5Sži/32/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a sudcov JUDr. Petry Príbelskej PhD. a JUDr. Nory Halmovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpený Fridrich Paľko s.r.o., sídlom Grosslingova 4, Bratislava, advokát Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Spr. 6208/12 zo dňa 1. augusta 2012, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/280/12-48 zo dňa 29. januára 2014 a odvolaniu žalobcu do trov konania, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/280/12-48 zo dňa 29. januára 2014 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I.

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. rozhodnutie žalovaného Spr. 6208/2012 zo dňa 01.08.2012 a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV. Spr. 6081/2012 zo dňa 04.07.2012 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 66,- € za súdny poplatok a vo výške 323,49 € titulom právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil krajský súd tým, že v danom prípade išlo len o posúdenie právnej otázky, keďže povinná osoba nesprístupnila požadovanú informáciu z dôvodu, že žiadosť nespadá do právneho režimu zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len „info zákon“), ale naopak podľa obsahu žiadosti ide o lustráciu súdnych konaní s požiadavkou o vyhotovenie úradného osvedčenia (potvrdenia) o skutočnostiach známych zo súdneho spisu, pričom takáto žiadosť je spoplatnená. S týmto nesprávnym názorom sa stotožnil žalovaný. Krajský súd poukázalna to, že žalobca podal perfektnú žiadosť o sprístupnenie informácie podľa info zákona o sprístupnenie informácie - spisovej značky Er a to v exekučnej veci, ktorá sa ho priamo týka, keďže je v nej v postavení oprávneného. Povinná osoba a žalovaný nesprávne odmietli sprístupniť informáciu s poukazom na § 64 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 543/2005 Z.z.. Krajský súd sa nestotožňuje so žalovaným, že žalobca žiadal o lustráciu veci za účelom získania úradného potvrdenia, keďže tento žiadal iba o oznámenie spisovej značky a to dokonca vo veci, ktorá sa ho ako účastníka priamo týka. Treba odmietnuť názor žalovaného, že v takomto prípade je nutné podať si tzv. obyčajnú, avšak spoplatnenú žiadosť, neopierajúc sa o žiaden zákon a vykonaním úkonu „lustrácie“ všetkých súdnych konaní žiadateľ dostane úradné potvrdenie o spisovej značke veci. Námietku žalobcu ohľadom nulity prvostupňového rozhodnutia vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú. Rozhodovacia právomoc nie je zverená inému zamestnancovi súdu tak, ako sa mylne domnieval žalobca.

Výrok o trovách konania krajský súd odôvodnil poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. Vyčíslené trovy konania za úkony: odpoveď na výzvu súdu, odvolanie voči výzve na zaplatenie súdneho poplatku, stanovisko k vyjadreniu a oznámenie o úhrade súdneho poplatku nemožno v žiadnom prípade uznať, keďže nejde o úkony, ktoré by relevantným spôsobom ovplyvnili rozhodnutie.

II.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 250l ods. 2 O.s.p.). Žiadal rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že odvolací súd žalobu zamietne.

Ako odvolací dôvod uviedol žalovaný nesprávny právny názor. Uviedol, že zo žiadosti žalobcu sú známi len účastníci konaní, avšak tento jeden údaj je na zistenie konkrétnej veci nedostačujúci. Poskytnutie týchto informácií nie je možný prostredníctvom info zákona. V súvislosti so žalobcom eviduje 5 desiatok takmer identických žalôb a vo všetkých týchto úkonoch je možné žalobcovi vyhovieť len realizáciou úkonu lustrácie spisových značiek súdnych konaní v exekučných oddeleniach Er a to na základe obyčajnej klasickej žiadosti. Žalovaný sa domnieva, že žiadatelia o poskytnutie informácií sa snažia obchádzať Položku 24a Sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu č. 71/1992 Zb. a vyhlášku č. 543/2005 Z.z. tým, že žiadosť podávajú podľa info zákona.

Proti tomuto rozsudku v časti trov konania podal odvolanie aj žalobca a navrhoval, aby odvolací súd zmenil výrok o trovách konania tak, že prizná žalobcovi náhradu trov konania vo výške 489,05 € s DPH a prizná žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 170,45 € s DPH. Závery krajského súdu nie sú správne, pretože žalobca uviedol len chybu v písaní spisovej značky a vyčíslenie trov sa týka tohto konania. Za úkon právnej služby - stanovisko k vyjadreniu žalovaného mal krajský súd priznať náhradu trov konania, pretože toto obsahuje nové argumenty, ktoré dovtedy neboli prezentované.

