zákona a nie podľa zákona č. 46/1993 Z.z.. Krajský súd sa preto ani nemohol zaoberať inými otázkami žalobcom kladenými, protože bol striktne viazaný touto žiadosťou podľa info zákona a tiež petitom žaloby, ktorým bolo zrušenie fiktívnych rozhodnutí (neexistujúcich). Rovnako tiež poukazovanie žalobcu v odvolaní na dôvodovú správu k zákonu č. 46/1993 Z.z. len potvrdzuje právne závery najvyššieho súdu o nutnosti aplikácie špeciálneho režimu poskytovania informácií pre žalovaného podľa zákona č. 46/1993 Z.z. a nie podľa info zákona.
Na základe vyššie uvedeného, Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako uznesenie krajského súdu o zastavení konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.