III.

Žalobca využil svoje právo k odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadriť. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Uviedol, že žalovaný vôbec v konaní neprodukoval dôkazy, že by konkrétnu vec nebolo možné identifikovať z dôvodu viacerých spisových značiek a preto nesprístupnil informáciu. Je nepochybné, že žalovaný mal údaj o spisovej značke konkrétneho konania, avšak tento údaj odmietol sprístupniť. Žalobcovým skutočným záujmom bolo získať spisové značky v záujme riadneho označovania exekučných konaní v písomnom alebo elektronickom styku. Jedine Krajský súd v Bratislave razí teóriu o neopodstatnenosti nároku na sprístupnenie informácie o spisovej značke.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k právnemu záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech.

Z obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že žalobca podľa info zákona žiadal Okresný súd Bratislava IV ako povinnú osobu o sprístupnenie informácií evidenčného charakteru - spisových značiek Er vo vzťahu k exekučnému konaniu vedenému pred exekučným súdom, kde žiadateľ vystupuje na strane oprávneného a na strane povinného vystupuje E. E.. Okresný súd Bratislava IV ako povinná osoba rozhodnutím Spr. 6081/2012 zo dňa 04.07.2012 zamietol žiadosť žalobcu z dôvodu, že vychádzajúc z obsahu žiadosti mal za to, že žiadosť vykazovala znaky tzv. lustrácie súdnych konaní. Preto mala byť žiadosť podaná ako obyčajné podanie, opatrené kolkovou známkou v hodnote 2,50 € za lustráciu podľa položky 24a Sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím Spr. 6208/12 zo dňa 01.08.2012 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Najvyšší súd mal z administratívneho spisu preukázané, že žalobca žiadal o sprístupnenie informácie týkajúcej sa konkrétnej fyzickej osoby, ktorá bola identifikovaná menom, priezviskom a dátumom narodenia. Fyzická osoba bola v žiadosti identifikovaná údajmi podľa § 4 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. K takto podanej žiadosti nie je možné sprístupňovať informácie v právnom režime info zákona, pretože ich poskytnutím informácie by povinná osoba implicitne potvrdila - verifikovala, že fyzická osoba s týmto osobnými údajmi nachádza v jej registri a že spisovaná značka Er sa týka konkrétne identifikovanej fyzickej osoby (§ 9 ods. 2 info zákona). Senát dospel k záveru, že komunikácia medzi povinnou osobou a žiadateľom na základe info zákona nemôže prebiehať s obsahom osobných údajov, ktoré sú chránené info zákonom a to s ohľadom i na skutočnosť, že povinná osoba si pred poskytnutím žiadosti v rámci procesného postupu neoveruje identitu žiadateľa a údaje poskytuje e-mailom, čo nie je spôsob komunikácie zabezpečujúci ochranu osobných údajov.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.

Podľa § 9 ods. 2 info zákona, informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.

Je potrebné zdôrazniť, že vo všeobecnosti žiadateľ o sprístupnenie informácie v právnom režime podľa info zákona nie je v procesnom postavení účastníka súdneho konania, a preto nemôže disponovať osobnými údajmi protistrany. Žiadateľ je v tomto prípade v špeciálnom postavení účastníka konania.

V danom prípade špecifické postavenie žalobcu ako účastníka exekučného konania mu umožňuje získať informácie ktoré potrebuje v inom právnom režime. Kvalita informácií je však mimo režimu info zákona, pretože sa týkajú osobných údajov fyzických osôb. Žiadateľ (žalobca) ich môže získať spôsobom, o ktorom ho informovali povinné osoby, postupom podľa § 44 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 64 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších zmien a doplnkov.

Podľa § 64 ods. 1 vyhlášky č. 543/25005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších zmien a doplnkov, na žiadosť tých, ktorí to potrebujú na uplatnenie alebo obhajovanie svojich práv, možno vydať úradné potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdneho spisu, prípadne odpis alebo rovnopis niektorej písomnosti; ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. Vydávanie úradných potvrdení, rovnopisov a odpisov zo súdneho spisu je spoplatnené podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších prepisov, položka 24a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Na základe vyššie uvedeného, najvyšší súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že poskytnutie informácií ktoré žiadal žalobca, nie je možné podľa režimu info zákona, ale výhradne formou klasickej (spoplatnenej) žiadosti o lustráciu spisových značiek súdnych konaní v exekučných oddeleniach Er.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s §224 ods. 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi nevznikol nárok na náhradu trov konania ani prvostupňového ani odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.